Magisterské štúdium

Učiteľstvo výtvarného umenia v kombinácii

Okruhy otázok na magisterské štátne skúšky

I. Umelecko­‑historický a teoretický základ vzdelávania výtvarného umenia 
Svetové a slovenské výtvarné umenie 20. a 21. storočia

1a.	Vznik abstraktného umenia a jeho prvé modifikácie.  Obdobie vzniku, dobové kontexty, vývin vedy a jej ovplyvnenie umenia. Lyrická abstrakcia, geometrická abstrakcia, suprematizmus.
1b.	Zakladatelia slovenského moderného umenia.  Historický kontext vzniku „národného“ moderného umenia, obdobie 1. ČSR, košická moderna, možnosti štúdia výtvarného umenia na vysokých školách, vplyvy avantgárd. Škola Gustáva Mallého.
2a.	Futurizmus a Dadaizmus.  Zaradenie do historického a umeleckého kontextu, interdruhové ovplyvňovania (literatúra). Objav nových možností reliéfu a objektu, ready­‑made, protokonceptuálne uvažovanie, tendovanie k protoinštalácii.
2b.	Odlišné východiská od prvej vlny, manifest, vplyvy od elementarizmu až ku surrealizmu, sociálny kontext. ŠUR Bratislava a jej prepojenie s Bauhausom, nové dobové pedagogické postupy.
3a.	Bauhaus ako príklad nového poňatia umeleckého školstva, nové edukačné metódy, postupy…  Východiská, hlavní aktéri, dobový kontext. Umenie ako sociálna úloha, pokus o „Gesamtkunstwerk“.
3b.	Generácia 1909.  Rozdielne modifikácie generácie, ktorá vyštudovala v Prahe, dve vetvy (jedna na Slovensku a druhá v Prahe). Jej úloha pri formovaní slovenského umeleckého školstva, úskalia ideologických tlakov a spoločenské zlyhania. Založenie Oddelenia kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej 1939 – 1947.
4a.	Metafyzická maľba a surrealizmus.  Hlavní predstavitelia, vzťah k vede (psychoanalýza) a literatúre. Dobový kontext, politikum, veristický a absolútny surrealizmus.
4b.	Surrealizmus a Generácia druhej svetovej vojny (1919).  Surrealizmus v Československu, výtvarná verzia slovenského nadrealizmu. Generácia druhej svetovej vojny. Ruptúra modernistických prejavov zásluhou príkazu „socialistického realizmu“ po roku 1948. Vznik VŠVU, SNG a obnovenie ŠUR (ŠUV).
5a.	Nové pozície umenia v architektúre.  Modernizmus, funkcionalizmus, radikálna zmena štandardov…
5b.	Architektúra prvej polovice 20. storočia na Slovensku.
6a.	Solitérske maliarske a sochárske osobnosti 20. storočia.  Autori prekračujúci avantgardné smery, Parížska škola.
6b.	Skupina Mikuláša Galandu.  Mestská a vidiecka tematika, obnovenie modernistických tendencií na Slovensku koncom 50. rokov.
7a.	Abstraktný expresionizmus v USA a lyrická abstrakcia v Európe.  Hlavní predstavitelia, princíp akčnej maľby, tašizmu, kaligrafickej abstrakcie, informelu, nové techniky v umení.
7b.	Počiatky informelu na Slovensku.  Česko­‑slovenský dobový kontext, Konfrontácie (nástup 1961), nové maliarske a grafické techniky, alternatívne postupy.
8a.	Pop­‑art v Anglicku a v USA, francúzski Noví realisti.  Zmena života po druhej svetovej vojne, Vzťah umenia a masmédií, zrod novej ikonografie. Vplyv beatnickej kultúry a jej odraz v európskom umení. Nový realizmus v zmysle novej syntézy života a umenia.
8b.	Pop­‑artové a novo­‑figuratívne tendencie na Slovensku.  Dobový kontext a otázka ne­‑konzumu na Slovensku, nové podoby sochy vo verejnom priestore, asambláž.
9a.	Konkrétne umenie, Op­‑art, kinetizmus a obdobné tendencie v Európe a USA.  Konkrétne umenie, kinetizmus, op­‑art, lumino­‑dynamizmus, hard­‑edge v svetovom i európskom kontexte.
9b.	Konkretistické, op­‑artové, kinetické modifikácie slovenského umenia.  Hlavní predstavitelia, česko­‑slovenské kooperácie a prelínania, Klub československých konkretistov. Kombinatorika, repetícia, seriálnosť, racionálne myslenie vo výtvarnom umení
10a.	Konceptuálne umenie 50. a 60. rokov v svetovom umení.  Radikálna zmena koncepcie umenia, od perceptuálneho ku konceptuálnemu mysleniu. Útok na obrazovú vizualitu. Idea, tautológia, dematerializácia, dokumentácia, konceptuálny text.
10b.	Slovenskí priekopníci konceptuálneho uvažovania, prvá generačná vlna slovenského konceptu.  Autenticita, špecifikum a prínos prác prvých priekopníkov konceptuálneho umenia na Slovensku, politický kontext „uvoľňovania“ 60. rokov.
11a.	Radikálne tendencie 60. rokov (minimalizmus a jeho maliarske východiská, postminimalizmus).  Charakterizujte svetový i európsky kontext 60. – 70. rokov, hlavné znaky uvedených tendencií, tvorbu vybraných predstaviteľov.
11b.	Ozveny minimalistických a postminimalistických tendencií na Slovensku.  (70., 80. a 90. roky) Problémy percepcie diel vytvorených na základe minimalistického uvažovania.
12a.	Akčné umenie a umenie v krajine.  Východiská, vývoj akčného umenia a princípy vykročenia mimo galerijného rámca, nosné tendencie a tvorba ich predstaviteľov (happening, performancia, environment, land­‑art, earth­‑art, eko­‑art a pod.).
12b.	Predstavitelia a slovenský kontext akčnej tvorby od 60. rokov.  Začiatky akčného prejavu na Slovensku a v Čechách
13a.	Individuálna mytológia v umení.  Východiská Josepha Beuysa a jeho ekologické predznamenania, šamanizmus, fluxus, Arte Povera
13b.	Konceptuálne umenie na Slovensku druhej generačnej vlny, 70. a 80. roky.  Hlavní predstavitelia, nové médium – inštalácia, alúzia na dobovú situáciu
14a.	Hyperrealizmus, fotografický realizmus, nové podoby fotografie.  Americký a európsky kontext a hlavní predstavitelia, fotografia ako náhrada reality
14b.	Slovenské verzie fotografickej maľby.  Analytická maľba okruhu R. Filu a niektorí predstavitelia skupiny AR.
15a.	Umenie 70. a 80. rokov – postmoderná paradigma.  Divergentnosť autorských programov, pluralita tendencií (od rehabilitácie maľby a sochy k oživeniu avantgárd z postmoderného hľadiska a k osobným mytológiám), neoexpresívna maľba – talianska, nemecká a americká škola.
15b.	Slovenské podverzie neoexpresívnej a postmodernej maľby (80. a 90. roky).  Postupný zánik „normalizačnej paradigmy angažovaného umenia“. Generácia 80. rokov, skupina AR.

II. Pedagogické a psychologické aspekty vzdelávania umením a umeleckého vzdelávania

1. Súčasná výtvarná výchova v kontexte všeobecného vzdelávania. Charakter vyučovacieho predmetu výtvarná výchova na základnej škole, ciele, obsahové zameranie, špecifiká a význam pri formovaní osobnosti žiaka.
2. Kurikulárne dokumenty výtvarnej výchovy. Pedagogická práca učiteľa. Podoba a obsah kurikula na rôznych typoch škôl (ZŠ, ZUŠ, SŠ).
3. Plánovanie vo výtvarnej výchove a školská dokumentácia. Tvorba učebných plánov, tematických plánov a príprav na hodinu. Dvojúrovňové kurikulum a ich význam pre prácu učiteľa.
4. Tvorivosť ako priorita výtvarnej edukácie. Význam tvorivosti, jej znaky a charakteristika, spôsoby jej rozvíjania vo výučbe (Guillford, Kusin, Solárová…) Výtvarné úlohy zamerané na rozvoj tvorivosti.
5. Vizuálna gramotnosť v kurikule a práci učiteľa. Definícia vizuálnej gramotnosti a jej zložky. Prierezový charakter vizuálnej gramotnosti – vizuálna gramotnosť a jej vzťah k iným vzdelávacím oblastiam.
6. Detský výtvarný prejav (DVP) a jeho charakteristika. Štádiá detského výtvarného prejavu, zvláštnosti vývojových etáp. Kríza DVP. Detská kresba ako diagnostický nástroj.
7. Projektová metóda, artefiletika a arteterapia. Praktické využitie projektového vyučovania a artefiletiky vo výtvarnej edukácií. Artefiletika verzus arteterapia.
8. Stereotypy vo výtvarnej výchove. Vzťah medzi motívom, námetom a témou, výskyt stereotypov v práci učiteľa a možností ich prekonávania. Výučba orientovaná na techniky. Práca s technikou vo výtvarnej výchove. Experiment ako súčasť kurikula.
9. Učenie sa dielom a učenie sa o diele. Tvorivá interpretácia ako súčasť kurikula. Metódy tvorivej interpretácie vo výtvarnej edukácii.
10. Hodnotenie a reflexia v procese výučby výtvarnej výchovy. Formy, kritériá a funkcie hodnotenia žiackej tvorby, význam reflexie a spätnej väzby v edukačnom procese. Metódy hodnotenia, rovesnícke hodnotenie, tvorba portfólia, vzťah hodnotenia a vzdelávacích cieľov.
11. Osobnosti českej, slovenskej a svetovej výtvarnej pedagogiky (J. Uždil, I. Zhoř, R. Horáček, J. Slavík, H. Babyrádová, V. Roeselová, J. Vančát, M. Fulková, R. Fila, L. Čarný, H. Read) a ich dielo. Programové línie vo výtvarnej výchove. Výtvarná výchova a umelecké vzdelávanie v historických súvislostiach.
12. Vplyv výtvarného umenia na vývoj výtvarnej výchovy a umeleckého vzdelávania. Historické súvislosti medzi umením a pohľadom na vzdelávanie (Bauhaus, P. Klee, J. Beuys, Art Brut, Creepy art, Socio art…). Úvahy umelcov ako zdroj inšpirácie pre výtvarnú výchovu a umelecké vzdelávanie. Výtvarné projekty inšpirované výtvarnými umelcami.
13. Vizuálna kultúra a jej začlenenie do výtvarnej edukácie – VCAE (visual culture art education), charakteristika koncepcie VCAE, osobnosti VCAE.
14. Charakter strednej umeleckej školy. Predmetové rozvrhnutie stredných umeleckých škôl, základná charakteristika: a) bázových predmetov, b) rozširujúcich výtvarných disciplín (RVD), technológie a c) dejín výtvarnej kultúry (DVK), estetika, dejiny jednotlivých médií (rôzne portfóliá škôl).
15. Vzdelávanie umením verzus umelecké vzdelávanie, Stredná umelecká škola (ŠUP, ŠUR, ŠÚV), ŠUR Bratislava – zakladateľ, charakter školy, smerovanie, dvojstupňový systém vyučovania, ISCED 3B, C, SK – 82 a 85.
16. Charakteristika vyššieho sekundárneho vzdelávania ISCED 3, ukotvenie v ŠVP, pedagogika výtvarného umenia, ISCED 3A – umenie a kultúra, charakteristika a ciele predmetu. Osobnosť učiteľa a jeho spôsobilosti.
17. Galérie, múzeá umenia a nové podoby sprostredkovania výtvarného umenia v pedagogike. Štandardy kvality v galériách, Etický kódex múzeí, ICOM. Zásady v odborných činnostiach galérie: dôveryhodnosť, korektnosť, presnosť (priateľskosť, profesionalita), transparentnosť. Škola v galérii, galéria v škole. Výstava ako pedagogické dielo.

III. Flexibilné riešenie zadaných didaktických úloh (možno konkretizovať)

Okrem teoretických vedomostí študentov štátna komisia má možnosť preveriť schopnosti študentov bezprostredne reagovať na aktuálny alebo zadaný edukačný či interpretačný problém vo vyučovaní výtvarného umenia.

 

Pedagogika výtvarného umenia

Okruhy otázok na magisterské štátne skúšky

I. Umelecko­‑historický a teoretický základ vzdelávania výtvarného umenia 
Svetové a slovenské výtvarné umenie 20. a 21. storočia

1a.	Vznik abstraktného umenia a jeho prvé modifikácie.  Obdobie vzniku, dobové kontexty, vývin vedy a jej ovplyvnenie umenia. Lyrická abstrakcia, geometrická abstrakcia, suprematizmus.
1b.	Zakladatelia slovenského moderného umenia.  Historický kontext vzniku „národného“ moderného umenia, obdobie 1. ČSR, košická moderna, možnosti štúdia výtvarného umenia na vysokých školách, vplyvy avantgárd. Škola Gustáva Mallého.
2a.	Futurizmus a Dadaizmus.  Zaradenie do historického a umeleckého kontextu, interdruhové ovplyvňovania (literatúra). Objav nových možností reliéfu a objektu, ready­‑made, protokonceptuálne uvažovanie, tendovanie k protoinštalácii.
2b.	Odlišné východiská od prvej vlny, manifest, vplyvy od elementarizmu až ku surrealizmu, sociálny kontext. ŠUR Bratislava a jej prepojenie s Bauhausom, nové dobové pedagogické postupy.
3a.	Bauhaus ako príklad nového poňatia umeleckého školstva, nové edukačné metódy, postupy…  Východiská, hlavní aktéri, dobový kontext. Umenie ako sociálna úloha, pokus o „Gesamtkunstwerk“.
3b.	Generácia 1909.  Rozdielne modifikácie generácie, ktorá vyštudovala v Prahe, dve vetvy (jedna na Slovensku a druhá v Prahe). Jej úloha pri formovaní slovenského umeleckého školstva, úskalia ideologických tlakov a spoločenské zlyhania. Založenie Oddelenia kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej 1939 – 1947.
4a.	Metafyzická maľba a surrealizmus.  Hlavní predstavitelia, vzťah k vede (psychoanalýza) a literatúre. Dobový kontext, politikum, veristický a absolútny surrealizmus.
4b.	Surrealizmus a Generácia druhej svetovej vojny (1919).  Surrealizmus v Československu, výtvarná verzia slovenského nadrealizmu. Generácia druhej svetovej vojny. Ruptúra modernistických prejavov zásluhou príkazu „socialistického realizmu“ po roku 1948. Vznik VŠVU, SNG a obnovenie ŠUR (ŠUV).
5a.	Nové pozície umenia v architektúre.  Modernizmus, funkcionalizmus, radikálna zmena štandardov…
5b.	Architektúra prvej polovice 20. storočia na Slovensku.
6a.	Solitérske maliarske a sochárske osobnosti 20. storočia.  Autori prekračujúci avantgardné smery, Parížska škola.
6b.	Skupina Mikuláša Galandu.  Mestská a vidiecka tematika, obnovenie modernistických tendencií na Slovensku koncom 50. rokov.
7a.	Abstraktný expresionizmus v USA a lyrická abstrakcia v Európe.  Hlavní predstavitelia, princíp akčnej maľby, tašizmu, kaligrafickej abstrakcie, informelu, nové techniky v umení.
7b.	Počiatky informelu na Slovensku.  Česko­‑slovenský dobový kontext, Konfrontácie (nástup 1961), nové maliarske a grafické techniky, alternatívne postupy.
8a.	Pop­‑art v Anglicku a v USA, francúzski Noví realisti.  Zmena života po druhej svetovej vojne, Vzťah umenia a masmédií, zrod novej ikonografie. Vplyv beatnickej kultúry a jej odraz v európskom umení. Nový realizmus v zmysle novej syntézy života a umenia.
8b.	Pop­‑artové a novo­‑figuratívne tendencie na Slovensku.  Dobový kontext a otázka ne­‑konzumu na Slovensku, nové podoby sochy vo verejnom priestore, asambláž.
9a.	Konkrétne umenie, Op­‑art, kinetizmus a obdobné tendencie v Európe a USA.  Konkrétne umenie, kinetizmus, op­‑art, lumino­‑dynamizmus, hard­‑edge v svetovom i európskom kontexte.
9b.	Konkretistické, op­‑artové, kinetické modifikácie slovenského umenia.  Hlavní predstavitelia, česko­‑slovenské kooperácie a prelínania, Klub československých konkretistov. Kombinatorika, repetícia, seriálnosť, racionálne myslenie vo výtvarnom umení
10a.	Konceptuálne umenie 50. a 60. rokov v svetovom umení.  Radikálna zmena koncepcie umenia, od perceptuálneho ku konceptuálnemu mysleniu. Útok na obrazovú vizualitu. Idea, tautológia, dematerializácia, dokumentácia, konceptuálny text.
10b.	Slovenskí priekopníci konceptuálneho uvažovania, prvá generačná vlna slovenského konceptu.  Autenticita, špecifikum a prínos prác prvých priekopníkov konceptuálneho umenia na Slovensku, politický kontext „uvoľňovania“ 60. rokov.
11a.	Radikálne tendencie 60. rokov (minimalizmus a jeho maliarske východiská, postminimalizmus).  Charakterizujte svetový i európsky kontext 60. – 70. rokov, hlavné znaky uvedených tendencií, tvorbu vybraných predstaviteľov.
11b.	Ozveny minimalistických a postminimalistických tendencií na Slovensku.  (70., 80. a 90. roky) Problémy percepcie diel vytvorených na základe minimalistického uvažovania.
12a.	Akčné umenie a umenie v krajine.  Východiská, vývoj akčného umenia a princípy vykročenia mimo galerijného rámca, nosné tendencie a tvorba ich predstaviteľov (happening, performance, environment, land­‑art, earth­‑art, eko­‑art a pod.).
12b.	Predstavitelia a slovenský kontext akčnej tvorby od 60. rokov.  Začiatky akčného prejavu na Slovensku a v Čechách
13a.	Individuálna mytológia v umení.  Východiská Josepha Beuysa a jeho ekologické predznamenania, šamanizmus, fluxus, Arte Povera
13b.	Konceptuálne umenie na Slovensku druhej generačnej vlny, 70. a 80. roky.  Hlavní predstavitelia, nové médium inštalácia, alúzia na dobovú situáciu
14a.	Hyperrealizmus, fotografický realizmus, Nové podoby fotografie.  Americký a európsky kontext a hlavní predstavitelia, fotografia ako náhrada reality
14b.	Slovenské verzie fotografickej maľby.  Analytická maľba okruhu R. Filu a skupina AR.
15a.	Umenie 70. a 80. rokov – postmoderná paradigma.  Divergentnosť autorských programov, pluralita tendencií (od rehabilitácie maľby a sochy k oživeniu avantgárd z postmoderného hľadiska a k osobným mytológiám), neoexpresívna maľba – talianska, nemecká a americká škola.
15b.	Slovenské podverzie neoexpresívnej a postmodernej maľby.  Postupný zánik „normalizačnej paradigmy angažovaného umenia“. Generácia 80. rokov, skupina AR, český a maďarský kontext.
16a.	Rôzne verzie nemimetického umenia od 80. rokov, postmoderná abstrakcia, Neo­‑Geo, postabstrakcia.  Hlavní predstavitelia. Minimálna sémantika a problémy s jej percepciou.
16b.	Slovenský a stredoeurópsky kontext.  Modifikácie geometrickej abstrakcie od modernistických vplyvov až k postgeometrii a neo­‑geometrii v slovenskom umení.
17a.	Nové média a elektronická vizuálna kultúra. Video­‑art.  História technických médií a ich vyjadrovacie prostriedky (fotografia, film, video­‑art, video­‑inštalácia), tvorbu vybraných reprezentantov. Nástup elektronickej a digitálnej kultúry, ich nosní predstavitelia (post­‑fotografia, internet­‑art, web­‑komunity, virtuálna realita, interaktívne umenie a pod.).
17b.	Nové médiá v slovenskom kontexte.  Hlavní predstavitelia, odlišnosti a príbuznosti od svetového kontextu
18a.	Neo­‑konceptuálne a postkonceptuálne tendencie.  Postmoderné prehodnotenie konceptuálneho vplyvu. Umenie ako komodita, umelec ako manažér. Svetový a slovenský kontext.
19a.	Rodové štúdie a feministické umenie.  Nové metódy a prístupy k umeniu. Priblíženie historického a súčasného diskurzu. Hlavné predstaviteľky svetového a slovenského kontextu.

II. Pedagogické a psychologické aspekty vzdelávania umením a umeleckého vzdelávania

1. Súčasná výtvarná výchova v kontexte všeobecného vzdelávania. Charakter vyučovacieho predmetu výtvarná výchova na základnej škole, ciele, obsahové zameranie, špecifiká a význam pri formovaní osobnosti žiaka.
2. Kurikulárne dokumenty výtvarnej výchovy. Pedagogická práca učiteľa. Podoba a obsah kurikula na rôznych typoch škôl (ZŠ, ZUŠ, SŠ).
3. Plánovanie vo výtvarnej výchove a školská dokumentácia. Tvorba učebných plánov, tematických plánov a príprav na hodinu. Dvojúrovňové kurikulum a ich význam pre prácu učiteľa.
4. Tvorivosť ako priorita výtvarnej edukácie. Význam tvorivosti, jej znaky a charakteristika, spôsoby jej rozvíjania vo výučbe (Guillford, Kusin, Solárová…) Výtvarné úlohy zamerané na rozvoj tvorivosti.
5. Vizuálna gramotnosť v kurikule a práci učiteľa. Definícia vizuálnej gramotnosti a jej zložky. Prierezový charakter vizuálnej gramotnosti – vizuálna gramotnosť a jej vzťah k iným vzdelávacím oblastiam.
6. Detský výtvarný prejav (DVP) a jeho charakteristika. Štádiá detského výtvarného prejavu, zvláštnosti vývojových etáp. Kríza DVP. Detská kresba ako diagnostický nástroj.
7. Projektová metóda, artefiletika a arteterapia. Praktické využitie projektového vyučovania a artefiletiky vo výtvarnej edukácií. Artefiletika verzus arteterapia.
8. Stereotypy vo výtvarnej výchove. Vzťah medzi motívom, námetom a témou, výskyt stereotypov v práci učiteľa a možností ich prekonávania. Výučba orientovaná na techniky. Práca s technikou vo výtvarnej výchove. Experiment ako súčasť kurikula.
9. Učenie sa dielom a učenie sa o diele. Tvorivá interpretácia ako súčasť kurikula. Metódy tvorivej interpretácie vo výtvarnej edukácii.
10. Hodnotenie a reflexia v procese výučby výtvarnej výchovy. Formy, kritériá a funkcie hodnotenia žiackej tvorby, význam reflexie a spätnej väzby v edukačnom procese. Metódy hodnotenia, rovesnícke hodnotenie, tvorba portfólia, vzťah hodnotenia a vzdelávacích cieľov.
11. Osobnosti českej, slovenskej a svetovej výtvarnej pedagogiky (J. Uždil, I. Zhoř, R. Horáček, J. Slavík, H. Babyrádová, V. Roeselová, J. Vančát, M. Fulková, R. Fila, L. Čarný, H. Read) a ich dielo. Programové línie vo výtvarnej výchove. Výtvarná výchova a umelecké vzdelávanie v historických súvislostiach.
12. Vplyv výtvarného umenia na vývoj výtvarnej výchovy a umeleckého vzdelávania. Historické súvislosti medzi umením a pohľadom na vzdelávanie (Bauhaus, P. Klee, J. Beuys, Art Brut, Creepy art, Socio art…). Úvahy umelcov ako zdroj inšpirácie pre výtvarnú výchovu a umelecké vzdelávanie. Výtvarné projekty inšpirované výtvarnými umelcami.
13. Vizuálna kultúra a jej začlenenie do výtvarnej edukácie – VCAE (visual culture art education), charakteristika koncepcie VCAE, osobnosti VCAE.
14. Charakter strednej umeleckej školy. Predmetové rozvrhnutie stredných umeleckých škôl, základná charakteristika: a) bázových predmetov, b) rozširujúcich výtvarných disciplín (RVD), technológie a c) dejín výtvarnej kultúry (DVK), estetika, dejiny jednotlivých médií (rôzne portfóliá škôl).
15. Vzdelávanie umením verzus umelecké vzdelávanie, Stredná umelecká škola (ŠUP, ŠUR, ŠÚV), ŠUR Bratislava – zakladateľ, charakter školy, smerovanie, dvojstupňový systém vyučovania, ISCED 3B, C, SK – 82 a 85.
16. Charakteristika vyššieho sekundárneho vzdelávania ISCED 3, ukotvenie v ŠVP, pedagogika výtvarného umenia, ISCED 3A – umenie a kultúra, charakteristika a ciele predmetu. Osobnosť učiteľa a jeho spôsobilosti.
17. Galérie, múzeá umenia a nové podoby sprostredkovania výtvarného umenia v pedagogike. Štandardy kvality v galériách, Etický kódex múzeí, ICOM. Zásady v odborných činnostiach galérie: dôveryhodnosť, korektnosť, presnosť (priateľskosť, profesionalita), transparentnosť. Škola v galérii, galéria v škole. Výstava ako pedagogické dielo.

III. Flexibilné riešenie zadaných didaktických úloh (možno konkretizovať)

Okrem teoretických vedomostí študentov štátna komisia má možnosť preveriť schopnosti študentov bezprostredne reagovať na aktuálny alebo zadaný edukačný či interpretačný problém vo vyučovaní výtvarného umenia, či jeho sprostredkovaní v galerijnom prostredí.