Rigorózne pokračovanie (PaedDr.)

Všeobecné informácie o rigoróznom konaní sú zverejnené na fakultnej stránke: Uchádzač » Rigorózne konanie.

Predsedom komisie na rigorózne skúšky programu učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry je prof. PhDr. Juraj Hladký, PhD.

Rigoróznu skúšku môžu v zmysle § 53 ods. 8 zákona č. 131/2002 Z. z. vykonať len absolventi študijných programov, ktorí získali titul magister. Môžu sa prihlásiť na rigoróznu skúšku v odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie alebo v príbuznom odbore.

Záujemcovia o rigorózne pokračovanie v odbore slovenský jazyk a literatúra v kombinácii predmetov získajú po úspešnom obhájení rigoróznej práce a vykonaní rigoróznej skúšky titul doktor pedagogiky (paedagogicae doctor, PaedDr.).

Rámcové témy rigoróznych prác

Literárna časť

Dobrodružný žáner, detský čitateľ a škola

Cieľom, ktorý sleduje téma práce, bude reflexia kategórie dobrodružnosti v literárnych textoch pre deti, vzťahu detského čitateľa a dobrodružného príbehu a miesto dobrodružného čítania v školskej literárnej výchove na druhom stupni ZŠ.

Čítankové literárne texty a čitateľský záujem na druhom stupni ZŠ, resp. na SŠ

Analýza čítankových literárnych textov vo vybranom ročníku ZŠ, analýza čitateľských záujmov žiakov – čitateľov a pozícia školskej literárnej výchovy a školských literárnych textov v procese formovania týchto záujmov.

Slovenská autorská rozprávka medzivojnového obdobia, jej detský čitateľ a školská prax. (Téma je vhodná aj pre uchádzačov – učiteľov na 1. stupni ZŠ)

Medzivojnová autorská rozprávka vo svojom prozaickom (najmä J. C. Hronský) i básnickom (Ľ. Podjavorinská) variante patrí ku kánonu slovenskej literatúry pre deti a mládež. Práca sa bude orientovať na analýzu a interpretáciu zvolených literárnych textov, na uplatnenie detského aspektu v nich a na preverenie možností ich využitia v školskom literárnom vzdelávaní.

Texty populárnej piesne ako poézia dospievajúcich? (Téma je vhodná pre uchádzačov, orientovaných na prostredie ZŠ i SŠ)

Téma práce je reakciou na fakt, že jestvuje minimálne množstvo intencionálnej poézie pre dospievajúcich. Potreba poetickej reflexie sveta sa v období dospievanie zvykne často saturovať práve textami populárnej piesne. Cieľom práce bude preveriť túto hypotézu, pričom východiskom bude analytická a interpretačná práca s vybranými textami populárnej piesne ako textami „živej kultúry“, teda textami, ktoré skutočnej jestvujú v aktuálnom komunikačnom obehu.

Literárne dejiny alebo čítanie literatúry?

Stredoškolské literárne vzdelávanie sa sústreďuje najmä na prezentáciu umeleckej literatúry v jej literárnohistorickom vývine. Takto orientované vyučovanie literatúry sa v množstve prípadov redukuje na osvojovanie si poznatkov o literatúre (historických, bibliografických a životopisných faktov) a stráca sa primárne poznávanie umeleckého textu prostredníctvom jeho zážitkového čítania. Cieľom práce bude analýza tohto stavu v školskej praxi a pokus hľadať alternatívne postupy, umožňujúce plniť základný cieľ literárneho vzdelávania – prípravu kompetentného čitateľa umeleckých textov.

Žalm v slovenskej poézii

Cieľom práce je literárnohistorická reflexia miesta žalmu v slovenskej poézii a hľadanie odpovede na otázku o vzťahu súčasného mladého čitateľa ku školskou praxou kanonizovaným literárnym textom, teda k obsahu školského literárneho vzdelávania.

Epigram v slovenskej poézii

Cieľom práce je literárnohistorická reflexia miesta epigramatickej tvorby v slovenskej poézii a hľadanie odpovede na otázku o vzťahu súčasného mladého čitateľa k satiricky ladeným textom.

Slovenský literárny romantizmus a jeho učebnicová verzia

Romantizmus v slovenskej literatúre patrí ku kanonizovaným obdobiam a jeho školská interpretácia ho prezentuje ako jedno z najvýznamnejších období v slovenských literárnych dejinách. Učebnicová verzia romantizmu v slovenskej literatúre stotožňuje tento jav so „školou Ľudovíta Štúra“, čo vytvára dojem o jednorozmernosti a monolitnosti slovenskej romantickej generácia a jej tvorby. Cieľom práce bude preveriť školskú verziu romantizmu, porovnať ju s aktuálnym literárnohistorickým výskumom, poukázať na mytologizujúce postupy, ktoré s prispením školského literárneho vzdelávania produkujú falošný obraz o jednom z uzlových bodov slovenských literárnych dejín.

Literatúra socialistického realizmu a súčasný mladý čitateľ

Socialistický realizmus je literárnohistorickým javom a faktom, ktorého najčistejšiu verziu nachádzame najmä v slovenskej literárnej tvorbe prvej polovice 50. rokov dvadsiateho storočia. Táto téma je v podobe literárnych textov, s celou ich špecifickou poetikou, súčasťou literárneho vzdelávania na strednej škole. V kontakte so súčasným mladým čitateľom sa fakty a javy nedávnej histórie prezentujú často ako absurdný, neskutočný obraz s výraznými humornými prvkami. Cieľom práce bude analýza poetiky individuálne zvolených textov socialistickej literatúry, analýza ich možného recepčného posunu od pôvodne vážneho a špecificky konštruovaného obrazu k jeho humornému vnímaniu u súčasného mladého čitateľa, teda analýza situácie, v ktorej sa konfrontuje ideologický konštrukt, tvorený v neslobodnej situácii, s tvorivou a čitateľskou slobodou súčasníka.

Jazyková časť

Problematika výslovnosti v školskej praxi

Výslovnosť žiakov v základných školách a študentov na výberových stredných školách – na základe výskumu. Najčastejšie chyby vo výslovnosti žiakov a študentov. Metódy a formy učiteľovej práce umožňujúce zvýšiť kultúru ústnych jazykových prejavov.

Dynamika morfológie a jej odraz v školskej praxi

Používanie nezvyčajných tvarov slov v jazykových prejavoch žiakov a študentov. Odlíšiť zmeny vedúce k upevneniu jazykového systému od takých, ktoré ho rozkolísavajú.

Dynamické javy v morfológii súčasnej spisovnej slovenčiny

Morfológia slovenského jazyka. Systémová – teoretická stránka – jej spojenie s didaktickým zameraním v školskej praxi (5. – 12. ročník). Komunikatívne vyučovanie.

Syntaktické problémy spisovnej slovenčiny v porovnaní s nespisovnými útvarmi

Syntax slovenského jazyka. Aplikácia teoretických znalostí a vlastného výskumu v didaktickej oblasti. Systematické a komunikatívne vyučovanie. Didaktické metódy vyučovania (5. – 12. ročník).

Jazyková charakteristika slovotvornej stránky bernolákovčiny (štúrovčiny, upravenej slovenčiny a pod.)

Diachronický pohľad na slovotvornú stránku slovenského jazyka. Náčrt didaktickej problematiky analýzy v textoch z predspisovnej slovenčiny v súvislosti s kodifikačným procesom slovenčiny (5. – 12. ročník).

Národný jazyk Slovákov. Jeho útvary – charakteristika

Podľa výberu – nárečia. Podľa výberu – napr. slang, žargón al. i. Teritoriálne a sociálne nárečia. Stratifikácia nespisovných útvarov. Didaktika vyučovania problematiky v roč. 5. – 12. Jazykové kompetencie v nárečovej oblasti.

Lexikálny systém slovenského jazyka v školskej praxi

Didaktické spracovanie jednotlivých oblastí (synonymia, frazeológia, homonymia, prvky detskej reči, ich semaziologická báza – sémantický obsah a lexikálna forma. V rigoróznej práci pôjde o spracovanie štruktúrnych lexikálnych javov v didaktickej praxi. Didaktické aspekty problematiky. Aplikácia vlastného výskumu v školskej praxi.

Spoločenská podmienenosť kodifikácií v 19. storočí. Zaradenosť problematiky do školskej praxe

Dejiny slovenského jazyka. Jazyk 19. storočia. Kodifikácia a norma. Pôvod slova (etymológia).

Terminológia sémantických okruhov – lexikálna problematika

Náboženská terminológia, terminológia remesiel, právna terminológia, botanická terminológia. Systémové a komunikatívne aspekty, didaktika, školská prax (5. – 12. ročník).

Slovná zásoba ľudovej rozprávky, jej nárečový charakter a spracovanie vydavateľov

Ľudová slovesnosť – žriedlo poznávania najstaršej slovnej zásoby slovenčiny. Využitie v školskej praxi (ľudová pieseň, detské hry, veršovačky a pod.).

Prehľad doterajších didaktických pravopisných príručiek

Formy vyučovania slovenského pravopisu – komunikatívny aspekt – didaktické spracovanie – vhodné formy vyučovania (5. – 12. ročník). Aktualizácia formálneho vyučovania. Digitálne a elektronické formy vyučovania pravopisu.

Využitie jazykových a literárnych špecifík regiónu na vyučovaní slovenského jazyka a literatúry

Jazykové a literárne špecifiká (literárne tradície) zvoleného regiónu. Ľudová etymológia miestnych názvov a toponým v regióne. Ústna ľudová slovesnosť a autorská tvorba vo vybranom regióne, hmotné literárne pamiatky v regióne. Možnosti uplatnenia vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry.

Vlastné mená v regionálnych súvislostiach a ich uplatnenie v rámci inovatívnych trendov

Vlastné mená v regióne. Zber nárečových vlastných mien v teréne a v hmotných prameňoch, ľudová etymológia, etymologický výklad, výklad motivácie a jazykovej stránky. Uplatnenie v školskej praxi s dôrazom na motiváciu mien a na rozvoj vzťahu k regiónu.

Dynamika slangov (zvolenej) sociálnej skupiny

Slang zvolenej sociálnej skupiny a jeho dynamika. Vzťahy v rámci slovnej zásoby slangu. Jazyková stránka slangizmov s dôrazom na ich motiváciu, obraznosť a pod. Využitie v školskej praxi – jazyková hra a pod.

Rozvíjanie komunikačných zručností detí mladšieho školského veku

Rozvíjanie komunikačných zručností v rámci integrácie zložiek SJ je filozofiou novokoncipovanej orientácie vyučovania materinského jazyka. Cieľom rigoróznej práce by mala byť syntéza teoretických poznatkov a ich aplikácia v školskej praxi na I. st. ZŠ.

Vyučovanie frazeológie na I. st. ZŠ

Dosiaľ málo akcentované vyučovanie frazeologickej lexiky na I. st. ZŠ je potrebné posilniť. Cieľom rigoróznej práce by bolo nájsť odpovede na otázky prečo a ako vyučovať frazeológia na I. st. ZŠ, ako toto „tradičné“ netradične vniesť do hodín materinského jazyka.

Tematické okruhy skúšobných otázok na rigoróznu skúšku

Literárna časť
  1. Literatúra pre deti a mládež, detský čitateľ literatúry a školské literárne vzdelávanie
  2. Literárne vzdelávanie v strednom a staršom čitateľskom veku, psychologické charakteristiky čitateľa v strednom a staršom čitateľskom veku, žánre intencionálnej literatúry pre túto vekovú skupinu čitateľov.
  3. Rozprávka ako literárny žáner, druhy rozprávkových podaní, detský čitateľ a rozprávka.
  4. Folklórna a autorská rozprávka, autorská rozprávka v slovenskej literatúre, detské a dospelé v autorskej rozprávke.
  5. Detský čitateľ a poézia. Intencionálna poézia pre deti v medzivojnovom období, jej epický (Ľ. Podjavorinská) a lyrický (M. R. Martáková) variant. Poézia pre deti a autori tzv. novej vlny v slovenskej literatúre pre deti a mládež, nová poetika tejto literatúry.
  6. Príbehová próza zo života detí v slovenskej literatúre v r. 1945 – 1960. Próza socialistického realizmu, prekonávanie jednostrannej budovateľskej témy v próze tohto obdobia, autori a charakteristiky ich prác.
  7. Detský čitateľ a dobrodružstvo. Dobrodružný žáner v čítaní detí a mládeže, dobrodružný žáner a školské literárne vzdelávanie, dievčenské a chlapčenské čítanie. Dobrodružstvo v slovenskej próze pre deti a mládež po r. 1945.
  8. Detský čitateľ a história. Psychologické predpoklady formovania vedomia dejinnosti u detského čitateľa, historický žáner v slovenskej próze pre deti po r. 1945 (autorské povesti, historická próza, J. Horák, Ľ. Zúbek, Z. Dônčová, P. Glocko a i.).
  9. Poézia a dospievajúci. Poézia pre dospievajúcich v intencionálnej literatúre pre mládež (napr. J. Navrátil, Š. Moravčík), ľúbostná poézia ako neintencionálna literatúra pre mládež, texty populárnej piesne ako poézia dospievajúcich, školské literárne vzdelávanie a dospievajúci čitateľ.
  10. Škola a dejiny literatúry. Stredoškolské literárne vzdelávanie ako literárny dejepis. Mladý čitateľ a literárna klasika (konkrétne problémy vyučovania literatúry, demonštrované uchádzačom na jednom z literárnohistorických období slovenskej literatúry, ktoré tvoria obsah literárneho vzdelávania na strednej škole).
  11. Slovenský literárny romantizmus a jeho školská verzia. Sú pojmy „Štúrova škola“ a slovenský literárny romantizmus synonymá?
  12. Situácia slovenskej literatúry po r. 1945, socialistický realizmus v slovenskej literatúre, päťdesiate a šesťdesiate roky, situácia literatúry po r. 1970 a v osemdesiatych rokoch. Prozaická tvorba V. Šikulu, L. Balleka, P. Jaroša na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a súčasný mladý čitateľ.

Literatúra

Knižné práce

  • Bílik, R.: Industrializovaná literatúra. Bratislava : PROXY a. s., 1994.
  • Bílik, R.: Ľubomír Feldek. Bratislava : Kalligram, 2000.
  • Klátik, Z.: Slovo, kľúč k detstvu. Bratislava : Mladé letá, 1975.
  • Kopál, J.: Literatúra pre deti v procese. Bratislava : Mladé letá, 1984.
  • Kopál, J., Tučná, E., Preložníková, E.: Literatúra pre deti a mládež. Bratislava : SPN, 1987.
  • Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : L. I. C., 2004.
  • Miko, F.: Hra a poznanie v detskej próze. Bratislava : Mladé letá, 1980.
  • Šmatlák, S.: Dejiny slovenskej literatúry I. Bratislava : NLC, 1997.
  • Šmatlák, S.: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava : NLC, 1999.

Štúdie v časopisoch a zborníkoch

  • Bílik, R.: Historické vedomie a detský čitateľ umeleckej literatúry. In Slovenská literatúra, roč. 36 (1989), č. 4, s. 321–328.
  • Bílik, R.: Texty populárnej piesne. In Plesník, Ľ. a kol.: Ako vstupovať do živej kultúry. Kapitoly z literárnej vedy a estetiky. Nitra : Vysoká škola pedagogická, 1995. S. 57–67.
  • Bílik, R.: Slovenská literatúra po roku 1945. Literárny život na Slovensku (1945 – 1989) I. In Slovenská literatúra, roč. 41(1994), č. 1–2, s. 3–22.
  • Bílik, R.: Literárny život na Slovensku v r. 1956 – 1989. In Slovenská literatúra, roč. 41(1994), č. 3, s. 176–190.
  • Čepan, O.: Rozklad romantizmu. In Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : SAV, 1965.
  • Čepan, O.: Romantický duch a romantická predmetnosť. In Slovenská literatúra, XX, 1973, č. 2.
  • Čepan, O.: Premeny „ducha a predmetnosti“ v slovenskom romantizme. In Litteraria XVI. Bratislava, 1974.
  • Čepan, O.: Romantický „duch“ a Levoča. In Literárny archív, 1975, č. 12.
  • Čepan, O.: Ideové rozprory slovenského romantizmu. In Slávie, 48, 1979, č. 4.
  • Čepan, O.: Diskusne o slovenskom romantizme. In Slovenský jazyk a literatúra v škole, 29, 1981 – 82, č. 3.
  • Čepan, O.: Ľudovít Štúr – štúrovci a slovenský romantizmus. In Literárny archív 18/81. Martin, 1982.
  • Paštéková, J.: Slovenská próza v r. 1945 – 1962. In Slovenská literatúra, roč. 41, 1994, č. 1–2, s. 22–42.
  • Prušková, Z.: Slovenská próza 60. rokov. In Slovenská literatúra, roč. 41, 1994, č. 1–2, s. 43–58.

Slovenská literatúra, LII, 2005, č. 4–5. Monotematické dvojčíslo časopisu, venované problematike slovenského literárneho romantizmu.

Jazyková časť
  1. Segmentálny systém fonickej roviny.
  2. Suprasegmentálny systém fonickej roviny.
  3. Problematika výslovnosti slovenských hlások.
  4. Morfologický systém slovenčiny.
  5. Dynamika slovenskej morfológie.
  6. Dynamika sociálnych a teritoriálnych nárečí a ich odraz v školskej praxi.
  7. Dynamika lexikálneho systému.
  8. Vývin komunikačných schopností žiakov.
  9. Onymia vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry.
  10. Kreativita vo výučbe slovenského jazyka a literatúry.
  11. Problémy rozvíjania jazykovej kultúry žiakov.
  12. Problematika všeobecnej jazykovedy.
  13. Ľudová slovesnosť – prameň poznania najstaršej slovnej zásoby.
  14. Slavistika ako vedný odbor. Historicko­‑porovnávacia metóda. Deskriptívny opis slovnej zásoby prameňa – vytváranie historického jazykového povedomia. Členenie slovanských jazykov. Trichotómia.
  15. Cyrilo­‑metodské obdobie jazyka. Staroslovienčina. Cirkevná slovančina.
  16. Praslovančina. Jej rozpad v 10. storočí. Vznik a formovanie slovanských jazykov. Diferenciácia a integrácia v jazykovom vývine.
  17. Slovenčina v Uhorsku v 16. – 18. storočí.
  18. Slovenčina a čeština. Slovenčina v latinských listinách. Slovenčina a nemčina. Slovenčina a maďarčina.
  19. Kodifikácia a norma v 19. storočí. Gramatiky.
  20. Prvý celý slovenský preklad Biblie. Kamaldulská Biblia. Kultúrna západoslovenčina. Kultúrna stredoslovenčina. Kultúrna východoslovenčina.

Literatúra

Uchádzač si vyberá na štúdium literatúru, ktorá súvisí s tematikou rigoróznej práce.

  • Atlas slovenského jazyka 1. – 4. Bratislava : VEDA, 1968, 1978, 1978, 1984.
  • Blanár, V.: Porovnávanie lexiky slovanských jazykov z diachrónneho hľadiska. Bratislava : VEDA, 1993. 192 s.
  • Blanár, V.: Zo slovenskej historickej lexikológie. Bratislava : SAV, 1961. 340 s.
  • Borcsányi, J.: Literárnym Považím. Žilina : Scientia Media, 1995.
  • Doruľa, J.: Slováci v dejinách jazykových vzťahov. Bratislava : VEDA, 1977. 136 s.
  • Doruľa, J.: Tri kapitoly zo života slov. Bratislava : VEDA, 1993. 152 s.
  • Dvonč, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava : VEDA, 1984.
  • Dvončová, J. – Jenča, G. – Kráľ, Á.: Atlas slovenských hlások. Bratislava, VEDA, 1969.
  • Gramatické dielo Antona Bernoláka. Na vydanie pripravil a preložil Juraj Pavelek. Bratislava : SAV, 1964.
  • Habovštiak, A.: Zo slovensko­‑slovanských lexikálnych vzťahov so zreteľom na lingvistickú geografiu. Bratislava : VEDA, 1993. 192 s.
  • Historický slovník slovenského jazyka 1. – 5. Bratislava : VEDA, 1993 – 2000.
  • Hladký, J.: Jazykové kontakty a variabilita jazyka v sociálnych nárečiach. In Jazykověda. Linguistica : Sborník prací Filozofické fakulty Ostravské univerzity. Zv. 4. (214.). Ed. I. Bogoczová. Ostrava : Filozofická fakulta OÚ, 2004, ISBN 80­‑7042­‑664­‑0, s. 197–208.
  • Hladký, J.: Región ako princíp komunikácie žiaka s literatúrou. In Literárnovedné štúdie. Zv. 1. Ed. V. Obert. Nitra : Filozofická fakulta UKF, 2000, ISBN 80­‑8050­‑332­‑X, s. 201–217.
  • Horecký, J.: Morfematická štruktúra slovenčiny. Bratislava, VEDA, 1964.
  • Isačenko, A.: Spektrografická analýza slovenských hlások. Bratislava, VEDA, 1968.
  • Krajčovič, R.: Slovenčina a slovanské jazyky. I. – II. Bratislava : SPN, 1974, 2002.
  • Krajčovič, R.: Vývin slovenského jazyka a dialektológia. Bratislava : SPN, 1988. 344 s.
  • Kráľ, Á. – Sabol, J.: Fonetika a fonológia. Bratislava : SPN, 1986.
  • Kráľ, Á.: Model rečového mechanizmu. Bratislava : VEDA, 1974.
  • Kráľ, Á.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava : SPN, 1996.
  • Kučera, M.: Slovensko po páde Veľkej Moravy. Bratislava : VEDA, 1974. 450 s.
  • Morfológia spisovnej slovenčiny. Bratislava : VEDA, 1966.
  • Nekvapil, J.: Ke vztahu sociálního prostředí a rozrůzněnosti jazyka. In Jazyková politika a jazyková kultúra. Materiály z vedeckej konferencie v Smoleniciach (17. – 19. 4. 1985). Ed. J. Kačala. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV, 1986, s. 116–120.
  • Novák, Ľ.: K najstarším dejinám slovenského jazyka. Bratislava : VEDA, 1980. 352 s.
  • Ondruš, P.: Sociálne nárečia na Slovensku. Zv. 1. Argot slovenských detí. Bratislava : SPN, 1977.
  • Oravec, J. – Bajzíková, E.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava : SPN, 1984.
  • Oravec, J.: Slovenské predložky v praxi. Bratislava : VEDA, 1967.
  • Pauliny, E.: Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť. Bratislava : SPN, 1983. 256 s.
  • Pauliny, E.: Fonologický vývin slovenčiny. Bratislava : SAV, 1963. 360 s.
  • Pauliny, E.: Vývin slovenskej deklimácie. Bratislava : VEDA, 1990. 270 s.
  • Ratkoš, P.: Slovensko v dobe veľkomoravskej. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1988.
  • Región v národnej kultúre. Zborník prác z 9. konferencie o literárnom vzdelávaní v Dolnom Kubíne (1987). Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 1988.
  • Rezník, J.: Túry do literatúry. Bratislava : Slovart, 2001.
  • Ružička, J.: Spisovná slovenčina v Československu. Bratislava : VEDA, 1970. 256 s.
  • Stanislav, J.: Vývin slovenského jazyka. I. – V. Bratislava : SAV, 1956 – 1973.
  • Štolc, J.: Slovenská dialektológia. Bratislava : VEDA, 1994. 179 s.
  • Uhrin, P.: Literárny sprievodca po Slovensku. Bratislava : Šport, 1996.
  • XII. Medzinárodný zjazd slavistov v Krakove. Príspevky slovenských slavistov. Bratislava : 1998. 415 s.
  • Iné štúdie v zborníkoch a odborných časopisoch, v ktorých sa rieši problematika súvisiaca s témou rigoróznej práce.

Informácie o ďalšej odbornej študijnej literatúre katedra poskytne uchádzačom individuálne.