Časopis Journal of Hazardous Materials (s tzv. impakt faktorom 6,065) je zaradený v Q1 v troch sekciách na Web of Science a predstavuje jeden zo špičkových časopisov v rámci environmentálnych vied, ktorý publikuje aj originálne práce zamerané na rastlinnú biológiu. Medzinárodnému kolektívu autorov pod vedením doc. RNDr. Jozefa Kováčika, PhD. z Katedry biológie sa opäť podarilo uspieť v náročnom recenznom konaní a v aprílovom čísle tohto prestížneho časopisu je zverejnený článok:
Kováčik, J. – Antoš, V. – Micalizzi, G. – Dresler, S. – Hrabák, P. – Mondello, L. (2018): Accumulation and toxicity of organochlorines in green microalgae. In Journal of Hazardous Materials, 347: 168–175. Článok je dostupný na adrese: ⟨http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0304389417309561 ⟩. |
Na margo publikácie doc. Kováčik dodal: Organochlórové zlúčeniny zahŕňajú veľké množstvo látok (vrátane napr. známeho DDT), ktoré sa využívali (a niektoré stále využívajú) ako pesticídy na rôzne účely. V tejto práci sme sa zamerali na rôzne izoméry hexachlórcyklohexánu (HCH), z ktorých najznámejší γ‑izomér HCH (komerčne označovaný ako Lindan) sa vyrábal aj v bývalom Československu a používal sa najmä ako poľnohospodársky insekticíd. Táto výroba za sebou zanechala veľké množstvá odpadu (až 85 % z výroby γ‑HCH predstavovali neúčinné izoméry), čo viedlo k budovaniu skládok so zlým zabezpečením prevencie kontaminácie prostredia. Od roku 2015 WHO eviduje túto látku (spolu s DDT) ako karcinogén a keďže je relatívne stabilná, jej zvýšené množstvá (vrátane iných HCH izomérov) sa detekovali v rôznych krajinách vo všetkých prostrediach vrátane podzemnej vody. Originálnym prístupom v našej práci bolo to, že sme testovali reakcie dvoch druhov rias na „prirodzene“ kontaminovanú vodu vytekajúcu zo skládky v Českej republike, ktorá vznikla v dôsledku výroby týchto látok v rokoch 1966 – 1968. Okrem 5 základných izomérov HCH sme kvantifikovali aj ich degradačné produkty (2 izoméry trichlórbenzénu), ktoré vznikajú aj prirodzene v prostredí chemickými i biologickými procesmi.
Keďže „prirodzene“ kontaminovaná voda obsahujúca HCH nebola doteraz testovaná na rastlinách/riasach (známe sú práce s pestovaním rastlín v kontaminovanej pôde, resp. zbierané v kontaminovaných oblastiach), naše výsledky monitorovania akumulácie jednotlivých HCH a TCB izomérov i fyziologického stavu a vybraných metabolitov v riasach (organické kyseliny vrátane mastných kyselín, tiolové látky, enzymatické aktivity a iné) ocenili všetci traja oponenti rukopisu i korešpondenčný editor časopisu, ktorým bol renomovaný profesor chemického inžinierstva z Veľkej Británie. Tieto výsledky, samozrejme, vyžadovali vysoko citlivé a nákladné prístrojové vybavenie (najmä plynové chromatografy s hmotnostnou detekciou), preto je medzinárodná spolupráca pri takomto type výskumu nevyhnutná.
Grafický abstrakt publikácie: