(Poznámka: Z technických dôvodov sú zatiaľ témy zverejnené tu. Keď sa vyriešia technické príčiny, témy budú presunuté sem: https://pdfweb.truni.sk/uchadzac?prijimacie-konanie&doktorandske)
Študijný program pedagogika
prof. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD. (ondrej.kascak [at] truni.sk)
Vzdelávacie výpožičky a dopady vzdelávacích zmien na organizačnú a učebnú kultúru školy
Educational Borrowing and the Impact of Educational Change on a School’s Organisational and Learning Culture
Jav tzv. vzdelávacích výpožičiek (educational borrowing) je v súčasnosti jedným z kľúčových nástrojov vzdelávacích reforiem a vzdelávacích zmien (Phillips, Ochs 2003). Tradičné procesy tzv. vzdelávacích zmien (Orlosky, Smith 1972) si v podmienkach globalizovaného vzdelávacieho trhu založeného na porovnávacích metrikách a analýzach ťažko dnes možno predstaviť bez implementácie prevzatých vzorov vzdelávacích politík či praktík, resp. bez inšpirovania sa tzv. najlepšími praxami.
Cieľom dizertačnej práce je na jednom príklade vzdelávacej zmeny založenej na vzdelávacích výpožičkách komplexne opísať vnútroškolské procesy prebiehajúce na základe a po implementácii uvedenej zmeny/zmien v konkrétnej vybranej školskej organizácii. Pôjde o analýzu dopadov na kultúru školy, ktorá obsahuje široké spektrum školských podmienok a aktérov – dimenziu organizačnú, kurikulárnu, metodickú a v konečnom dôsledku aj efektovú v zmysle dopadov na vzdelávacie výsledky resp. výkony žiakov.
Dizertačná práca by tak mala byť založená na klasickom dizajne prípadovej štúdie organizácie (Berg 1968), ktorá však vychádza z aktívnej participácie výskumníka v organizácii ako člena zažívajúceho zmenu organizačnej kultúry. Výskumným prístupom tak práca čerpá zo školskej etnografie (Ogbu 1981) a novšieho prístupu tzv. organizačnej etnografie (Ybema et al. 2009).
EN: The phenomenon of educational borrowing is currently one of the key instruments of educational reform and change (Phillips, Ochs 2003). Traditional processes of so‑called educational change (Orlosky, Smith 1972) can hardly be imagined today in the conditions of a globalised educational market based on comparative metrics and analyses without the implementation of adopted models of educational policies or practices, or without the inspiration of so‑called best practices.
The aim of the dissertation is to comprehensively describe the intra‑school processes that take place on the basis of and after the implementation of the change(s) in a specific selected school organisation, using an example of educational change based on educational borrowing. This will be an analysis of the impact on the school culture that includes a wide range of school conditions and actors – the organisational, curricular, methodological and finally the effect dimension in terms of impact on learning outcomes or student achievement.
Thus, the dissertation will be based on the classic organisational case study design (Berg 1968), but based on the researcher’s active participation in the organisation as a member experiencing organisational culture change. Thus, the research approach of the dissertation draws on school ethnography (Ogbu 1981) and the more recent approach of so‑called organisational ethnography (Ybema et al. 2009).
prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD. (blanka.kudlacova [at] truni.sk)
„Nová socialistická inteligencia“ (vyučovanie marxizmu‑leninizmu a príprava budúcich elít v období socializmu na Slovensku)
“New Socialist Intelligentsia” (Teaching Marxism‑Leninism and Preparation of Future Elites in the Period of Socialism in Slovakia)
Komunisti chceli politicky preškoliť čo najširšiu časť spoločnosti, špeciálne im záležalo na novej socialistickej inteligencii a príprave budúcich straníckych kádrov. Už v akademickom roku 1948/1949 bola na vysokých školách zavedená výučba spoločenských náuk (vied), na ktorú v roku 1951 nadviazali katedry marxizmu‑leninizmu. Tieto katedry boli zriadené na všetkých slovenských aj českých vysokých školách, mali celouniverzitný charakter a boli podriadené priamo rektorovi. Všetci študenti museli povinne absolvovať predmety, ktoré tieto katedry zabezpečovali: dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia a KSČ, politickú ekonómiu, vedecký komunizmus a vedecký ateizmus. Ďalšou možnosťou výučby marxizmu‑leninizmu boli večerné školy marxizmu‑leninizmu, v roku 1953 premenované na večerné univerzity marxizmu‑leninizmu (VUML). Okrem toho bol v roku 1952 v Bratislave založený Ústav dejín Komunistickej strany Slovenska (KSS) s veľkou knižnicou a archívom. Tento bol v roku 1971 transformovaný na Ústav marxizmu‑leninizmu Ústredného výboru KSS. Jeho úlohou bolo vypracúvať, precizovať a zdôvodňovať ideologické tézy o historickej nevyhnutnosti tzv. vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti. Ústav školil ašpirantov (doktorandov) z oblasti marxistickej filozofie a dejín medzinárodného robotníckeho hnutia pre potreby komunistického straníckeho aparátu. Od roku 1973 mal oprávnenie udeľovať vedecké hodnosti a vychovávať nových vedeckých pracovníkov. Segment politického a straníckeho vzdelávania na Slovensku nie je doteraz komplexnejšie spracovaný.
Ide o prácu historicko‑pedagogického charakteru. Cieľom dizertačnej práce bude zistiť a zmapovať pracoviská, ktoré zabezpečovali vzdelávanie v oblasti marxizmu‑leninizmu, identifikovať formy a spôsoby jeho výučby a tiež opísať a zhodnotiť vývoj a zmeny v obsahu vyučovania marxizmu‑leninizmu (kurikulum) v uvedených inštitúciách v jednotlivých etapách socializmu na Slovensku. V práci je nevyhnutné použiť archívny výskum.
Implementácia marxisticko‑leninskej ideológie na základných a stredných školách v období socializmu (príklad vybranej školy)
Implementation of Marxist‑Leninist Ideology in Primary and Secondary Schools in the Period of Socialism (Example of a Selected School)
Školstvo a vzdelávanie na Slovensku v období socializmu sa postupne stáva predmetom historicko‑pedagogického výskumu a objavujú sa prvé publikácie a štúdie, ktoré sú výsledkom týchto skúmaní (z knižných publikácií napr. Olejník: Implementácia marxisticko‑leninskej ideológie vo sfére vzdelávania na Slovensku v kontexte politického vývoja v rokoch 1948 – 1953, 2018; Gabzdilová: Ako sme študovali v totalite, 2019; Kudláčová, ed.: Pedagogické myslenie, školstvo a vzdelávanie na Slovensku v rokoch 1945 – 1989, 2019; Glossová: „Nespôsobilý na vysokoškolské štúdium“. Previerky a vylučovanie študentov slovenských vysokých škôl v rokoch 1948 – 1960, 2021). Podobnú situáciu zaznamenávame vo všetkých krajinách bývalej východnej Európy (napr. Kestere, Schluss, Protner, Németh, Nóbik, Gulczynska, Wojdon, Cuhra, Devátá, Kasper, Zounek, Šimáně a i.). Je to spôsobené jednak potrebným časovým odstupom od sledovaného obdobia, ale tiež problémom vhodného metodologického uchopenia sledovaných fenoménov v totalitných režimoch, pre ktoré je typické skresľovanie informácií. Cieľom dizertačnej práce bude identifikovať a zmapovať spôsob prieniku marxisticko‑leninskej ideológie do školskej politiky a oblasti výchovy a vzdelávania na základných a stredných školách prostredníctvom vyhlásení zjazdov komunistickej strany a s tým spojených školských zákonov a legislatívy až po konkrétne metodické usmernenia na školách. Predmetom empirickej časti bude historicko‑pedagogický výskum, ktorého cieľom bude zdokumentovať a zrekonštruovať procesy ideologizácie na konkrétnej vybranej škole/školách (mikrohistória, „skúmanie dejín zdola“). V práci je nevyhnutné použiť archívny výskum v kombinácii s metódami „skúmania dejín zdola“, napr. životné príbehy učiteľov, príp. žiakov, metódu oral history a pod.
prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc. (ivan.luksik [at] truni.sk)
Nenáboženská spirituálna gramotnosť
Non‑religious spiritual literacy
Nenáboženská spirituálna gramotnosť sa v poslednej dobe intenzívne konceptualizuje v pedagogickom kontexte. Cieľom práce je zhromaždiť a systematizovať súčasné teoretické poznanie v tejto oblasti a možnosti uplatnenia spirituálnej gramotnosti vo výchov a vzdelávaní. Cieľom empirickej časti práce je s pomocou vhodného teoretického rámca (napr. teória sociálnych reprezentácií) preskúmať čo znamená a ako sa formálne a ako sa formálne a neformálne pracuje so spirituálnou gramotnosťou v školskom prostredí.
EN: Non‑religious spiritual literacy has recently been intensively conceptualized in pedagogical contexts. The aim of this thesis is to collect and systematize the current theoretical knowledge in this field and the possibilities of applying spiritual literacy in education. The empirical part of the thesis aims to explore, with the help of an appropriate theoretical framework (e.g. social representations theory), what spiritual literacy means and how it is formally and informally worked with in school settings.
prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc. (branislav.pupala [at] truni.sk)
Predčasné ukončenie školskej dochádzky: dáta a metodologické prístupy k ich vyhodnocovaniu
Early School Leaving: Data and Methodological Approaches to their Evaluation
Jedným z dôležitých ukazovateľov úrovne kvality vzdelávania je údaj o predčasnom ukončení školskej dochádzky (ďalej „PUŠD“). Tento údaj hovorí o tom, aký podiel populácie má dokončené maximálne základné vzdelanie. O predčasnom ukončení školskej dochádzky hovoríme preto, že základné vzdelanie nie je v rozvinutých krajinách dostatočná kvalifikácia na dosiahnutie primeraného príjmu na pracovnom trhu.
V medzinárodnom porovnaní sa Slovensko dlhodobo radí ku krajinám s nízkym podielom osôb predčasne ukončujúcich školskú dochádzku. Európsky štatistický úrad EUROSTAT evidoval v roku 2022 mieru PUŠD na Slovensku na úrovni 7,4 %
Pri bližšom skúmaní môžeme však pozorujeme niekoľko problémov. Po prvé, na Slovensku sa síce miera PUŠD za ostatných 5 rokov znížila z 9,3 % na 7,4 %, ale stále je vyššia ako v roku 2013 o viac ako dva percentné body. Po druhé, miera PUŠD je na Slovensku dlhodobo druhá najvyššia v rámci krajín V4. Po tretie, miera PUŠD je vysoko nad európskym priemerom v skupine mladých zo sociálne znevýhodneného prostredia, vrátane osôb z marginalizovaných rómskych komunít. A konečne po štvrté, problémom pri meraní PUŠD sú odlišné metodologické prístupy európskych a národných inštitúcií, ktoré pracujú s odlišnými výberovými súbormi aj cieľovými skupinami.
Z vyše uvedených dôvodov sa dizertačný projekt sústredí na dve oblasti. Porovnajú sa metodologické prístupy medzinárodných (Eurostat, OECD) a národných inštitúcií (ÚSVRK, CVTI, ÚHP), pričom sa bude predpokladať vytvorenie syntetického prístupu založeného na kombinácii národných a medzinárodných meraní. Súčasne pôjde aj o samotnú analýzu existujúcich rezortných aj medzirezortných dát so zameraním na socio‑demografickú skladbu mladých, ktorí z hľadiska metodiky EÚ nedosiahli vyššie ako nižšie sekundárne vzdelanie (ISCED 2), ale aj na štrukturálne podmienky (sociálne, ekonomické a geografické) vzdelávania žiakov ohrozených PUŠD.
EN: One of the important indicators of the level of quality of education is the early school leaving rate (ESL). This figure indicates what proportion of the population has completed the maximum level of primary education. We refer to early school leaving because primary education is not a sufficient qualification in developed countries to achieve an adequate income in the labour market.
In international comparison, Slovakia has long been among the countries with a low share of early school leavers. The European statistical office EUROSTAT has registered an ESL rate in Slovakia of 7.4% in 2022 (Eurostat, 2023). Slovakia is thus currently meeting the European Commission’s commitment to reduce ESL across the EU to below 9%.
Although it does not look like it at first sight, on closer examination we can observe several problems in this context. First, in Slovakia, although the ESL rate has fallen from 9.3% to 7.4% over the last five years, it is still more than two percentage points higher than in 2013. Second, the ESL rate in Slovakia has long been the second highest in the V4 countries. Third, the ESL rate is well above the European average for young people from socially disadvantaged backgrounds, including those from marginalised Roma communities. Fourth and finally, a problem in measuring ESL is the different methodological approaches of European and national institutions, which work with different samples and target groups.
For the above reasons, the analysis will focus on two areas. In the first part, the project will look at a comparison of the methodological approaches and data of two international (Eurostat, OECD) and three national institutions (CVRK, CVTI, IHP). At the same time, a new methodological approach, which is based on a combination of several approaches will be defined. In the second part, an analyse the ESL data itself using both ministerial and inter‑ministerial data will be analysed (RIS, RFO, SRS). At the same time, it will also be the analysis of existing data with a focus on the socio‑demographic composition of young people who, in terms of the EU methodology, did not achieve higher than lower secondary education (ISCED 2), but also on the structural conditions (social, economic and geographical) of pupils’ education endangered ESL.
Financovanie inkluzívneho vzdelávania: medzinárodné trendy a príležitosti pre vzdelávaciu politiku na Slovensku
Financing of Inclusive Education: International Trends and Opportunities for Education Policy in Slovakia
Pri snahách o zvyšovanie inkluzívnosti vzdelávacích systémov zohráva kľúčovú úlohu nastavenie systému ich financovania. Spôsob financovania, zadefinovaný vo vzdelávacích politikách, má priamy dopad na vzdelávaciu prax v oblasti identifikácie vzdelávacích potrieb žiakov a používaných diagnostických postupov, ako aj výstupov diagnostického procesu. Navyše, má zásadný vplyv aj na zaraďovanie žiakov do rôznych vzdelávacích prúdov, vrátane oddelených špeciálnych tried a špeciálnych škôl.
So zámerom rozvoja inkluzívnosti vzdelávania sa na Slovensku od roku 2021 začala zavádzať reforma redefinovania konceptu špeciálnych výchovno‑vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovania modelu nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní. Napriek pôvodnému zámeru však nedošlo k žiadnym zásadným zmenám v nastavení systému financovania regionálneho školstva, ktoré je založené na poskytovaní navýšených normatívnych prostriedkov na žiakov so zdravotným znevýhodnením.
Cieľom dizertačnej práce je na základe komparácie modelov financovania v tých krajinách, ktorých vzdelávacie systémy sa vyznačujú vysokou mierou inkluzívnosti a znižovania nerovností vo vzdelávaní, identifikovať mechanizmy a stratégie financovania, ktoré podporujú bežné školy pri vytváraní inkluzívneho a flexibilného vzdelávacieho prostredia a ktoré na systémovej úrovni vedú k poskytovaniu vzdelávacích príležitostí pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami spoločne s ich rovesníkmi v bežnom prostredí a umožňujú prístup žiakov k vzdelávacej podpore, na ktorú majú nárok. Zámerom dizertačnej práce je formulovať odporúčania pre vzdelávaciu politiku na Slovensku tak, aby bolo možné dosiahnuť zamýšľaný cieľ zníženia nerovností vo vzdelávaní a rozvoja inkluzívnejšej praxe na všetkých školách.
EN: The financing system plays a key role in efforts to make education systems more inclusive. The way financing is defined in education policy has a direct impact on educational practice regarding the identification of pupils’ educational needs and diagnostic procedures used, as well as the diagnostic outcomes. It also has significant effects on the placement of pupils in different educational streams, including special classes and special schools.
With the intention of support of the inclusiveness of education system in Slovakia, a reform has been introduced since 2021 to redefine the concept of special educational needs of pupils and to develop a model of eligible support measures in education. However, despite the original intention, there have been no fundamental changes in the structure of the funding, which is based on the provision of increased normative financing for pupils with disabilities.
By comparing financing models in those countries whose education systems are characterised by high levels of inclusiveness and the reduction of educational disparities, the aim of the thesis is to identify funding mechanisms and strategies that support schools in creating inclusive and flexible learning environments and that, at a systemic level, lead to the provision of learning opportunities for pupils with special educational needs alongside their peers in mainstream settings and enable pupils to access the educational support to which they are entitled. The intention of the dissertation is to formulate recommendations for educational policy in Slovakia so that the intended goal of reducing educational inequalities and developing more inclusive practices in all schools can be achieved.
Strategická komunikácia akcií vzdelávacej politiky smerom k verejnosti
Strategic Communication of Educational Policy Actions towards the Public
Dizertačný projekt bude analyzovať domáce aj zahraničné komunikačné stratégie v inštitucionálnej komunikácii, ktoré sa sústredia na témy vzdelávacej politiky. Práca sa zameriava na otázku tvorby a využitia komunikačných stratégií podľa cieľových skupín, s dôrazom na pedagogickú verejnosť v kontexte Slovenska. Strategická komunikácia sa chápe ako účelový a systematický prístup s dlhodobým plánovaním a koordináciou, integrujúci rôzne komunikačné disciplíny. Súčasťou výskumu bude identifikácia parametrov a potrieb cieľových skupín, analýza súčasného stavu komunikácie vzdelávacej politiky na Slovensku a skúmanie prístupov k takejto komunikácii v krajinách, ktorých vzdelávacie systémy v uplynulom období prešli zásadnými zmenami. Cieľom je zhodnotiť existujúce prístupy, identifikovať ich silné a slabé stránky a navrhnúť optimalizovaný rámec pre budúce komunikačné iniciatívy. Ambíciou je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku komunikácie vzdelávacej politiky na Slovensku a ponúknuť konkrétne návrhy na zlepšenie interakcie medzi tvorcami politík a cieľovými skupinami.
EN: The doctoral thesis will analyze domestic and foreign communication strategies in institutional communication focusing on educational policy topics. The work will focus on the creation and use of communication strategies according to target groups, with an emphasis on the pedagogical public in the context of Slovakia. The thesis understands strategic communication as a purposeful and systematic approach with long‑term planning and coordination, integrating various communication disciplines. The research will include the identification of parameters and needs of target groups, an analysis of the current state of communication of educational policy in Slovakia, and an examination of approaches to such communication in countries whose educational systems have undergone major changes in recent years. The aim is to evaluate existing approaches, identify their strengths and weaknesses, and propose an optimized framework for future communication initiatives. The ambition is to provide a comprehensive view of the issue of educational policy communication in Slovakia and to offer specific proposals for improving the interaction between policymakers and target groups.
Integrácia odídencov z Ukrajiny do vzdelávania na Slovensku
Integration of Emigrants from Ukraine into Education in Slovakia
Cieľom dizertačnej práce bude aktuálny stav účasti ukrajinských žiakov z rodín utečencov na vzdelávaní na Slovensku. Analyzujú sa podstatné faktory, ktoré do integráciu vstupujú a umožňujú alebo sťažujú jej úspešný priebeh. Porovnajú sa podobné procesy aj v okolitých európskych krajín, ktoré sú s týmto fenoménom tiež konfrontované. Projekt sa zameria na analýzu metodickej podpor& pri začleňovaní detí a žiakov z Ukrajiny do slovenského vzdelávacieho systému a zvyšovanie kvality vzdelávania už integrovaných detí a žiakov. Skúmaniu sa podrobí skúmať aktívna pomoc zo strany škôl, štátu, organizácií priamo riadených ministerstvom školstva SR. Práca prinesie detailnejší vhľad do toho, ako zareagovalo slovenské školstvo po vypuknutí konfliktu – či sa následne menila kvalita vzdelávania už integrovaných detí a žiakov.
EN: The aim of the dissertation will be the current status of participation of Ukrainian pupils from refugee families in education in Slovakia. The essential factors that enter the integration and enable or hinder its successful course will be analysed. Similar processes in neighbouring European countries, which are also confronted with this phenomenon, will be compared. The project will focus on the analysis of methodological support for the integration of children and pupils from Ukraine into the Slovak educational system and improving the quality of education of already integrated children and pupils. Active assistance from schools, the state, and organizations directly managed by the Ministry of Education of the Slovak Republic will be examined. The dissertation project will provide a more detailed insight into how the Slovak education system reacted after the outbreak of the conflict – whether the quality of education of already integrated children and pupils changed as a result.
doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD., univ. profesor (andrej.rajsky [at] truni.sk)
Výchova charakteru v novom štátnom vzdelávacom programe a jeho implementácia do škôl
Character education in the new national curriculum and its implementation in schools
Neoaristotelovský model výchovy charakteru postavený na výchove cností získava v posledných dvoch desaťročiach významné postavenie uprostred rôznych modelov morálnej výchovy. Tvorí alternatívu ku kognitivistickým prístupom vychádzajúcich z psychologických teórií Kohlberga a jeho nasledovníkov (James Rest, Darcia Narvaezová, Daniel Lapsley), ako aj ku prístupom tzv. sociálno‑emocionálneho učenia vychádzajúcich z teórie emocionálnej inteligencie a empatie. Vychádzajúc z viacerých významných modelov výchovy charakteru v školách (model Jubilee Centre for Character and Virtue; model Centrum for Curriculum Redesign) bol aj pre nový štátny vzdelávací program vytvorený model výchovy charakteru, ktorý vychádza z pôvodných zámerov etickej výchovy a zároveň explicitne smeruje k morálnemu charakteru. Tento model bude v nasledovných rokoch postupne implementovaný do slovenských škôl.
Cieľom práce bude skúmať implementáciu výchovy charakteru do školského vzdelávania. Práca sa môže zaoberať rôznymi úrovňami implementácie: úroveň predmetu (etická výchova), skupiny predmetov (spoločensko‑vedná gramotnosť), celkového vzdelávacieho‑výchovného rámca školy (metagramotnosť charakter, prierezové gramotnosti). V každej z nich je možné skúmať tak základné koncepty výchovy charakteru u aktérov (učitelia, odborní zamestnanci, vedenie škôl) a ich realizáciu v škole, ako aj ďalšie aspekty implementácie (napr. zmeny vzťahov v triedach, osobnostné zmeny na strane žiakov, učiteľov a pod.). Skúmané môžu byť aj základné stratégie a formy výchovy charakteru, zvolené konkrétnymi učiteľmi a školami za účelom implementácie metagramotnosti charakter (porov. napr. 70 stratégií implementácie výchovy charakteru podľa Jubilee Centre for Character and Virtues alebo tiež model 11 princípov výchovy charakteru). Cieľom práce môže byť nielen empirické skúmanie vymenovaných procesov ale aj tvorba, overovanie a následná inovácia metodík výchovy charakteru v spomínaných úrovniach (predmet/skupina predmetov, výchovný dizajn školy, tematické dni, triednické hodiny, ranné kruhy a iné.).
doc. PaedDr. Naďa Bizová, PhD. (nada.bizova [at] truni.sk)
Konceptualizácia vrstovníckych sociálnych interakcií v inkluzívnom prostredí
Conceptualization of Peer Social Interactions in Inclusive Settings
Sociálne interakcie žiakov v školskom prostredí nepredstavujú samy o sebe teoretický koncept, ale sú súčasťou multidimenzionálneho konceptu participácie (porov. WHO, ICF‑CY). Niektorí autori sa v ostatnom období usilujú o ich konceptualizáciu, napríklad S. Hopplerová a R. Segerer z Univerzity v Bazileji a J. Nikitinová (2022) z Viedenskej univerzity vyvinuli taxonómiu sociálnych interakcií. Rozsiahlu analýzu teoretických východísk sociálnych interakcií vypracoval v 80. rokoch minulého storočia americký sociológ z Kalifornskej univerzity J. H. Turner. Sociálne interakcie sú neoddeliteľnou súčasťou edukačného procesu a ich rozvoj je všeobecným cieľom edukácie v podobe tzv. sociálnych kompetencií (porov. zákon č. 245/2008 Z. z., § 4). Aj nový Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie (2023) uvádza v profile absolventa spôsobilosť kooperácie, solidárnosti a preferencie konsenzuálnych riešení konfliktných situácií. Problematika sociálnych interakcií v školskom prostredí je veľmi široká a môžeme na ňu nazerať z rôznych uhlov pohľadu v závislosti od teoretického, empirického, praktického, diagnostického, intervenčného a i. zamerania (Bizová, 2021). V kontexte inklúzie sa značná výskumná pozornosť venuje determinantom sociálnych interakcií žiakov so zdravotným znevýhodnením s intaktnými vrstovníkmi. Výskumníkov z rôznych kútov sveta oveľa viac zaujíma to, ako sa týmto žiakom darí v intaktnom kolektíve, než aké majú školské výsledky. Za týmto účelom bol vytvorený výskumný nástroj Social Participation Questionnaire (SPQ, Koster et al. 2011) a zrealizované viaceré výskumy, ktoré ozrejmili partikulárne aspekty participácie týchto žiakov. Zámerom dizertačnej práce je identifikovať kľúčové determinanty vrstovníckych sociálnych interakcií v inkluzívnom prostredí, analyzovať ich z pohľadu žiakov, pedagógov a rodičov a na základe zistení navrhnúť ich teoretický koncept.
doc. Mgr. Martin Brestovanský, PhD. (martin.brestovansk%C3%BD [at] truni.sk)
Postoje učiteľov a rodičov k výchove charakteru na školách v Európe a na Slovensku
Teachers’ and Parents’ Attitudes Towards Character Education in Schools in Europe and Slovakia
Napriek tomu, že výchova charakteru je významnou témou svetovej vedeckej diskusie už niekoľko desiatok rokov, veľmi intenzívne od 90. rokov 20. storočia, doposiaľ bol zrealizovaný kriticky nízky počet medzinárodných komparatívnych štúdií v tejto oblasti. Rozsah významnejších štúdií bol zväčša určený hranicami krajín a to najmä v anglofónnych štátoch, príp. v krajinách, ktoré sú úzko inšpirované prístupmi vyvinutými v týchto krajinách (Berkowitz & Bier, 2005; Lickona & Davidson, 2005; Seligman et al., 2009; Arthur, Fullard, & O’Leary, 2022). Navyše, prehľadové štúdie zápasia s problematickými a rôznorodými konceptualizáciami, od veľmi širokého poňatia výchovy charakteru, zahŕňajúceho rôzne programy sociálno‑emocionálneho učenia sa (SEL) (Lerner et al., 2003; Durlak et al., 2011; CASEL, 2015) až po úzke chápanie výchovy charakteru ako výchovy k cnostiam v neoaristotelovskom duchu (Carr, 2008; Kristjánsson, 2015 a i.) (viac pozri Nucci & Narvaez, 2008; Brestovanský, 2019; Brestovanský, 2022). Doposiaľ nebola zrealizovaná štúdia, ktorá by z pohľadu respondenta jasne formulovala pojem výchovy charakteru a zároveň bola realizovaná v internacionálnom rozsahu a naraz s dvomi skupinami aktérov (učitelia, rodičia).
Zároveň slovenské základné školstvo nachádza v špecifickej situácii kurikulárnej reformy, v rámci ktorej prvých 39 škôl pilotne implementuje okrem iného aj celoškolské stratégie výchovy charakteru (VCH). Umožňuje to v aktuálnom čase prostredníctvom kvalitatívnych prípadových štúdií skúmať proces implementácie koncepcie VCH a mnoho otvorených otázok, ktoré s týmto procesom súvisia.
Prvým cieľom doktorandskej práce bude prispieť k širšiemu medzinárodnému výskumnému projektu (TEPACE), na ktorom sa zúčastňujú členovia Katedry pedagogických štúdií, t. j. opísať a porovnať názory a presvedčenia učiteľov a rodičov na výchovu charakteru v školách na Slovensku v medzinárodnej komparácii dát z ďalších zapojených európskych krajín.
Druhým, nadväzným výskumným cieľom je na báze prípadových štúdií kvalitatívne opísať proces implementácie koncepcie výchovy charakteru do škôl, ktoré sú súčasťou experimentálneho overovania nového ŠVP. Predpokladáme zapojenie 4 – 6 škôl do dlhodobej kvalitatívnej sondy.
Profesijné učiace sa komunity a implementácia štátneho vzdelávacieho programu v škole
Professional Learning Communities and the Implementation of the National Curriculum in School
Základné školy na Slovensku sa aktuálne nachádzajú v stave zavádzania nového štátneho vzdelávacieho programu do praxe vzdelávania (2022 – 2026). Od septembra roku 2023 vstúpilo do tohto procesu prvých tridsaťdeväť škôl pilotného overovania významne reformovaného kurikula a od septembra 2024 ďalších 418 škôl na ne nadviaže. V tomto procese sa objavuje celý rad výziev a problémov, s ktorými sa školské kolektívy stretávajú alebo budú stretávať. Medzi inými najmä s pojmovým a tematickým zosúlaďovaním vzdelávacích oblastí medzi sebou navzájom, zmenou stratégií vyučovania, prepájaním doménových a prierezových gramotností, posilňovaním charakterovej výchovy v nadpredmetových a extrakurikulárnych vzťahoch atď. Všetky tieto významné zmeny predpokladajú nielen funkčnú komunikáciu medzi vedením a učiteľmi a učiteľmi navzájom, ale oveľa hlbšie pochopenie a prijatie paradigmy profesijných učiacich sa komunít, ktoré je možné charakterizovať ako priestory pre systematickú odbornú spoluprácu, kontinuálne skúmanie a zlepšovanie v priaznivej klíme a kultúre školy (DuFour & Eaker, 1998; Belz & Siegrist, 2001; Wenger, 2002; Hord, 2003; DuFour, 2004; Brestovanský et al., 2020; Brestovanský, Grohová, & Baranyai, 2022).
Doktorand bude na základe zvolenej konceptualizácie zavádzania zmien v školskom prostredí (Hughes & Keith, 1980; Hall & Hord, 1987; Anderson, 1997; Kotter, 1996; Kotter & Cohen, 2002 a i.) skúmať vzťah jednotlivých indikátorov profesijnej učiacej sa komunity, jednotlivých premenných daného modelu a, samozrejme, zvolených indikátorov úspešnosti implementácie nového kurikula. Predpokladanou hlavnou výskumnou metódou budú prípadové štúdie vybraných škôl.
Morálny charakter ako metagramotnosť: implementácia cieľov výchovy charakteru do štandardov vybraných doménových gramotností
Moral Character as Metaliteracy: Implementing Character Education Goals into Selected Domain Literacy Standards
Jednou z kľúčových zmien v aktuálne reformovanom štátnom vzdelávacom programe pre základné školy je výrazné posilnenie statusu výchovy charakteru žiakov. Dvomi z troch hlavných cieľov základného vzdelávania bude, aby žiak „mal vybudovaný základný hodnotovo‑kultúrny rámec svojej osobnosti, ktorý ho orientuje a sprevádza pri plánovaní a dosahovaní individuálnych životných cieľov (…), a aby „získal reálne vedomie o vlastnom osobnostnom potenciáli pre svoj ďalší vzdelávací rast a celostný rozvoj“. Na tomto základe bola do nového ŠVP navrhnutá metarovina rozvoja charakteru žiaka, ktorá je konceptualizovaná prostredníctvom reprezentatívnych komponentov morálneho charakteru, (napr. morálne vedomie, odvaha/statočnosť, úcta k druhým, spravodlivosť a integrita a pod.). Tieto komponenty charakteru budú ďalej rozpracované do operacionalizovanej podoby tak, aby boli s porozumením aplikované do obsahov každej jednej doménovej gramotnosti (napr. matematickej, jazykovej, prírodovednej atď.), t. j. aby sa v škole výchovná funkcia nerealizovala len spontánne, fragmentárne, v skrytom kurikule, ale aby učitelia aj žiaci vedome a systematicky pracovali na vlastnom charakterovom rozvoji.
Zjavné je, že učitelia budú potrebovať pri implementácii týchto zámerov odbornú podporu a to ako metodickú (príprava učebných zdrojov, systém ďalšieho vzdelávania atď.), tak aj výskumnú v zmysle validného overovania kvality praktickej realizácie výchovy charakteru a jej dopadov na žiakov. Cieľom dizertačnej práce bude výskumne zachytiť tento proces, buď v participatívnom dizajne (ako spolutvorca podporných nástrojov pre učiteľov) alebo v dizajne nezávislého pozorovania, pričom sa autor bude môcť opierať o skúsenosti významných štúdií implementácie výchovných programov (porov. Durlak & Dupre, 2008; Duncan et al., 2012; Lendrum & Humphrey, 2012; Durlak et al., 2016), či konkrétne štúdií zameraných na prežívanie učiteľov v procesoch zavádzania inovácií (Fullan & Pomfret, 1977; Hughes & Keith, 1980; Hattie, Bustamante, Almarode, Fisher, & Frey, 2021; Desimone, 2002; Penuel, Fishman, Yamaguchi, Gallagher, 2007 a mnohí iní).
doc. PaedDr. Martin Dojčár, PhD. (martin.dojcar [at] truni.sk)
Konšpiračné teórie vo vzdelávacích inštitúciách
Conspiracy Theories in Educational Institutions
Konšpiračné teórie patria medzi aktuálne sociálno‑patologické javy s celospoločenským dopadom. V slovenských podmienkach zaznamenávame výskumy konšpirácií, či už realizované v psychologickom kontexte (Vladimíra Čavojová, Marína Zavacká a iní), alebo kultúrno‑antropologickom kontexte (Zuzana Panczová, Vladimír Bahna, atď.). Konšpirácie sa však vyskytujú aj medzi učiteľmi a žiakmi na rôznych stupňoch a typoch škôl. Na druhej strane školstvo, a vzdelávanie ako také, ponúkajú možnosti rozvíjať prevenciu zameranú na konšpiračné teórie a viesť žiakov a študentov ku kritickému mysleniu a rozlišovaniu, ktoré je jedným z kľúčových pojmov v prístupe ku konšpiráciám z profylaktického hľadiska (Martin Dojčár a kol. a iní). Cieľom dizertačnej práce je zmapovať už overené metodiky prístupu k dezinformáciám a konšpiráciám na školách v zahraničí, ako príklady dobrej praxe, čo predpokladá znalosť cudzieho jazyka. Cieľom výskumu bude preskúmať vybrané vzdelávacie inštitúcie na Slovensku z hľadiska výskytu konšpiračných teórií, z hľadiska úspešnej, resp. neúspešnej prevencie voči týmto teóriám, príp. zavedených metodík v tejto oblasti, a tak zmapovať aktuálny stav vzhľadom na predmetnú problematiku. Na základe výsledkov výskumu a poznania príkladov dobrej praxe zo zahraničia, bude výstupom dizertačnej práce návrh metodiky práce s dezinformáciami a konšpiračnými teóriami na vybranom stupni škôl.
doc. PaedDr. Jana Majerčíková, PhD. (martin.dojcar [at] truni.sk)
Tieňové vzdelávanie na Slovensku: mikroperspektívy aktérov
Shadow education in Slovakia: micro perspectives of actors
Tieňové vzdelávanie alebo inak súkromné doplnkové doučovanie je metaforou pre kopírovanie mainstreamového vzdelávania, ktoré má byť realizované v čase mimo vyučovania s cieľom (spravidla) zlepšiť akademické výsledky žiaka. V súčasnosti už nie je tieňové vzdelávanie výsostne východoázijským fenoménom, progreduje aj v krajinách EU, Slovensko nevynímajúc. Zrejmá väzba na politické, sociálno‑ekonomické a vzdelávacie podmienky tej ktorej krajiny indikuje pomerne širokú diverzitu, ktorá je predpokladateľná aj v podmienkach Slovenska. S oporou o hutný výskum tejto problematiky v zahraničí bude ambíciou dizertačnej práce poskytnúť podrobnú štúdiu aktérov pohybujúcich sa v sektore tieňového vzdelávania, a to žiakov, ich rodičov, poskytovateľov (v jeho rámci vybraných tútorov, lektorov, vzdelávateľov, prípadne podnikateľov prevádzkujúcich doučovanie, vývojárov pre online vzdelávanie – i v reakcii na covid pandémiu apod.). Z hľadiska metodologického sa ponúka využitie stratégie viacprípadovej štúdie, tá však nemusí byť jedinou využiteľnou koncepciou, postupom. Dizertácia doplní poddimenzovaný, respektíve takmer neexistujúci výskum v predmetnej problematike na Slovensku, a to s ohľadom na rozmanitosť jednotiek na analýzu, hĺbku skúmania i geografické pokrytie.
Didaktické aplikácie v tieňovom vzdelávaní na Slovensku
Didactic applications in shadow education in Slovakia
Vzdelávanie na Slovensku sa (podobe ako inde vo svete) realizuje aj mimo hlavný prúd. Jedna z perspektív odkrývajúca toto paralelné, spravidla súkromné doplnkové doučovanie, je označovaná ako tieňové vzdelávanie. Najčastejšie sa reflektuje dopad tieňového vzdelávania na sociálne nerovnosti a akademické výsledky žiakov, v dlhodobej perspektíve sa uvažuje i o dôsledkoch na ekonomický rozvoj či povahu mainstreamového vzdelávania. Košatý výskum v tejto problematike v zahraničí signalizuje, že špecifické otázky obsahu, kvality, podmienok či ostatných pedagogických premenných (v tieňovom vzdelávaní) by si zaslúžil väčšiu pozornosť. S ohľadom na to bude ambíciou dizertačnej práce odkryť, ako je tieňové vzdelávanie realizované, a to napríklad cez optiku vzájomne sa ovplyvňujúcich didaktických kategórií. Skúmané budú otázky týkajúce sa cieľov, obsahu, metód, hodnotiacich postupov, prostriedkov či foriem tieňového vzdelávania, online vzdelávanie nevynímajúc. Zaujímavé bude tiež sledovať jeho trvanie, (prípadne) kvalitu, stratégie a/alebo pedagogické kompetencie lektorov, poskytovateľov vzdelávania. Navrhovaná je zmiešané metodológia. Dizertácia prispeje k porozumeniu procesom výučby v tieňovom vzdelávaní na Slovensku a osvetlí interakcie medzi vereným a tieňovým vzdelávaním, ktoré môžu mať komplementárny ale aj konkurenčný charakter.
doc. Dana Masaryková, PhD. (dana.masarykova [at] truni.sk)
Projekt aktívna škola a jeho vplyv na zmenu kultúry školy
The Active School Project and its Impact on Changing School Culture
Od škôl sa očakáva, že budú plniť množstvo rôznych úloh, ale väčšina škôl by sa pravdepodobne zhodla na tom, že ústredné sú dve ambície: rozvoj vedomostí, zručností, postojov a hodnôt žiakov, ktoré však budú smerovať k podpore ich wellbeingu a prostredníctvom kultúry školy formovanie uvedomelých občanov prispievajúcich k rozvoju spoločnosti v danej krajine (Wolbert, 2021). Napriek skutočnosti, že pravidelná pohybová aktivita je všeobecne uznávaná ako dôležitá súčasť zdravého fungovania detí a mladých ľudí, existujú presvedčivé a alarmujúce dôkazy o tom, že veľké množstvo mladých ľudí je neaktívnych do takej miery, že ohrozujú svoje vlastné psychické a fyzické zdravie. Celosvetovo 50 % detí nespĺňa medzinárodne uznávaný cieľ 60 minút miernej až intenzívnej pohybovej aktivity denne a toto číslo sa zvyšuje na 80 % v krajinách s vyššími príjmami a pretrváva až do dospievania (Breda, et al. 2018; Guthold et al., 2018; Tremblay, et al. 2016). Európske politiky preto podporujú celoškolské prístupy ako jednu z najsľubnejších investícií do pohybovej aktivity a tým i do zdravia detí a mládeže (Leitner, 2020). Školy totiž poskytujú najlepšiu príležitosť pre pravidelnú, štruktúrovanú a zmysluplnú pohybovú aktivitu a to v rôznych formách a v rôznom rozsahu. Je zrejmé, že tradičné usporiadanie pohybovej aktivity v škole – predovšetkým prostredníctvom hodín telesnej a športovej výchovy – nepostačuje na splnenie tejto výzvy. V súčasnosti sa na Slovensku realizuje projekt Aktívna škola, ktorý si kladie za cieľ naplniť očakávania v zmysle podpory pohybovej aktivity cez rôzne školské usporiadania a organizáciu. Tento prístup si však nevyhnutne vyžaduje zmenu kultúry školy a všetkých jej aktérov. Cieľom dizertačnej práce bude analyzovať rôzne prístupy v zahraničí k realizácii aktívnej školy a porovnať ich so slovenskou realitou, pričom empirický výskum bude smerovať najmä k odhaleniu vplyvu projektu aktívnej školy na celkovú kultúru školy a na jej jednotlivých aktérov.
EN: Schools are expected to fulfil a number of different roles, but most of the schools would probably agree that two ambitions are central: to develop pupils’ knowledge, skills, attitudes and values, but which will also aim to promote their wellbeing and through the school culture to form conscious citizens contributing to the development of society in the respective country (Wolbert, 2021). Despite the fact that regular physical activity is widely recognized as an important part of the healthy functioning of children and young people, there is a compelling and alarming evidence that large numbers of young people are inactive to the extent that they are putting their own mental and physical health at risk. Globally, 50% of children do not meet the internationally recognized target of 60 minutes of moderate to vigorous physical activity per day, and this number increases to 80% in high‑income countries and persists into adolescence (Breda, et al. 2018; Guthold et al., 2018; Tremblay, et al. 2016). European policies therefore support school‑wide approaches as one of the most promising investments in physical activity and thus in the health of children and youth (Leitner, 2020). Schools provide the best opportunity for regular, structured and meaningful physical activity in different forms and to different extents. It is obvious that the traditional organization of physical activity at school – primarily through physical and sports education classes – is not sufficient to meet this challenge. Currently, the Active School project is being implemented in Slovakia, which aims to fulfil expectations in terms of supporting physical activity through various school arrangements and organization. However, this approach inevitably requires a change in the school culture and all its actors. The aim of the dissertation will be to analyse different approaches abroad related to the implementation of an active school and compare them with the Slovak reality, while the empirical research will mainly aim to reveal the impact of the active school project on the overall culture of the school and on its individual actors.
doc. Kristína Žoldošová, PhD. (kristina.zoldosova [at] truni.sk)
Práca sa dátami v kontexte rozvoja predstavy o povahe vedy
Empirical Data Processing as Principal Component of Appropriate Understanding of Nature of Science
Problematika rozvoja prírodovednej gramotnosti sa v súčasnosti uberá smerom k intenzívnejšej podpore myšlienkových postupov typických pre vedu. Tieto snahy primerane reflektuje koncept rozvoja predstavy o povahe vedy a vedeckého skúmania. Jedným z kľúčových prvkov tohto konceptu je snaha rozvíjať u detí prácu s dátami. Dieťa sa učí získavať dáta primerane precíznymi postupmi skúmania, aby mohlo výsledkom, ktoré z dát vyplývajú, dôverovať. Učí sa z dát indukovať závery, pričom sa stretáva s rôznymi postupmi, ktoré indukcii záveru významným spôsobom napomáhajú, napríklad systematizácia dát do tabuliek a diagramov. Grafická podoba získaných dát má potom významnú komunikačnú úlohu, dieťa dokáže vysloviť záver, pričom argumentuje zaznamenanými dátami. S tým sa spája potreba súbežného rozvoja grafickej gramotnosti, keďže pre vedu je typická systematizácia dát do tabuliek, diagramov, grafov, či schém. Cieľom práce bude zistiť, do akej miery žiaci prvého stupňa ZŠ dokážu pracovať s rôznymi systematizovanými formami dát a to v zmysle rozvíjajúcej sa spôsobilosti vedeckej komunikácie.
EN: The development of science literacy is currently moving towards more intensive support of thought processes typical for science. These efforts are adequately reflected in the concept of developing an idea of the nature of science and scientific procedures. One of the key elements of this concept is the effort to develop children’s work with data. The child learns to obtain data through reasonably accurate research procedures so that he or she can trust the results of the data. They learn to induce conclusions out of the obtained data, while encountering various procedures that significantly help the induction of conclusions, such as systematization of data into tables and diagrams. Thus, the graphic form of the obtained data plays an important communication role, the child is able to express a conclusion, arguing while using the recorded data. This is associated with the need for the simultaneous development of graphic literacy, as science is characterized by the systematization of data into tables, diagrams, graphs or schemes. The aim of the work will be to find out to what extent primary school students can work with various systematized forms of data in terms of the evolving ability of scientific communication.
Študijný program pedagogika v anglickom jazyku
PhD. Thesis Topics Proposals for Academic Year 2024/2025 in Field of Pedagogy
prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc. (branislav.pupala [at] truni.sk)
Devolution of Educational Sovereignty and Agency: Trends and Dynamics in Setting Contemporary Education Policies
The impact of developments such as the digital transformation of education, overall globalization trends, cross‑national achievement surveys, etc. is not restricted by borders or national regulations. The number of factors and actors influencing contemporary education policies has been steadily growing in recent decades. If the education systems’ development are increasingly following international trends, how independent are the national education policies? How sovereign are they? What is, actually, educational sovereignty? How is it defined? How does it relate to the broader, century‑old fundamental legal concept of sovereignty? And how does it correspond with emerging modern‑time sibling‑notions, such as monetary sovereignty, economic sovereignty, etc.? Bringing our understanding about the agency, trends and dynamics of the national educational policies in line with the swiftly changing environment in which education‑policy makers operate nowadays requires a recognition of the disruptive impact of various factors and trends beyond the discretion of the very same national education‑policy makers.
A proper and up‑to‑date understating of the ongoing processes shaping education‑policy making has significant academic and social relevance. Academically, the quickly evolving education‑policy environment necessitates to rigorously scrutinize some still dominant education science paradigms. The proposed research is expected to contribute to more precise defining of the notion of education sovereignty by aligning it with the legal concept of sovereignty, while reaffirming its relevance into the domains of international and comparative education science. Next to its theoretical contribution, the study shall examine closely the dynamics of the contexts impacting contemporary education‑policy making. This, in turn, shall re‑arm educationalists and other scholars with renewed conceptual frameworks when researching ever quicker evolving national education policies. Potentially, the suggested study might even inform novel methodological approaches to examine and evaluate education policies and education policy‑implementation interventions.
The proposed study is expected to have certain social significance, too, mostly by supporting bettered policy evaluation and advice and thus furthering the education‑system governance. Sharpened attention of the education‑policy‑expert community to the newly emerging contexts, trends, and decision‑making influences shall contribute to the pertinence of designing, analysing and evaluating education policies and policy‑implementation interventions.
doc. Kristína Žoldošová, PhD. (kristina.zoldosova [at] truni.sk)
Empirical Data Processing as Principal Component of Appropriate Understanding of Nature of Science
The development of science literacy is currently moving towards more intensive support of thought processes typical for science. These efforts are adequately reflected in the concept of developing an idea of the nature of science and scientific procedures. One of the key elements of this concept is the effort to develop children’s work with data. The child learns to obtain data through reasonably accurate research procedures so that he or she can trust the results of the data. They learn to induce conclusions out of the obtained data, while encountering various procedures that significantly help the induction of conclusions, such as systematization of data into tables and diagrams. Thus, the graphic form of the obtained data plays an important communication role, the child is able to express a conclusion, arguing while using the recorded data. This is associated with the need for the simultaneous development of graphic literacy, as science is characterized by the systematization of data into tables, diagrams, graphs or schemes. The aim of the work will be to find out to what extent primary school students can work with various systematized forms of data in terms of the evolving ability of scientific communication.
Študijný program slovenský jazyk a literatúra
doc. PaedDr. Andrej Závodný, PhD., konzultant Mgr. Marek Mikušiak, PhD.
Rola jazykových intuícií ako empirickej evidencie v lingvistike
The role of linguistic intuitions as empirical evidence in linguistics
Dizertačná práca sa zameriava na metodologické aspekty moderných výskumov jazykových intuícií. Cieľom práce je prispieť k etablovaniu jazykovednej metodológie poznávania jazykových intuícií ako empirickej evidencie pre adekvátny lingvistický opis. Empirická časť je založená na výskume miery intuitívnej akceptovateľnosti vybraných jazykových javov v slovenčine.
doc. PaedDr. Andrej Závodný, PhD.
Hydronymia dolného povodia Váhu
Hydronymy of the Lower Váh River Basin
Dizertačná práca je orientovaná na heuristický výskum hydronymie dolného povodia Váhu od Trenčína po sútok s Dunajom pri Komárne podľa jednotnej metodiky hydronomastického projektu Hydronymia Slovaciae. Hlavným cieľom je zber a analýza historického a súčasného hydronymického materiálu (a s ním motivačne súvisiacich oným z iných onymických tried), zmapovanie historickej a súčasnej hydrografickej situácie, vrátane hustej siete kanálov a vodných diel na rieke, a terénny výskum neštandardizovaných (živých) názvov zo skúmaného územia, čím by sa v nadväznosti na dve hydronomastické monografie J. Krška Hydronymia horného povodia Váhu (od povodia Rajčanky po prameň Váhu) a Hydronymia stredného povodia Váhu (od Trenčína po Žilinu), ktoré vyšli v roku 2011, resp. v roku 2022 skompletizovalo celé povodie najdlhšej slovenskej rieky.
Študijný program teória jazykového a literárneho vzdelávania
Študijný odbor učiteľstvo a pedagogické vedy
denná/externá forma
prof. PaedDr. Silvia Pokrivčáková, PhD.
Prítomnosť a budúcnosť cudzojazyčného vzdelávania po nástupe generatívnej umelej inteligencie
The presence and future of foreign language education after the advent of generative artificial intelligence
Anotácia: Minuloročné bezplatné sprístupnenie niektorých jazykových modelov (napr. ChatGPT) širokej verejnosti spôsobilo prekvapujúce skokové zmeny aj v rýchlo sa rozvíjajúcom svete technológií. Zatiaľ čo technologický svet oslavuje jeho neuveriteľnú výkonnosť a funkčnosť, iné oblasti (vrátane oblasti vzdelávania) reagovali zdržanlivejšie a neraz s obavami. Tie plynú najmä z možnosti nekontrolovanej produkcie klamlivých informácií, ľahšieho šírenia dezinformácií. V akademickom svete panujú obavy z dostupnejšieho podvádzania a ťažko odhaliteľného plagiátorstva. Cieľom dizertačnej práce je zmapovať dopad sprístupnenia programov generatívnej umelej inteligencie na systém a procesy cudzojazyčného vzdelávania.
Práca porovnáva situáciu pred a po sprístupnení generatívnych jazykových modelov, mapuje spôsoby, akým sa ekosystém jazykového vzdelávania vyrovnal s touto zmenou, a vyváženým spôsobom posudzuje výhody a riziká ich začleňovania do cudzojazyčného vzdelávania.
Abstract: Last year’s free availability of some language models (e.g. ChatGPT) to the general public caused surprising leaps and bounds even in the rapidly evolving world of technology. While the technological world celebrates its incredible performance and functionality, other fields (including education) have reacted in a more restrained way, and often with apprehension. Such reaction stems mainly from the possibility of the uncontrolled production of misleading information, and easier spread of misinformation. In the academic world, there are concerns about more accessible cheating and harder‑to‑detect plagiarism. The aim of this dissertation is to map the impact of making generative artificial intelligence programs available in the system and processes of foreign language education.
The thesis compares the situation before and after the availability of generative language models, maps the ways in which the language learning ecosystem has coped with this change, and assesses in a balanced way the benefits and risks of incorporating them into foreign language education.
doc. Mgr. Hana Vančová, PhD.
Obrátená výučba vo vyučovaní cudzích jazykov
Flipped learning in foreign language education
Anotácia: Digitálne vzdelávacie nástroje umožňujú vysokú flexibilitu organizácie vzdelávacieho procesu, čím dochádza k zvyšovaniu jeho efektivity, vzniku podmienok na rozvoj komplexnejších zručností učiacich sa a umožnenie dodatočnej vzdelávacej podpory študentov pre učiacich sa, ktorí to potrebujú. Jednou z foriem, ktoré to umožňujú, je takzvaná obrátená výučba (flipped classroom). Pomocou akčného výskumu študent implementuje prvky obrátenej výučby do hodín cudzieho jazyka a vyhodnotí potenciál tohto prístupu v cudzojazyčnom vzdelávaní.
Annotation: Digital learning tools allow high flexibility in the organization of the learning process, thus increasing its efficiency, creating conditions for developing more complex learner skills, developing learner autonomy and enabling additional learning support for learners who need it. One of the forms that make this possible is the so‑called flipped classroom. Using action research, the student implements elements of flipped learning in foreign language lessons and evaluates the potential of this approach in foreign language education.
doc. Mgr. Hana Vančová, PhD.
Využitie učebných stratégií pri rozvoji cudzojazyčných komunikačných zručností
The Use of Learning Strategies in Foreign Language Education
Anotácia: Rozvoj cudzojazyčných komunikačných zručností je komplexný proces, ktorý sa odohráva vo viacerých rovinách. V tomto procese je dôležité, aby učiaci sa do neho aktívne vstupoval a vedel, ako svoje schopnosti môže ďalej rozvíjať. Pri nácviku komunikačných zručností preto jedinec využíva súbor aktivít a činností, ktoré sa súhrnne nazývajú aj stratégie, pričom každá z nich môže byť založená na priamej či nepriamej aktivizácii jeho vedomostí a skúseností so systémom cudzieho jazyka. Cieľom dizertačnej práce je pomocou akčného výskumu preskúmať potenciál učebných stratégií v cudzojazyčnom vzdelávaní, či už prácou s teoretickými informácii o jazyku alebo priamou prácou s jazykovým materiálom.
Annotation: Developing foreign language communication skills is a complex process on several levels. In this process, it is essential for the learner to be actively involved and to know how to develop his/her skills further. In practicing communicative skills, the individual uses a set of activities and actions, collectively called strategies; each may be based on direct or indirect activation of his or her knowledge and experience with the foreign language system. This dissertation aims to use action research to explore the potential of learning strategies in foreign language education, whether by working with theoretical information about the language or directly with the language material.
doc. Mgr. Erika Juríková, PhD.
Preklady antických diel do angličtiny a možnosti ich využitia pri výučbe anglickej literatúry
Translations of ancient works into English and their possible use in teaching English literature
Prvé preklady z antických jazykov do angličtiny vznikali už v stredoveku. Boli to však len ojedinelé prekladateľské počiny. Skutočný začiatok prekladania z klasických jazykov v anglofónnom prostredí kladieme do obdobia renesancia, keď sa antická kultúra a jej hodnoty dostávali do popredia a začali sa akcentovať v širšom kultúrno‑historickom a literárnom kontexte. Práca by mala zmapovať anglické preklady antických autorov, poskytnúť ich analýzu a navrhnúť, ktorí antickí autori a ktoré diela by mali byť súčasťou výučby anglickej literatúry.
The first translations from ancient languages into English date back to the Middle Ages. However, these were only sporadic translations. The real beginning of translation from classical languages in the English‑speaking world can be traced back to the Renaissance when ancient culture and its values came to the fore and began to be emphasised in a broader cultural, historical and literary context. The thesis should map English translations of ancient authors, provide their analysis, and suggest which ancient authors and which works should be included in the teaching of English literature.
PaedDr. Zuzana Hrdličková Ph.D., univ. doc.
Interpretácia signálov v cudzojazyčnom vzdelávaní
Reflexion of Cultural Specifics in Verbal and Non‑Verbal Communication and Correct Interpretation of Signals in Foreign Language Education
V dnešnom modernom globalizovanom svete sa komunikácii pripisuje rastúca dôležitosť a má veľký význam pre ľudí, ktorí sa pohybujú napríklad vo sfére obchodu/podnikania. Dezinterpretácia signálov tu môže mať negatívne následky. Cieľom kvalitatívneho výskumu je skúmať a porovnávať verbálne a neverbálne signály vysielané interlokútormi vybraných západných a východných kultúr a vplyv dezinterpretácie signálov na dohodovanie kontraktov. Výsledky výskumu budú následne konfrontované so súčasnou teóriou a praxou vyučovania cudzích jazykov. Výsledkom bude séria odporúčaní, ako by bolo možné inovovať oblasť didaktiky jazykov zameranú na rozvoj interkultúrnych kompetencií.
In today’s modern globalised world, communication is of increasing importance and is of great importance to people who are, for example, in the business/business sphere. Here, misinterpretation of signals can have negative consequences. The aim of this qualitative research is to examine and compare the verbal and non‑verbal signals sent by interlocutors of selected Western and Eastern cultures and the impact of signal misinterpretation on contract negotiation. The results of the research will then be confronted with current theory and practice of foreign language teaching. The result will be a series of recommendations on how the field of language didactics could be innovated to develop intercultural competence.
doc. PhDr. Božena Horváthová, PhD.
Integrovaný prístup k rozvoju právnickej angličtiny a úprave učebných osnov
An Integrated Approach to Legal English Needs and Curriculum Adaptations
Dizertačná práca sa zaoberá angličtinou pre špecifické účely, najmä právnickou angličtinou v rámci teórie jazykového a literárneho vzdelávania. Teoretický základ skúma špecifické jazykové požiadavky, s ktorými sa stretávajú právnici, pričom zdôrazňuje význam zmysluplnej komunikácie v právnom kontexte. Štúdia vychádza z interdisciplinárnych perspektív, zahŕňa lingvistické teórie, metodológie vzdelávania a analýzu právneho diškurzu s cieľom poskytnúť komplexné pochopenie jazykovej zložitosti súvisiacej s právnou praxou.
Metodológia výskumu kombinuje analýzu potrieb, obsahovú analýzu a akčný výskum. Rozhovory so zainteresovanými stranami (študentmi práva, vyučujúcimi, právnikmi v praxi) predstavujú zložku analýzy potrieb, ktorá identifikuje požiadavky na jazykové znalosti a komunikačné výzvy. Súčasne obsahovou analýzou študijných plánov na právnických fakultách na Slovensku bude skúmaný súlad medzi cieľmi vzdelávania a praktickými jazykovými potrebami. Tretia zložka, akčný výskum, zahŕňa proces tvorby, implementácie a hodnotenia učebných osnov s cieľom zdokonaliť a zvýšiť užitočnosť jazykových programov pre študentov práva.
Práca prispieva k výskumu angličtiny pre špecifické účely pochopením jazykových požiadaviek v oblasti právnej angličtiny a ponúka poznatky pre rozvoj učebných osnov v právnickom vzdelávaní. Práca aplikuje lingvistické teórie na vývoj jazykových osnov šitých na mieru, čím prepája teoretické poznatky a praktické jazykové potreby. Práca je príspevkom k výskumu angličtiny pre špecifické účely, jazykovému vzdelávaniu v oblasti štúdií práva.
This thesis explores English for Specific Purposes (ESP), particularly Legal English. The theoretical foundation examines the distinctive linguistic demands encountered by legal professionals, emphasising the significance of meaningful communication in legal contexts. The study draws from interdisciplinary perspectives, incorporating linguistic theories, educational methodologies, and legal discourse analysis to provide a comprehensive understanding of the linguistic complexities involved in legal practice.
The research methodology employs a tripartite approach, combining needs analysis, content analysis, and action research. Interviews with stakeholders such as law students, faculty professors, and in‑practice lawyers, constitute the needs analysis component, identifying language proficiency requirements and communication challenges. Simultaneously, a content analysis of study plans at law faculties in Slovakia examines the alignment between educational objectives and practical linguistic needs. The third component, action research, involves curriculum development, implementation, and evaluation to refine and enhance the usefulness of the English language programs for law students.
The study contributes to ESP research by understanding legal linguistic demands and offers insights into the curriculum development of English for specific purposes in legal education. The thesis applies linguistic theories to developing tailored language curricula, bridging theoretical knowledge and practical language needs. The thesis is a contribution to ESP research and language education.
doc. PaedDr. Rastislav Metruk, Ph.D.
M‑learning v procese výučby angličtiny ako cudzieho jazyka
M‑learning in the Process of Teaching English as a Foreign Language
V posledných rokoch je možné pozorovať zmenu z počítačom podporovaného vyučovania na vzdelávanie prostredníctvom mobilných technológií (M‑learning). Mobilné zariadenia disponujú viacerými, pre žiakov a študentov atraktívnymi prvkami, ako napr. neustála dostupnosť, ľahká prenosnosť, neobmedzený prístup k vzdelávacím obsahom alebo flexibilita vo vzájomnej komunikácii. Cieľom práce je identifikovať a analyzovať postoje študentov angličtiny k využívaniu mobilných prenosných smart zariadení (napr. smartfón alebo tablet) a ich aplikácií v procese učenia sa angličtiny ako cudzieho jazyka s použitím vybraných vedeckých výskumných metód (dotazník, pozorovanie, príp. rozhovor). Ďalším cieľom bude preskúmať aký dopad má využívanie vybraných smart zariadení na rozvoj jednotlivých jazykových systémov a zručností. Výsledky a zistenia tak môžu byť užitočné pre učiteľov cudzích jazykov, pričom môže následne dôjsť k hlbšiemu prebádaniu tej oblasti cudzojazyčnej výučby, ktorej nie je v našom kontexte zatiaľ venovaná dostatočná pozornosť.
Nowadays, one can detect a shift from computer‑based learning (CALL) toward the use of mobile technologies (m‑learning) in the process of foreign language teaching and learning. Mobile devices include numerous features which appear to be rather attractive for EFL learners and students, such as 24/7 availability, portability, unlimited access to educational content, and flexibility in communication. The doctoral thesis aims to identify and analyze the attitudes of EFL students toward the use of mobile smart devices (e.g., smartphones or tablets) and their applications in the process of EFL instruction. Scientific methods such as questionnaire, observation, or interview will be employed to gather the relevant data. Further, the thesis will aim to examine the effect of using the selected smart devices on the development of language systems and skills. The research findings and outcomes can be then regarded as useful and valuable for both pre‑service and practicing teachers, and more light can be cast on the matter which still appears to be in its infancy in the context of Slovak EFL instruction.
doc. PaedDr. Rastislav Metruk, Ph.D.
Postavenie a rola moderného učiteľa v procese cudzojazyčnej výučby: súčasný stav, výzvy a perspektívy
Position and Role of a Modern Teacher in the Process of Foreign Language Teaching: Current Status, Challenges, and Perspectives
Súčasná doba kladie čoraz väčšie nároky na moderného učiteľa. Ovládanie a práca s modernými digitálnymi technológiami, nástrojmi a smart zariadeniami, zohľadňovanie individuálnych potrieb jednotlivých žiakov a študentov, alebo zvyšujúci sa podiel žiakov so špeciálnymi výchovno‑vzdelávacími potrebami predstavujú iba časť náročných požiadaviek, ktoré má spĺňať moderný učiteľ. V cudzojazyčnom vzdelávaní sa vyučujúci nachádza spravidla v roli facilitátora, avšak názory na jednotlivé znaky tejto role (miera zapojenia žiakov do procesu výučby, (ne)využívanie materinského jazyka na hodinách angličtiny, rozsah práce v pároch a malých skupinkách, rovnomerný rozvoj všetkých jazykových zručností a systémov a pod.) môžu byť predmetom širších diskusií. Cieľom práce bude preskúmať súčasný stav postavenia a role moderného učiteľa cudzích jazykov prostredníctvom výskumných metód pozorovanie, dotazník alebo interview v nadväznosti na vybrané prvky role facilitátora, ale aj nové požiadavky, ktoré kladie na profesiu učiteľa súčasná moderná doba. Výskumné výsledky by tak mohli priniesť do predmetnej problematiky nové zistenia.
At present, more and more requirements on modern teachers are noticeable. Possessing the ability to effectively use modern digital technologies, tools, and smart devices, considering learners’ needs, or dealing with the increasing number of pupils with special educational needs represent only a part of the demanding requirements foreign language teachers must comply with. It is the role of a facilitator which appears to be the most relevant for language teachers; however, opinions on particular features of this matter (degree of involvement of learners in the process, amount of work in pairs and small groups, equal development of all language skills and systems, etc.) may vary. This doctoral thesis will aim to explore the current state of the position and role of a modern language teacher using the selected research methods of observation, questionnaire, or interview in connection with the selected aspects of the given role. Further, new demands and requirements, which have arisen out of the age we live in, will be also examined. Research outcomes and findings could yield new information on the given matter.
doc. PhDr. Juraj Hladký, PhD., univ. prof.
Učiteľské osobnosti v edukácii materinského jazyka a literatúry (dejinný prierez)
Teacher Personalities in Mother Language and Literature Education (historical meta‑analysis)
Dizertačná práca má prierezovo‑historický, dokumentačný charakter. Jej cieľom je zosumarizovať a skompletizovať čiastkové poznatky o významných pedagógoch pôsobiacich v oblasti jazykového vzdelávania na našom území a objasniť historické pozadie výučby materinského jazyka. Vypracovanie práce si vyžaduje štúdium archívnych materiálov, staršej školskej dokumentácie, zákonov, dostupnej korešpondencie jednotlivých osobností a ich kľúčových diel. Výskumný charakter práce spočíva v zhromažďovaní a štúdiu dostupných archívnych dokumentov. Záverečná práca významne doplní nedostatočne spracovanú kapitolu histórie vyučovania materinského jazyka v slovenskej lingvodidaktike.
The dissertation has a cross‑sectional‑historical, documentary character. Its aim is to summarize and complete partial knowledge about important educators working in the field of language education in our territory and to clarify the historical background of mother tongue teaching. The elaboration of the thesis requires the study of archival materials, older school documentation, laws, available correspondence of individual personalities and their key works. The research nature of the thesis consists in collecting and studying available archival documents. The final thesis will significantly complement the insufficiently elaborated chapter of the history of mother tongue teaching in Slovak linguodidactics.
Študijný program teória prírodovedného vzdelávania
doc. PaedDr. Jana Fančovičová, PhD.
Vývoj a implementácia inovatívnych študijných materiálov pre obsahový komponent Organizmus vzdelávacej oblasti Človek a príroda
Development and Implementation of Innovative Learning Materials for the Content Component Organism and Nature
Vzdelávanie v 21. storočí upúšťa od zapamätávania poučiek a memorovania čiastkových faktov, kladie dôraz na systematické prepájanie poznatkov, kritické myslenie, schopnosť riešiť problémy a spolupracovať v tímoch. Na tieto požiadavky spoločnosti reflektuje nová kurikulárna reforma, ktorá vstúpi do platnosti na celom území Slovenska od školského roka 2025/2026. Vzhľadom na výraznú zmenu od zaužívanej transmisívnej formy učenia na konštruktivistickú formu, dochádza k absencii študijných materiálov.
Cieľom dizertačnej práce bude na báze konštruktivistického princípu vytvoriť súbor študijných materiálov pre vzdelávaciu oblasť Človek a príroda, konkrétne pre obsahový komponent Organizmus. Študijné materiály budú zamerané na rozvoj prírodovednej gramotnosti vo všetkých troch zložkách. Budú obsahovať metodické pokyny pre učiteľa, pracovné listy pre žiakov a ďalšie doplňujúce metodiky a usmernenia. Tvorba a overovanie študijných materiálov si bude vyžadovať aktívnu spoluprácu s učiteľmi a žiakmi základných škôl. Výskum bude prebiehať na základných školách v iteráciach vyvíjaných prototypov študijných materiálov.
Úlohou študenta bude didakticky stvárniť vybraný obsahový komponent prírodovedného vzdelávania pre podmienky slovenského vzdelávacieho systému. Po jeho rozpracovaní obsah aplikovať a overiť vo vyučovacom procese.
doc. PaedDr. Katarína Kotuľáková, PhD.
Identifikácia spôsobilostí učiteľa chémie hodnotiť rozvoj prírodovednej gramotnosti žiakov
Identification of the Chemistry Teacher’s Abilities to Evaluate the Development of Science Literacy
V dnešnej škole predstavuje prírodovedné vzdelávanie prípravu prírodovedne gramotného mladého človeka, ktorý disponuje okrem vedomostí o prírodovedných konceptoch, aj porozumením princípom vedeckého skúmania ako spôsobu poznávania. S implementáciou nových štandardov v rámci kurikulárnej reformy na Slovensku, sa uvedené ciele stávajú legitímnou súčasťou prírodovedného vzdelávania. Sprostredkovanie chemického (prírodovedného) obsahu je zároveň implicitne i explicitne spojené so zisťovaním a hodnotením procesu a výsledkov učenia sa, ako aj komunikovaním zistení žiakovi i reflexiou samotného učiteľa.
Zámerom dizertačnej práce je preskúmanie obrazu o procese a výsledkoch prírodovedného vzdelávania, ako nám ich poskytuje/komunikuje učiteľ v rámci hodnotenia, príp. klasifikácie. Cieľom výskumného šetrenia bude skúmanie spôsobilosti učiteľa chémie (prírodovedných predmetov) rozpoznávať, navrhovať a využívať relevantné prvky formatívnych a sumatívnych nástrojov diagnostikovania a hodnotenia, ktoré by boli konzistentné s cieľovými požiadavkami kurikula, t. j. ktoré monitorujú a reflektujú rôzne úrovne spôsobilostí vedeckej práce, úrovne zvládnutia chemických konceptov a porozumenie princípom fungovania vedy žiakom (Nature of Science). Výskumný problém navrhujeme riešiť kombináciou kvalitatívnych a kvantitatívnych metód, čím zabezpečíme dátovú a metodologickú trianguláciu výskumu. Je možné uvažovať o analýze učiteľovej dokumentácie (učiteľom pripravené nástroje pre sumatívne hodnotenie), pozorovanie vyučovacích jednotiek s následnou sebareflexiou učiteľa, rozhovory, zisťovanie spôsobilosti učiteľa identifikovať oblasti a úroveň prírodovednej gramotnosti v testových úlohách i jeho či jej spôsobilosť úlohy s očakávanou úrovňou a zacielením na určité oblasti tvoriť.
Vyústením dizertačnej práce bude okrem iného aj široká paleta rôznorodých metóda nástrojov (úloh, zadaní) využiteľných v procese formatívneho a sumatívneho hodnotenia prírodovednej gramotnosti v kontexte chemického vzdelávania.
Implementácia princípov zelenej chémie v chemickom vzdelávaní *
Implementation of Green Chemistry Principles in Chemistry Education
Vzhľadom na dlhodobé dôsledky pôsobenia ľudskej činnosti na životné prostredie, v spoločnosti stále viac rezonuje problematika udržateľného rozvoja a zelenej chémie. V priebehu rokov sú formulované rôzne princípy, ktoré možno využiť pri uvažovaní o návrhu, vývoji a realizácii chemických produktov a procesov. Tieto zásady umožňujú chrániť a prinášať hospodársky úžitok, prospech ľuďom i planéte. Vedci hľadajú kreatívne a inovatívne spôsoby, ako znížiť množstvo odpadu, šetriť energiou a objavovať náhrady za nebezpečné látky. Je dôležité poznamenať, že rozsah zásad a princípov zelenej chémie presahuje obavy z nebezpečenstva vyplývajúceho z chemickej toxicity. Témy zahŕňajú problematiku šetrenia energiou, znižovania množstva odpadu a úvahy o životnom cykle, napr. používanie udržateľnejších alebo obnoviteľných surovín, navrhovanie riešení po ukončení životnosti alebo konečnú likvidáciu výrobku.
Princípy zelenej chémie iba implicitne (ak vôbec) rezonujú v kurikule pre chemické vzdelávanie v základných a stredných školách na Slovensku. Vzhľadom na celospoločenskú až celosvetovú situáciu je dôležité, aby si mladí ľudia osvojovali vzorce nazerania, uvažovania, vyhodnocovania i konania, ktoré sú v súlade s vyššie uvedenými princípmi.
Zámerom dizertačnej práce je preskúmanie potenciálu implementovať princípy zelenej chémie do chemického vzdelávania, a to z hľadiska kurikulárneho vymedzenia obsahového a výkonového štandardu, didaktického stvárňovania problematiky, ako aj pripravenosti učiteľov pracovať s týmito témami. Úlohou bude tiež identifikovať dopad uvedenej problematiky na žiaka.
Výskumný zámer navrhujeme riešiť kombináciou kvalitatívnych a kvantitatívnych výskumných metód. Je možné uvažovať o obsahovej analýze textov (kurikulum, učebnice a metodické materiály na Slovensku a v iných krajinách), didaktických testoch, projektívnych metódach, dotazníkoch (pre učiteľa) či analýze učiteľovej dokumentácie spojenej s prípravou vyučovacích jednotiek, a pod.
Vyústením dizertačnej práce bude okrem získaných výsledkov výskumného šetrenia aj široká paleta rôznorodých didakticky stvárnených aktivít pre ISCED 2 a 3 implementujúcich princípy zelenej chémie do chemického vzdelávania.
* školiteľ špecialista prof. RNDr. Martin Pipíška, PhD.
doc. Ing. Viera Peterková, PhD.
Vnímanie environmentálnej zodpovednosti u študentov pripravujúcich sa na učiteľské povolanie
Perceptions of Environmental Responsibility Among Students Preparing for the Teaching Profession
Environmentálna výchova sa ako prierezová téma využíva pri uplatňovaní všetkých predmetov kurikula. Mala by sa dotýkať zabezpečovania všetkých vzdelávacích oblastí a preto by sa v nej mali orientovať študenti pripravujúci sa na povolanie učiteľa bez ohľadu na ich aprobáciu.
Environmentálna zodpovednosť je predmetom záujmu v environmentálnej výchove už niekoľko desaťročí. Od 70. rokov 20. storočia sa viacerí autori zaoberali zodpovedným environmentálnym správaním a považovali ho za hlavný cieľ environmentálnej výchovy. V súčasnosti však existujú dva konkurenčné smery myslenia v oblasti environmentálnej výchovy, prvý sa zameriava na zmenu ľudského správania a druhý na posilnenie postavenia environmentalistiky v živote človeka, jeho aktivizáciu a budovania environmentálneho občianstva.
Cieľom budúcej dizertačnej práce bude skúmať ako vnímajú študenti pripravujúci sa na povolanie učiteľa environmentálnu zodpovednosť. Či ju chápu ako vedomé správanie, či vnímajú rozdiel medzi environmentálnymi aktivitami a proenvironmentálnym správaním, ako sa pozerajú na otázky individualizácie environmentálnej zodpovednosti a budovanie environmentálneho občianstva a či sú ochotní a pripravení sa v tejto oblasti angažovať vo svojej budúcej učiteľskej praxi.