Rigorózne pokračovanie (PhDr., PaedDr.)

Všeobecné informácie o rigoróznom konaní sú zverejnené na fakultnej stránke: Uchádzač » Rigorózne konanie.

Predsedkyňami komisií na rigorózne skúšky sú doc. PhDr. Zuzana Petrová, PhD. pre program  predškolská pedagogika (PhDr.) a prof. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc. pre program učiteľstvo pre primárne vzdelávanie (PaedDr.).

Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce uchádzač preukazuje, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe, je spôsobilý samostatne si osvojovať nové poznatky vedy a vzdelávacej praxe a tvorivým spôsobom ich aplikovať vo svojej pedagogickej činnosti.  Rigorózna práca má teoreticko-empirický charakter. Uchádzač ňou preukazuje, že dokáže reflektovať aktuálne potreby školského vzdelávania, navrhnúť relevantné inovatívne postupy pre pedagogickú prax. Výsledky svojej pedagogickej činnosti dokáže vyhodnotiť a zdokumentovať  s uplatnením adekvátnej metodológie pedagogického výskumu.

Zameranie rigoróznych prác by malo korešpondovať s nižšie uvedenými tematickými okruhmi. Uchádzač o rigorózne konanie špecifikuje svoju konkrétnu tému, ktorú prerokuje s predsedom komisie, prípadne aj ďalším konzultantom, ktorého mu odporučí. V súlade s pravidlami rigorózneho konania (Smernica č. 2/2019[1], čl. 2/bod 5) sa – vo vlastnom záujme uchádzača – odporúča požiadať o konzultáciu témy ešte pred podaním prihlášky, aby sa tým predišlo stratám času, ktorý začína plynúť po doručení akceptácie prihlášky dekanom fakulty. Súčasťou prihlášky je okrem názvu práce aj krátka anotácia projektu rigoróznej práce.

Rigorózna práca je samostatným autorským dielom uchádzača. V súlade s pravidlami rigorózneho konania na PdF TU nemá uchádzač nárok na školiteľa. Úlohou konzultanta je usmerniť uchádzača pri vypracovaní návrhu riešenia témy. Po ukončení a odovzdaní práce mu predseda komisie určí vhodného oponenta, ktorý vypracuje posudok v lehote do 30 dní od prijatia práce. Ak oponent prácu odporučí na obhajobu, dekan fakulty pošle uchádzačovi oponentský posudok a oznámi mu termín a miesto konania rigoróznej skúšky najneskôr do 4 mesiacov od odovzdania rigoróznej práce.

Rámcové témy rigoróznych prác

Všeobecné tematické okruhy:

  • Kurikulárne politiky a manažment v predprimárnom vzdelávaní;
  • Evaluácia v práci učiteliek a riaditeliek materských škôl;
  • Vzťahy školy a rodiny, učiteľov a rodičov v predprimárnom vzdelávaní, vzťahy materskej školy a iných inštitúcií (aktuálny stav, špecifické otázky a problémy, perspektívy a výzvy;
  • Detstvo a predprimárne vzdelávania v rozvojových krajinách a v sociálne vylúčených komunitách;
  • Detská kultúra a komunikácia v detských skupinách.

Odborovo-didaktické tematické okruhy: 

  • Intervenčné a inovačné projekty a ich overovanie v rámci jednotlivých oblastí predprimárneho vzdelávania: 
  • Človek a spoločnosť  
  • Človek a svet práce  
  • Človek a príroda  
  • Jazyka komunikácia   
  • Zdravie a pohyb 
  • Umenie a kultúra: hudobná výchova 

V rámci uvedených tematických okruhov uchádzač o rigorózne konanie špecifikuje svoju konkrétnu tému, ktorú prerokuje ešte pred podaním prihlášky.

Všeobecné tematické okruhy:

  • Kurikulárne politiky a manažment v primárnom vzdelávaní;
  • Znevýhodnenie a sociálna spravodlivosť v primárnom vzdelávaní;
  • Inklúzia v podmienkach praxe primárneho vzdelávania na Slovensku (so špecifickým zameraním na rôzne typy detí so ŠVVP; detí z jazykových a kultúrnych minorít, sociálne, zdravotne a mentálne znevýhodnených detí a i.         
  • Modely inklúzie v primárnom vzdelávaní a ich úspešné implementácie v praxi:  Prípady exemplárnej praxe; 
  • Vzťahy školy a rodiny, učiteľov a rodičov v primárnom vzdelávaní (aktuálny stav, špecifické otázky a problémy, perspektívy a výzvy); 
  • Pedagogická diagnostika a hodnotenie žiaka; 
  • Kompetencie a činnosti učiteľa primárneho vzdelávania; 
  • Profesijný rozvoj učiteľa primárneho vzdelávania;
  • Etika v učiteľskej profesii;

Odborovo-didaktické tematické okruhy:

Intervenčné a inovačné projekty a ich overovanie v rámci jednotlivých oblastí primárneho vzdelávania:

  • Človek a spoločnosť 
  • Človek a hodnoty
  • Človek a svet práce 
  • Človek a príroda 
  • Jazyka komunikácia  
  • Zdravie a pohyb
  • Umenie a kultúra: hudobná výchova
  • Mediálna a informačná gramotnosť v kontexte výchovy a vzdelávania

Tematické okruhy skúšobných otázok na rigoróznu skúšku

Predškolská pedagogika

  1. Rané detstvo v domácej a medzinárodnej legislatíve:
    • kultúrne a sociálne diferencie v konštrukcii detstva (prostredie rozvinutých verzus rozvojových krajín),
    • medzinárodná politika v starostlivosti o rané detstvo a predškolské vzdelávanie (aktivity OMEP, ACEI, OSN, UNESCO v oblasti práv detí a ich práva na vzdelanie),
    • súčasné prístupy Európskej únie a Európskej komisie pre oblasť predškolského vzdelávania,
    • domáca politika v starostlivosti o rané detstvo a predškolské vzdelávanie.
  2. Evaluácia a autoevaluácia školy:
    • medzinárodné a národné dokumenty o kvalite výchovy a vzdelávania,
    • psychologické, sociálne a politické súvislosti pedagogickej evaluácie,
    • externá kontrola školy, úlohy Štátnej školskej inšpekcie v SR a zriaďovateľov škôl,
    • kritériá, indikátory, nástroje autoevaluácie MŠ.
  3. Vzdelávanie v MŠ:
    • roviny a podoby sociálnych a pedagogických vzťahov a interakcií v MŠ (učiteľ – dieťa, učiteľ – rodič, dieťa – dieťa, dieťa – skupina detí),
    • evaluácia činnosti učiteľa a posudzovanie kvality učiteľa,
    • podpora vzdelávania znevýhodnených skupín v MŠ, hodnotenie kvality inkluzívneho vzdelávania v MŠ,
    • využívanie IKT na podporu učenia detí.
  4. Vzdelávacie prostredie MŠ:
    • materiálne podmienky v triede MŠ a ich vzťah k podpore učenia detí,
    • kvalita vzdelávacieho prostredia v jednotlivých vzdelávacích oblastiach predškolského vzdelávania,
    • starostlivosť o zdravie a bezpečnosť detí,
    • kvalita inkluzivity vzdelávacieho prostredia,
    • nástroje hodnotenia kvality vzdelávacieho prostredia.
  5. Kurikulum predškolského vzdelávania:
    • vývoj a implementácia kurikula pre rané detstvo z národnej a medzinárodnej perspektívy,
    • štrukturálne prvky kurikula pre rané detstvo a jeho analýza,
    • kurikulárna zmena a jej komplikácie.
  6. Profesia predškolského učiteľa:
    • sociálna, andragogická, psychologická a politická podmienenosť profesijného rozvoja učiteľa predškolského veku,
    • profesijné kompetencie učiteľov a ich štandardizácia,
    • programy podpory profesijného rozvoja učiteľov v dokumentoch vzdelávacej politiky Európskej únie a na Slovensku.
  7. Pedagogický výskum v MŠ.

Odporúčaná študijná literatúra

  • Európska komisia. 2011. Zvyšovanie efektívnosti vzdelávania prostredníctvom profesijného rozvoja učiteľov. Bratislava : Metodicko­‑pedagogické centrum.
  • Chráska, M. 2007. Metódy pedagogického výskumu. Praha : Grada.
  • Janíková, M. – Vlčková, K. a kol. 2009. Výzkum výuky: Tematické oblasti, výzkumné přístupy a metody. Brno : Paido.
  • Kasáčová, B. – Kosová, B. – Pavlov, I. – Pupala, B. – Valica, M. 2006. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov : MPC.
  • Kaščák, O. – Pupala, B. 2012. Škola zlatých golierov. Vzdelávanie v ére neoliberalizmu. Praha : Sociologické nakladatelství SLON.
  • Kol. autorov. 2013. Podpora inkluzívneho modelu vzdelávania pre potreby predprimárneho stupňa školskej sústavy. Prešov : MPC.
  • Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál.
  • Lechta, V. (Ed.) 2010. Základy inkluzívní pedagogiky: dítě s postižením, narušením a ohrožením ve škole. Praha : Portál.
  • Majerčíková, J. – Gavora, P. 2013. Vnímaná zdatnosť (self­‑efficacy) učiteľa spolupracovať s rodičmi: konštrukcia výskumného nástroja. In Pedagogika. č. 2, 128–146.
  • Mareš, J. – Křivohlavý, J. 1989. Sociálna a pedagogická komunikácia v škole. Praha : SPN.
  • Pavlov, I. 1999. Sebahodnotenie (autoevalvácia) kvality školy. Prešov : Metodické centrum.
  • Píšová, M. – Najvar, P. – Janík, T. a kol. 2011. Teorie a výzkum expertnosti v učitelské profesi. Brno : Masarykova univerzita.
  • Pupala, B. – Kaščák, O. 2014. Neposedné predškolské kurikulum: od komparatívnej analýzy k učiteľským emóciám. Bratislava : Wolters Kluwer.
  • Syslová, Z. 2011. Vlastní hodnocení mateřské školy jako východisko zkvalitňování vzdělávání. Praha : Dr. Josef Raabe s. r. o.
  • Štech, S. 2008. Úpadek profesionality. In Pedagogika. Roč. 58, č. 3, s. 219–221.
  • Švaříček, R., Šeďová, K., 2007. Kvalitatívní výskum v pedagogických vědách. Praha : Portál.
  • Tomková, A. – Spilková, V. a kol. 2012. Rámec profesních kvalit učitele. Hodnoticí a sebehodnoticí arch. Praha : Národní ústav pro vzdělávavání.
  • Vašutová, J. 2007. Být učitelem. Co by měl učitel vědět o své profesi. Praha : Pedagogická fakulta UK.
  • Veselý, A. 2010. Teoretické a metodologické základy „výzkumu“ dobré praxe. In Aula. Roč. 18, č. 3, s. 3–14.
  • Prislúchajúce platné štátne a nadnárodné dokumenty.
  • Prislúchajúca legislatíva.

Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie

  1. Gramotnosť v kontexte sociálnych a kultúrnych zmien – pojmová analýza.
  2. Psychologická analýza procesu čítania a písania.
  3. Porozumenie a metaporozumenie v čítaní.
  4. Hodnotenie čítania a gramotnosti a jeho význam vo vzdelávaní.
  5. Sociálna stratifikácia rodičovských postojov k výchove a vzdelávaniu.
  6. Nerovnosti vo vzdelávaní – skryté kurikulum, kultúrny kapitál, vzdelanostné ašpirácie a šance.
  7. Štátne a školské vzdelávacie programy pre základnú školu, osobitne pre primárne vzdelávanie.
  8. Štruktúra vzdelávacích oblastí v rámci obsahu všeobecného vzdelávania, cieľová a obsahová a výkonová charakteristika jednotlivých vzdelávacích oblastí.
  9. Štruktúra a fungovanie školského systému v SR (organizácia, správa, legislatíva).
  10. Podmienky a procesy učenia žiakov v školskom i mimoškolskom prostredí.
  11. Hodnotenie a evaluácia vzdelávacieho procesu na úrovni základnej školy.
  12. Historické medzníky vzdelávania na Slovensku a medzinárodné porovnania vývoja povinného vzdelávania.
  13. Učiteľská profesia v primárnom vzdelávaní – historické súvislosti a súčasné podoby, výzvy a ohrozenia.
  14. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia v primárnom vzdelávaní.
  15. Kultúra školy – vymedzenie, faktory, ktoré ju ovplyvňujú.
  16. Hodnota dieťa – psychologické, sociologické a pedagogické hľadisko.
  17. Kultúry detí v ZŠ.

Literatúra

(Rozsah preštudovanej literatúry konzultujte s predsedom komisie na rigorózne skúšky.)

  • Bayer, I., Šafr, J., Vojtíšková, K. 2007. Přístupy k sociologickému zkoumání kultury a stratifikace. STUDIE CESES – Teoretik 2007/03.
  • Friedman, D., Hechter, M., Kanazawa, S. 1994. A Theory of Value of Children. Demography, 31, 3., pp. 375–401.
  • Joshi, V. 2007. Stres a zdraví. Praha : Portál.
  • Kallwass, A. 2007. Syndrom vyhoření. V práci a osobním životě. Praha : Portál.
  • Katrňák, T. 2003. Sociální a kulturní reprodukce společnosti v teoretické perspektivě. In Sociológia, roč. 35, č. 1, s. 61–76.
  • Kaščák, O., Filagová, M. 2007. Javisko a zákulisie školy: O materskej škole a skrytom kurikule. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis/VEDA.
  • Kolláriková, Z. – Pupala, B. 2001. (eds.): Predškolská a elementárna pedagogika. Praha : Portál.
  • Kaščák, O., Žoldošová, K. (Eds.) 2007. Námety na reformu počiatočného vzdelávania. Bratislava : Renesans pre PdF TU a ŠPÚ.
  • Kaščák, O., Pupala, B. (Eds.) 2011. Školy v prúde reforiem. Bratislava : Renesans.
  • Kaščák, O., Pupala, B. 2012. Škola zlatých golierov. Praha : Sociologické nakladatelství (SLON).
  • Kaščák, O., Pupala, B. 2009. Výchova a vzdelávanie v základných diskurzoch. Prešov : Rokus.
  • Kaščák, O. 2009. Kultúry detí – deti v kultúre. Prešov : Rokus.
  • Kriglerová Gallová, E. (Ed.) 2010. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia: Komparatívna analýza slovenskej legislatívy a štatistických údajov s prístupmi v piatich európskych krajinách. Bratislava : Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. 
    In http://www.skolainak.sk/files/novinky/files/FINAL_Ziaci_zo_znevyhodneneho 
    prostredia.pdf     (prístup: 5. 2. 2012).
  • Lukšík, I. 2012. Osoba v kontextoch a textoch. Bratislava : Geotropos.
  • Lukšík, I. a kol. 2012. Kultúra škôl a výchovných zariadení. Bratislava : UK, 2012.
  • Matějů, P., Straková, J., Veselý, A. (eds.) 2010. Nerovnosti ve vzdělávání. Od měření k řešení. Praha : Sociologické nakladatelství (SLON).
  • Pakosta, P. 2009. Proč chceme děti: hodnota dítěte a preferovaný počet dětí v České republice. Sociologický časopis, 45, 5, s. 899–934.
  • Petrová, Z. 2008. Vygotského škola v pedagogike. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis.
  • Pavlík, O. a kol. Pedagogická encyklopédia Slovenska 1, 2. 1984. Bratislava : SAV.
  • Pupala, B. 2004. Narcis vo výchove. Bratislava : VEDA.
  • Viktorová, I. 2004. Změny rodičovského vztahu ke škole a vzdělávání dětí. In Pedagogika, roč. 54, č. 3, s. 389–405.
  • Vojtíšková, K. 2010. Interakce rodiny a školy pohledem matek. Pedagogika, roč. 60, č. 2, s. 115–126. http://www.​soc.​cas.​cz/​articles/​cz/​5/​5801/​Vojtiskova­‑K.​­‑2010.​­‑Interakce­‑rodiny­‑a­‑skoly­‑pohledem matek.​­‑Pedagogika­‑60­‑2­‑115­‑126.​html (prístup: 5. 2. 2012).
  • Vojtíšková, K., Špaček, O., Šafr, J. 2007. „Kdo je dole a kdo nahoře“ podle pražských učitelů ZŠ. Sociální nerovnosti v symbolické rovině. Pražské sociálně vědní studie/Prague Social Science Studies. http://www.​soc.​cas.​cz/​articles/​cz/​5/​3848/​Vojtiskova­‑K.​­‑Spacek­‑O.​­‑Safr­‑J.​­‑2007.​­‑8222­‑Kdo­‑je­‑dole­‑a­‑kdo­‑nahore­‑8220­‑podle­‑prazskych­‑ucitelu­‑ZS.​­‑Socialni­‑nerovnosti­‑v­‑symbolicke­‑rovine­‑Prazske­‑socialne­‑vedni­‑studie­‑Prague­‑Social­‑Science­‑Studies.​html (prístup: 5. 2. 2012).
  • Zápotočná, O.: Kultúrna gramotnosť v sociálnopsychologických súvislostiach. Bratislava : Album, 2004.
  • Zápotočná, O. Čitateľská gramotnosť a jej rozvoj v primárnom vzdelávaní: Teoretické východiská a didaktické realizácie. Bratislava : VEDA, 2012, v tlači.
  • Prislúchajúce platné štátne dokumenty.
  • Prislúchajúca legislatíva.