Informácie o prijímacom konaní na akademický rok 2018/2019 a podmienky prijatia na štúdium bakalárskych študijných programov akreditovaných na Pedagogickej fakulte TU v Trnave

Adresa:	Pedagogická fakulta TU  Priemyselná 4, P. O. Box 9  918 43 Trnava
Telefón:	033/5939 500
Webová adresa:	http://pdf.​truni.​sk/​
Termín podania prihlášky na bakalárske štúdium:	do 30. marca 2018
Poplatok za papierovú prihlášku:	35 €
Poplatok za elektronickú prihlášku:	35 € (cez systém MAIS a následne vytlačenú v papierovej forme)
Banka:	štátna pokladnica
Účet:	7000241199/8180
IBAN:	SK 42 8180 0000 0070 0024 1199
Variabilný symbol:	vygenerovaný VS na platbu pre uchádzača = evidenčné číslo uchádzača  vygenerované cez elektronickú prihlášku bez písmena R, resp. bez symbolu, ak  uchádzač zasiela prihlášku len poštou
Špecifický symbol:	20002
Doplňujúci údaj:	meno a priezvisko

Bakalárske študijné programy

• sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (denné štúdium trojročné, 40 študentov) 
  Uchádzači budú prijímaní bez prijímacích skúšok. Prijímanie sa uskutoční na základe výsledkov, ktoré uchádzači dosiahli z profilových predmetov na výročných vysvedčeniach za 1. – 3. ročník na strednej škole. Za profilové predmety v študijnom programe sociálna pedagogika a vychovávateľstvo sú považované predmety slovenský jazyk a literatúra (rodný jazyk) a jeden cudzí jazyk. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie úradne overeného koncoročného vysvedčenia 4. ročníka a maturitného vysvedčenia.
• sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (externé štúdium štvorročné, spoplatnené štúdium, 25 študentov) 
  Uchádzači budú prijímaní bez prijímacích skúšok. Prijímanie sa uskutoční na základe výsledkov, ktoré uchádzači dosiahli z profilových predmetov na výročných vysvedčeniach za 1. – 3. ročník na strednej škole. Za profilové predmety v študijnom programe sociálna pedagogika a vychovávateľstvo sú považované predmety slovenský jazyk a literatúra (rodný jazyk) a jeden cudzí jazyk. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie úradne overených koncoročných vysvedčení za 1., 2., 3. a 4. ročník a úradne overeného maturitného vysvedčenia. 
  Výška ročného školného je od AR 2018/2019 650 €, školné nie je možné odpustiť ani znížiť.
• predškolská a elementárna pedagogika (denné štúdium trojročné, 150 študentov) 
  Uchádzači budú prijímaní bez prijímacích skúšok. Prijímanie sa uskutoční na základe výsledkov, ktoré uchádzači dosiahli z profilových predmetov na výročných vysvedčeniach a za 1. – 3. ročník na strednej škole. Za profilové predmety v študijnom programe predškolská a elementárna pedagogika sú považované predmety slovenský jazyk a literatúra s váhou 1, matematika s váhou ½ a výchovy (hudobná, telesná a výtvarná) s celkovou váhou ½. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie úradne overeného koncoročného vysvedčenia 4. ročníka a maturitného vysvedčenia.
• predškolská a elementárna pedagogika (externé štúdium štvorročné, spoplatnené štúdium, 100 študentov) 
  Uchádzači budú prijímaní bez prijímacích skúšok. Prijímanie sa uskutoční na základe výsledkov, ktoré uchádzači dosiahli z profilových predmetov na výročných vysvedčeniach za 1. – 3. ročník na strednej škole. Za profilové predmety v študijnom programe predškolská a elementárna pedagogika sú považované predmety slovenský jazyk a literatúra s váhou 1, matematika s váhou ½ a výchovy (hudobná, telesná a výtvarná) s celkovou váhou ½. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie úradne overených koncoročných vysvedčení za 1., 2., 3. a 4. ročník a úradne overeného maturitného vysvedčenia. 
  Pri prijímaní na externé štúdium sa zohľadňuje aktuálna najmenej jednoročná prax v odbore, za ktorú sa považuje pôsobenie v oblastiach: učiteľstvo v materskej škole, učiteľstvo na 1. stupni ZŠ, vychovávateľstvo v školských zariadeniach, uchádzači pôsobiaci v pedagogickej praxi v daných oblastiach priložia k prihláške potvrdenie o pracovnom zaradení a dĺžke pedagogickej praxe. Výsledky vysvedčení a prax v odbore sa posudzujú v pomere 3 : 1. 
  Výška ročného školného je od AR 2018/2019 650 €, školné nie je možné odpustiť ani znížiť.
• animácia výtvarného umenia (denné štúdium trojročné, 12 študentov) 
  V tomto študijnom programe sa konajú prijímacie skúšky overujúce talent a prehľad uchádzača v umeleckej špecializácii. Skúška pozostáva z písomného testu z dejín a teórie výtvarného umenia a všeobecného kultúrneho rozhľadu, ďalej zo spracovania vecnej štúdie – zátišia alebo busty (kresba ceruzou, uhlíkom, rudkou), kreatívnej práce na danú tému ľubovoľnou technikou, hodnotenia domácich prác uchádzača a rozhovoru. Podrobné informácie k prijímacej skúške uchádzači dostanú spolu s pozvánkou na skúšku. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie koncoročných vysvedčení z 1. – 4. ročníka na strednej škole a úradne overeného maturitného vysvedčenia.
• učiteľstvo anglického jazyka a literatúry (denné štúdium trojročné, 45 študentov) 
  Na uvedený učiteľský študijný program budú uchádzači prijímaní bez prijímacích skúšok. Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov, ktoré dosiahli z profilového predmetu na výročných vysvedčeniach za 1. – 3. ročník na strednej škole. Za profilový predmet sa považuje študijný predmet anglický jazyk alebo ekvivalenty tohto predmetu s rovnakou váhou. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie úradne overeného koncoročného vysvedčenia 4. ročníka a maturitného vysvedčenia.
• učiteľstvo anglického jazyka a literatúry (externé štúdium štvorročné, 25 študentov) 
  Na uvedený učiteľský študijný program budú uchádzači prijímaní bez prijímacích skúšok. Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov, ktoré dosiahli z profilového predmetu na výročných vysvedčeniach za 1. – 3. ročník na strednej škole. Za profilový predmet sa považuje študijný predmet anglický jazyk alebo ekvivalenty tohto predmetu s rovnakou váhou. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie úradne overených koncoročných vysvedčení za 1., 2., 3. a 4. ročník a úradne overeného maturitného vysvedčenia. 
  Výška ročného školného je od AR 2018/2019 650 €, školné nie je možné odpustiť ani znížiť.
• vzdelávanie a zdravotníctvo v rozvojovej spolupráci (denné štúdium trojročné, 25 študentov) 
  Študijný program je určený na prípravu profesionálov pre oblasť komplexného vzdelávania a komplexnej starostlivosti o deti v ranom veku v zmysle tradičného holistického ponímania ECEC (Early Childhood Education and Care). Absolventi budú schopní zabezpečovať najmä vzdelávanie v ranom veku v podmienkach, kde infraštruktúra takejto komplexnej starostlivosti chýba a kde deťom nie je venovaná potrebná pedagogická a zdravotná starostlivosť (najmä v chudobných lokalitách rozvojového sveta alebo v našich lokalitách s vysokým zastúpením sociálne znevýhodnených skupín). Profil absolventa dôsledne zohľadňuje spomenutý holistický prístup pri podpore detí v ranom veku prepájajúci pedagogickú, zdravotnú, psychologickú a sociálnu dimenziu. Z tohto dôvodu sa program profilovo opiera o dva ťažiskové študijné odbory: predškolskú a elementárnu pedagogiku a verejné zdravotníctvo. 
  Na uvedený študijný program budú uchádzači prijímaní bez prijímacích skúšok. Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov, ktoré dosiahli z profilového predmetu na výročných vysvedčeniach za 1. – 3. ročník na strednej škole. Za profilové predmety sú považované predmety slovenský jazyk a literatúra s váhou 1, biológia s váhou ½ a výchovy (hudobná, telesná a výtvarná) s celkovou váhou ½ alebo ekvivalenty tohto predmetu s rovnakou váhou. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie úradne overeného koncoročného vysvedčenia 4. ročníka a maturitného vysvedčenia.
• vzdelávanie a zdravotníctvo v rozvojovej spolupráci (externé štúdium štvorročné, 25 študentov) 
  Študijný program je určený na prípravu profesionálov pre oblasť komplexného vzdelávania a komplexnej starostlivosti o deti v ranom veku v zmysle tradičného holistického ponímania ECEC (Early Childhood Education and Care). Absolventi budú schopní zabezpečovať najmä vzdelávanie v ranom veku v podmienkach, kde infraštruktúra takejto komplexnej starostlivosti chýba a kde deťom nie je venovaná potrebná pedagogická a zdravotná starostlivosť (najmä v chudobných lokalitách rozvojového sveta alebo v našich lokalitách s vysokým zastúpením sociálne znevýhodnených skupín). Profil absolventa dôsledne zohľadňuje spomenutý holistický prístup pri podpore detí v ranom veku prepájajúci pedagogickú, zdravotnú, psychologickú a sociálnu dimenziu. Z tohto dôvodu sa program profilovo opiera o dva ťažiskové študijné odbory: predškolskú a elementárnu pedagogiku a verejné zdravotníctvo. 
  Na uvedený študijný program budú uchádzači prijímaní bez prijímacích skúšok. Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov, ktoré dosiahli z profilového predmetu na výročných vysvedčeniach za 1. – 3. ročník na strednej škole. Za profilové predmety sú považované predmety slovenský jazyk a literatúra s váhou 1, biológia s váhou ½ a výchovy (hudobná, telesná a výtvarná) s celkovou váhou ½ alebo ekvivalenty tohto predmetu s rovnakou váhou. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie úradne overených koncoročných vysvedčení za 1., 2., 3. a 4. ročník a úradne overeného maturitného vysvedčenia. 
  Výška ročného školného je od AR 2018/2019 650 €, školné nie je možné odpustiť ani znížiť.

Učiteľstvo v kombináciách predmetov (denné štúdium trojročné 150 študentov)

• slovenský jazyk a literatúra – anglický jazyk a literatúra
• slovenský jazyk a literatúra – biológia
• slovenský jazyk a literatúra – chémia
• slovenský jazyk a literatúra – etická výchova
• slovenský jazyk a literatúra – história
• slovenský jazyk a literatúra – informatika
• slovenský jazyk a literatúra – latinský jazyk
• slovenský jazyk a literatúra – náboženská výchova (katolícka)
• slovenský jazyk a literatúra – výtvarná výchova
• anglický jazyk a literatúra – chémia
• anglický jazyk a literatúra – etická výchova
• anglický jazyk a literatúra – história
• anglický jazyk a literatúra – informatika
• anglický jazyk a literatúra – latinský jazyk
• anglický jazyk a literatúra – nemecký jazyk a literatúra
• anglický jazyk a literatúra – výtvarná výchova
• nemecký jazyk a literatúra – biológia
• nemecký jazyk a literatúra – chémia
• nemecký jazyk a literatúra – etická výchova
• nemecký jazyk a literatúra – história
• nemecký jazyk a literatúra – informatika
• nemecký jazyk a literatúra – latinský jazyk
• nemecký jazyk a literatúra – náboženská výchova (katolícka)
• nemecký jazyk a literatúra – výtvarná výchova
• matematika – anglický jazyk a literatúra
• matematika – biológia
• matematika – chémia
• matematika – etická výchova
• matematika – história
• matematika – informatika
• matematika – latinský jazyk
• matematika – náboženská výchova (katolícka)
• matematika – výtvarná výchova
• biológia – chémia
• biológia – etická výchova
• biológia – história
• biológia – informatika
• biológia – latinský jazyk
• biológia – výtvarná výchova
• náboženská výchova (katolícka) – chémia
• náboženská výchova (katolícka) – história
• informatika – náboženská výchova (katolícka)
• náboženská výchova (katolícka) – latinský jazyk
• náboženská výchova (katolícka) – výtvarná výchova

Na uvedené učiteľské študijné programy okrem kombinácií s výtvarnou výchovou budú uchádzači prijímaní bez prijímacích skúšok. Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov, ktoré dosiahli z profilových predmetov na výročných vysvedčeniach za 1. – 3. ročník na strednej škole. Za profilové predmety sa považujú predmety kombinácie, alebo ekvivalenty týchto predmetov s rovnakou váhou. Pre etickú výchovu a náboženskú výchovu bude profilový predmet slovenský jazyk a literatúra. Na programy v kombinácii s výtvarnou výchovou sa konajú prijímacie skúšky overujúce talent a prehľad uchádzača v umeleckej špecializácii. Skúška pozostáva z písomného testu z dejín a teórie výtvarného umenia a všeobecného kultúrneho rozhľadu, ďalej zo spracovania vecnej štúdie – zátišia alebo busty (kresba ceruzou, uhlíkom, rudkou), kreatívnej práce na danú tému ľubovoľnou technikou, hodnotenia domácich prác uchádzača a rozhovoru. Podrobné informácie o talentovej skúške uchádzač dostane spolu s pozvánkou na skúšku. Podmienkou na prijatie na štúdium je ukončenie stredoškolského vzdelania a predloženie úradne overeného koncoročného vysvedčenia 4. ročníka a maturitného vysvedčenia.

Všeobecné podmienky uchádzania sa o bakalárske štúdium a pokyny k podávaniu prihlášky

Súčasťou prihlášky je potvrdenie o zaplatení poplatku za prijímacie konanie, overené kópie výročných vysvedčení, maturitného vysvedčenia a životopis uchádzača. Uchádzačom, ktorí maturujú v šk. r. 2017/2018, potvrdí výsledky za 1. – 3. ročník stredná škola v prihláške na štúdium. Úradne overené vysvedčenie zo 4. ročníka a úradne overené maturitné vysvedčenie je uchádzač povinný predložiť do 11. 6. 2018.

Na fakulte sa možno uchádzať o prijatie na viac študijných programov, na každý program je potrebné vyplniť samostatnú prihlášku a uhradiť samostatný poplatok.

Elektronická prihláška musí byť potvrdená doloženou tlačenou prihláškou s podpisom. 
Ak uchádzač po výzve o doplnenie chýbajúcich častí prihlášky nedoplní požadované súčasti prihlášky v stanovenej lehote je vyradený z prijímacieho konania. Poplatok za prijímacie konanie mu nebude vrátený.

Definitívne overovania plnenia podmienok na prijatie sa bude konať na zasadnutí prijímacej komisie v mesiaci jún 2018 s podporou modulárneho akademického informačného systému. Výsledky talentových skúšok sú vyhodnocované skúšobnou komisiou.

Ak sa prihlási na niektorý z uvedených študijných programov malý počet uchádzačov, fakulta si vyhradzuje právo tento študijný program neotvoriť.

Uplatnenie absolventov

Absolventi učiteľských bakalárskych študijných programov (v študijných odboroch učiteľstvo akademických predmetov a učiteľstvo umeleckých a výchovných predmetov) s nadväzujúcimi magisterskými programami sú pripravovaní najmä na pokračovanie v druhom stupni vysokoškolského štúdia, v ktorom získavajú plnú učiteľskú spôsobilosť pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy v príslušných zameraniach študijných programov. V prípade umeleckých jednopredmetových zameraní – animácia výtvarného umenia aj pre umelecké školstvo.

Absolventi bakalárskeho štúdia v odbore predškolská a elementárna pedagogika získavajú kvalifikáciu učiteľa materskej školy a vychovávateľa v školských kluboch. Okrem toho sú pripravení pokračovať v magisterskom štúdiu v študijnom odbore predškolská a elementárna pedagogika alebo pedagogika.

Absolventi bakalárskeho štúdia sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva získavajú komplexnú sociálno-pedagogickú a vychovávateľskú spôsobilosť. Sú pripravení pokračovať v následnom magisterskom programe sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva.

Absolventi bakalárskeho štúdia v študijnom programe vzdelávanie a zdravotníctvo v rozvojovej spolupráci

Absolvent je pripravený tak, že dokáže:

• pripravovať a realizovať projekty predškolského vzdelávania zamerané najmä na sociálne znevýhodnené skupiny v slovenských podmienkach i v rámci rozvojovej spolupráce,
• vykonávať profesiu učiteľa predškolského vzdelávania alebo asistenta predškolského a primárneho vzdelávania vo vyššie uvedených podmienkach, pričom jeho učiteľská kvalifikácia je rozšírená o dimenzie dôkladnejšej zdravotnej a sociálnej podpory príslušnej detskej populácie,
• adaptovať národné požiadavky na starostlivosť o deti v ranom detstve do špecifických lokálnych podmienok a životných situácií konkrétnych skupín populácie a detí,
• vytvárať a realizovať projekty takejto starostlivosti v rozšírenej dimenzii zameranej na podporu príslušných komunít, to znamená spolupráca s rodinou, matkami a budúcimi matkami, ako aj so širším sociálnym prostredím,
• identifikovať ohrozenia a nedostatky súvisiace s nedostatočnou zdravotnou a sociálnou starostlivosťou o príslušné skupiny detí,
• spolupracovať s odborníkmi pri profesionálnej starostlivosti o deti v oblasti výživy, hygieny,
• vykonávať pozíciu zdravotníckej asistencie v oblastiach so zdravotnými a sociálnymi rizikami.
• Absolvent nezíska kompetencie na výkon povolania verejného zdravotníka.

Informácie o prijímacom konaní na akademický rok 2018/2019 a podmienky prijatia na štúdium magisterských študijných programov akreditovaných na Pedagogickej fakulte TU v Trnave

Adresa:	Pedagogická fakulta TU  Priemyselná 4, P. O. Box 9  918 43 Trnava
Telefón:	033/5939 500
Webová adresa:	http://pdf.​truni.​sk/​
Termín podania prihlášky na magisterské štúdium:	do 30. marca 2018
Poplatok za papierovú prihlášku:	35 €
Poplatok za elektronickú prihlášku:	35 € (cez systém MAIS a následne vytlačenú v papierovej forme)
Banka:	štátna pokladnica
Účet:	7000241199/8180
IBAN:	SK 42 8180 0000 0070 0024 1199
Variabilný symbol:	vygenerovaný VS na platbu pre uchádzača = evidenčné číslo uchádzača  vygenerované cez elektronickú prihlášku bez písmena R, resp. bez symbolu, ak  uchádzač zasiela prihlášku len poštou
Špecifický symbol:	20002
Doplňujúci údaj:	meno a priezvisko

Magisterské študijné programy

• sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (denné štúdium dvojročné, 50 študentov) 
  Základnou podmienkou prijatia je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore pedagogika, špeciálna pedagogika a predškolská a elementárna pedagogika. 
  Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru).
• sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (externé štúdium dva a pol roka, spoplatnené, 50 študentov) 
  Základnou podmienkou prijatia je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore pedagogika, špeciálna pedagogika a predškolská a elementárna pedagogika. 
  Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru). 
  Výška ročného školného je 900 € a v 3. roku štúdia 450 €, školné nie je možné odpustiť ani znížiť.
• učiteľstvo pre primárne vzdelávanie (denné štúdium dvojročné, 50 študentov) 
  Základnou podmienkou prijatia je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore predškolská a elementárna pedagogika. 
  Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru).
• učiteľstvo pre primárne vzdelávanie (externé štúdium dva a pol roka, 50 študentov) 
  Základnou podmienkou prijatia je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore predškolská a elementárna pedagogika. 
  Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru). 
  Výška ročného školného je od AR 2018/2019 800 € a v 3. roku štúdia je 400 €. Školné nie je možné odpustiť ani znížiť.
• predškolská pedagogika (denné štúdium dvojročné, 20 študentov) 
  Základnou podmienkou prijatia je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore predškolská a elementárna pedagogika. 
  Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru).
• predškolská pedagogika (externé štúdium dva a pol roka, 20 študentov) 
  Základnou podmienkou prijatia je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore predškolská a elementárna pedagogika. 
  Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru). 
  Výška ročného školného je od AR 2018/2019 800 € a v 3. roku štúdia je 400 €. Školné nie je možné odpustiť ani znížiť.
• pedagogika výtvarného umenia (denné štúdium dvojročné, 20 študentov) 
  Základnou podmienkou prijatia na štúdium je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov so zameraním na výtvarné umenie alebo absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore výtvarné umenie. 
  Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru).
• učiteľstvo anglického jazyka a literatúry (denné štúdium dvojročné, 40 študentov) 
  Základnou podmienkou prijatia je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov a v študijnom programe učiteľstvo anglického jazyka a literatúry. 
  Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru).
• učiteľstvo anglického jazyka a literatúry (externé štúdium dvojročné, 40 študentov) 
  Základnou podmienkou prijatia je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov a v študijnom programe učiteľstvo anglického jazyka a literatúry. 
  Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru). 
  Výška ročného školného je od AR 2018/2019 800 €, školné nie je možné odpustiť ani znížiť.

Učiteľstvo v kombináciách predmetov (denné štúdium dvojročné, 140 študentov)

• slovenský jazyk a literatúra – anglický jazyk a literatúra
• slovenský jazyk a literatúra – biológia
• slovenský jazyk a literatúra – chémia
• slovenský jazyk a literatúra – etická výchova
• slovenský jazyk a literatúra – história
• slovenský jazyk a literatúra – informatika
• slovenský jazyk a literatúra – latinský jazyk
• slovenský jazyk a literatúra – náboženská výchova (katolícka)
• slovenský jazyk a literatúra – výtvarná výchova
• anglický jazyk a literatúra – chémia
• anglický jazyk a literatúra – etická výchova
• anglický jazyk a literatúra – história
• anglický jazyk a literatúra – informatika
• anglický jazyk a literatúra – latinský jazyk
• anglický jazyk a literatúra – nemecký jazyk a literatúra
• anglický jazyk a literatúra – výtvarná výchova
• nemecký jazyk a literatúra – biológia
• nemecký jazyk a literatúra – chémia
• nemecký jazyk a literatúra – etická výchova
• nemecký jazyk a literatúra – história
• nemecký jazyk a literatúra – informatika
• nemecký jazyk a literatúra – latinský jazyk
• nemecký jazyk a literatúra – náboženská výchova (katolícka)
• nemecký jazyk a literatúra – výtvarná výchova
• matematika – anglický jazyk a literatúra
• matematika – biológia
• matematika – chémia
• matematika – etická výchova
• matematika – história
• matematika – informatika
• matematika – latinský jazyk
• matematika – náboženská výchova (katolícka)
• matematika – výtvarná výchova
• biológia – chémia
• biológia – etická výchova
• biológia – história
• biológia – informatika
• biológia – latinský jazyk
• biológia – výtvarná výchova
• náboženská výchova (katolícka) – chémia
• náboženská výchova (katolícka) – história
• informatika – náboženská výchova (katolícka)
• náboženská výchova (katolícka) – latinský jazyk
• náboženská výchova (katolícka) – výtvarná výchova

Základnou podmienkou prijatia na štúdium je absolvovanie bakalárskeho študijného programu v rovnakej kombinácii predmetových špecializácii učiteľstva. 
Uchádzači budú prijímaní na základe výsledkov bakalárskeho štúdia (podľa váženého študijného priemeru).

Všeobecné podmienky uchádzania sa o magisterské štúdium a pokyny k podávaniu prihlášky

Súčasťou prihlášky je potvrdenie o zaplatení poplatku za prijímacie konanie, úradne overené kópie diplomu, dodatku k diplomu, vysvedčenia o ukončení 1. stupňa vysokoškolského štúdia a životopis. Uchádzači, ktorí končia štúdium 1. stupňa v akademickom roku 2017/2018, doložia doklady o ukončení štúdia (potvrdenie univerzity o úspešnom absolvovaní štátnej skúšky) do 10. 7. 2018.

Na fakulte sa možno uchádzať o prijatie na viac študijných programov, na každý program je potrebné vyplniť samostatnú prihlášku a uhradiť samostatný poplatok.

Elektronická prihláška musí byť potvrdená doloženou tlačenou prihláškou s podpisom. 
Ak uchádzač po výzve o doplnenie chýbajúcich častí prihlášky nedoplní požadované súčasti prihlášky v stanovenej lehote, je vyradený z prijímacieho konania. Poplatok za prijímacie konanie mu nebude vrátený.

Definitívne overovania plnenia podmienok na prijatie sa bude konať na zasadnutí prijímacej komisie v mesiaci júl 2018 s podporou modulárneho akademického informačného systému.

Ak sa prihlási na niektorý z uvedených študijných programov malý počet uchádzačov, fakulta si vyhradzuje právo tento študijný program neotvoriť, resp. prijať uchádzačov bez prijímacej skúšky.

Uplatnenie absolventov

Absolventi magisterského štúdia sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva sú široko profilovaní odborníci na oblasť výchovy a sociálnu starostlivosť o deti a ľudí v komplexe celoživotnej starostlivosti o človeka.

Absolventi magisterského študijného programu učiteľstvo pre primárne vzdelávanie získavajú kvalifikáciu učiteľov pre 1. stupeň základnej školy.

Absolventi magisterských študijných programov učiteľstva akademických a učiteľstva umelecko­‑výchovných predmetov získavajú plnú pedagogickú spôsobilosť pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie v príslušných predmetových zameraniach. V prípade pedagogiky výtvarného umenia aj pre umelecké školstvo.

Absolventi magisterského štúdia predškolskej pedagogiky – študijný program je zameraný na prípravu absolventa, ktorý je spôsobilý realizovať nielen vysokokvalifikovanú priamu pedagogickú činnosť v materských školách, ale je aj spôsobilý organizačne a metodicky viesť inštitúcie predškolskej výchovy a vzdelávania, podieľať sa na tvorbe projektových dokumentov na realizáciu predškolského vzdelávania a v príslušnej oblasti zabezpečovať pedagogickú prípravu učiteľov materských škôl nižšieho kvalifikačného stupňa. Absolventovi študijného programu sa udeľuje akademický titul magister. Absolvent tohto študijného programu môže po splnení predpísaných podmienok pokračovať v doktorandskom štúdiu v odbore predškolská a elementárna pedagogika.

Informácie o prijímacom konaní na akademický rok 2018/2019 a podmienky prijatia na štúdium doktorandských študijných programov akreditovaných na Pedagogickej fakulte TU v Trnave

Dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave vyhlasuje prijímacie konanie na doktorandské štúdium v akademickom roku 2018/2019 v študijných programoch doktorandského štúdia:

1. Pedagogika (v dennej aj externej forme – v študijnom odbore 1.1.4 pedagogika, priznané práva, príloha k rozhodnutiu č. 2015­‑18755/47212:3­‑15AO a 2015­‑18755/47211:2­‑15AO),
2. školská pedagogika (v dennej aj externej forme – v študijnom odbore 1.1.4 pedagogika, priznané práva, príloha k rozhodnutiu č. 2015­‑18755/47212:3­‑15AO a 2015­‑18755/47211:2­‑15AO),
3. teória biologického vzdelávania (v dennej aj externej forme – v študijnom odbore 1.1.10 odborová didaktika, priznané práva, príloha k rozhodnutiu č. 2015­‑18755/47212:3­‑15AO a 2015­‑18755/47211:2­‑15AO),
4. slovenský jazyk a literatúra (v dennej aj externej forme – v študijnom odbore 2.1.27 slovenský jazyk a literatúra, priznané práva, príloha k rozhodnutiu č. 2016­19490/32268:2­15AO a 2016­19490/32268:2­15AO),
5. teória chemického vzdelávania (v dennej forme v študijnom odbore odborová didaktika).

Dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave na základe rozhodnutia o udelení práva udeľovať akademický titul PhD. v novom študijnom programe, dopĺňa vyhlásené prijímacie konanie na doktorandské štúdium v akademickom roku 2018/2019 o študijný program doktorandského štúdia:

1. Teória jazykového a literárneho vzdelávania (v dennej aj externej forme v študijnom odbore 1.1.10 odborová didaktika).

Zoznam dokladov potrebných k prijímaciemu konaniu:

• Prihláška na doktorandské štúdium, číslo tlačiva: ŠEVT 49 400 2,
• overená kópia dokladu o magisterskom vysokoškolskom vzdelaní v požadovanom alebo príbuznom študijnom odbore,
• overená kópia vysvedčenia o štátnej skúške,
• životopis,
• súpis publikovaných i nepublikovaných prác,
• rámcový projekt k téme dizertačnej práce,
• doklad o zaplatení poplatku za prijímacie konanie.

Adresa:	Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave  Priemyselná 4, P. O. BOX 9  918 43 Trnava
Telefón:	033/5939 500, 525
Webová adresa:	http://pdf.​truni.​sk/​
E‑mail:	(študijné oddelenie)
Termín podania prihlášky na doktorandské štúdium:	do 11. júna 2018
Poplatok za prijímacie konanie je:	35 €
Poplatok uhraďte prevodným príkazom:
Banka:	štátna pokladnica
Účet:	7000241199/8180
IBAN:	SK 42 8180 0000 0070 0024 1199
Variabilný symbol:	bez symbolu
Špecifický symbol:	20002
Doplňujúci údaj:	meno a priezvisko

Externé doktorandské štúdium sa uskutočňuje s úhradou ročného školného, ktorého výška predstavuje 1 000 €. Dĺžka štúdia je 4 roky.

Podmienky prijatia na doktorandské štúdium

V zmysle § 56 Zákona 131/2002 o vysokých školách základnou podmienkou prijatia na štúdium:

• V študijnom programe pedagogika je získanie magisterského vzdelania v danom alebo príbuznom študijnom odbore. Súčasťou prijímacieho konania je:

• posúdenie všeobecných študijných spôsobilostí a poznatkov v príslušnom študijnom odbore,
• overenie jazykových zručností vo vybranom svetovom jazyku,
• overenie zručností v písomnej odbornej komunikácii (diskusia k náčrtu projektu dizertačnej práce).

• V študijnom programe školská pedagogika je získanie magisterského vzdelania v študijnom programe zo skupiny študijných odborov učiteľstva, vychovávateľstva a pedagogických vied. O štúdium sa môžu uchádzať aj absolventi ďalších súvisiacich odborov (napr. filozofia, psychológia, sociológia), ak dostatočne preukážu existujúcu súvislosť ich doterajšieho profesijného záujmu s oblasťou pedagogiky a vzdelávania (napr. doterajšia publikačná činnosť či profesijná prax). Súčasťou prijímacieho konania je:

• overenie jazykových zručností vo svetových jazykoch,
• overenie zručností v písomnej odbornej komunikácii (diskusia k náčrtu projektu dizertačnej práce),
• overenie všeobecných študijných spôsobilostí a poznatkov v príslušnom študijnom odbore.

• V študijnom programe teória biologického vzdelávanie je získanie magisterského vzdelania v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov (resp. príslušné medziodborové štúdium). O prijatie na štúdium sa môžu uchádzať aj absolventi príbuzných odborov magisterského štúdia. Súčasťou prijímacieho konania je:

• posúdenie všeobecných študijných spôsobilostí a poznatkov v príslušnom študijnom odbore,
• overenie jazykových zručností vo vybranom svetovom jazyku,
• overenie zručností v písomnej odbornej komunikácii (diskusia k náčrtu projektu dizertačnej práce).

• V študijnom programe slovenský jazyk a literatúra je získanie magisterského vzdelania v študijnom odbore slovenský jazyk a literatúra (resp. príslušné medziodborové štúdium). O prijatie na štúdium sa môžu uchádzať aj absolventi príbuzných odborov magisterského štúdia. Súčasťou prijímacieho konania je:

• posúdenie všeobecných študijných spôsobilostí a poznatkov v príslušnom študijnom odbore,
• overenie jazykových zručností vo vybranom svetovom jazyku,
• overenie zručností v písomnej odbornej komunikácii (diskusia k náčrtu projektu dizertačnej práce).

• V študijnom programe teória chemického vzdelávania je získanie magisterského vzdelania v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov (resp. príslušné medziodborové štúdium). O prijatie na štúdium sa môžu uchádzať aj absolventi príbuzných odborov magisterského štúdia. Súčasťou prijímacieho konania je:

• posúdenie všeobecných študijných spôsobilostí a poznatkov v príslušnom študijnom odbore,
• overenie jazykových zručností vo vybranom svetovom jazyku,
• overenie zručností v písomnej odbornej komunikácii (diskusia k náčrtu projektu dizertačnej práce).

• V študijnom programe teória jazykového a literárneho vzdelávania je získanie magisterského vzdelania v študijnom odbore učiteľstvo akademických predmetov (resp. príslušné medziodborové štúdium). O prijatie na štúdium sa môžu uchádzať aj absolventi príbuzných odborov magisterského štúdia. Súčasťou prijímacieho konania je:

• posúdenie všeobecných študijných spôsobilostí a poznatkov v príslušnom študijnom odbore,
• overenie jazykových zručností vo vybranom svetovom jazyku,
• overenie zručností v písomnej odbornej komunikácii (diskusia k náčrtu projektu dizertačnej práce).

 

Témy dizertačných prác pre doktorandské 
študijné programy na akademický rok 2018/2019

Študijný program: pedagogika

 
Školiteľka: prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD.

Ondrej Pavlík – tvorca modelu štátnej a jednotnej socialistickej školy v období socializmu na Slovensku / Ondrej Pavlik – Creator of the Model of a State and Uniform Socialist School in the Period of Socialism in Slovakia

Profesor Ondrej Pavlík (1916 – 1996) položil v 40­‑tych rokoch 20. storočia základy marxistickej pedagogiky na Slovensku a teoreticky rozpracoval koncepciu školského vzdelávania na princípe štátnej jednotnej socialistickej školy. Jeho návrh na zjednotenie školskej sústavy sa stal východiskom pre vypracovanie prvého školského zákona č. 95/1948 Zb. v období socializmu. Založil viaceré vedecké inštitúcie a bol tiež predsedom SAV v Bratislave. Publikačne bol veľmi aktívny, čím utváral základy socialistickej pedagogiky na Slovensku. V r. 1957 bol vylúčený z KSS a neskôr bol rehabilitovaný. Cieľom dizertačnej práce je historická rekonštrukcia profesionálneho života Ondreja Pavlíka a zmapovanie jeho publikačnej činnosti, príp. jej následná etapizácia a kategorizovanie. V práci je nevyhnutné použiť archívny výskum so zameraním na osobný spis O. Pavlíka, jeho pozostalosť a diela, ktoré je potrebné kriticky analyzovať. Tiež je vhodné zmapovať sekundárnu literatúru, ktorá reflektovala jeho osobnosť a dielo v danom období.

Neoficiálna konfesionálna edukácia detí a mládeže v období socializmu na Slovensku / Unofficial Confessional Education of Children and Youth in the Period of Socialism in Slovakia

Ide o prácu historicko­‑pedagogického zamerania. Počas obdobia socializmu vznikli na Slovensku viaceré edukačné iniciatívy zamerané na deti a mládež, ktoré im sprostredkúvali najmä náboženskú formáciu, ale mali aj širší výchovný, sociálny a vzdelávací rozmer. Tieto aktivity organizovali príslušníci jednotlivých rehoľných spoločností, príp. laici v rámci katolíckeho disentu (ktorí tvorili tzv. tajnú Cirkev) a členovia iných cirkví na Slovensku (napr. gréckokatolíckej, evanjelickej), ktorí pracovali neoficiálne. Cieľom výskumnej časti práce je vybrať a zmapovať jednu z týchto aktivít a o pokúsiť sa o jej historickú rekonštrukciu prostredníctvom napr. naratívnej biografie, obsahovej analýzy dobových neoficiálnych časopisov, metódy oral history a pod. (napr. systém malých spoločenstiev ako prostriedok náboženskej a intelektuálnej formácie vysokoškolákov, inšpirovaný jezuitom chorvátskeho pôvodu Tomislavom Kolakovičom).

Narušená komunikačná schopnosť ako jeden z limitujúcich faktorov determinujúcich výchovný proces dieťaťa v rodine / Communicative Disability as one of the Limiting Factors Determining the Child’s Educational Process in the Family

Vzťah medzi narušenou komunikačnou schopnosťou a procesom výchovy dieťaťa je charakterizovaný zložitou viacnásobnou spätnou väzbou. Výchovné prístupy, rodinná konštelácia môžu vplývať priaznivo na vznik aj priebeh narušenia komunikačnej schopnosti, no aj narušená komunikačná schopnosť môže pôsobiť ako fenomén ovplyvňujúci rodinné vzťahy a výchovné prístupy k dieťaťu. Cieľom práce je analýza týchto zložitých vzťahov na základe kombinácie kvalitatívnych a kvantitatívnych výskumných metód.

 
Školiteľka: doc. Mgr. art. Jaroslava Gajdošíková Zeleiová, PhD.

Temperament, charakterové vlastností a prosociálne správanie v triede / The Relation of Temperament and Character Traits and Prosocial Classroom Behaviour

Cieľom práce je analýzou meraných atribútov a ich vzťahov poskytnúť konkrétnej škole spätnoväzbový model kritických a protektívnych faktorov v jednotlivých triedach, ktoré by mali byť zohľadnené v systémoch intervencií a vedenia odbornými a pedagogickými zamestnancami. Výskum by sa realizoval v intenciách cieľov projektového zamerania KPŠ PdF TU. V empirickej práci doktorand aplikuje vývinovo psychologické poznatky o štruktúre, typológii a tvorbe charakteru podľa Cloningera, ktorú využije pri snímaní dát respondentov vo veku 13 – 18 rokov v teréne ZŠ a SŠ. Výskumne bude mapovať charakterové a temperamentové premenné a atribúty ovplyvňujúce prevalenciu prosociálnych prejavov v triednom kolektíve. Okrem záverov analytickej štatistiky poskytne komplexné kazuistiky vybraných žiakov s realizovanými intervenčnými (sociálno)pedagogickými plánmi v súčinnosti s ďalšími profesionálmi a ich verifikáciu v priebehu troch rokov.

 
Školiteľ: doc. PaedDr. Martin Dojčár, PhD.

Ordo amoris ako princíp prosociálne orientovanej výchovy / Ordo Amoris as a Principle of Prosocialy Oriented Education

Dizertačná práca má za cieľ teoreticky preskúmať vzťah medzi ordo amoris a prosociálnosťou na základe filozofického odkazu Maxa Schelera a v kontexte aktuálnych domácich a zahraničných výskumov prosociálnosti. Výsledky skúmania kriticky zhodnotí vo vzťahu k vybraným súčasným koncepciám mravnej a etickej výchovy.

Dialogická stratégia interkultúrnej výchovy / Dialogical Strategy of Intercultural Education

Hlavným cieľom dizertačnej práce je teoreticky rozpracovať dialogickú stratégiu interkultúrnej výchovy na báze dialogického perspektivizmu a prosociálnosti ako pedagogickej alternatívy k súčasnej koncepcii multikultúrnej výchovy v školskej praxi na Slovensku. Cieľom aplikačnej časti je navrhnúť, zrealizovať a overiť komplexný výchovno­‑vzdelávací program koncipovaný na základe dialogickej stratégie interkultúrnej výchovy.

 
Školiteľ: doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD.

Filozofia výchovy Eugena Finka / Eugen Fink’s Philosophy of Education

Dizertačná práca teoretického charakteru má za cieľ identifikovať, predstaviť a kriticky posúdiť filozofické východiská pedagogiky a výchovy z pohľadu významného nemeckého filozofa a pedagóga Eugena Finka (1905 – 1975). Fink bol žiakom a spolupracovníkom Edmunda Husserla a pokračovateľom jeho filozofickej metódy fenomenológie. V oblasti fenomenológie i v oblasti filozofie výchovy spolupracoval aj s českým filozofom J. Patočkom. Koncepcia E. Finka mala veľký vplav na „českú školu“ filozofov výchovy (Patočka, Palouš, Michálek, Pelcová a.i.). V českom jazyku vyšli niektoré preklady iba jeho filozoficko­‑fenomenologických spisov a statí: Oáza štěstí. Praha: Mladá fronta, 1992; Hra jako symbol světa. Praha: Český spisovatel, 1993; Bytí, pravda, svět. Praha: Oikoymenh, 1996 a zborníky, venované Finkovi iba sekundárne. Napriek významu Finkovej pedagogickej filozofie, zhrnutej v jeho dielach Erziehungswissenschaft und Lebenslehre (1970); Metaphysik der Erziehung im Weltverständnis von Plato und Aristoteles, (1970); Traktat über die Gewalt des Menschen (1974); Grundfragen der systematischen Pädagogik (1978), Natur, Freiheit, Welt, Philosophie der Erziehung (1992); Philosophie des Geistes (1994); Pädagogische Kategorienlehre (1995), v slovenskom ani českom jazyku z nich ucelené preklady nevyšli. Doktorand v záverečnej časti predstaví vlastnú aktualizáciu finkovskej pedagogickej fenomenológie vzhľadom na súčasný stav vied o výchove a súčasný stav edukačnej reality. Konkrétne metodologické postupy budú dojednané s doktorandom po zohľadnení jeho návrhov. Nevyhnutným predpokladom výberu témy je schopnosť pracovať s odbornou literatúrou v nemeckom jazyku.

De magistro. Porovnanie stredovekých spisov o učiteľovi / De Magistro. Comparison of Medieval Writings about the Teacher

Pod názvom diela O učiteľovi sa skrýva známy spis Aurelia Augustina, ale aj menej známy spis Tomáša Akvinského. Okrem takto nazvaných diel v stredoveku vzniklo viacero iných pedeutologických a didaktických prác. V práci pôjde o analýzu a komparáciu týchto vybraných diel s ohľadom na spoločenské a filozofické kontexty ich autorov. Pri analýze spisov doktorand nahliadne na vybrané texty z rozličných aspektov: historicko­‑spoločenského, literárneho a lingvistického, filozoficko­‑semiologického, filozoficko­‑pedagogického a pod. Osobitným aspektom skúmania spisov bude hodnotové a mravno¬ výchovné hľadisko. Autor doktorskej dizertácie uvedie analyzované obsahy stredovekých doktrín do súvislosti so súčasnými teóriami učenia a vzdelávania. Vzhľadom na obmedzenú dostupnosť literárnych zdrojov bude musieť autor práce siahnuť po cudzojazyčných textoch; vyžaduje sa minimálna znalosť latinčiny.

Etika cnosti a výchova charakteru / Virtue Ethics and Character Education

Etika cnosti („virtue ethics“) je jednou zo základných etických koncepcií už od čias Aristotela, ktorá zaznamenala v ostatných desaťročiach kultúrnu renesanciu, tzv. „aretaic turn“ (G.E.M. Anscombová, R. Hursthouseová, A. MacIntyre, Ph. Footová, R. Crisp a M. Slote, M. Nussbaumová, u nás M. Kuna, Z. Palovičová, D. Smreková, A. Blaščíková). Jej znovuzrodenie bolo následkom sporu medzi morálnym utilitarizmom a deontologickou etikou, pričom ponúka akúsi tretiu cestu, vhodnú pre morálne orientovanie sa človeka súčasnej doby. Etika cnosti sa zároveň stala teoreticky inšpiratívnou pre budovanie tzv. výchovy charakteru – „character education“ (W. Berkowitz, T. Lickona, J. Solomon, M. Seligman, C. Peterson, M. Watson, P. Vacek, u nás L. Lencz, O. Krížová, I. Podmanický, M. Brestovanský a iní), teda pedagogického modelu mravnej výchovy, ktorý posilňuje vývin pozitívnych čŕt charakteru žiakov, v protiklade k normatívne či pragmaticky/behavioralisticky chápanej výchove. Cieľom teoreticky koncipovanej dizertačnej práce bude preukázať a analyzovať súvis medzi etikou cnosti a výchovou charakteru, poukázať na ich prieniky, ale aj nezhody, preukázať komponenty etiky cnosti a výchovy charakteru v slovenskej koncepcii predmetu etická výchova, navrhnúť inovácie kurikula predmetu etická výchova na základe výskumných zistení. Ovládanie angličtiny je podmienkou.

Implementácia programov rozvoja charakteru žiakov na základných školách na Slovensku / Implementation of Pupil Character Development Programs at Elementary Schools in Slovakia

V ostatnom čase zaznamenávame silné tendencie k obnoveniu blízkeho vzťahu medzi pedagogickou akademickou sférou a školskou praxou. Ponúkaná dizertačná téma je súčasťou tohto trendu, konkrétne v oblasti výchovy charakteru, ktorá je reprezentovaná v slovenských podmienkach rôznymi programami, najmä však etickou výchovou. Je známe, že pravdepodobnosť úspešnosti programov pre rozvoj charakteru a sociálno­‑emocionálne učenie sa zvyšuje v miere, v akej sú splnené isté predpoklady: a) usporiadaný systém krokov; b) aktívne metódy učenia sa; c) primeraný čas na rozvoj jednotlivých zručností; d) explicitné a precízne formulované výchovné ciele. Tieto zásady sú vyjadrené akronymom SAFE (sequenced, active, focused, and explicit) (porov. Bond & Hauf, 2004; Durlak, 1997; Dusenbury & Falco, 1995; Gresham, 1995 a mnohí iní). Môžeme ešte doplniť, že úspešnosť programov prudko rastie, ak sa stanú súčasťou kultúry školy, jej hodnotového zamerania (Lickona, 1992; Berkowitz & Bier, 2005 a i.).

Zároveň však platí, že úspešnosť týchto programov je závislá aj od ich kvalitnej implementácie. Implementácia môže byť vo všeobecnosti definovaná ako spôsob, ktorým je nejaký program aplikovaný v praxi a sprostredkovaný participantom. Inými slovami, implementácia nám dáva spätnú väzbu na to, ako program vyzerá v realite v porovnaní s tým, ako je chápaný v teórii (Durlak, 2016). Program môžeme považovať za kvalitne implementovaný vtedy, ak je: 1) efektívne zaradený do školského výchovného programu (personálne, časovo­‑dotačne, v súlade so zámermi v medzipredmetových tematických celkoch); 2) konštruktívne monitorovaný jeho priebeh; 3) je schopný flexibilne ale konzistentne reagovať na špecifické potreby v konkrétnom kontexte školy.

Doktorand v rámci riešenia svojej dizertácie aspoň čiastočne odpovie na niektoré z týchto otázok: 1. Aké metódy je potrebné vytvoriť a zaviesť pre presné a ekonomické hodnotenie implementácie výchovných programov? 2. Ktoré komponenty programov ovplyvňujú ktoré výstupy? 3. Kedy môžeme implementáciu považovať za „dostatočne dobrú“? 4. Ktoré faktory udržia a podporia efekty programov?

Konkrétny výskumný dizajn empirickej časti výskumu navrhne doktorand na základe preukázaného teoretického a metodologického prehľadu v problematike, mal by však vychádzať z praktických potrieb slovenskej koncepcie etickej výchovy, v nadväznosti na realizované výskumné projekty (VEGA č. 1/0962/13; VEGA č. 1/0557/16 a i.).

Študijný program: školská pedagogika  
(program je realizovaný v spolupráci PdF TU a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV)

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika vypísané Pedagogickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave

 
Školiteľ: prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Pôsobenie jezuitov pri zlepšovaní vzdelávania v Nepáli / Impact of Jesuits on Improving Education in Nepal

Práca bude mapovať vplyv jezuitov na zvyšovanie kvality vzdelávania v nepálskom prostredí. Zachytí misiu tejto komunity v histórii vzdelávania, osobitne v uvedenom prostredí, na pozadí vývoja vzdelávacieho prostredia v ňom. Bude sa pohybovať na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému, od predškolského vzdelávania až po vysokoškolské vzdelávanie, tak ako sa ho dotýkajú aktivity jezuitskej komunity. Podstatou práce bude rekonštrukcia týchto aktivít, ich konfrontácia s nepálskou kultúrou a pedagogickou tradíciou, ako aj s výsledkami spojenými s predpokladaným prínosom pre zlepšovanie vzdelávania. Práca bude mať do istej miery historický, kultúrno antropologický a dokumentačný charakter.

Politiky jazykového vzdelávania v postkoloniálnom svete / Policies of Language Education in the Postcolonial World

Dizertačná práca sa bude zaoberať historickými vymedzeniami jazykového vzdelávania tak, ako sa v minulom a súčasnom storočí objavujú v rôznych kultúrach a politických podmienkach (porovnávajúc najmä bývalé kolonizované a rozvinuté krajiny). Zameraná bude najmä na postavenie anglického jazyka v cudzojazyčnom vyučovaní a jeho potenciálneho vnímania ako subtilného nástroja neokolonializmu. Osobitne si bude všímať rozdiely vo vývoji vyučovania cudzích jazykov v bývalých koloniálnych krajinách v porovnaní s rozvinutými krajinami. Bude sa tiež venovať diskurzívnym stratégiám školských dokumentov, akým spôsobom formulujú zmysel cudzojazyčnej výučby a ako sa pretavujú do príslušných kurikulárnych dokumentov a metodických prístupov.

 
Školiteľ: prof. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Subverzívne stratégie žiakov voči škole a jej reprezentantom / Subversive Strategies of Pupils towards the School and its Representatives

Zvyšujúci sa tlak na permanentnú reformu školstva sa často odôvodňuje nehostinnosťou školského prostredia voči súčasným deťom a mládeži, nespokojnosťou detí v školskom prostredí, odporom k učeniu sa v školských podmienkach a pod. Pozícia školy a školského učenia sa v subjektívnom svete žiakov sa tak javí ako dôležitá výskumná výzva. Výskum sa zameria na „hustý“ opis subverzívnych a rezistenčných praktík žiakov v reálnych školských podmienkach. Zvolí sa predovšetkým etnografický prístup k skúmaniu školskej reality.

 
Školiteľ: prof. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Metakognitívne podnetné prostredie a jeho vplyv na vybrané parametre jazykového a kognitívneho vývinu detí predškolského veku / Metacognitive Environment and its Effect on Selected Indicators of Linguistic and Cognitive Development of Pre­‑school Age Children

Téma dizertačnej práce je venovaná problematike skúmania podmienok metakognitívneho vývinu u detí predškolského veku. V metakognitívne podnetnom prostredí (počas interakcie s dospelým) sa deti prirodzeným spôsobom učia monitorovať, plánovať a regulovať svoje kognitívne a jazykové činnosti. V rámci spoločného čítania dospelých (rodič, učiteľ) deťom sú z tohto hľadiska rozhodujúce najmä sprievodné aktivity – dialógy a diskusie prebiehajúce pred, počas a po čítaní. Výskumy zamerané na sledovanie takýchto interakcií (dyadických interakcií rodič – dieťa, skupinových aktivít učiteľov v MŠ a i.) dokumentujú, že metakognitívne podnetné prostredie urýchľuje vývin metakognície v predškolskom veku a zlepšuje kognitívne a jazykové výkony detí. Jeho efektívnosť bola preukázaná aj u rôznych rizikových skupín detí. Výskum bude pozostávať zo sledovania vývinu detí z rôznych jazykových, kultúrnych či sociálnych minorít v metakognitívne podnetnom prostredí rodiny alebo materskej školy.

 
Školiteľ: doc. PhDr. Zuzana Petrová, PhD.

Digitálny text a jeho vplyv na ponímanie čítania u detí / Digital Text and its Influence on Children’s Perceptions of Reading

Široká dostupnosť digitálnych technológií mení povahu skúseností, ktoré deti nadobúdajú pri interakcii s textom. V porovnaní s tradičnými knihami, ktoré umožňujú deťom, ktoré nedokážu čítať samé, rekonštruovať význam textu prostredníctvom ilustrácie, digitálne texty ponúkajú bohatšiu ponuku multimodálnych prvkov (okrem písma a ilustrácií sú to napr. zvuky, hudba, videá). Táto skúsenosť umožňuje deťom vytvárať si predstavu o obsahu a význame textu ešte predtým, ako sú schopné čítať v konvenčnom slova zmysle (Levy, 2009). Taktiež, vnímať interakciu s textom súbežne s činnosťami, ktoré primárne neslúžia na rekonštrukciu významu textu, ako je napr. hra (Bus, Takacs, Tegel, 2015). Táto skúsenosť vedie k oslabeniu dominancie písma v textoch u detí a v teórii gramotnosti k revízii toho, čo sa chápe pod pojmom gramotnosť a čítanie (Bearne, 2009; Hasset, 2006, Mills, 2010). Zámerom dizertačnej práce bude zmapovať, s akými skúsenosťami s digitálnymi textami a multimodálnymi prvkami reprezentácie významu vstupujú deti do inštitucionalizovaného vzdelávacieho prostredia a ako sa pod vplyvom toho mení ich predstava o čítaní. Dizertačná práca vyústi do analýzy, ako by mala výučba čítania (resp. v širšom zmysle rozvíjanie gramotnosti) reagovať na zmenenú pozíciu písma v digitálnych textoch.

 
Školiteľ: doc. PaedDr. Kristína Žoldošová, PhD.

Induktívne vzdelávacie činnosti v primárnom prírodovednom vzdelávaní / Inductive Approach to Teaching Science

Súčasťou rozvoja prírodovednej gramotnosti je aj rozvoj prírodovedných spôsobilostí, prostredníctvom ktorých žiak dokáže vytvárať a meniť svoje prírodovedné poznanie. Všeobecne sa hovorí o rozvoji spôsobilosti vedeckej práce, konkrétnejšie o spôsobilosti overovať svoje aktuálne predstavy vlastnou výskumnou činnosťou (induktívnym spôsobom). Téma je zameraná na identifikáciu reálnych edukačných efektov induktívne orientovaných vzdelávacích činností v porovnaní s deduktívnym vzdelávacím prístupom v prírodovednom vzdelávaní. Parciálnym cieľom práce je identifikácia kľúčových princípov zavádzania induktívnych vzdelávacích činností do primárneho prírodovedného vzdelávania a identifikácia najvýznamnejších prekážok v praktickej implementácii tohto prístupu do formálneho vzdelávania na 1. stupni ZŠ.

Kľúčové tézy obsahu primárneho prírodovedného vzdelávania / Big Ideas in Primary Science Education

Prírodovedné vzdelávanie je špecifické tým, že je zamerané na spoznanie prírodných javov, predmetov a situácií. V porovnaní s inými vzdelávacími oblasťami je táto oblasť obsahovo v podstate nemenná – prírodné prostredie určuje obsah vzdelania. Problematika však nie je tak jednoduchá, keďže pochopenie mnohých prírodných javov je viazané na postupne sa rozvíjajúce kognitívne schopnosti žiaka. Táto skutočnosť spolu s pomerne rozpracovanou problematikou identifikácie a modifikácie detských prírodovedných prekonceptov bola podnetom pre spracovanie všeobecne použiteľných kľúčových téz obsahu prírodovedného vzdelávania (Wynne Harlen: Big Ideas in Science Education). Štrnásť identifikovaných kľúčových téz obsahu prírodovedného vzdelávania sa veľmi rýchlo dostalo do povedomia európskej didaktickej verejnosti. Identifikované kľúčové tézy prírodovedného vzdelávania (Big Ideas of and about Science) sú rozpracované v zmysle rozvoja prekonceptov pre rôzne vekové úrovne. Téma je zameraná na zisťovanie úrovne rozvoja prírodovedných predstáv detí prvého stupňa základnej školy na Slovensku v porovnaní s očakávanou úrovňou rozvoja jednotlivých prírodovedných predstáv tak, ako ich charakterizoval tím W. Harlenovej. Vytvorí sa tak argumentačný predpoklad potenciálneho prijatia definovaných kľúčových téz obsahu primárneho prírodovedného vzdelávania do kurikulárnych dokumentov v prípadnej obsahovej reforme prírodovedného vzdelávania.

 
Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Rodové a sociálne nerovnosti vo vzdelávaní / Gender and Social Inequalities in Education

Napriek legislatíve aj niektorým vzdelávacím obsahom podporujúcich rodovú a sociálnu rovnosť je viacero dôkazov o tom, že školy reprodukujú sociálnu a rodovú rovnosť, často aj ich kombináciu, a neumožňujú deťom zo sociálne znevýhodneného a rodovo stereotypného prostredia realizovať svoj vzdelávací potenciál. Deje sa tak prostredníctvom skrytých kurikúl, rôznych foriem nepriamej diskriminácie a pod. Cieľom práce je objasniť diskurzy a praktiky, ktorú vedú k rodové a sociálne nerovnosti vo vzdelávaní, zistiť ich dôsledky a možnosti ich eliminácie.

Láska a starostlivosť vo výchove a vzdelávaní detí raného veku / Love and Care in the Education of Early Age Children

Vo výchove, starostlivosti a vzdelávaní detí raného veku sa udržujú romantické predstavy, alebo jednoduché dichotomické spory starostlivosť vs. výchova a pod. Konceptualizácie týchto dvoch pojmov sú v pedagogike, ale aj ďalších disciplínach pomáhajúcich profesií na okraji záujmu. Širšiu konceptualizáciu lásky a starostlivosti, ich spoločenský a interaktívny a dynamický rozmer prináša čiastočne kritická pedagogika a novšie prístupy k etike starostlivosti. Láska a starostlivosť sú pritom dôležitou súčasťou pedagogickej a výchovnej praxe, ktorá sa dotýka formovania detí, obzvlášť detí raného veku. Cieľom práce je preskúmať aké explicitné či intuitívne koncepty lásky a starostlivosti využívajú profesionáli, profesionálky pracujúci s deťmi v ranom veku, ktoré z nich sa ukazujú byť pre detí viac a ktoré menej prínosné, či sú dostatočne reflektované a či nie je potrebná ich čiastočná formalizácia, aby boli širšie záväzné.

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika vypísané externou vzdelávacou inštitúciou, Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV

 
Školiteľ: prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD.

Šťastie ako faktor, sprievodný znak a cieľ vzdelávania / Happiness as a Factor, Inherent Feature and Objective of Education

Cieľom doktorandského projektu je preskúmať súvislosti medzi filozofickou koncepciou ľudského šťastia a vzdelávacím procesom, jeho obsahom, štruktúrou a výsledkami. Projekt má interdisciplinárny charakter a okrem filozofického rámca spracúva aktuálnu problematiku školskej pedagogiky (formovanie osobnosti žiakov, ich sebarealizácia, komunikácia v triede, kreativita, kritické a pojmové myslenie atď.) vrátane využitia dát z empirického výskumu. Výsledky projektu budú využité v koncepčných školských materiáloch, v priamej pedagogickej praxi a v mimoškolskej oblasti (filozoficko­‑pedagogické poradenstvo).

 
Školiteľ: prof. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Odborové hnutie a profesijné organizácie v školstve – možnosti a realita / Teacher Unions and Professional Organizations – Possibilities and Reality

Školskú politiku a rozhodovanie v sektore školstva rôznorodých krajín ovplyvňujú početné záujmové skupiny. Významné postavenie medzi nimi zaujímajú tie, ktoré zhromažďujú a zastupujú učiteľov. Predmetom výskumu bude nielen komparatívna analýza miesta takýchto organizácií v poli (politickej) moci vybraných krajín, ale aj načrtnutie akčného rádiusu takýchto organizácií, potenciálnych možností ich intervencií vyplývajúcich z ich histórie (politickej, ideologickej) a stratégií tvorby sociálneho kapitálu, ktorý vo svojej činnosti využívajú.

 
Školiteľ: prof. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Longitudinálne sledovanie metakognitívneho vývinu detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia / Longitudinal Study of Metacognitive Development of Children From Socio­‑economically Disadvantage Backgrounds

Téma dizertačnej práce je venovaná aktuálnej problematike metakognitívnych prekurzorov vedomej regulácie poznávacích činností a ich skúmaniu v predškolskom veku. Jedným z nich je aj vlastné hodnotenie kognitívnych a jazykových výkonov dieťaťom, ktoré sa v priebehu predškolského veku postupne spresňuje. Deti sa učia porozumieť tomu, že niektoré ich odpovede môžu byť nesprávne. Presné posúdenie výkonov korešponduje s lepšími výsledkami, nakoľko deti vedia, čomu pri učení venovať viac času alebo kedy požiadať o pomoc. Spočiatku je vývin týchto schopností regulovaný zvonku, t. j. sociálnym prostredím prostredníctvom interakcií s dospelým, ktoré sú podmienkou neskoršieho zvnútorňovania týchto postupov. Práve deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia môžu byť o dané interakcie ukrátené. Výskumným zámerom dizertačného projektu bude návrh a dlhodobejšie sledovanie efektov intervenčného programu zameraného na tento typ interakcií realizovaného so skupinou sociálne znevýhodnených detí.

 
Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Hranice intimity a sexuality v škole / Frontiers of Intimacy and Sexuality in Schools

Prevencia sexuálneho zneužívania detí má dnes výraznú podporu v legislatíve, inštitucionalizovanom živote aj kultúre spoločnosti aj školy. Na druhej strane nežiaducim formám sexuality MEDZI deťmi a mladými ľuďmi je nateraz venovaná veľmi malá výskumná pozornosť, nevraviac o takmer úplnej absencii preventívnych nástrojov. Popri niektorých pilotných štúdiách sexuálneho násilia medzi deťmi v prostredí internetu, ktoré realizovala M. Gregussová so spolupracovníčkami na pôde VÚDPaP v ostatných rokoch, sú k dispozícii iba výsledky európskeho projektu (Y­‑SAV), ktorý identifikoval, že prinajmenšom tretina mladých ľudí na Slovensku má skúsenosť s nežiaducou sexuálnou aktivitou zo strany druhej osoby voči sebe.

Je zrejmé, že prostredie školy a všetky edukatívne procedúry v súčasnosti nemôžu byť imúnne voči infiltrácii sexuálnej agresie a násilia medzi deťmi. Naviac, v predmetnej problematike nejde iba o explicitné sexuálne narušovanie subjektívnej pohody a zdravia, ale o omnoho širší kontext intimity, v ktorej je sexualita rámcovaná. Ako zdôrazňuje K. Plummer, mnohodimenzionálnosť ľudskej intimity nás oprávňuje uvažovať o ľudskoprávnom rozmere intimity a tzv. intímnom občianstve. Analýza porušovania subjektívnych hraníc intimity v jej najrozmanitejších dimenziách (rod, etnicita, sexualita, atď.) v prostredí školy je mimoriadne aktuálna potreba vzhľadom na potrebu optimalizácie sociálneho prostredia školy a jej edukatívnej kapacity. Výskumné zameranie by sa pritom malo orientovať ako na (1) systémové/inštitucionálne aspekty školy, tak na (2) dynamiku sociálnej komunikácie v škole a tiež (3) negatívne sociálne javy ako napr. šikana.

Rod, pohlavie, a telo v školskom prostredí – výzvy a ich zvládanie na ceste k rodovej rovnosti / Gender, Sex, and Body in School Settings – Challenges and Coping while Approaching Gender Equity

Školské prostredie je de lege charakterizované štandardami dosahovania rodovej rovnosti. Pritom sa predmetom dekonštrukcie stávajú tradičné predstavy o rodovej identite, rodové stereotypy, konceptualizácia pohlavia, tela a všetkých funkcií, ktoré zohrávajú v identite mladých ľudí a spoločenskom fungovaní jednotlivca. Práve v škole je vzhľadom na intenzitu komunikácie dynamika týchto zmien najvýraznejšia a riziká negatívnych psychosomatických dôsledkov ne/zvládania najväčšie.

Práca by mala identifikovať a analyzovať problémy jednotlivcov, skupín aj celého systému školy ako kultúrnej a sociálnej inštitúcie, ktoré vyplývajú z napätia na ceste dosahovania rodovej rovnosti. Je žiaduce, aby práca mala aj praktické implikácie, napr. v podobe preventívnych a intervenčných programov.

Deliberatívna demokracia a prax školy / Deliberative Democracy and School Practice

Rôzne formy deliberatívnych praktík sú považované za jednu z rozhodujúcich ciest pre skvalitnenie tradičných demokratických procesov využívajúcich prevažne inštitút väčšinového rozhodovania. Deliberatívny prístup znamená podľa Gutmanovej a Thompsona (2004) také riadenie spoločenských procesov a inštitúcií, v ktorom sa (1) zdôvodňujú rozhodnutia, (2) pracuje sa s argumentami, ktoré sú vzájomne prijateľné, (3) s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je záväzný pre všetkých, a súčasne (4) otvorený ďalším výzvam v budúcnosti. Deliberatívna demokracia má podľa Dryzeka (2002) štyri parciálne účely: (a) podporovať legitímnosť kolektívnych rozhodnutí, (b) povzbudzovať také pohľady na verejné otázky, ktoré vyjadrujú záujem o druhých, (c) podporovať vzájomne sa rešpektujúce procesy robenia rozhodnutí – napríklad ak sa stretnú dva nezlučiteľné morálne prístupy k určitému problému a (d) pomáhať korigovať vzniknuté chyby a problémy.

V prostredí školy a školstva prichádzajú do úvahy všetky úrovne deliberácie – od makro po mikro, vrátane tzv. sokratovskej demokracie s dyadickou deliberáciou (Gundersen, 2000). Ich predmetom môžu všetky úrovne rozhodovacích procesov – od vzdelávacích politík, cez rozhodovanie pri riadení školy/vzdelávacej inštitúcie, dynamiku personálnych vzťahov, interakciu pedagógov so žiakmi a rodičmi, až po dynamiku žiackych kolektívov. Hlavným cieľom je skvalitnenie rozhodovacích a sociálnych procesov v škole s využitím princípu participácie a transparentnosti. Uplatnenie deliberatívnych princípov v praxi školy sa môže realizovať v podobe základného alebo akčného výskumu, s využitím širokej palety metodologických prístupov.

 
Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Intimita, sexualita detí a sexuálna výchova / Children’s intimacy, sexuality and sexuality education

Sexualita a sexuálna výchova sú predmetom boja o moc ovládnutia verejného a vzdelávacieho prostredia. Detská sexualita je marginalizovaná a spochybňovaná, rovnako aj význam a efekty sexuálnej výchovy. Za pravdy sú vydávané sporné fakty a tvrdenia. V tejto situácii vyvstáva potreba kultúrne relevantného preskúmania detskej intimity a sexuality ako jedného z faktorov, ktoré spoluvytvárajú školskú kultúru, medziľudské vzťahy v škole a mimo nej a sebaobraz detí. Na základe tohto poznanie, ako aj dobrých zahraničných praxi, je potom možné kriticky prehodnotiť existujúce nastavenie sexuálnej výchovy, resp. výchovy k manželstvu a rodičovstvu na Slovensku, pripadne vytvoriť a overiť v tejto oblasti relevantnejší model vzdelávania.

Kultúra inkluzívnej školy / Inclusive school culture

Školy majú potenciál integrovať deti rôznych etník a detí z rôznym sociálnym zázemím, nie vždy ho však dokážu využiť. Podľa kontaktnej perspektívy spoločné vzdelávanie a spolužitie rôznorodých detí prispieva k budovaniu vzájomnej dôvery a sociálnej kohézie. Konfliktná perspektíva naopak tvrdí, že so zvyšujúcou sa diverzitou stúpa ohrozenie majority, zvyšuje sa jej vnútorná súdržnosť a predsudky voči minorite. Cieľom práce bude zistiť to, aké nastavenie školskej kultúry podporuje kontaktnú a aké konfliktnú perspektívu. Predmetom skúmania bude zámerná a nezámerná občiansko­‑vzdelávacia dimenzia školy, komunikácia a vzťahy medzi aktérmi školy a ďalšie a ich vplyv na mieru inkluzívnosti školského prostredia.

 
Školiteľ: Mgr. Barbara Lášticová, PhD.

Teach for Slovakia ako možnosť zvyšovania participácie jednotlivcov a komunít? / Teach for Slovakia as a Possibility of Increasing Participation of Individuals and Communities?

Cieľom dizertačnej práce bude preskúmať akým spôsobom účasť v programe Teach for Slovakia prispieva k rámcovanu identít a aktérstva jeho frekventantov a ich motivácií k prosociálnej kolektívnej akcii. Zameria sa predovšetkým na perspektívu účastníkov a účastníčok v pozícii učiteľa, ale aj na perspektívu účastníkov a účastníčok z radov komunít, na ktoré je program zameraný. Dizertačná práca prepája východiská výskumu občianskej participácie a prosociálnej kolektívnej akcie (Kende et al, 2017; McAdam & Brandt, 2009) s kontaktným výskumom v sociálnej psychológii so zameraním na školské prostredie (Turner & Cameron, 2017) a naratívnymi prístupmi v pedagogickom výskume (Barkhuizen, 2016). Výskumný dizajn bude založený na prípadových štúdiách. V projekte budú použité zmiešané metódy výskumu (rozhovory, dotazníky, zúčastnené pozorovanie, analýza dokumentov, atď.).

Medziskupinové priateľstvá v školskom prostredí: Nástroj na zmierňovanie predsudkov voči stigmatizovaným minoritám? / Intergroup Friendships in Schools: A Tool for Prejudice Reduction Against Stigmatized Minorities?

Teória medziskupinového kontaktu predpokladá, že pozitívne interakcie medzi príslušníkmi rôznych sociálnych skupín môžu zlepšovať medziskupinové vzťahy (Pettigrew, Tropp, 2006). Kontakt by mal byť obzvlášť efektívny v školskom prostredí, ktoré ponúka príležitosti na to, aby žiaci a žiačky spolupracovali s rovesníkmi, ktorí pochádzajú z rozličných prostredí a rôznych sociálnych skupín (napr. etnická majorita vs. etnické minority) a vytvárali si medziskupinové priateľstvá. Deti sa však nie vždy rozhodnú nadväzovať medziskupinové priateľstvá a často sa rozhodnú tráviť čas s rovesníkmi z rovnakej skupiny, do akej patria oni. Existujúca literatúra argumentuje, že na to, aby kontaktné intervencie v školách pomohli vytvárať harmonické medziskupinové vzťahy, je potrebné vytvoriť taký model intervencií, ktorého centrálnou kategóriou by bola dôvera v kontakt – presvedčenie, že medziskupinový kontakt môže byť úspešný (Turner, Cameron, 2016). Cieľom dizertačnej práce bude testovať (prostredníctvom kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych metód) validitu tohto modelu v slovenskom kontexte so zameraním na mladší školský vek, ktorý je z hľadiska vytvárania dôvery v kontakt kritický.

 
Školiteľ: Mgr. Miroslav Popper, PhD.

Mediálne vzdelávanie a výchova k rodičovstvu / Media and Parental Education

Kým v minulosti sa rady o rodičovskej výchove odovzdávali z generácie na generáciu, v súčasnej dobe vyhľadávajú (budúci) rodičia informácie najmä prostredníctvom sociálnych sietí. Veľa zdrojov však nevychádza z expertných poznatkov a na internete sa šíri množstvo dezinformácií, nielen v oblasti rodičovstva, ale v ľubovoľnej téme. Preto narastá potreba učiť ľudí už od najmladšieho veku orientovať sa v mediálnej ponuke, kriticky myslieť, či rozlišovať fakty od hoaxov.

Obohatenie mediálnej výchovy žiakov základných či stredných škôl o názorné, prirodzené a motivujúce ilustrácie z oblasti rodičovstva by im umožnilo naučiť sa rozlišovať jednotlivé média, kriticky spájať a overovať informácie a nadobudnúť mediálne schopnosti, ktoré sa prenositeľné aj do iných oblastí. Popri tom by si žiaci osvojili základy rodičovstva, oboznámili sa s výchovnými štýlmi a najčastejšími chybami, ktorých sa rodičia pri výchove svojich detí dopúšťajú. Cieľom projektu bude vytvoriť intervenčný program, ktorý by účinne skĺbil mediálnu a rodičovskú výchovy a zároveň mal presah aj do iných mediálnych tém.

Študijný program: slovenský jazyk a literatúra

 
Školiteľ: doc. PhDr. Juraj Hladký, PhD.

Komunikačný potenciál väzenského slangu / Communication potential prison slang

Väzenský sociolekt je poznačený mnohovrstvovosťou dočasnej society jeho nositeľov a úlohou bude na základe heuristického výskumu zistiť jeho charakteristiku, komunikačný potenciál a prípadne aj dynamické tendencie, naznačiť jeho vnútornú dynamiku a varietu v rámci ústavov ZVJS, bližšie charakterizovať aj možnú genetickú súvislosť väzenského sociolektu s inými slangami a charakterizovať príčiny, mieru a spôsoby jeho (de)argotizácie.

Diachrónna a synchrónna hydronymia povodia Ondavy / Diachronic and Synchronic Hydronymy of the River Basin Ondava

V navrhovanej dizertačnej práci pôjde o spracovanie historickej a súčasnej hydronymie z povodia Ondavy podľa metodiky Hydronymia Europaea (Hydronymia Slovaciae), lexikálno­‑sémantickú, slovotvornú a štruktúrnotypologickú charakteristiku, interpretáciu získaného onymického materiálu a načrtnutie etnických vplyvov na historickú onymiu regiónu (povodia).

Študijný program: teória jazykového a literárneho vzdelávania

 
Školiteľka: prof. PaedDr. Silvia Pokrivčáková, PhD.

História, súčasný stav a perspektívy bilingválneho vzdelávania na Slovensku / History, Existing Status and Perspectives of Bilingual Education in Slovakia

Dizertačná práca prináša prehľad historického vývoja a analýzu súčasného stavu bilingválneho vzdelávania na Slovensku. Zameriava sa najmä na oblasť bilingválneho vzdelávania na slovenských základných školách. Jej výskumná časť sa sústreďuje na obsahovú a komparatívnu analýzu slovenskej a európskej legislatívy, školských pedagogických dokumentov a na priame pozorovanie vyučovacieho procesu na vybraných bilingválnych školách na Slovensku. Jedným z výstupov práce je návrh súboru opatrení na zvýšenie kvality bilingválneho vzdelávania na Slovensku.

Rozvoj cudzojazyčnej komunikačnej kompetencie žiakov prostredníctvom metodiky CLIL a odborná príprava učiteľov / Developing the Foreign Language Communicative Competence through Applying the CLIL Method

Metodika CLIL (Content and Language Integrated Learning) označuje súbor vyučovacích prístupov a metód, pri ktorých sa nejazykové predmety vyučujú (čiastočne) cez médium cudzieho jazyka. Dizertačná práca mapuje súčasnú situáciu v uplatňovaní metodiky CLIL na vybranom stupni vzdelávania na Slovensku a na základe vlastného originálneho výskumu hodnotí kvalitu a úroveň pripravenosti slovenských učiteľov na uplatňovanie metodiky CLIL v prostredí slovenských mainstreamových škôl.

 
Školiteľ: prof. PhDr. Anton Pokrivčák, PhD.

Text alebo kon(post)text? Literárna veda v 21. storočí / Text or con(post)text? Literary Studies in the 21st Century

Literárna veda sa v súčasnosti vo zvýšenej miere orientuje na javy, ktoré presahujú tradičné zameranie na texty a prechádza na skúmanie národného, etnického, politického, ideologickéhoalebo dokonca post­‑textového princípu. Takéto prístupy k literatúre sa prejavujú najmä v americkom ponímaníliterárnej vedy. V poslednej dobe sa však objavujú aj snahy o využitie digitálnych technológií.Táto práca by mala nielen analyzovať stav skúmania literatúry na začiatku 21. storočia, ale aj naznačiť jeho konkrétne využitie v školskej praxi – pri interpretácii jednotlivých literárnych diel.

 
Školiteľ: doc. PhDr. Gabriela Magalová, PhD.

Rozvíjanie literárnej kompetencie žiakov prostredníctvom inovatívnych metód / Developing Literary Competence of Pupils Through Innovative Methods

Téma dizertačnej práce Rozvíjanie literárnej kompetencie žiakov prostredníctvom inovatívnych metód mapuje problematiku literárneho vzdelávania na 2. stupni ZŠ, analyzuje súčasný stav a definuje hlavný okruh problémov pri recepcii umeleckého textu žiakmi. Po analýze súčasného stavu (pri ktorej sa využijú aj štatistické metódy) navrhuje vlastné kreatívne prístupy a metódy. Dôraz sa pritom kladie nielen na príčiny interpretačných bariér pri čítaní prozaických textov, ale aj poézie.

 
Školiteľ: doc. PhDr. Juraj Hladký, PhD.

Vlastné mená ako jazykové fakty vo výchovno­‑vzdelávacom procese / Proper Names as Linguistic Facts in the Educational Process

Vlastné mená okrem iného odrážajú vývin národného jazyka a nárečí, ale aj kultúrnych a spoločenských javov. Pre svoje špecifické postavenie a potencionálnu tabuovosť z pohľadu laického používateľa jazyka môžu byť vhodným motivačným prostriedkom osobitne v jazykovom vzdelávaní. Cieľom dizertačnej práce bude predstaviť motivačný potenciál vlastných mien ako špecifickej časti slovnej zásoby vo vyučovaní materinského jazyka a literatúry, príp. v medzipredmetových vzťahoch.

 
Školiteľ: doc. PhDr. Jana Bérešová, PhD. et PhD.

Vplyv Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky na výučbu anglického jazyka v slovenskom kontexte / The Impact of the Common European Framework of Reference for Languages on ELT in the Slovak Context

Cieľom práce bude analyzovať súčasný stav aplikácie európskeho dokumentu v pedagogickej dokumentácii, výučbových materiáloch a objektívnych meracích nástrojoch určených pre výučbu anglického jazyka. Posúdiť možnosti využívania deskriptorov referenčného rámca na označenie vedomostných úrovní v oblasti slovnej zásoby a gramatiky anglického jazyka. Navrhnúť modifikáciu označenia významov slov a gramatických štruktúr s ohľadom na materinský jazyk učiacich sa.

Študijný program: teória chemického vzdelávania

 
Školiteľ: prof. PhDr. Ľubomír Held, CSc.

Výskumne ladená koncepcia vyučovania a jej aplikácia vo vybranej chemickej téme / IBSE and its Application in Selected Chemical Topic

Cieľom dizertačnej práce je rekonštrukcia relevantnej témy chemického vzdelávania na základe odborného objasnenia na jednej strane a aktuálnych poznatkov o predstavách detí v tejto oblasti na strane druhej. Práca má za úlohu navrhnúť inovovanú (podľa možností induktívnu) štrukturáciu obsahu v podobe nevyhnutnej didaktickej sekvencie, ktorá bude rozpracovaná v podobe praktických aktivít žiakov a overená na vybranej vzorke žiakov. Výber konkrétnej chemickej témy je realizovaný na základe záujmu študenta a potrieb školiteľského pracoviska.

Študijný program: teória biologického vzdelávania

 
Školiteľ: doc. PaedDr. Pavol Prokop, PhD.

Adaptívna pamäť v kontexte živých, neživých a mŕtvych objektov / Adaptive Memory in Context of Animate, Inanimate and Dead Objects

Experimentálne sa dokázalo, že ľudia si prednostne zapamätávajú objekty alebo udalosti súvisiace s ich vlastným prežitím. Tento proces je z evolučného hľadiska adaptívny, pretože zvyšuje šance jedinca prežiť a, ultimátne, sa v budúcnosti úspešne rozmnožiť, príp. ďalej investovať do svojich potomkov (tzv. adaptívna pamäť). Okrem toho viac priťahujú pozornosť človeka aj živé objekty v porovnaní s neživými, a živé objekty si zároveň zapamätávame lepšie ako neživé objekty. Živé objekty predstavovali pre človeka z historického hľadiska potenciálnu hrozbu, čím sa vysvetľuje ich prednostné zvyšovanie pozornosti a zapamätávania. Ako však vplývajú na pozornosť/zapamätávanie človeka objekty, ktoré už nie sú živé? Mŕtve živočíchy mohli byť v minulosti významnými potravnými zdrojmi, ale aj zdrojmi patogénov, ktorým sa ľudia môžu prednostne vyhýbať. Dizertačná práca sa bude venovať tejto otázke a to na úrovni počítačových experimentov ako aj na úrovni reálnych situácií s deťmi. Výskum sa bude robiť v spolupráci s Univerzitou v Burgundsku (Francúzsko).

 
Školiteľ: doc. PaedDr. Jana Fančovičová, PhD.

Možnosti využitia princípov evolúcie správania pre zatraktívnenie vyučovania biológie / Possibilities of Using the Principles of Evolution to make Teaching Biology more Attractive

Žiaci a študenti poznajú z médií alebo literatúry pojem prírodný výber, avšak pohlavný výber je menej známy z dôvodov tabuizovania týchto tém vo vyučovaní biológie. Úloha pohlavného výberu sa v evolúcii nesmie podceňovať, pretože aj keby akýkoľvek jedinec dokázal odolať faktorom prostredia, bez reprodukcie, t.j. bez pohlavného výberu by bol evolučne neúspešný. Článkonožce sú síce často prehliadanou a pre laickú verejnosť nepopulárnou skupinou živočíchov ale naopak vhodnými objektmi na testovanie základných otázok reprodukčnej biológie v laboratórnych podmienkach. Práve pohlavný výber, ktorý sa týka každého človeka a je na človeka aplikovateľný, je jednou z ciest, ako upriamiť pozornosť na túto zaznávanú skupinu živočíchov, zvýšiť tak záujem o biológiu a zároveň je cestou ako uvažovať nad evolučnými otázkami nielen živočíchov, ale aj človeka. Cieľom je získanie vedomostí a zručností pri výskume prírodného a pohlavného výberu vybraných druhov článkonožcov. Na ďalšom mieste je to zvýšenie záujmov žiakov o biológiu ako takú, pretože pohlavný výber je aplikovateľný na všetky pohlavne sa rozmnožujúce organizmy.

Informácie o minimálnych spôsobilostiach nevyhnutných na štúdium na študijných programoch akreditovaných na Pedagogickej fakulte TU v Trnave

 

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo chémie:

• spôsobilosti a vedomosti na úrovni absolventa maturitnej skúšky z chémie,
• kladný vzťah k práci v laboratóriu, základné laboratórne zručnosti a zdravotná spôsobilosť na prácu s chemickými faktormi v chemických laboratóriách v zmysle zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (prijatí študenti predložia potvrdenie o tejto spôsobilosti od lekára),
• základné vedomosti z matematiky a iných príbuzných prírodovedných predmetov,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• schopnosť presnej a logickej argumentácie,
• schopnosť vyjadrovať sa písomne.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo biológie:

• vedomosti na úrovni absolventa maturitnej skúšky z biológie,
• kladný vzťah k prírode, prírodným zdrojom a k práci s biologickým materiálom,
• základné vedomosti z chémie a iných príbuzných prírodovedných predmetov,
• základné zručnosti na prácu v laboratóriu a v prírode,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• schopnosť presnej a logickej argumentácie,
• schopnosť vyjadrovať sa písomne,
• schopnosť pracovať s deťmi a mládežou,
• schopnosť projektového a koncepčného myslenia.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo matematiky:

• vedomosti na úrovni absolventa maturitnej skúšky z matematiky,
• schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách,
• schopnosť používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky),
• zodpovedajúco rozvinuté algoritmické myslenie,
• schopnosť presnej a logickej argumentácie, porozumenie podstate dôkazov a schopnosť aplikovať ich aj v bežnom živote,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• uchádzač bez dyskalkúlie.

Zoznam minimálnych zručností nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo informatiky:

• vedomosti na úrovni absolventa maturitnej skúšky z informatiky,
• schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov,
• schopnosť presného vyjadrovania myšlienok a postupov a ich zaznamenania vo formálnych zápisoch,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• rešpektovanie právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov,
• schopnosť algoritmizovať zadaný problém,
• schopnosť pracovať v prostredí bežných aplikačných programov,
• schopnosť efektívne vyhľadávať informácie uložené na pamäťových médiách alebo na sieti, schopnosť komunikovať cez sieť.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium v študijnom programe učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry:

• dôkladné ovládanie spisovného slovenského jazyka v hovorenej a písomnej podobe (dôkladné uplatňovanie slovenských gramatických a pravopisných pravidiel v praxi a dôkladné uplatňovanie pravidiel spisovnej slovenskej výslovnosti v rečovej praxi študenta),
• zručnosť čítania s porozumením,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• zručnosť kriticky a analyticky (interpretačne) pristupovať k textu,
• schopnosť vnímať umelecký text ako fiktívny svet,
• zručnosť tvoriť vecný (odborný) text.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo anglického jazyka a literatúry:

• maturitná skúška z anglického jazyka na úrovni B2, respektíve certifikát na porovnateľnej úrovni alebo maturitná skúška z anglického jazyka na úrovni B1 s percentuálnym úspechom nad 65 % v externej časti maturitnej skúšky,
• základný všeobecno­‑spoločenský prehľad,
• výborná znalosť materinského jazyka,
• plynulá komunikácia bez rečovej poruchy,
• schopnosť vyjadrovať sa písomne,
• schopnosť čítania s porozumením,
• uchádzač bez sluchového postihnutia.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo nemeckého jazyka:

• úroveň nemeckého jazyka na minimálnej úrovni B1,
• plynulá komunikácia bez rečovej poruchy,
• schopnosť vyjadrovať sa písomne,
• schopnosť čítania s porozumením,
• uchádzač bez sluchového postihnutia.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo latinského jazyka:

• základný všeobecno­‑spoločenský a kultúrny prehľad,
• výborná znalosť slovenského jazyka,
• schopnosť vyjadrovať sa písomne,
• schopnosť čítania s porozumením.

Zoznam minimálnych zručností nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo etickej výchovy:

• mať vedomosti na úrovni absolventa maturitnej skúšky z náuky o spoločnosti,
• disponovať základným všeobecno­‑spoločenským prehľadom,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• vedieť porozumieť podstate logických dôkazov, mať schopnosť presnej a logickej argumentácie,
• mať schopnosť rozvíjať a používať abstraktné filozofické myslenie pri riešení rôznych problémov v každodenných situáciách,
• dokázať formulovať svoje názory zrozumiteľným spôsobom, vedieť ich oprieť o logické a faktografické argumenty,
• dokázať analyzovať texty iných, svoje myšlienkové pochody vedieť zapísať vo forme koncepčne ucelených a jazykovo korektných textov,
• mať zodpovedajúco rozvinutú schopnosť rozlišovať morálne nuansy ľudského konania,
• disponovať pedagogickou empatiou, vnímavosťou pre potreby druhých a schopnosťou navrhovať reálne riešenia praktických morálnych problémov.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo histórie:

• spôsobilosti a vedomosti na úrovní absolventa maturitnej skúšky z dejepisu,
• schopnosť čítať s porozumením a pracovať s mapou,
• základný prehľad v kultúrnom a spoločenskom vývoji európskeho a slovenského priestoru,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• schopnosť logickej argumentácie,
• kritické myslenie a schopnosť interpretácie,
• schopnosť vyjadrovať sa písomne,
• schopnosť pracovať s deťmi a mládežou.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu učiteľstvo náboženskej výchovy:

• vedomosti na úrovni absolventa maturitnej skúšky z náuky o spoločnosti,
• mať základný všeobecno­‑spoločenský prehľad,
• schopnosť analyzovať a kriticky posúdiť predložené problémy,
• schopnosť presnej a logickej argumentácie,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• schopnosť vyjadrovať sa písomne,
• schopnosť pracovať s deťmi a mládežou.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium v študijnom programe predškolská a elementárna pedagogika, učiteľstvo pre primárne vzdelávanie

Keďže učiteľky v predprimárnom a primárnom stupni vzdelávania zodpovedajú takmer za celý obsah vzdelávania podľa platných štátnych vzdelávacích programov a sú zodpovedné za rozvoj vstupných a základných vzdelávacích spôsobilostí, musia aj ony disponovať širokým repertoárom spôsobilostí, ktorých rozvoj možno len veľmi ťažko dosiahnuť v prípade, ak študent učiteľstva v týchto programoch prejavuje špecifické potreby podľa kategorizácie MŠVVaŠ. Študenti musia v minimálnej miere disponovať všetkými uvedenými zručnosťami:

• komunikačné a interakčné zručnosti s malými deťmi,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• hravosť a otvorenosť detskému svetu,
• vzorové jazykové a komunikačné spôsobilosti (zahrnujúce správnu techniku písania a pravopis, správnu techniku čítania a čitateľské zručnosti, bezchybnú výslovnosť, štylistickú zručnosť, čistotu reči a gramatickú správnosť hovoreného a písaného prejavu),
• telesná spôsobilosť a fyzická pripravenosť, zvládanie základných pohybových, športových a rekreačných činností,
• výtvarno­‑hudobné spôsobilosti, rozvinuté estetické vnímanie,
• matematické spôsobilosti na úrovni absolventa maturitnej skúšky z matematiky.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu sociálna pedagogika a vychovávateľstvo:

• základný všeobecno­‑spoločenský prehľad,
• plynulá komunikácia (bez rečovej poruchy) a schopnosť vyjadrovania sa,
• schopnosť presnej a logickej argumentácie,
• schopnosť vyjadrovať sa písomne,
• spôsobilosť v sociálnych zručnostiach (napr. práca s tímom, riešenie problémových situácií),
• schopnosť pracovať s deťmi a mládežou, čo vylučuje psychické ochorenia, poruchy v rámci autistického spektra a ďalšie pervazívne vývinové poruchy,
• schopnosť projektového a koncepčného myslenia,
• schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov.

Zoznam minimálnych spôsobilostí nevyhnutných na štúdium študijného programu animácia výtvarného umenia a učiteľstvo výtvarnej výchovy v kombinácii:

• základné zručnosti v transkripčnej kresbe a maľbe, adekvátna úroveň tvorivého kreovania vo výtvarných technikách plošného a plastického charakteru,
• základný kultúrny prehľad v oblasti vizuálneho umenia,
• základné estetické vnímanie,
• schopnosť flexibilného, tvorivého, inovatívneho a invenčného myslenia,
• komunikačné a interakčné zručnosti,
• schopnosť vyjadrovať sa písomne s prvkami kritického a analytického myslenia,
• spôsobilosť v sociálnych zručnostiach (napr. práca s tímom, riešenie problémových situácií),
• schopnosť pracovať s deťmi a mládežou, čo vylučuje psychické ochorenia, poruchy v rámci autistického spektra a ďalšie pervazívne vývinové poruchy,
• schopnosť projektového a koncepčného myslenia.

Vzhľadom k špecifikám štúdia, uvádzame nároky špecificky pre jednotlivé skupiny študentov so špecifickými potrebami.

Nevidiaci, slabozraký, študent s postihnutím (oboch) horných končatín

Vzhľadom k charakteru štúdia na KPVU, kde je okrem teoretickej bázy poznatkov, nevyhnutá adekvátna dávka zručností na laborovanie s výtvarnými technikami a technológiami, je toto štúdium nezlučiteľné s významným obmedzením zraku a tiež oboch horných končatín. Štúdium pozostáva z teoretickej bázy (40 %) a praktickej bázy (60 %). Vizuálne vnímanie je základom takmer všetkých praktických disciplín (s výnimkou niektorých techník v ateliéri sochy). Rovnako je to aj s poznatkami z dejín umenia. Vzhľadom k špecifickým vizuálnym nárokom a vysokému percentuálnemu podielu praktickej bázy študijných programov nie je pre uvedené skupiny študentov so špecifickými potrebami (nevidiaci, slabozraký, študent s postihnutím oboch horných končatín) realizovateľné.

Nepočujúci, nedoslýchavý študent

Študenti s obmedzením sluchového aparátu s adekvátnym korekčným zariadením môžu študovať výtvarné disciplíny ak spĺňajú minimálne požiadavky uvedené vyššie. Študenti bez adekvátne fungujúceho sluchového zariadenia (načúvací prístroj, kochleárny implantát), musia preukázať schopnosť riadiť sa inštrukciami vyučujúcich v jednotlivých ateliéroch. Nemusia absolvovať teoretické prednášky, ktoré majú čisto verbálny charakter (vizuálno­‑teoretické disciplíny áno!), ale konzultáciou s vyučujúcim sa dohodnú na literárnych zdrojoch a študijných materiáloch, ktoré sú podmienkou absolvovania predmetu.

Študent s telesným postihnutím dolných končatín

Telesné postihnutie dolných končatín nie je kontraindikáciou adekvátneho zvládnutia štúdia výtvarných disciplín, ak študent spĺňa minimálne zručnosti uvedené vyššie. Vzhľadom k súčasnej situácii na PdF TU však treba vziať v úvahu, že väčšina vyučovaných predmetov prebieha v ateliéroch na 6. poschodí a výťah premáva len po 4. poschodie, takže študent musí zvládnuť premiestňovanie medzi 4. a 6. poschodím.

Študent s chronickým ochorením, študent so zdravotným oslabením

Študenti s chronickým ochorením a študenti so zdravotným oslabením musia preukázať dostatočnú fyzickú kondíciu, aby zvládli fyzické nároky nevyhnutné k absolvovaniu praktických ateliérov – dlhodobé státie pri škicovaní štúdií a maľovaní kompozícií, schopnosť hniesť hlinu, pracovať so sadrou (odlievanie) a tvarovanie iporu. Rovnako musia byť schopní absolvovať prácu s pigmentmi a istými chemickými roztokmi v ateliéroch maľby a grafiky.

Prosím, zvoľte niektorú z kariet…