Bakalárske štúdium

Učiteľstvo výtvarného umenia v kombinácii

Okruhy otázok na bakalárske štátne skúšky

Umelecko­‑historický a teoretický základ vzdelávania výtvarného umenia

1. Umenie praveku, Egypta, Mezopotámie. 
2. Charakteristika architektúry, sochárstva, maľby (najvýznamnejšie stavby, sochárske diela, ikonografia). Antické umenie Grécka. 
3. Charakteristika architektúry a sochárstva antiky, archaické, klasické a helenistické obdobie (najvýznamnejšie stavby, sochárske diela, ikonografia). Antické umenie Ríma. 
4. Charakteristika umenia cisárskeho Ríma, rímska architektúra, sochárstvo, maliarstvo, portrétna tvorba. Byzantské umenie. 
5. Chronológia, členenie, hlavné stavebné typy, ikonografia, vzťahy k umeniu strednej a západnej Európy. Umenie raného stredoveku a románske umenie. 
6. Charakteristika nástenných malieb katakomb, príchod barbarov, karolínska renesancia, kresťanská ikonografia ranokresťanského umenia; charakteristika štýlu, architektúry, sochárstva a hlavné stavebné typy románskeho umenia. Gotické umenie. 
7. Popis jeho genézy a hlavné strediská, architektúra, sochárstvo, umenie katedrál – najvýznamnejšie príklady, Giotto a talianske maliarstvo 14. storočia, jeho typológia. Renesančné umenie: maliarstvo, architektúra, sochárstvo a manierizmus. 
8. Charakteristika významu tvorby najvýznamnejších predstaviteľov talianskej, nizozemskej a nemeckej renesancie. Charakteristika jej štýlových znakov, popis významu Florencie a ostatných centier renesancie, typy stavieb – príklady, hlavných sochárov tej doby. Charakteristika slohových znakov manierizmu, jeho predstaviteľov v Taliansku a v zaalpskej oblasti. Barokové umenie: architektúra, sochárstvo a rokoko. 
9. Základné znaky barokovej architektúry, barokové centrá, typy stavieb, najvýznamnejšie diela a najvýznamnejší tvorcovia (flámske a holandské maliarstvo, Rembrandt, Rubens). Charakteristika vývoja barokovej maľby v Taliansku a mimo neho. Realizmus Caravaggia, bolognská akadémia a Carraciovci, iluzívne tendencie. Tvorba vo Francúzsku a španielska maľba. Slohové prvky rokoka. Klasicizmus a romantizmus. 
10. Charakteristika štýlových znakov klasicizmu ako aj architektúry a maliarstva v období Veľkej francúzskej revolúcie a za Napoleonovho cisárstva. Popis Goyu, či C. D. Friedricha a pod., hlavných znakov romantizmu, ich predstaviteľov – tvorba Davida, Ingresa, Delacroixa. Realizmus v európskej kultúre, impresionizmus a neoimpresionizmus. 
11. Popis hlavných znakov realistických tendencií a časové vymedzenie. Charakteristika tvorby hlavných predstaviteľov francúzskeho a ruského maliarstva, tvorba Courbeta, Daumiera, Repina. Charakteristika nosných znakov impresionistickej maľby a jej význam pre moderné umenie. Tvorba hlavných osobností týchto hnutí. Postimpresionizmus, symbolizmus, secesia a expresionizmus. 
12. Popis hlavných znakov týchto smerov a slohu, časové vymedzenie. Hlavní predstavitelia a charakteristika ich tvorby. Tvorba Cézanna, van Gogha, Gauguina. Tri východiská moderného maliarstva tohto obdobia. Predvojnové a medzivojnové avantgardné hnutia. 
13. Hlavné znaky avantgardných smerov medzi a pred 1. svetovou vojnou a medzi dvoma svetovými vojnami (fauvizmus, kubizmus, futurizmus, dadaizmus, parížska škola, surrealizmus), časové vymedzenie. Najdôležitejší predstavitelia a charakteristika ich tvorby. Geometrická abstrakcia a ruské revolučné avantgardy. 
14. Popis vzniku a vývoja nefiguratívneho umenia, princípy geometrickej abstrakcie (neoplasticizmus, suprematizmus, konštruktivizmus a pod.) a tvorba štyroch zakladateľov (Kandinský, Mondrian, Kupka, Malevič). História, princípy výučby a teórie Bauhasu, jeho umelecké osobnosti a vplyv Bauhausu na ďalší vývoj. Slovenské výtvarné umenie v 1. polovici 20. storočia. 
15. Charakteristika špecifického vývoja nášho umenia vo vzťahu k svetu. Východoslovenská maliarska avantgarda. Tvorba základajúcich osobností maliarskej školy (Benka, Bazovský, Alexy, Fulla, Galanda…) zakladateľ slovenského moderného sochárstva J. Koniarek a úloha ŠUR v Bratislave. Abstraktný expresionizmus v USA a lyrická abstrakcia v Európe. 
16. Princíp akčnej maľby, tašizmu, kaligrafickej abstrakcie, informelu, color field painting (J. Pollock, M. Rothko, C. Still, B. Newman…). Nová syntéza života a umenia, vzťah umenia a masmédií, zrod novej ikonografie. Pop­‑art v Anglicku, USA, francúzski Noví realisti. 
17. Význam hlavných predstaviteľov (J. Johns, R. Rauschenberg, A. Warhol, R. Lichtenstein, resp. Y. Klein, Arman, César…). Vplyv beatnickej kultúry a jej odraz v európskom a našom umení. Slovenské umenie po 2. svetovej vojne. 
18. Charakteristika hlavných tendencií (nová figurácia, konceptuálne umenie, abstrakcia – informel a Klub konkretistov, umenie akcie a pod.) a tvorba vybraných predstaviteľov s prihliadnutím na svetový kontext. Konkretizmus, Op­‑art, kinetizmus, systematická abstrakcia a obdobné tendencie v Európe a USA. 
19. Charakteristika kinetizmu, op­‑artu, lumino­‑dynamizmu, hard­‑edge v svetovom i európskom kontexte. Konceptuálne umenie, fluxus… 
20. Charakteristika svetového i európskeho kontextu 60. a 70. rokov, hlavné znaky uvedených tendencií, tvorba vybraných predstaviteľov a jeho slovenské paralely. Individuálne mytológie (J. Beuys…). Minimalizmus, postminimalizmus. 
21. Charakteristika svetového i európskeho kontextu 60. a 70. rokov, hlavné znaky uvedených tendencií, tvorba vybraných predstaviteľov. Akčné umenie a umenie v krajine. 
22. Popis vývoja a princípov vykročenia mimo galerijného rámca. Nosné tendencie a tvorba predstaviteľov (happening, performancia, environment, land­‑art, earth­‑art, eko­‑art a pod.).

Animácia výtvarného umenia

Okruhy otázok na bakalárske štátne skúšky

I. Umelecko­‑historický a teoretický základ vzdelávania výtvarného umenia

1. Umenie praveku, Egypta, Mezopotámie. 
2. Charakteristika architektúry, sochárstva, maľby (najvýznamnejšie stavby, sochárske diela, ikonografia). Antické umenie Grécka. 
3. Charakteristika architektúry a sochárstva antiky, archaické, klasické a helenistické obdobie (najvýznamnejšie stavby, sochárske diela, ikonografia). Antické umenie Ríma. 
4. Charakteristika umenia cisárskeho Ríma, rímska architektúra, sochárstvo, maliarstvo, portrétna tvorba. Byzantské umenie. 
5. Chronológia, členenie, hlavné stavebné typy, ikonografia, vzťahy k umeniu strednej a západnej Európy. Umenie raného stredoveku a románske umenie. 
6. Charakteristika nástenných malieb katakomb, príchod barbarov, karolínska renesancia, kresťanská ikonografia ranokresťanského umenia; charakteristika štýlu, architektúry, sochárstva a hlavné stavebné typy románskeho umenia. Gotické umenie. 
7. Popis jeho genézy a hlavné strediská, architektúra, sochárstvo, umenie katedrál – najvýznamnejšie príklady, Giotto a talianske maliarstvo 14. storočia, jeho typológia. Renesančné umenie: maliarstvo, architektúra, sochárstvo a manierizmus. 
8. Charakteristika významu tvorby najvýznamnejších predstaviteľov talianskej, nizozemskej a nemeckej renesancie. Charakteristika jej štýlových znakov, popis významu Florencie a ostatných centier renesancie, typy stavieb – príklady, hlavných sochárov tej doby. Charakteristika slohových znakov manierizmu, jeho predstaviteľov v Taliansku a v zaalpskej oblasti. Barokové umenie: architektúra, sochárstvo a rokoko. 
9. Základné znaky barokovej architektúry, barokové centrá, typy stavieb, najvýznamnejšie diela a najvýznamnejší tvorcovia (flámske a holandské maliarstvo, Rembrandt, Rubens). Charakteristika vývoja barokovej maľby v Taliansku a mimo neho. Realizmus Caravaggia, bolognská akadémia a Carraciovci, iluzívne tendencie. Tvorba vo Francúzsku a španielska maľba. Slohové prvky rokoka. Klasicizmus a romantizmus. 
10. Charakteristika štýlových znakov klasicizmu ako aj architektúry a maliarstva v období Veľkej francúzskej revolúcie a za Napoleonovho cisárstva. Popis Goyu, či C. D. Friedricha a pod., hlavných znakov romantizmu, ich predstaviteľov – tvorba Davida, Ingresa, Delacroixa. Realizmus v európskej kultúre, impresionizmus a neoimpresionizmus. 
11. Popis hlavných znakov realistických tendencií a časové vymedzenie. Charakteristika tvorby hlavných predstaviteľov francúzskeho a ruského maliarstva, tvorba Courbeta, Daumiera, Repina. Charakteristika nosných znakov impresionistickej maľby a jej význam pre moderné umenie. Tvorba hlavných osobností týchto hnutí. Postimpresionizmus, symbolizmus, secesia a expresionizmus. 
12. Popis hlavných znakov týchto smerov a slohu, časové vymedzenie. Hlavní predstavitelia a charakteristika ich tvorby. Tvorba Cézanna, van Gogha, Gauguina. Tri východiská moderného maliarstva tohto obdobia. Predvojnové a medzivojnové avantgardné hnutia. 
13. Hlavné znaky avantgardných smerov medzi a pred 1. svetovou vojnou a medzi dvoma svetovými vojnami (fauvizmus, kubizmus, futurizmus, dadaizmus, parížska škola, surrealizmus), časové vymedzenie. Najdôležitejší predstavitelia a charakteristika ich tvorby. Geometrická abstrakcia a ruské revolučné avantgardy. 
14. Popis vzniku a vývoja nefiguratívneho umenia, princípy geometrickej abstrakcie (neoplasticizmus, suprematizmus, konštruktivizmus a pod.) a tvorba štyroch zakladateľov (Kandinský, Mondrian, Kupka, Malevič). História, princípy výučby a teórie Bauhasu, jeho umelecké osobnosti a vplyv Bauhausu na ďalší vývoj. Slovenské výtvarné umenie v 1. polovici 20. storočia. 
15. Charakteristika špecifického vývoja nášho umenia vo vzťahu k svetu. Východoslovenská maliarska avantgarda. Tvorba základajúcich osobností maliarskej školy (Benka, Bazovský, Alexy, Fulla, Galanda…) zakladateľ slovenského moderného sochárstva J. Koniarek a úloha ŠUR v Bratislave. Abstraktný expresionizmus v USA a lyrická abstrakcia v Európe. 
16. Princíp akčnej maľby, tašizmu, kaligrafickej abstrakcie, informelu, color field painting (J. Pollock, M. Rothko, C. Still, B. Newman…). Nová syntéza života a umenia, vzťah umenia a masmédií, zrod novej ikonografie. Pop­‑art v Anglicku, USA, francúzski Noví realisti. 
17. Význam hlavných predstaviteľov (J. Johns, R. Rauschenberg, A. Warhol, R. Lichtenstein, resp. Y. Klein, Arman, César…). Vplyv beatnickej kultúry a jej odraz v európskom a našom umení. Slovenské umenie po 2. svetovej vojne. 
18. Charakteristika hlavných tendencií (nová figurácia, konceptuálne umenie, abstrakcia – informel a Klub konkretistov, umenie akcie a pod.) a tvorba vybraných predstaviteľov s prihliadnutím na svetový kontext. Konkretizmus, Op­‑art, kinetizmus, systematická abstrakcia a obdobné tendencie v Európe a USA. 
19. Charakteristika kinetizmu, op­‑artu, lumino­‑dynamizmu, hard­‑edge v svetovom i európskom kontexte. Konceptuálne umenie, fluxus… 
20. Charakteristika svetového i európskeho kontextu 60. a 70. rokov, hlavné znaky uvedených tendencií, tvorba vybraných predstaviteľov a jeho slovenské paralely. Individuálne mytológie (J. Beuys…). Minimalizmus, postminimalizmus. 
21. Charakteristika svetového i európskeho kontextu 60. a 70. rokov, hlavné znaky uvedených tendencií, tvorba vybraných predstaviteľov. Akčné umenie a umenie v krajine. 
22. Popis vývoja a princípov vykročenia mimo galerijného rámca. Nosné tendencie a tvorba predstaviteľov (happening, performancia, environment, land­‑art, earth­‑art, eko­‑art a pod.).

II. Edukatívne základy, procesy a fenomény sprostredkovania výtvarného umenia, manažérske, produkčné a terapeutické postupy.

1. Socializácia umenia. 
2. Umenie ako sociálny fenomén. Socializácia výtvarného umenia a jej význam, stupne socializácie, najčastejšie okruhy socializácie umenia, jej formy a metódy. Animácia výtvarného umenia. 
3. Výklad pojmu a fenoménu – animácia, typy animácie, animácia ako proces, animácia ako metóda, charakteristika animačného procesu, uplatnenie animátora, náplň činnosti animátora, tri roviny tejto činnosti. Funkcie múzeí a galérií. 
4. Typológia týchto inštitúcií a ich rozdiely. Múzeum a galéria ako inštitúcie kultúrneho a historického dedičstva, vzdelávacie inštitúcie, ale i centrá miestneho spoločenstva (komunity). Múzeum a galéria ako vzdelávacie inštitúcie. 
5. Rozdiely v školskej a galerijnej edukácii. Perspektívy galerijnej edukácie pri tvorbe vzťahu k výtvarnému umeniu. Edukačný potenciál analýzy výtvarného artefaktu. Spracovanie analýzy a interpretácie umeleckého artefaktu pre edukačné účely. Galerijná pedagogika. 
6. Čo je galerijná pedagogika? História galerijnej pedagogiky vo svete : Amerika vs. Európa. História galerijnej pedagogiky na Slovensku. Múzejná pedagogika v systéme vied. Edukačné pomôcky. Analýza a interpretácia výtvarného artefaktu – podmienenosť diela, edukačný potenciál analýzy diela, vzťah interpreta a interpretácie, jej význam v práci lektora, animátora. Zážitok vo výtvarnom umení. Artefiletika. 
7. Význam osvojovania si informácií, vedomostí a postojov prostredníctvom zážitku, vplyv zážitku na formovanie osobnosti, zážitok v kontexte výtvarného umenia. Postavenie zážitku v animačných procesoch. Expresívna a zážitková edukácia. Metodika a teoretické východiská artefiletiky. Komponenty zážitku podľa J. Slavíka. Mediácia výtvarného umenia a jej význam. 
8. Zdostupňovanie, sprístupňovanie a sprostredkovanie umenia. Percepcia, recepcia a produkcia výtvarného umenia, ich kritické body. Mediátor výtvarného umenia a jeho práca a postavenie v galerijnej edukácii. Dôvody mediácie výtvarných diel. Čo je to introjekcia a čím je podmienená? Aktivizujúce programy v galériách a múzeách. 
9. Charakteristika aktivizujúcich programov a ich význam. Typológia programov pre verejnosť. Teoretické programy: prednáška, prehliadka, beseda. Praktické programy: kurzy, ateliéry a tvorivé dielne Zmiešané programy: animácie. Zvláštne programy. Metódy práce s výtvarným dielom. Metodická štruktúra a typologické členenie animácií. 
10. Základné metódy práce s umeleckým dielom podľa Uždila a Zhořa. Členenie metód v galerijnej pedagogike v súčasnosti (Sokolová). Typy animácií podľa zamerania činnosti. Vzdelanie a zručnosti galerijného pedagóga, zručnosti a kompetencie animátorov. Depozit, zbierkový predmet… Príprava výstavy/expozície. 
11. Participácia na organizácii a riadení výstavy/exhibície, úloha animátora. Osvojenie si postupov používaných v kultúrnych inštitúciách pri príprave a plánovaní výstavy. Projekt výstavy, dramaturgia výstavy, realizácia výstavy, archivácia výstavy. Public relations – príprava tlačových správ pre verejnosť a médiá, galerijný menežing. 
12. Informácie o činnosti inštitúcie na webovej stránke inštitúcie, tvorba a údržba webovej stránky kultúrnej inštitúcie, obsah webovej stránky (informačná, marketingová, technická a vizuálna časť). Propagácia činnosti galérie a múzea prostredníctvom médií tlačových i audiovizuálnych, plagáty, letáky atď. Práca s rankingovými databázami (artfacts.net). Tlačové výstupy z výstav. Granty a sponzoring. 
13. Typy tlačových výstupov, dokumentácia archívnych materiálov a tlačových výstupov. Úlohy animátora v rámci tlačových výstupov. Zabezpečovanie finančných zdrojov pre jednotlivé projekty inštitúcie na rôznych úrovniach. Fundraising. Vzťah pamiatky a fenoménu domova. 
14. Súčasné problémy s prežívaním domova. Súčasná spoločnosť a jej postoj k múzeu – symptóm postmodernej doby – vzťah k tradícii v súčasnosti. Múzeum ako médium. Systémové problémy múzea výtvarného umenia v SR a ČR. 
15. Podmienky k vzniku expozícií. Identita múzea. Paradoxy vnímania v múzeu výtvarného umenia. Problémy vizuálnej kultúry, vizuálna gramotnosť, vizuálna inteligencia. Hlavné odborné činnosti v galérii, zákon o múzeách a galériách, Etický kódex múzeí (ICOM). Umenie ako terapia. 
16. Umenie v terapeutickom a výchovnom kontexte. Dimenzie vnímania umenia v spoločnosti. Arteterapia jej podstata a história. Klasifikácia terapií podľa druhu umenia. Črty umenia a ich terapeutický potenciál. Arteterapeutický prístup. 
17. Metódy arteterapie: receptívna, produktívna a výskumná arteterapia. Formy arteterapie: individuálna, skupinová. Ciele arteterapie, klienti arteterapie. Formy komunikácie v arte procese. Interpretácia a analýza (na vybranom diele z oblasti staroveku, stredoveku alebo novoveku). Interpretácia a analýza (na vybranom diele 20. storočia z oblasti perceptuálneho umenia). Interpretácia a analýza (na vybranom diele 20. storočia z oblasti konceptuálneho umenia). Interpretácia a analýza (na vybranom diele 20. storočia z oblasti geometricko­‑abstraktného umenia).

Magisterské štúdium

Učiteľstvo výtvarného umenia v kombinácii

Okruhy otázok na magisterské štátne skúšky

I. Umelecko­‑historický a teoretický základ vzdelávania výtvarného umenia 
Svetové a slovenské výtvarné umenie 20. a 21. storočia

1a.	Vznik abstraktného umenia a jeho prvé modifikácie.  Obdobie vzniku, dobové kontexty, vývin vedy a jej ovplyvnenie umenia. Lyrická abstrakcia, geometrická abstrakcia, suprematizmus.
1b.	Zakladatelia slovenského moderného umenia.  Historický kontext vzniku „národného“ moderného umenia, obdobie 1. ČSR, košická moderna, možnosti štúdia výtvarného umenia na vysokých školách, vplyvy avantgárd. Škola Gustáva Mallého.
2a.	Futurizmus a Dadaizmus.  Zaradenie do historického a umeleckého kontextu, interdruhové ovplyvňovania (literatúra). Objav nových možností reliéfu a objektu, ready­‑made, protokonceptuálne uvažovanie, tendovanie k protoinštalácii.
2b.	Odlišné východiská od prvej vlny, manifest, vplyvy od elementarizmu až ku surrealizmu, sociálny kontext. ŠUR Bratislava a jej prepojenie s Bauhausom, nové dobové pedagogické postupy.
3a.	Bauhaus ako príklad nového poňatia umeleckého školstva, nové edukačné metódy, postupy…  Východiská, hlavní aktéri, dobový kontext. Umenie ako sociálna úloha, pokus o „Gesamtkunstwerk“.
3b.	Generácia 1909.  Rozdielne modifikácie generácie, ktorá vyštudovala v Prahe, dve vetvy (jedna na Slovensku a druhá v Prahe). Jej úloha pri formovaní slovenského umeleckého školstva, úskalia ideologických tlakov a spoločenské zlyhania. Založenie Oddelenia kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej 1939 – 1947.
4a.	Metafyzická maľba a surrealizmus.  Hlavní predstavitelia, vzťah k vede (psychoanalýza) a literatúre. Dobový kontext, politikum, veristický a absolútny surrealizmus.
4b.	Surrealizmus a Generácia druhej svetovej vojny (1919).  Surrealizmus v Československu, výtvarná verzia slovenského nadrealizmu. Generácia druhej svetovej vojny. Ruptúra modernistických prejavov zásluhou príkazu „socialistického realizmu“ po roku 1948. Vznik VŠVU, SNG a obnovenie ŠUR (ŠUV).
5a.	Nové pozície umenia v architektúre.  Modernizmus, funkcionalizmus, radikálna zmena štandardov…
5b.	Architektúra prvej polovice 20. storočia na Slovensku.
6a.	Solitérske maliarske a sochárske osobnosti 20. storočia.  Autori prekračujúci avantgardné smery, Parížska škola.
6b.	Skupina Mikuláša Galandu.  Mestská a vidiecka tematika, obnovenie modernistických tendencií na Slovensku koncom 50. rokov.
7a.	Abstraktný expresionizmus v USA a lyrická abstrakcia v Európe.  Hlavní predstavitelia, princíp akčnej maľby, tašizmu, kaligrafickej abstrakcie, informelu, nové techniky v umení.
7b.	Počiatky informelu na Slovensku.  Česko­‑slovenský dobový kontext, Konfrontácie (nástup 1961), nové maliarske a grafické techniky, alternatívne postupy.
8a.	Pop­‑art v Anglicku a v USA, francúzski Noví realisti.  Zmena života po druhej svetovej vojne, Vzťah umenia a masmédií, zrod novej ikonografie. Vplyv beatnickej kultúry a jej odraz v európskom umení. Nový realizmus v zmysle novej syntézy života a umenia.
8b.	Pop­‑artové a novo­‑figuratívne tendencie na Slovensku.  Dobový kontext a otázka ne­‑konzumu na Slovensku, nové podoby sochy vo verejnom priestore, asambláž.
9a.	Konkrétne umenie, Op­‑art, kinetizmus a obdobné tendencie v Európe a USA.  Konkrétne umenie, kinetizmus, op­‑art, lumino­‑dynamizmus, hard­‑edge v svetovom i európskom kontexte.
9b.	Konkretistické, op­‑artové, kinetické modifikácie slovenského umenia.  Hlavní predstavitelia, česko­‑slovenské kooperácie a prelínania, Klub československých konkretistov. Kombinatorika, repetícia, seriálnosť, racionálne myslenie vo výtvarnom umení
10a.	Konceptuálne umenie 50. a 60. rokov v svetovom umení.  Radikálna zmena koncepcie umenia, od perceptuálneho ku konceptuálnemu mysleniu. Útok na obrazovú vizualitu. Idea, tautológia, dematerializácia, dokumentácia, konceptuálny text.
10b.	Slovenskí priekopníci konceptuálneho uvažovania, prvá generačná vlna slovenského konceptu.  Autenticita, špecifikum a prínos prác prvých priekopníkov konceptuálneho umenia na Slovensku, politický kontext „uvoľňovania“ 60. rokov.
11a.	Radikálne tendencie 60. rokov (minimalizmus a jeho maliarske východiská, postminimalizmus).  Charakterizujte svetový i európsky kontext 60. – 70. rokov, hlavné znaky uvedených tendencií, tvorbu vybraných predstaviteľov.
11b.	Ozveny minimalistických a postminimalistických tendencií na Slovensku.  (70., 80. a 90. roky) Problémy percepcie diel vytvorených na základe minimalistického uvažovania.
12a.	Akčné umenie a umenie v krajine.  Východiská, vývoj akčného umenia a princípy vykročenia mimo galerijného rámca, nosné tendencie a tvorba ich predstaviteľov (happening, performancia, environment, land­‑art, earth­‑art, eko­‑art a pod.).
12b.	Predstavitelia a slovenský kontext akčnej tvorby od 60. rokov.  Začiatky akčného prejavu na Slovensku a v Čechách
13a.	Individuálna mytológia v umení.  Východiská Josepha Beuysa a jeho ekologické predznamenania, šamanizmus, fluxus, Arte Povera
13b.	Konceptuálne umenie na Slovensku druhej generačnej vlny, 70. a 80. roky.  Hlavní predstavitelia, nové médium – inštalácia, alúzia na dobovú situáciu
14a.	Hyperrealizmus, fotografický realizmus, nové podoby fotografie.  Americký a európsky kontext a hlavní predstavitelia, fotografia ako náhrada reality
14b.	Slovenské verzie fotografickej maľby.  Analytická maľba okruhu R. Filu a niektorí predstavitelia skupiny AR.
15a.	Umenie 70. a 80. rokov – postmoderná paradigma.  Divergentnosť autorských programov, pluralita tendencií (od rehabilitácie maľby a sochy k oživeniu avantgárd z postmoderného hľadiska a k osobným mytológiám), neoexpresívna maľba – talianska, nemecká a americká škola.
15b.	Slovenské podverzie neoexpresívnej a postmodernej maľby (80. a 90. roky).  Postupný zánik „normalizačnej paradigmy angažovaného umenia“. Generácia 80. rokov, skupina AR.

II. Pedagogické a psychodidaktické aspekty vzdelávania výtvarného umenia

• Obsah psychodidaktiky procesuálnej výtvarnej výchovy. Základné idey Piagetovho personálneho konštruktivizmu a Vygotského sociálneho konštruktivizmu, z ktorých vychádza psychodidaktika procesuálnej výtvarnej výchovy.
• Vzťah didaktických konceptov a žiackych prekonceptov v procesuálnej výtvarnej výchove. Základné didaktické koncepty procesuálnej výtvarnej výchovy v jednotlivých ročníkoch nižšieho sekundárneho vzdelávania.
• Štyri fázy sociokognitívneho konfliktu ako výsledok stretnutia pedagógovho didaktického konceptu so žiackymi prekonceptmi a dva základné druhy vzťahov v špecifickej estetickej situácii žiaka na hodine procesuálnej výtvarnej výchovy.
• Psychodidaktická koncepcia vyučovania procesuálnej výtvarnej výchovy v nižšom sekundárnom vzdelávaní ZŠ. Základný cieľ psychodidaktiky procesuálnej výtvarnej výchovy a deväť jej podcieľov.
• Psychodidaktická štruktúra prípravy hodiny procesuálnej výtvarnej výchovy v sekundárnom vzdelávaní ZŠ. Obsah motivačného, expozičného a tvorivého procesu vyučovania procesuálnej výtvarnej výchovy. Obsah procesu reflexie a hodnotenia priebehu hodiny a konečných výtvarných produktov. Klasifikácia základných výtvarných médií a ich technických metód.
• Charakteristika tvorivého myslenia a konania. Charakteristika tvorivého myslenia podľa J. Hlavsu, J. Kozieleckého, J. P. Guilforda, E. P. Torancea. Príklad schémy heuristického riešenia problému. Zložky tvorivého výtvarného a estetického konania a myslenia (invenčná a inovatívna téma, tvorivý cieľ, invenčný a inovatívny technický a formálny proces, reflexia a interpretácia tvorivého procesu a tvorivého produktu).
• Charakteristika vyššieho sekunádrneho vzdelávania ISCED 3, ukotvenie v ŠVP, pedagogika výtvarného umenia, ISCED 3A – umenie a kultúra, charakteristika a ciele predmetu.
• Vizuálna kultúra a jej začlenenie do výtvarnej edukácie – VCAE (visual culture art education), charakteristika koncepcie VCAE, osobnosti VCAE.
• Umelecká výchova verzus výchova umením, Stredná umelecká škola (ŠUP, ŠUR, ŠÚV), ŠUR Bratislava – zakladateľ, charakter školy, smerovanie, dvojstupňový systém vyučovania, ISCED 3B, C, SK – 82 a 85.
• Stredná umelecká škola – predmetové rozvrhnutie stredných umeleckých škôl, základná charakteristika a metodika: a) bázových predmetov, b) rozširujúcich výtvarných disciplín (RVD), technológie a c) dejín výtvarnej kultúry (DVK), estetika, dejiny jednotlivých médií (rôzne portfóliá škôl).
• Predmety – dejiny výtvarnej kultúry a umenie a kultúra – charakteristika a metodika, súčasné požiadavky na výučbu umenia na rôznych stredných školách, rizikové faktory výučby na SUŠ.
• Charakteristika tvorivého myslenia a konania. Charakteristika tvorivého myslenia podľa J. Hlavsu, J. Kozieleckého, J. P. Guilforda, E. P. Torancea. Príklad schémy heuristického riešenia problému.
• Zložky tvorivého výtvarného a estetického konania a myslenia (invenčná a inovatívna téma, tvorivý cieľ, invenčný a inovatívny technický a formálny proces, invenčná estetická reflexia a interpretácia tvorivého procesu a tvorivého produktu).
• Rozdielnosť percepcie a edukácie perceptuálne koncipovaných diel a diel geometrickej abstrakcie či konceptuálneho umenia vo výučbe umenia na rôznych typoch stredných škôl.
• Zmeny vo vyučovaní výtvarného umenia na stredných školách a Štátny vzdelávací program.

III. Flexibilné riešenie zadaných didaktických úloh (možno konkretizovať)

Okrem teoretických vedomostí študentov štátna komisia má možnosť preveriť schopnosti študentov bezprostredne reagovať na aktuálny alebo zadaný edukačný či interpretačný problém vo vyučovaní výtvarného umenia.

IV. Zhodnotenie portfólia doterajších pedagogických výkonov

Adept magisterskej skúšky predkladá komisii portfólio svojich doterajších pedagogických výkonov. Na základe vlastného uváženia doň zaradí protokoly z pozorovaní vyučovacích hodín, praxe na školách…

Pedagogigka výtvarného umenia

Okruhy otázok na magisterské štátne skúšky

I. Umelecko­‑historický a teoretický základ vzdelávania výtvarného umenia 
Svetové a slovenské výtvarné umenie 20. a 21. storočia

1a.	Vznik abstraktného umenia a jeho prvé modifikácie.  Obdobie vzniku, dobové kontexty, vývin vedy a jej ovplyvnenie umenia. Lyrická abstrakcia, geometrická abstrakcia, suprematizmus.
1b.	Zakladatelia slovenského moderného umenia.  Historický kontext vzniku „národného“ moderného umenia, obdobie 1. ČSR, košická moderna, možnosti štúdia výtvarného umenia na vysokých školách, vplyvy avantgárd. Škola Gustáva Mallého.
2a.	Futurizmus a Dadaizmus.  Zaradenie do historického a umeleckého kontextu, interdruhové ovplyvňovania (literatúra). Objav nových možností reliéfu a objektu, ready­‑made, protokonceptuálne uvažovanie, tendovanie k protoinštalácii.
2b.	Odlišné východiská od prvej vlny, manifest, vplyvy od elementarizmu až ku surrealizmu, sociálny kontext. ŠUR Bratislava a jej prepojenie s Bauhausom, nové dobové pedagogické postupy.
3a.	Bauhaus ako príklad nového poňatia umeleckého školstva, nové edukačné metódy, postupy…  Východiská, hlavní aktéri, dobový kontext. Umenie ako sociálna úloha, pokus o „Gesamtkunstwerk“.
3b.	Generácia 1909.  Rozdielne modifikácie generácie, ktorá vyštudovala v Prahe, dve vetvy (jedna na Slovensku a druhá v Prahe). Jej úloha pri formovaní slovenského umeleckého školstva, úskalia ideologických tlakov a spoločenské zlyhania. Založenie Oddelenia kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej 1939 – 1947.
4a.	Metafyzická maľba a surrealizmus.  Hlavní predstavitelia, vzťah k vede (psychoanalýza) a literatúre. Dobový kontext, politikum, veristický a absolútny surrealizmus.
4b.	Surrealizmus a Generácia druhej svetovej vojny (1919).  Surrealizmus v Československu, výtvarná verzia slovenského nadrealizmu. Generácia druhej svetovej vojny. Ruptúra modernistických prejavov zásluhou príkazu „socialistického realizmu“ po roku 1948. Vznik VŠVU, SNG a obnovenie ŠUR (ŠUV).
5a.	Nové pozície umenia v architektúre.  Modernizmus, funkcionalizmus, radikálna zmena štandardov…
5b.	Architektúra prvej polovice 20. storočia na Slovensku.
6a.	Solitérske maliarske a sochárske osobnosti 20. storočia.  Autori prekračujúci avantgardné smery, Parížska škola.
6b.	Skupina Mikuláša Galandu.  Mestská a vidiecka tematika, obnovenie modernistických tendencií na Slovensku koncom 50. rokov.
7a.	Abstraktný expresionizmus v USA a lyrická abstrakcia v Európe.  Hlavní predstavitelia, princíp akčnej maľby, tašizmu, kaligrafickej abstrakcie, informelu, nové techniky v umení.
7b.	Počiatky informelu na Slovensku.  Česko­‑slovenský dobový kontext, Konfrontácie (nástup 1961), nové maliarske a grafické techniky, alternatívne postupy.
8a.	Pop­‑art v Anglicku a v USA, francúzski Noví realisti.  Zmena života po druhej svetovej vojne, Vzťah umenia a masmédií, zrod novej ikonografie. Vplyv beatnickej kultúry a jej odraz v európskom umení. Nový realizmus v zmysle novej syntézy života a umenia.
8b.	Pop­‑artové a novo­‑figuratívne tendencie na Slovensku.  Dobový kontext a otázka ne­‑konzumu na Slovensku, nové podoby sochy vo verejnom priestore, asambláž.
9a.	Konkrétne umenie, Op­‑art, kinetizmus a obdobné tendencie v Európe a USA.  Konkrétne umenie, kinetizmus, op­‑art, lumino­‑dynamizmus, hard­‑edge v svetovom i európskom kontexte.
9b.	Konkretistické, op­‑artové, kinetické modifikácie slovenského umenia.  Hlavní predstavitelia, česko­‑slovenské kooperácie a prelínania, Klub československých konkretistov. Kombinatorika, repetícia, seriálnosť, racionálne myslenie vo výtvarnom umení
10a.	Konceptuálne umenie 50. a 60. rokov v svetovom umení.  Radikálna zmena koncepcie umenia, od perceptuálneho ku konceptuálnemu mysleniu. Útok na obrazovú vizualitu. Idea, tautológia, dematerializácia, dokumentácia, konceptuálny text.
10b.	Slovenskí priekopníci konceptuálneho uvažovania, prvá generačná vlna slovenského konceptu.  Autenticita, špecifikum a prínos prác prvých priekopníkov konceptuálneho umenia na Slovensku, politický kontext „uvoľňovania“ 60. rokov.
11a.	Radikálne tendencie 60. rokov (minimalizmus a jeho maliarske východiská, postminimalizmus).  Charakterizujte svetový i európsky kontext 60. – 70. rokov, hlavné znaky uvedených tendencií, tvorbu vybraných predstaviteľov.
11b.	Ozveny minimalistických a postminimalistických tendencií na Slovensku.  (70., 80. a 90. roky) Problémy percepcie diel vytvorených na základe minimalistického uvažovania.
12a.	Akčné umenie a umenie v krajine.  Východiská, vývoj akčného umenia a princípy vykročenia mimo galerijného rámca, nosné tendencie a tvorba ich predstaviteľov (happening, performance, environment, land­‑art, earth­‑art, eko­‑art a pod.).
12b.	Predstavitelia a slovenský kontext akčnej tvorby od 60. rokov.  Začiatky akčného prejavu na Slovensku a v Čechách
13a.	Individuálna mytológia v umení.  Východiská Josepha Beuysa a jeho ekologické predznamenania, šamanizmus, fluxus, Arte Povera
13b.	Konceptuálne umenie na Slovensku druhej generačnej vlny, 70. a 80. roky.  Hlavní predstavitelia, nové médium inštalácia, alúzia na dobovú situáciu
14a.	Hyperrealizmus, fotografický realizmus, Nové podoby fotografie.  Americký a európsky kontext a hlavní predstavitelia, fotografia ako náhrada reality
14b.	Slovenské verzie fotografickej maľby.  Analytická maľba okruhu R. Filu a skupina AR.
15a.	Umenie 70. a 80. rokov – postmoderná paradigma.  Divergentnosť autorských programov, pluralita tendencií (od rehabilitácie maľby a sochy k oživeniu avantgárd z postmoderného hľadiska a k osobným mytológiám), neoexpresívna maľba – talianska, nemecká a americká škola.
15b.	Slovenské podverzie neoexpresívnej a postmodernej maľby.  Postupný zánik „normalizačnej paradigmy angažovaného umenia“. Generácia 80. rokov, skupina AR, český a maďarský kontext.
16a.	Rôzne verzie nemimetického umenia od 80. rokov, postmoderná abstrakcia, Neo­‑Geo, postabstrakcia.  Hlavní predstavitelia. Minimálna sémantika a problémy s jej percepciou.
16b.	Slovenský a stredoeurópsky kontext.  Modifikácie geometrickej abstrakcie od modernistických vplyvov až k postgeometrii a neo­‑geometrii v slovenskom umení.
17a.	Nové média a elektronická vizuálna kultúra. Video­‑art.  História technických médií a ich vyjadrovacie prostriedky (fotografia, film, video­‑art, video­‑inštalácia), tvorbu vybraných reprezentantov. Nástup elektronickej a digitálnej kultúry, ich nosní predstavitelia (post­‑fotografia, internet­‑art, web­‑komunity, virtuálna realita, interaktívne umenie a pod.).
17b.	Nové médiá v slovenskom kontexte.  Hlavní predstavitelia, odlišnosti a príbuznosti od svetového kontextu
18a.	Neo­‑konceptuálne a postkonceptuálne tendencie.  Postmoderné prehodnotenie konceptuálneho vplyvu. Umenie ako komodita, umelec ako manažér. Svetový a slovenský kontext.
19a.	Rodové štúdie a feministické umenie.  Nové metódy a prístupy k umeniu. Priblíženie historického a súčasného diskurzu. Hlavné predstaviteľky svetového a slovenského kontextu.

II. Pedagogické a psychodidaktické aspekty vzdelávania výtvarného umenia

1. Obsah psychodidaktiky procesuálnej výtvarnej výchovy. Základné idey Piagetovho personálneho konštruktivizmu a Vygotského sociálneho konštruktivizmu, z ktorých vychádza psychodidaktika procesuálnej výtvarnej výchovy.
2. Vzťah didaktických konceptov a žiackych prekonceptov v procesuálnej výtvarnej výchove. Základné didaktické koncepty procesuálnej výtvarnej výchovy v jednotlivých ročníkoch nižšieho sekundárneho vzdelávania.
3. Štyri fázy sociokognitívneho konfliktu ako výsledok stretnutia pedagógovho didaktického konceptu so žiackymi prekonceptmi a dva základné druhy vzťahov v špecifickej estetickej situácii žiaka na hodine procesuálnej výtvarnej výchovy.
4. Psychodidaktická koncepcia vyučovania procesuálnej výtvarnej výchovy v nižšom sekundárnom vzdelávaní ZŠ. Základný cieľ psychodidaktiky procesuálnej výtvarnej výchovy a deväť jej podcieľov.
5. Psychodidaktická štruktúra prípravy hodiny procesuálnej výtvarnej výchovy v sekundárnom vzdelávaní ZŠ. Obsah motivačného, expozičného a tvorivého procesu vyučovania procesuálnej výtvarnej výchovy. Obsah procesu reflexie a hodnotenia priebehu hodiny a konečných výtvarných produktov. Klasifikácia základných výtvarných médií a ich technických metód.
6. Charakteristika tvorivého myslenia a konania. Charakteristika tvorivého myslenia podľa J. Hlavsu, J. Kozieleckého, J. P. Guilforda, E. P. Torancea. Príklad schémy heuristického riešenia problému. Zložky tvorivého výtvarného a estetického konania a myslenia (invenčná a inovatívna téma, tvorivý cieľ, invenčný a inovatívny technický a formálny proces, reflexia a interpretácia tvorivého procesu a tvorivého produktu).
7. Charakteristika vyššieho sekunádrneho vzdelávania ISCED 3, ukotvenie v ŠVP, pedagogika výtvarného umenia, ISCED 3A – umenie a kultúra, charakteristika a ciele predmetu.
8. Vizuálna kultúra a jej začlenenie do výtvarnej edukácie – VCAE (visual culture art education), charakteristika koncepcie VCAE, osobnosti VCAE.
9. Umelecká výchova verzus výchova umením, Stredná umelecká škola (ŠUP, ŠUR, ŠÚV), ŠUR Bratislava – zakladateľ, charakter školy, smerovanie, dvojstupňový systém vyučovania, ISCED 3B, C, SK – 82 a 85.
10. Stredná umelecká škola – predmetové rozvrhnutie stredných umeleckých škôl, základná charakteristika a metodika: a) bázových predmetov, b) rozširujúcich výtvarných disciplín (RVD), technológie a c) dejín výtvarnej kultúry (DVK), estetika, dejiny jednotlivých médií (rôzne portfóliá škôl).
11. Predmet – dejiny výtvarnej kultúry a umenie a kultúra – charakteristika a metodika, súčasné požiadavky na výučbu umenia na rôznych stredných školách, rizikové faktory výučby na SUŠ.
12. Charakteristika tvorivého myslenia a konania. Charakteristika tvorivého myslenia podľa J. Hlavsu, J. Kozieleckého, J. P. Guilforda, E. P. Torancea. Príklad schémy heuristického riešenia problému.
13. Zložky tvorivého výtvarného a estetického konania a myslenia (invenčná a inovatívna téma, tvorivý cieľ, invenčný a inovatívny technický a formálny proces, invenčná estetická reflexia a interpretácia tvorivého procesu a tvorivého produktu).
14. Rozdielnosť percepcie a edukácie perceptuálne koncipovaných diel a diel geometrickej abstrakcie či konceptuálneho umenia vo výučbe umenia na rôznych typoch stredných škôl.
15. Zmeny vo vyučovaní výtvarného umenia na stredných školách a Štátny vzdelávací program.
16. Galérie, múzeá umenia a nové podoby sprostredkovania výtvarného umenia v pedagogike. Štandardy kvality v galériách, Etický kódex múzeí, ICOM. Zásady v odborných činnostiach galérie: dôveryhodnosť, korektnosť, presnosť (priateľskosť, profesionalita), transparentnosť.

III. Flexibilné riešenie zadaných didaktických úloh (možno konkretizovať)

Okrem teoretických vedomostí študentov štátna komisia má možnosť preveriť schopnosti študentov bezprostredne reagovať na aktuálny alebo zadaný edukačný či interpretačný problém vo vyučovaní výtvarného umenia, či jeho sprostredkovaní v galerijnom prostredí.