Medzinárodná perspektíva vzťahu formálneho a neformálneho vzdelávania v základných školách

Krajiny, ktoré nemôžu byť spokojné s výsledkami základného vzdelávania sa prirodzene zaujímajú o to, ako tieto výsledky zlepšiť a ako zmeniť prístup k vzdelávaniu žiakov v povinnom vzdelávaní tak, aby bolo pre nich atraktívnejšie a zmysluplnejšie. Vieme veľmi dobre, že k týmto krajinám patrí aj Slovensko a popri ňom okrem iných aj Bulharsko a Grécko.

Táto skutočnosť bola jedným zo základných dôvodov, prečo naša pedagogická fakulta iniciovala partnerstvo s dvomi uvedenými krajinami a toto partnerstvo zastrešila projektom schémy programu Erasmus+ Kooperačné partnerstvá v školskom vzdelávaní. V rámci tejto schémy sme navrhli a získali projekt Základná škola v harmónii formálneho a neformálneho vzdelávania, na ktorom teraz pracujeme a s finálnymi výsledkami prídeme v roku 2026.

V dňoch 28. – 30. októbra 2024 sa reprezentanti všetkých zapojených projektových inštitúcií stretli už na treťom pracovnom stretnutí v Sofii, kde prerokovali a sumarizovali prvé pracovné výstupy projektu.

Partnerstvo je tvorené viacerými inštitúciami v Bulharsku, Grécku a Slovensku. Slovenskú stranu ako lídra projektu zastupuje naša pedagogická fakulta, Základná škola v Hriňovej a Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVAM). Grécka strana je zastúpená Univerzitou Pireus a Základnou školou v Glyfade (Atény), Bulharsko reprezentuje Pedagogický inštitút Univerzity sv. Cyrila a Metoda Veliko Tarnovo a Spojená škola Stoyana Zaimova z mesta Pleven.

Na stretnutí sme prvýkrát prezentovali a konfrontovali národné systémy základného vzdelávania, ich silné a slabé miesta a to najmä vo vzťahu k následným aktivitám neformálneho vzdelávania v rámci školských inštitúcií. Povedané optikou slovenského systému, porovnávali sme systémové riešenia vzťahov medzi tým, čo v našich podmienkach ponúkajú školské kluby detí ako nástroj neformálneho vzdelávania žiakov pri pomoci dosahovania lepších vzdelávacích výsledkov v rámci trvania základného vzdelávania.

Porovnania sú celkom zaujímavé. Existencia školského klubu detí ako relatívne samostatnej inštitúcie s vlastným tzv. výchovným programom je prítomná len na Slovensku a tiež len na Slovensku existuje samostatná kategória pedagogických pracovníkov, ktorými sú vychovávatelia. Vynorila sa otázka, či tento tradičný systém stojí za to udržať, alebo je možné sa posunúť ďalej alebo trochu iným smerom.

Zaujímavá skúsenosť prichádza z Grécka. To sa pri riešení spoločných problémov uberá cestou celodenných škôl, ktoré poskytujú prirodzenejšiu väzbu medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním a komplexnejšiu výchovnú starostlivosť o žiakov. Činnosť celodenných škôl v rámci formálneho i neformálneho vzdelávania zabezpečujú učitelia, ktorí majú flexibilnejší pracovný program. Tento model pripomína svojou organizáciou fungovanie materskej školy, ktorá je tiež celodennou inštitúciou, kde sa striedajú formálnejšie a menej formálne vzdelávacie aktivity, pričom všetky z nich sú realizované učiteľkami. O celodenných školách sa už dávnejšie začalo diskutovať aj na Slovensku, a to najmä tam, kde sú koncentrované deti zo znevýhodneného prostredia a grécke skúsenosti môžu byť v tomto ohľade veľmi nápomocné a inšpiratívne.

Bulharsko nemá vo vzdelávacom systéme systematicky prepracovanú podporu pre harmonickú väzbu medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Existuje však cesta cez štátom podporované takzvané inovatívne školy, ktoré v rámci svojich vzdelávacích programov a projektov môžu vyvíjať inovatívne prístupy podľa svojich potrieb a preferencií a majú otvorené dvere aj na zlepšovanie svojich prístupov k neformálnemu vzdelávaniu cielenému napríklad k deťom, ktoré potrebujú výraznejšiu podporu.

V rámci stretnutia v Sofii sme národné prístupy podrobne diskutovali a vytvárali platformu, ako zo zhromaždených informácií spracovať výslednú porovnávaciu štúdiu, ktorá bude jedným z výstupov projektu a rámcom odporúčaní pre národné vzdelávacie politiky zúčastnených krajín, aj pre európsku vzdelávaciu politiku.