Tlmočnícky klub rúčkarov organizovaný Snepedou v spolupráci s Katedrou slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity pokračoval druhým vzdelávacím cyklom, ktorý bol určený hlavne pre študentov študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich. Konal sa vo štvrtok 12. októbra 2023. Pozvánku prijali dvaja hostia, pani Viera Rigová a pán Stanislav Morávek.
Viera Rigová je zamestnaná ako tlmočníčka posunkového jazyka v Trnavskej asociácii sluchovo postihnutých občanov (TASPO) od 1. septembra 2013 doteraz a je zároveň študentkou posledného, 4. ročníka študijného programu slovenský jazyk v komunikácii nepočujúcich na Trnavskej univerzite. Stanislav Morávek je tiež študentom 4. ročníka toho istého študijného programu a tlmočenie slovenského posunkového jazyka poskytuje ako živnostník na voľnej nohe.
Materinský jazyk Viery Rigovej je posunkový. Doma Viera Rigová používala posunkovú zásobu, ktorú tlmočníci nazývajú „kuchynská“. Keď nastúpila k zamestnávateľovi TASPO, tak to bolo pre ňu veľké uvedomenie si, že existuje veľké množstvo posunkov i odborných posunkov. Na vysokej škole ju obohatila gramatika posunkového jazyka, viac spoznávala vhodné používanie foriem posunkov, špecifické významy posunkov i motiváciu posunkov. Naopak, Stanislav Morávek sa po prvýkrát naučil posunkovať na jednom voliteľnom predmete, ktorý ponúkala vysoká škola, konkrétne Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Posunkovú komunikáciu si naplno rozvinul v občianskom združení Effeta – sv. Fr. Saleského v Nitre, kde pracoval. V súčasnosti vníma vzdelávanie na Trnavskej univerzite ako skvelý priestor pre svoj osobný rast.
Viera Rigová a Stanislav Morávek majú veľa spoločného, spája ich nielen štúdium na Trnavskej univerzite, ale napríklad aj to, že obidvaja tlmočia v televízii a na omši a majú certifikáty, ktoré potrebovali pri úkone tlmočenia v rámci tlmočníckej služby, zakotvenej v zákone č. 448/2008 o sociálnych službách.
Na stretnutí hostia účastníkom objasnili špecifiká mediálneho tlmočenia a tlmočenia v kostoloch, ktoré sú relatívne odlišné od komunitného tlmočenia. Upriamili pritom pozornosť aj na znalosť komunitného tlmočenia, kde by sa viac mohli stretnúť s rôznymi jazykovými prejavmi nepočujúcich posunkujúcich. Podľa Morávka pri väčšine jeho tlmočníckej práce sa spomínaný certifikát nepožaduje. Podľa neho sú dôležité dve veci: schopnosť, resp. úroveň ovládania posunkového jazyka a dôvera, vzťah, čiže nepočujúci človek potrebuje mať istotu, že keď sa skončí tlmočenie, tlmočník pôjde von a neprezradí, aké informácie odzneli počas úkonu tlmočenia.
Podujatie Tlmočnícky klub rúčkarov: Príklady z praxe Snepeda realizovala s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
Roman Vojtechovský, Renáta Piršel
Foto: Alica Struková