V Španielsku, kde sa vyskytuje prevažná časť kukavice chochlatej (Clamator glandarius) majú straky čiernozobé (Pica pica) život komplikovaný tým, že musia čeliť vtáčej mafii. Kukavice im kladú do hniezd vajíčka, ktoré pripomínajú stračie, ale ich mláďatá rastú rýchlejšie a konzumujú viac potravy ako mladé straky, z ktorých väčšina uhynie na podvýživu. Ak straka vyhodí vajce kukavice, kukavica jej to mafiánskym spôsobom vráti a rozbije jej celú znášku. V súčasnosti spolupracujeme s tímom španielskych vedcov a zisťujeme, ako sa k vajíčkam kukavíc správajú naše straky, ktoré s kukavicami nemajú skúsenosti.
Čítať viac: 
Vtáčia mafia ohrozuje straky
V sérii experimentov sa zistilo, že samce svrčkov dúbravových (Nemobius sylvestris) svojim partnerkám ponúkajú „svadobné dary“ v podobe zatiaľ neznámych látok, ktoré samičky oblizujú pred alebo po kopulácii z krídel samcov. Význam svadobného kŕmenia u tohto druhu zatiaľ nebol objasnený, ale isté je, že ak sa prístup k svadobným darom zamedzí, záujem samičiek o samcov rapídne klesá.
Čítať viac: 
Magický nápoj lásky svrčkov
U pavúka lovčíka hájneho (Pisaura mirabilis) samček ponúka samičke svadobný dar v podobe mŕtvej koristi. Donedávna sa predpokladalo, že tento dar chráni samčeka pred sexuálnym kanibalizmom alebo že samce pomocou darov klamú samičky tým, že v nich „prebúdzajú“ materský inštinkt (samičky nosia kokóny s vajíčkami pripomínajúcimi svadobné dary samcov). Experimentálne sa dokázalo, že pravda je niekde inde – samce bez darov nie sú samičkami napádané, takže dar ich pred kanibalizmom nechráni. Dary nie sú ani formou manipulácie zo strany samcov, lebo vyhladované samičky sa správali promiskuitne a konzumovali viac darov.
Čítať viac: 
Pavúčikovia musia platiť za sex
Niektoré vtáky používajú na stavbu svojich hniezd okrem iného aj hadie kože. Aj keď funkcia tohto správania nebola dostatočne známa, predpokladalo sa, že hadie kože môžu odstrašiť prípadných predátorov (napr. drobné cicavce), ktoré plienia hniezda. Hypotézy ochrany hniezd pred predátormi sme skúmali na modelovom druhu trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus), ktorý si pomerne často vpletá hadie kože do hniezd. V prvom experimente sme trsteniarikom počas stavby hniezd ponúkali hadie kože aj kusy látky s podobnou dĺžkou a tvarom a zistili sme, že hadie kože boli jednoznačne preferované v porovnaní s látkou pri stavbe hniezd, čo by mohlo naznačovať, že mať hadiu kožu v hniezde môže byť pre trsteniarika výhoda. V druhom experimente sme použili staré hniezda trsteniarikov, ktoré sme obalili kúskami hadích koží, kusmi látky alebo ostali intaktné. V hniezdach boli umelé aj skutočné (prepeličie) vajcia, na základe ktorých sme zisťovali, čo bolo hniezdo napadnuté predátorom alebo nie. Nezistili sme však žiadne rozdiely v hniezdnej predácii medzi troma skupinami hniezd, z čoho vyplýva, že používanie hadích koží zrejme nie je ovplyvnené hniezdnou predáciou. Trsteniariky v prvom experimente navyše používali hadie kože iba vtedy, ak mali rozostavané hniezda; v neskorších fázach (pred dokončením hniezda) už kože nepoužívali, z čoho vyplýva, že hlavnou funkciou koží je zvýšenie stability hniezd.
Trnka, A., Prokop, P. 2011: The use and the function of snake skins in the nests of Great Reed Warblers Acrocephalus arundinaceus. Ibis, 153(3): 627–630.
Čítať viac: Trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus)