Kultúra performativity a akontability v súčasných vlnách vzdelávacích reforiem

VEGA 1/0091/12

Projekt rozvíja doterajšie analýzy neoliberálnej guvernemetality v sektore vzdelávania, pričom sa cielene sústreďuje na odhalenie pôsobenia kultúry performativity a akontability na viacerých úrovniach školského systému. Podstatným cieľom je demaskovanie opatrení v správe vzdelávania, ktoré do tohto sektora kultúru performativity a akontability vnášajú. Predmetom analýzy je ideologické pozadie súčasnej vzdelávacej praxe, ktoré neustále preukazovanie výkonu a dokladovanie eficiencie používa ako nástroj nepriamej avšak silnej regulácie a správy vzdelávania. Rekonštruujú sa skryté prvky vytvárania iluzórnej autonómie subjektov vzdelávania, ktoré súvisia so zovšeobecnením kultúry auditu do vzdelávacieho prostredia.

Archeológia neoliberálnej guvernmentality v súčasnej školskej politike a v teórii vzdelávania

VEGA 1/0224/11

Projekt reaguje na reformu vzdelávania, ktorá so sebou prináša rôzne nové prvky v riadení a hodnotení škôl a vzdelávania, v projektovaní vzdelávania a vzdelávacích obsahov. Veľká časť súčasných reformných opatrení v rámci EÚ sa spája s politickou ideológiou neoliberalizmu, ktorej postuláty a formy správy začali byť v ostatnom období predmetom vedeckého záujmu. Ako vhodný teoretický koncept pre analýzu komplexných foriem správy sa ukázal koncept tzv. guvernmentality, ktorý vyústil do vzniku výskumného prúdu guvernmentálnych štúdií neoliberalizmu. Projekt nadväzuje na tento výskumný prúd s cieľom efektívne analyzovať neoliberálne formy správy (a reformy) školstva a vzdelávania na Slovensku a ďalej rozvinúť prúd guvernmentálnych štúdií o oblasť základného vzdelávania, ktorá bola doteraz v danom prúde zásadne poddimenzovaná. Metodologicky sa k riešeniu uvedených vedeckých problémov pristupuje prostredníctvom tzv. archeologickej metódy pozostávajúcej z diskurzívnej analýzy a genetického prístupu. Využité budú aj dopadové štúdie.

Zmeny školského prostredia z hľadiska reprodukcie kultúrnej gramotnosti

VEGA 1/0172/09

Projekt reaguje na otvorené otázky doposiaľ nejasného konceptuálneho vymedzenia vzdelania a vzdelávania v súčasnej kultúre, ktoré komplikujú nielen teoretický diskurz, ale aj opatrenia smerujúce k inováciám vo vzdelávaní. Pri riešení problému sa projekt opiera o koncept kultúrnej gramotnosti a za kultúrne invariantnú funkciu vzdelávania považuje reprodukciu kultúrnej gramotnosti. V rámci tohto teoretického rámca bude projekt reagovať na súčasné a perspektívne zmeny vo vzdelávaní a v školskom prostredí, ktoré sa dejú v mene reformy školstva. Pojem reprodukcie kultúrnej gramotnosti tvorí v projekte teoretický verifikačný rámec na analýzu vybraných ukazovateľov aktuálnych zmien školského prostredia. Analýzam budú podrobené výstupy nového modelovania školského kurikula a mimokurikulárne dôsledky zmien školského prostredia. Bude sa hľadať odpoveď na otázku ako aktuálne realizované zmeny školského prostredia vyhovujú podstatným sociálnym a socializačným funkciám vzdelávania.

Diskurzívna a nediskurzívna prax školy pri formovaní základného vzdelania

VEGA 1/3637/06

Projekt reaguje na základné otázky dotýkajúce sa povahy školy, školského (základného) vzdelávania – jeho cieľov, obsahov a časopriestorových charakteristík a vplyvov vo väzbe na širšie sociálnovedné ukotvenie týchto otázok. Predpokladá sa (v konceptuálnej i empiricko­‑výskumnej rovine) hľadanie a nachádzanie významu súvislostí medzi školou, vzdelávaním a širším sociokultúrnym priestorom, s dopadom na hlbšie porozumenie vplyvu školovania a základného vzdelávania na reprodukciu sociálneho života, udržiavanie nevyhnutného vnútrokultúrneho sociálneho puta a medzikultúrnej sociálnej stability. Z tohto hľadiska sa v projekte pristupuje k teoretickej analýze zmyslu základného vzdelávania pre život jednotlivca v konkrétnom sociokultúrnom priestore a čase, k štúdiu existujúcich – deklaratívnych projektov i skrytých vplyvov vzdelávacích aktivít súčasnej školy. Väzby sociokultúrneho priestoru a školského vzdelávania sa inštrumentálne zachytávajú prostredníctvom kategórií diskurzívnych a nediskurzívnych praktík premosťujúcich základné hodnoty a kultúrne nástroje verejného života a inštitucionálneho vplyvu školy. Prislúchajúci metodologický prístup umožní konceptuálne uchopiť a hlbšie porozumieť funkciám školy a základného vzdelávania pre súčasnú spoločnosť, poskytne absentujúci teoretický fundament pre aktuálne potreby kurikulárnej transformácie (slovenskej) školy, vrátane rehabilitácie hodnoty základného vzdelania ako verejného statku.

Pedagogické reflexie a prístupy k vzdelávaniu ako formovaniu kultúrnej gramotnosti

VEGA 1/0096/03

Projekt pristupuje k základným otázkam vzdelávania cez koncept kultúrnej gramotnosti, jej formovania v školskom i mimoškolskom prostredí. Teoretické pozadie hlavnej didaktickej témy odvodzuje od širšieho kultúrnoantropologického, psychologického a sociologického aspektu. Okrem teoretickej pojmovej práce v uvedenom rámci projekt počíta s viacaspektovým výskumným zámerom. Počínajúc hodnotiacou metodikou úrovne gramotnosti detí v medzinárodnom kontexte, cez sondu do skrytého kurikula ako nositeľa a srostredkovateľa dôležitých kultúrnych stereotypov v predškolskom vzdelávaní, analýzu akulturačného vplyvu textových produktov pre deti, až po vývoj didaktických aktivít iniciujúcich počiatočný vhľad detí do písanej kultúry. Projekt chce prispieť ku komplexnejšiemu pochopeniu iniciačných podmienok a procesov, ktoré ovplyvňujú diverzifikovanú vzdelávaciu kariéru človeka v špecifických podmienkach dnešnej kultúry a v rámci tejto kultúry.

Inovácia hospitačných pedagogických praxí prostredníctvom videozáznamov

KEGA 021TVU­‑4/2011

Projekt rieši problematiku zefektívnenia hospitačných pedagogických praxí prostredníctvom videozáznamov. Východiskom projektu je snaha sprostredkovať študentom učiteľských študijných programov riadenú skúsenosť s pedagogickou praxou a plynulejšie prepojiť analýzu pozorovaní výučbových aktivít realizovaných v materských a základných školách s odbornou teoretickou prípravou v rámci študijných jednotiek, ktoré v sebe obsahujú hospitačnú pedagogickú prax. Zámerom projektu je implantovať do výučby využívanie videozáznamov pedagogickej praxe a prostredníctvom nich u študentov učiteľských študijných programov rozvíjať schopnosť identifikovať kľúčové prvky výučbových situácií, ktoré sú významné pre nájdenie optimálnej stratégie riadenia výučby, rozvíjať ich schopnosť vedome voliť výučbové prostriedky tak, aby zodpovedali cieleným zámerom výučby a rozvíjať ich schopnosť zdôvodňovať výber výučbových prostriedkov s oporou o odborný teoretický diskurz.

Konceptuálna a metodická podpora tvorby školských vzdelávacích programov

KEGA 3/7035/09

Hlavným cieľom projektu je vytvoriť bohatú a komplexnú informačnú základňu pre efektívne projektovanie vzdelávania na úrovni školských vzdelávacích programov. Aktuálna povinnosť škôl aktívne participovať na utváraní kurikula, no zároveň ich minimálna pripravenosť na úspešné a hlavne účelné zvládnutie tejto úlohy sú dôvodom pre intenzifikáciu snahy odborného prostredia, poskytovať školám v týchto úlohách nevyhnutnú pomoc či už na úrovni koncepčnej, na úrovni obsahovej alebo aj na úrovni formálnej. Cieľom projektu je poskytnúť školám tento druh podpory, pretože tá nie je v súčasnosti zo strany odborného pedagogického prostredia dostatočne zabezpečená.

Kurikulárna transformácia primárneho vzdelávania v SR

KEGA 3/3043/05

Na základe analýzy danej problematiky u nás a vo vybraných krajinách EU je cieľom projektu koncepčná inovácia primárneho vzdelávania, príprava východísk pre tvorbu základných pedagogických dokumentov pre prvý stupeň základných škôl s cieľom skvalitniť primárne vzdelanie orientáciou na rozvíjanie základných kultúrnych kompetencií. Projekt má vývojový charakter s ambíciou prispieť k cieľovým, obsahovým a procesuálnym zmenám v primárnom vzdelávaní v SR.

Vlastivedné vzdelávanie v 3. ročníku základnej školy s dôrazom na špecifiká jednotlivých regiónov

KEGA 3/3012/05

Na základe poznania aktuálnej situácie stavu učebníc a vyučovania vlastivedy v 3. ročníku ZŠ projekt navrhuje vypracovať a overiť novú učebnicu, pracovný list a metodickú príručku k vyučovaniu predmetu Vlastiveda pre 3. ročník ZŠ, s dôrazom na špecifiká jednotlivých regiónov Slovenska podľa krajov. Zámerom projektu je vzbudiť u dieťaťa záujem o mikroregión a región, v ktorom žije on a jeho blízki. Pestovať u žiakov pozitívny vzťah a položiť základy k vytváraniu si pozitívneho vzťahu postupne k nielen k bydlisku, ale k celej vlasti.

Učiteľské štúdium a pedagogická spôsobilosť jeho absolventov

KEGA 3/111203

Projekt reaguje na prestavbu sústavy študijných odborov v SR, ktorá sa priamo dotýka aj odborov učiteľstva, vychovávateľstva a pedagogiky. Štrukturálne a obsahové zmeny v týchto odboroch vytvárajú dobrý predpoklad na posun k istej štandardizácii učiteľských a pedagogických štúdií a výsledných kvalifikácií absolventov. Tento proces však musí byť spojený s koordinovanosťou na úrovni študijných programov a obsahov ich jednotiek, čo je jeden zo základných cieľov projektu. Okrem toho však inovovaná štruktúra študijných odborov učiteľstva prestala byť kompatibilná so súčasnou legislatívnou normou definujúcou odborné a a pedagogické spôsobilosti učiteľov pre jednotlivé stupne vzdelania. Preto zámerom projektu je vytvorenie väzieb premosťujúcich profily nových študijných odborov učiteľstva k normám o odbornej a pedagogickej spôsobilosti a kvalifikovanosti.

Fibonacci (Large scale dissemination of inquiry based science and mathematics education in Europe) – projekt číslo 244684

Siedmy rámcový program Európskej komisie, výzva: Science in Society

Projekt je zameraný na rozvoj a šírenie výskumne ladenej koncepcie prírodovedného vzdelávania v Európe. Snahou každej zapojenej inštitúcie je vytvárať vo svojom okolí prostredie na kvalitnú implementáciu výskumne ladenej koncepcie do praxe. Európski predstavitelia a medzinárodná vedecká komunita považuje implementáciu vyskumne ladenej koncepcie v prírodovednom a matematickom vzdelávaní za veľmi doležitú. Považuje ju za potrebný nastroj v procese nadobúdania vedeckej gramotnosti a získavania vedeckého povedomia na základných i stredných školách. Používanie spomínanej koncepcie zvyšuje záujem o prírodovedné predmety a matematiku a podnecuje k výberu profesionálnej kariéry vo vedeckej oblasti. Projekty Scienceduc a Pollen (www.​pollen­‑europa.​net), realizované v rámci šiesteho rámcového programu Európskej komisie, už výskumne ladenú koncepciu úspešne implementovali do 17 európskych miest. Národne programy, ako napr. nemecký SINUS­‑Transfer (sinus­‑transfer.​eu) a rakúsky IMST (imst.​ac.​at), sa dostali do množstva škôl po celej krajine a podporili implementáciu nových aspektov do kurikulárnych dokumentov, vzdelávania učiteľov a konzekventne do konkrétnej aktivity v triedach v oblasti matematiky a prírodovedných predmetov. Tieto projekty spolu s niektorými ďalšími pripravili cestu pre intenzívnejšie šírenie výskumne ladenej koncepcie, jej metód a cieľov. Hlavným cieľom projektu Fibonacci je šírenie princípov výskumne ladenej koncepcie na území celej Európskej únie spôsobom, ktorý vyhovuje národným i lokálnym podmienkam.

Proces rozširovania sa uskutočňuje prostredníctvom 12 referenčných centier a 24 sesterských centier. Referenčné centrá sa vyznačujú rozsiahlym dosahom na školy a schopnosťou odovzdať výskumne ladenú koncepciu 12 sesterským centrám a 12 centrám, ktoré majú potenciál stať sa v budúcnosti tiež sami referenčnými centrami.Nad projektom dohliada komisia zložená z uznávaných odborníkov v oblasti prírodovedného vzdelávania a matematiky. Externe hodnotenie zabezpečuje kontrolu dosiahnutých výsledkov a vplyv projektu na samotné vzdelávanie. Projekt Fibonacci vyústi do plánu zabezpečujúceho vznik ďalších referenčných centier v Európe. Projekt je koordinovaný francúzskym programom La main a la pate (Academie des sciences, Institute National de Recherche Pedagogique, Ecole normale superieure – organizácie, ktoré sa neskôr oficiálne postavili na čelo projektu Fibonacci). Odbornú spoluprácu poskytuje Univerzita v Bayreuth (Nemecko). Konzorcium pozostáva z 25 členov z 21 krajin a má podporu doležitych vedeckých inštitúcií, ako napr. akademií vied.

Pri­‑Sci­‑Net (Networking Primary Science Educators as a means to provide Training and Professional Development in Inquiry Based Learning), projekt číslo 266647

Siedmy rámcový program Európskej komisie, výzva: Science in Society

Projekt sa zameriava na vytvorenie siete odborníkov so zameraním na rozvoj a implementáciu výskumne ladenej koncepcie prírodovedného vzdelávania do predškolského a primárneho vzdelávania.Samotná výskumne ladená koncepcia prírodovedného vzdelávania je považovaná Európskou komisiou za vhodné východisko z nelichotivého stavu súčasnej úrovne prírodovednej gramotnosti žiakov európskych škôl. Výskumne ladená koncepcia prírodovedného vzdelávania je inšpirovaná vedeckými ýskumnými postupmi. Výskumné činnosti vo svojej tradičnej podobe sú využívané ako vzdelávacia aktivita. Detskému veku sa koncepcia prispôsobuje tým, že sú riešené jednoduché výskumné otázky, pričom vedecké postupy zostávajú podobné a dokonca niekedy totožné s reálnymi vedeckými metódami. Proces hľadania odpovedí na identifikované otázky a proces hľadania vysvetlení vychádza z ktuálnych predstáv (teórií), ktoré sú postavené na predchádzajúcich skúsenostiach výskumníka – či už vedca alebo v našom prípade dieťaťa. Vedecká aktivita začína vtedy, keď sa pokúšame o vysvetlenie aktuálne pozorovaných skutočností aktuálnymi predstavami (teóriami) a zisťujeme, či novú skutočnosť dokážeme ich pomocou vysvetliť alebo nie. Vytváranie odpovede na túto otázku predstavuje proces zhromažďovania relevantných a dôveryhodných dôkazov. Dôkaz pritom chápeme ako súbor údajov spolu s presvedčivým argumentom, ktorý spája údaje a vytvára možné vysvetlenie javu alebo udalosti v reálnom svete. Proces hľadania odpovedede na výskumnú otázku môže v sebe zahŕňať kontrolovaný experiment, podrobné a systematické pozorovanie alebo napríklad aj konzultáciu s odborníkom. Konkrétny dôkaz potom limituje vznik určitých myšlienok, interpretácií a vysvetlení. Ak sú poskytnuté nové dôkazy, môžu vznikať aj nové myšlienky a vysvetlenia. Vysvetlenia vytvorené na základe dôkazov sú potom hodnotené podľa toho, ako účinne dokážu vysvetliť realitu.

Pollen (Seed Cities for Science)

Šiesty rámcový program Európskej komisie, výzva: Science in Society

Projekt je zameraný na vytvorenie siete centier pre rozvoj primárneho prírodovedného vzdelávania v Európe. Projekt Pollen bol vytvorený na základe potreby rozvoja motivácie k prírodovednému vzdelávaniu.

Komunita Pollen je tvorená dvanástimi centrami prírodovedného vzdelávania v dvanástich európskych krajinách. Táto sieť má za úlohu sprístupňovať vedu spoločnosti prostredníctvom vzdelávania. V každom centre vzájomne komunikujú školy, mesto, univerzity, iné vzdelávacie inštitúcie, vedecké inštitúcie a výrobné podniky.

Za základnú myšlienku si Pollen stanovuje vytvorenie modelu stálo­‑udržateľného rozvoja primárneho prírodovedného vzdelávania, ktoré bude postavené na vzdelávaní prostredníctvom výskumných aktivít žiakov.

Pollen sa zameriava na podporu prírodovedného vzdelávania na úrovni vyučovania a učenia na 1. stupni základného vzdelávania a to takým spôsobom, aby sa dieťa naučilo pozorovať, klásť si otázky a chápať veci, ktoré ho obklopujú. Okrem toho je rozvíjaná spôsobilosť experimentovať, spôsobilosť vedecky premýšľať a argumentovať, riešiť problémy, kreatívne nazerať na javy pri tvorbe vysvetlení.

Aj keď komunite Pollen ide najmä o zvýšenie počtu záujemcov o štúdium prírodných vied a o napredovanie vedy, cieľom projektu je najmä kvalitné vytváranie rešpektu k vedomostiam, faktom cez ich pochopenie – aby sa žiaci stali v tomto smere aktívnymi obyvateľmi Európy.

V projekte Slovensko figurovalo ako pozorovacie centrum a to na základe predchádzajúcej skúsenosti s riešením koncepčne zhodnej problematiky v medzinárodnom projekte Vyhrňme si rukávy (La main a la pate – www.​lamap.​fr).