Ruky, tie ruky, sú našimi slovami. Naše oči sú nielen bránou do duše, ale nahrádzajú nám sluch. Pre nás, nepočujúcich, je zvukový svet cudzí. Krásu nachádzame v posunkoch.
Ako najlepšie prepojiť dva odlišné svety – svet Nepočujúcich a svet počujúcich? Barličkou tohto styku sú práve tlmočníci.
Už po tretíkrát v tomto roku, dňa 26. 10. 2023, sa na pôde Trnavskej univerzity stretli nielen študenti odboru slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich, ale aj všetci záujemcovia o svet Nepočujúcich. Tlmočnícky klub rúčkarov, ako sa táto akcia nazýva, tentokrát poctili svojou návštevou dve tlmočníčky – Evka Šoltysová a Barbarka Randušková. Ako sprostredkovateľky nielen medzi dvoma odlišnými jazykmi, ale aj kultúrami, nám prišli porozprávať o svojej profesii, podeliť sa s nami s radosťami aj strasťami tohto krásneho a veľmi potrebného zamestnania a nás, študentov, povzbudiť v štúdiu.
Obe tlmočníčky môžeme vidieť nielen na tlačových konferenciách vysielaných v televízii či pri tlmočení u pani prezidentky. Rovnako ich tváre môžeme vidieť na eventoch Sitdownu s Veronikou Ostrihoňovou. Ako významný článok sa spolupodieľajú na sprostredkovaní informácií pre Nepočujúcich v rámci komunitného tlmočenia. To znamená, že sprevádzajú Nepočujúcich v bežných každodenných záležitostiach, napríklad u lekára, na úrade či polícii. Veľkej obľube sa v poslednom čase teší tlmočenie divadelných predstavení, ktoré je nielen umením samo osebe, ale dokonca aj tlmočníčky musia disponovať estetickým cítením, aby ani Nepočujúci diváci neboli ochudobnení o umelecký zážitok.
Obe tlmočníčky majú Nepočujúcich partnerov, tak nás zasvätili do tajomstiev vzniku lásky.
Evka, keďže má Nepočujúcich rodičov, tlmočila už od detstva. Pretože bol jej otec aktívny aj v spoločenskom živote Nepočujúcich, tak už ako dieťa nasávala posunkový jazyk. Barbarkine počiatky tlmočenia siahajú do roku 2012, keď začala navštevovať kurzy slovenského posunkového jazyka v občianskom združení Myslím – centrum kultúry nepočujúcich. Potom na istú dobu odišla do Anglicka. Aj napriek tomu, že veľmi chcela, nepodarilo sa jej navštevovať viacero modulov kurzu britského posunkového jazyka. Po návrate na Slovensko sa opäť začala venovať svojej srdcovke.
Obe tlmočníčky oduševnene vykonávajú svoju profesiu, čoho dôkazom je fakt, že sú veľmi žiadané a nepočujúci klienti vychvaľujú ich prácu. Ako povedala Evka a potvrdila Barbarka, pochvala od nepočujúcich je TOP. Až keď nepočujúci porozumie informácii a pochopí zámer hovoriaceho, to je symbolom kvalitne odvedenej tlmočníckej práce.
Akými schopnosťami musí disponovať tlmočník? Samozrejme, musí ovládať slovenský a slovenský posunkový jazyk. Mal by byť oboznámený s etikou tlmočenia a orientovať sa v kultúre Nepočujúcich. Je veľmi dôležité pýtať si od Nepočujúcich feedback, spätnú väzbu. Len tak sa môže skvalitňovať tlmočnícka služba.
Kvalitný tlmočník musí mať sebareflexiu. Musí myslieť na to, že neuváženým konaním alebo nesprávnym prekladom uškodí v prvom rade Nepočujúcemu.
V minulosti bolo možné získať certifikát na výkon tlmočníckej služby v ATLPRENES, dnes komplexné vzdelávanie budúcich tlmočníkov zabezpečuje práve náš odbor.
Za zorganizovanie besedy a možnosť vzdelávať sa aj inak, ako je nám, študentom, známe, ďakujeme pánovi doktorovi Vojtechovskému. Obom tlmočníčkam ďakujeme za zaujímavý a veľmi podnetný Tlmočnícky klub rúčkarov.
Alica Struková, foto: Alica Struková a Julianna Cvitkovičová