Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Dátum: 21. 3. 2019, tento rok

Študijný program: pedagogika

Školiteľka: prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD.

Ondrej Pavlík – tvorca socialistickej pedagogiky a modelu jednotnej socialistickej školy na Slovensku / Ondrej Pavlik – Creator of Socialist Educational Theory and Model of a Uniform Socialist School in Slovakia

Anotácia: Profesor Ondrej Pavlík (1916 – 1996) položil v 40. rokoch 20. storočia základy socialistickej pedagogiky a teoreticky rozpracoval koncepciu školského vzdelávania na princípe štátnej jednotnej socialistickej školy. Jeho návrh na zjednotenie školskej sústavy sa stal východiskom na vypracovanie prvého školského zákona č. 95/1948 Zb. v období socializmu. Založil viaceré vedecké inštitúcie a bol tiež predsedom SAV v Bratislave. Publikačne bol veľmi aktívny, čím vytvoril platformu pre rozvoj socialistickej pedagogiky na Slovensku. V r. 1957 bol vylúčený z KSS a neskôr bol rehabilitovaný. Keďže doteraz nie je spracovaná syntetická publikácia o jeho osobnosti a diele, cieľom dizertačnej práce je historická rekonštrukcia profesionálneho života Ondreja Pavlíka a zmapovanie jeho publikačnej činnosti, jej následná etapizácia a kategorizovanie. V práci je nevyhnutné použiť archívny výskum so zameraním na osobný spis O. Pavlíka, jeho pozostalosť a diela, ktoré je potrebné kriticky analyzovať. Tiež je vhodné zmapovať sekundárnu literatúru a recepciu jeho osobnosti a diela v dobovej časopiseckej spisbe.

Neoficiálna konfesionálna edukácia detí a mládeže v období socializmu na Slovensku / Unofficial Confessional Education of Children and Youth in the Period of Socialism in Slovakia

Anotácia: Ide o prácu historicko­‑pedagogického zamerania. Keďže činnosť oficiálnych cirkví bola po r. 1948 sledovaná, v období politického uvoľnenia (v 60. rokoch 20. storočia) začali vznikať viaceré edukačné iniciatívy zamerané na deti a mládež, ktoré im sprostredkúvali najmä náboženskú formáciu, ale mali aj širší výchovný, sociálny a vzdelávací rozmer. Tieto aktivity organizovali príslušníci jednotlivých rehoľných spoločností, ktoré boli v 50. rokoch tzv. cirkevnými zákonmi zakázané a rozpustené, príp. laici v rámci katolíckeho disentu, tiež členovia iných cirkví (napr. gréckokatolíckej, evanjelickej), ktorí pracovali neoficiálne.

Práca s univerzitnými študentmi bola historicky prvou a zároveň najmasovejšou zložkou tzv. laického apoštolského hnutia, ktoré okrem práce s vysokoškolákmi rozvíjalo neskôr aj prácu s deťmi, mládežou a s rodinami. Táto špecifická oblasť dejín neformálneho konfesionálneho vzdelávania na Slovensku nie je doteraz preskúmaná. Evidujeme len knižné publikácie spomienkového charakteru (napr. F. Mikloško: Nebudete ich môcť rozvrátiť. Z osudov katolíckej Cirkvi na Slovensku v rokoch 1943 – 1989, 1991; S. Krčméry – V. Jukl: V Šľapajach Kolakoviča, 1996; J. Šimulčík: Svetlo z podzemia, 1997; Zápas o nádej, 2000 a Čas odvahy, 2017; J. Brocka & R. Brocková: Kým prišiel November… a niekoľko článkov (najmä F. Mikloško, R. Letz, F. Neupauer, J. Šimulčík, L. Csontos). Cieľom výskumnej časti práce je zmapovať konfesionálnu edukáciu vysokoškolských študentov v tajnej cirkvi na Slovensku, ktorá má svoje počiatky v druhej polovici 60. rokov o pokúsiť sa o jej historickú rekonštrukciu prostredníctvom napr. naratívnej biografie, metódy oral history, obsahovej analýzy dobových neoficiálnych časopisov (tzv. samizdat), ale tiež sprístupnených archívnych materiálov štátnej bezpečnosti, ktorá túto činnosť sledovala.

Školiteľka: doc. Mgr. art. Jaroslava Gajdošíková Zeleiová, PhD.

Vzťahy temperamentových a charakterových vlastností účastníkov výchovného spoločenstva / The Relation of Temperament and Character Traits of Educational Community Participants

Anotácia: V empirickej práci doktorand aplikuje vývinovo psychologické poznatky o štruktúre, typológii a tvorbe temperamentu a charakteru podľa Cloningera, ktorú využije pri analýze dát respondentov vo veku 13 – 18 rokov z terénu ZŠ/SŠ. Výskumne bude mapovať charakterové a temperamentové premenné v konkrétnom triednom kolektíve, kde sa očakáva jeho odborná pôsobnosť. Okrem záverov analytickej štatistiky poskytne komplexné kazuistiky vybraných žiakov s realizovanými intervenčnými sociálno­‑pedagogickými plánmi, v súčinnosti s ďalšími odbornými zamestnancami vybranej školy a ich verifikáciu v priebehu troch rokov. Cieľom práce je analýzou meraných atribútov a ich vzťahov poskytnúť konkrétnej škole spätnoväzbový model kritických a protektívnych faktorov v jednotlivých triedach, ktoré by mali byť zohľadnené v systémoch intervencií a vedenia odbornými a pedagogickými zamestnancami danej školy.

Modely sociálneho poradenstva v rodinných sporoch o maloletých / Models of social counselling in family disputes over children

Anotácia: Adept analýzou konkrétnych prípadov OSPODaSK ÚPSVaR (s predpokladom voluntérskej/pracovnej spolupráce) v rodinnoprávnych sporoch pripraví modely sociálneho poradenstva aplikovateľné na konkrétne rodinné situácie a vybranú typológiu rodičov, s ohľadom na bariéry a možnosti v rodičovskej komunikácii a rodičovských kompetenciách. Špecifikuje kompetencie sociálneho pedagóga v zmysle zákona 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a zákona 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rodinnoprávnych sporoch. Výstupom vedeckej analýzy desiatok kazuistík budú vývojové scenáre typických sporov s ohľadom na vek, súrodeneckú konšteláciu a alternované partnerské väzby rodičov, s dopadom na blaho a najlepší záujem dieťaťa, ktoré budú edukačnou preventívnou pomocou pre rodičov, sporiacich sa o úprave práv a povinností k ich mal. dieťaťu/deťom.

Školiteľ: doc. PaedDr. Martin Dojčár, PhD.

Ordo amoris ako princíp prosociálne orientovanej výchovy / Ordo Amoris as a Principle of Prosocial Oriented Education

Anotácia: Psychologický a etický pojem prosociálnosť sa niekedy kladie so súvislosti s teologickým pojmom láska. Tento teologizujúci predpoklad apriori si vyžaduje kritické preskúmanie. Hlavným cieľom dizertačnej práce teoretického typu je identifikovať, opísať a interpretovať spoločné znaky fenoménov a pojmov ordo amoris a prosociálnosť na základe filozofického odkazu Maxa Schelera a v kontexte aktuálnych domácich a zahraničných výskumov prosociálnosti. Práca tiež ponúkne kritické zhodnotenie výsledkov svojho teoretického výskumu vo vzťahu k výchove charakteru vo vybraných koncepciách mravnej a etickej výchovy v súčasnosti.

Pedagogická stratégia prevencie násilného extrémizmu / Pedagogical Strategy of Preventing Violent Extremism

Anotácia: Hlavným cieľom dizertačnej práce je rozpracovať pedagogickú stratégiu prevencie násilného extrémizmu v kontexte národnej „koncepcie boja proti extrémizmu“ ako komplementum k aktivitám zainteresovaných rezortov so zameraním na konkrétnu implementáciu v školskej praxi na Slovensku. Navrhnutá stratégia bude založená na komplexnej analýze stavu extrémizmu na území Slovenskej republiky, ako aj nateraz realizovaných a projektovaných intervencií v gescii zainteresovaných inštitúcií a organizácii, realizovanej prostredníctvom výskumu teoretického aj empirického typu. Aplikačným cieľom práce je predložiť odôvodnený projekt pedagogickej stratégie prevencie násilného extrémizmu v takej forme, ktorá je priamo implementovateľná v školskom systéme.

Školiteľ: doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD.

Filozofia výchovy Eugena Finka / Eugen Fink’s Philosophy of Education

Anotácia: Dizertačná práca teoretického charakteru má za cieľ identifikovať, predstaviť a kriticky posúdiť filozofické východiská pedagogiky a výchovy z pohľadu významného nemeckého filozofa a pedagóga Eugena Finka (1905 – 1975). Fink bol žiakom a spolupracovníkom Edmunda Husserla a pokračovateľom jeho filozofickej metódy fenomenológie. V oblasti fenomenológie i v oblasti filozofie výchovy spolupracoval aj s českým filozofom J. Patočkom. Koncepcia E. Finka mala veľký vplav na „českú školu“ filozofov výchovy (Patočka, Palouš, Michálek, Pelcová a i.). V českom jazyku vyšli niektoré preklady iba jeho filozoficko­‑fenomenologických spisov a statí: Oáza štěstí. Praha : Mladá fronta, 1992; Hra jako symbol světa. Praha : Český spisovatel, 1993; Bytí, pravda, svět. Praha : Oikoymenh, 1996 a zborníky, venované Finkovi iba sekundárne. Napriek významu Finkovej pedagogickej filozofie, zhrnutej v jeho dielach Erziehungswissenschaft und Lebenslehre (1970); Metaphysik der Erziehung im Weltverständnis von Plato und Aristoteles, (1970); Traktat über die Gewalt des Menschen (1974); Grundfragen der systematischen Pädagogik (1978), Natur, Freiheit, Welt, Philosophie der Erziehung (1992); Philosophie des Geistes (1994); Pädagogische Kategorienlehre (1995), v slovenskom ani českom jazyku z nich ucelené preklady nevyšli. Doktorand v záverečnej časti predstaví vlastnú aktualizáciu finkovskej pedagogickej fenomenológie vzhľadom na súčasný stav vied o výchove a súčasný stav edukačnej reality. Konkrétne metodologické postupy budú dojednané s doktorandom po zohľadnení jeho návrhov. Nevyhnutným predpokladom výberu témy je schopnosť pracovať s odbornou literatúrou v nemeckom jazyku.

De magistro. Porovnanie stredovekých spisov o učiteľovi / De magistro. Comparison of Medieval Writings about the Teacher

Anotácia: Pod názvom diela O učiteľovi sa skrýva známy spis Aurelia Augustina, ale aj menej známy spis Tomáša Akvinského. Okrem takto nazvaných diel v stredoveku vzniklo viacero iných pedeutologických a didaktických prác. V práci pôjde o analýzu a komparáciu týchto vybraných diel s ohľadom na spoločenské a filozofické kontexty ich autorov. Pri analýze spisov doktorand nahliadne na vybrané texty z rozličných aspektov: historicko­‑spoločenského, literárneho a lingvistického, filozoficko­‑semiologického, filozoficko­‑pedagogického a pod. Osobitným aspektom skúmania spisov bude hodnotové a mravno­‑výchovné hľadisko. Autor doktorskej dizertácie uvedie analyzované obsahy stredovekých doktrín do súvislosti so súčasnými teóriami učenia a vzdelávania. Vzhľadom na obmedzenú dostupnosť literárnych zdrojov bude musieť autor práce siahnuť po cudzojazyčných textoch; vyžaduje sa minimálna znalosť latinčiny.

Etika cnosti a výchova charakteru / Virtue Ethics and Character Education

Anotácia: Etika cnosti („virtue ethics“) je jednou zo základných etických koncepcií už od čias Aristotela, ktorá zaznamenala v ostatných desaťročiach kultúrnu renesanciu, tzv. „aretaic turn“ (G. E. M. Anscombová, R. Hursthouseová, A. MacIntyre, Ph. Footová, R. Crisp a M. Slote, M. Nussbaumová, u nás M. Kuna, Z. Palovičová, D. Smreková, A. Blaščíková). Jej znovuzrodenie bolo následkom sporu medzi morálnym utilitarizmom a deontologickou etikou, pričom ponúka akúsi tretiu cestu, vhodnú pre morálne orientovanie sa človeka súčasnej doby. Etika cnosti sa zároveň stala teoreticky inšpiratívnou pre budovanie tzv. výchovy charakteru – „character education“ (W. Berkowitz, T. Lickona, J. Solomon, M. Seligman, C. Peterson, M. Watson, P. Vacek, u nás L. Lencz, O. Krížová, I. Podmanický, M. Brestovanský a iní), teda pedagogického modelu mravnej výchovy, ktorý posilňuje vývin pozitívnych čŕt charakteru žiakov, v protiklade k normatívne či pragmaticky/behavioralisticky chápanej výchove. Cieľom teoreticky koncipovanej dizertačnej práce bude preukázať a analyzovať súvis medzi etikou cnosti a výchovou charakteru, poukázať na ich prieniky, ale aj nezhody, preukázať komponenty etiky cnosti a výchovy charakteru v slovenskej koncepcii predmetu etická výchova, navrhnúť inovácie kurikula predmetu etická výchova na základe výskumných zistení. Ovládanie angličtiny je podmienkou.

Implementácia programov rozvoja charakteru žiakov na základných školách na Slovensku / Implementation of Pupil Character Development Programs at Elementary Schools in Slovakia

Anotácia: V ostatnom čase zaznamenávame silné tendencie k obnoveniu blízkeho vzťahu medzi pedagogickou akademickou sférou a školskou praxou. Ponúkaná dizertačná téma je súčasťou tohto trendu, konkrétne v oblasti výchovy charakteru, ktorá je reprezentovaná v slovenských podmienkach rôznymi programami, najmä však etickou výchovou. Je známe, že pravdepodobnosť úspešnosti programov pre rozvoj charakteru a sociálno­‑emocionálne učenie sa zvyšuje v miere, v akej sú splnené isté predpoklady: a) usporiadaný systém krokov; b) aktívne metódy učenia sa; c) primeraný čas na rozvoj jednotlivých zručností; d) explicitné a precízne formulované výchovné ciele. Tieto zásady sú vyjadrené akronymom SAFE (sequenced, active, focused, and explicit; porov. Bond & Hauf, 2004; Durlak, 1997; Dusenbury & Falco, 1995; Gresham, 1995 a mnohí iní). Môžeme ešte doplniť, že úspešnosť programov prudko rastie, ak sa stanú súčasťou kultúry školy, jej hodnotového zamerania (Lickona, 1992; Berkowitz & Bier, 2005 a i.).

Zároveň však platí, že úspešnosť týchto programov je závislá aj od ich kvalitnej implementácie. Implementácia môže byť vo všeobecnosti definovaná ako spôsob, ktorým je nejaký program aplikovaný v praxi a sprostredkovaný participantom. Inými slovami, implementácia nám dáva spätnú väzbu na to, ako program vyzerá v realite v porovnaní s tým, ako je chápaný v teórii (Durlak, 2016). Program môžeme považovať za kvalitne implementovaný vtedy, ak je: 1) efektívne zaradený do školského výchovného programu (personálne, časovo­‑dotačne, v súlade so zámermi v medzipredmetových tematických celkoch); 2) konštruktívne monitorovaný jeho priebeh; 3) je schopný flexibilne ale konzistentne reagovať na špecifické potreby v konkrétnom kontexte školy.

Doktorand v rámci riešenia svojej dizertácie aspoň čiastočne odpovie na niektoré z týchto otázok: 1. Aké metódy je potrebné vytvoriť a zaviesť pre presné a ekonomické hodnotenie implementácie výchovných programov? 2. Ktoré komponenty programov ovplyvňujú ktoré výstupy? 3. Kedy môžeme implementáciu považovať za „dostatočne dobrú“? 4. Ktoré faktory udržia a podporia efekty programov?

Konkrétny výskumný dizajn empirickej časti výskumu navrhne doktorand na základe preukázaného teoretického a metodologického prehľadu v problematike, mal by však vychádzať z praktických potrieb slovenskej koncepcie etickej výchovy, v nadväznosti na realizované výskumné projekty (VEGA č. 1/0962/13; VEGA č. 1/0557/16 a i.).

Prosím, zvoľte školiteľa.

Doktorandský študijný program školská pedagogika je akreditovaný v slovenskom aj v anglickom jazyku.

Program je realizovaný v spolupráci Pedagogickej fakulty TU a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Študijný program: školská pedagogika (Pedagogická fakulta)

Školiteľka: doc. PhDr. Zuzana Petrová, PhD.

Digitálny text a jeho vplyv na ponímanie čítania u detí / Digital text and its influence on children’s perceptions of reading

Anotácia: Široká dostupnosť digitálnych technológií mení povahu skúseností, ktoré deti nadobúdajú pri interakcii s textom. V porovnaní s tradičnými knihami, ktoré umožňujú deťom, ktoré nedokážu čítať samé, rekonštruovať význam textu prostredníctvom ilustrácie, digitálne texty ponúkajú bohatšiu ponuku multimodálnych prvkov (okrem písma a ilustrácií sú to napr. zvuky, hudba, videá). Táto skúsenosť umožňuje deťom vytvárať si predstavu o obsahu a význame textu ešte predtým, ako sú schopné čítať v konvenčnom slova zmysle (Levy, 2009). Taktiež, vnímať interakciu s textom súbežne s činnosťami, ktoré primárne neslúžia na rekonštrukciu významu textu, ako je napr. hra (Bus, Takacs, Tegel, 2015). Táto skúsenosť vedie k oslabeniu dominancie písma v textoch u detí a v teórii gramotnosti k revízii toho, čo sa chápe pod pojmom gramotnosť a čítanie (Bearne, 2009; Hasset, 2006, Mills, 2010). Zámerom dizertačnej práce bude zmapovať, s akými skúsenosťami s digitálnymi textami a multimodálnymi prvkami reprezentácie významu vstupujú deti do inštitucionalizovaného vzdelávacieho prostredia a ako sa pod vplyvom toho mení ich predstava o čítaní. Dizertačná práca vyústi do analýzy, ako by mala výučba čítania (resp. v širšom zmysle rozvíjanie gramotnosti) reagovať na zmenenú pozíciu písma v digitálnych textoch.

Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Kultúrne relevantná diagnostika a pedagogika / Culturally relevant diagnostics and pedagogy

Anotácia: Viaceré štúdie poukazujú na to, že slovenské predprimárne a primárne vzdelávanie nie je dostatočne pripravené na kultúrnu diverzitu žiakov. Tento stav sa obzvlášť podpisuje na slabej školskej úspešnosti rómskych žiakov z marginalizovaných komunít, aj keď tu zohrávajú úlohu aj ďalšie faktory (celková sociálna marginalizácia, nepriaznivá sociálna situácia rodinného prostredia a pod.). Špecifickými problémami sú diagnostika detí zaťažená západnými kultúrnymi štandardami a jednotný prístup k deťom, resp. žiakom z pohľadu a potrieb majority. Cieľom práce je teoreticky preskúmať možnosti kultúrne relevantnej diagnostiky a pedagogiky, analyzovať pozitívnej prípady, ktoré sú na prospech majoritných aj minoritných deti, prípadne vytvoriť nástroje a postupy na podporu kultúrnej inklúzie.

Láska a starostlivosť vo výchove a vzdelávaní detí raného veku / Love and care in the education of early age children

Anotácia: Vo výchove, starostlivosti a vzdelávaní detí raného veku sa udržujú romantické predstavy, alebo jednoduché dichotomické spory starostlivosť vs. výchova a pod. Konceptualizácie týchto dvoch pojmov sú v pedagogike, ale aj ďalších disciplínach pomáhajúcich profesií na okraji záujmu. Širšiu konceptualizáciu lásky a starostlivosti, ich spoločenský a interaktívny a dynamický rozmer prináša čiastočne kritická pedagogika a novšie prístupy k etike starostlivosti. Láska a starostlivosť sú pritom dôležitou súčasťou pedagogickej a výchovnej praxe, ktorá sa dotýka formovania detí, obzvlášť detí raného veku. Cieľom práce je preskúmať aké explicitné či intuitívne koncepty lásky a starostlivosti využívajú profesionáli, profesionálky pracujúci s deťmi v ranom veku, ktoré z nich sa ukazujú byť pre detí viac a ktoré menej prínosné, či sú dostatočne reflektované a či nie je potrebná ich čiastočná formalizácia, aby boli širšie záväzné.

Školiteľ: prof. PhDr. Branislav Pupala, Csc.

Politiky jazykového vzdelávania v postkoloniálnom svete / Policies of Language Education in the Postcolonial World

Anotácia: Dizertačná práca sa bude zaoberať historickými vymedzeniami jazykového vzdelávania tak, ako sa v minulom a súčasnom storočí objavujú v rôznych kultúrach a politických podmienkach (porovnávajúc najmä bývalé kolonizované a rozvinuté krajiny). Zameraná bude najmä na postavenie anglického jazyka v cudzojazyčnom vyučovaní a jeho potenciálneho vnímania ako subtilného nástroja neokolonializmu. Osobitne si bude všímať rozdiely vo vývoji vyučovania cudzích jazykov v bývalých koloniálnych krajinách v porovnaní s rozvinutými krajinami. Bude sa tiež venovať diskurzívnym stratégiám školských dokumentov, akým spôsobom formulujú zmysel cudzojazyčnej výučby a ako sa pretavujú do príslušných kurikulárnych dokumentov a metodických prístupov.

Školiteľ: prof. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Komparatívna topografia predškolských inštitúcií / The Comparative Topography of Pres­‑school Institutions

Anotácia: Inštitúcie predškolského vzdelávania sú komplexnými priestorovými entitami, kde štrukturácia vzdelávacieho priestoru vychádza z kultúrnych a historických tradícií a aj z pedagogických ideí a cieľov. Skúmanie školských priestorov, ich porovnávanie, analýza ich organizácie či funkcionality dnes zažíva istú renesanciu (Millei, Bollig 2018). Výskum pristúpi k danej téme z medzinárodne komparatívneho hľadiska a poskytne analýzu priestorových špecifík a univerzálií inštitúcií predškolského vzdelávania vo vybraných krajinách.

Školiteľka: prof. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Rozvoj porozumenia a metaporozumenia v čítaní u detí predškolského a mladšieho školského veku / Development of reading comprehension and its monitoring in preschool and primary school children

Anotácia: Hlavným cieľom dizertačného projektu je dokumentovať špecifický rozvojový potenciál viacerých faktorov vzdelávacieho prostredia materskej školy bohatého na jazykové, literárne, kognitívne a metakognitívne stimuly vo vzťahu k vývinu ranej gramotnosti detí v období mladšieho školského veku. Projekt počíta s longitudinálnym sledovaním identickej vzorky detí na konci dochádzky do MŠ a v priebehu prvého ročníka ZŠ. Hlavným kritériom výberu participantov výskumu bude excelentná realizácia kurikula v súlade so súčasným štátnym vzdelávacím programom osobitne v rámci vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia. Predmetom skúmania môžu byť viaceré kľúčové ukazovatele čitateľskej gramotnosti a ich vývin v počiatočnom vyučovaní sledovaný v priebehu 1. ročníka ZŠ so zameraním na porozumenie textu, jeho monitorovanie, stratégie uplatňované v počiatočnom čítaní, písomná produkcia, naratívne schopnosti a i. (podľa vlastného výberu). Metodologickým prínosom projektu môže byť aj sledovanie relevantných faktorov a podmienok rodinného prostredia.

Školiteľka: doc. PaedDr. Kristína Žoldošová, PhD.

Induktívne vzdelávacie činnosti v primárnom prírodovednom vzdelávaní / Inductive Approach to Teaching Science

Anotácia: Súčasťou rozvoja prírodovednej gramotnosti je aj rozvoj prírodovedných spôsobilostí, prostredníctvom ktorých žiak dokáže vytvárať a meniť svoje prírodovedné poznanie. Všeobecne sa hovorí o rozvoji spôsobilosti vedeckej práce, konkrétnejšie o spôsobilosti overovať svoje aktuálne predstavy vlastnou výskumnou činnosťou (induktívnym spôsobom). Téma je zameraná na identifikáciu reálnych edukačných efektov induktívne orientovaných vzdelávacích činností v porovnaní s deduktívnym vzdelávacím prístupom v prírodovednom vzdelávaní. Parciálnym cieľom práce je identifikácia kľúčových princípov zavádzania induktívnych vzdelávacích činností do primárneho prírodovedného vzdelávania a identifikácia najvýznamnejších prekážok v praktickej implementácii tohto prístupu do formálneho vzdelávania na 1. stupni ZŠ.

Kľúčové tézy obsahu primárneho prírodovedného vzdelávania / Big Ideas in Primary Science Education

Anotácia: Prírodovedné vzdelávanie je špecifické tým, že je zamerané na spoznanie prírodných javov, predmetov a situácií. V porovnaní s inými vzdelávacími oblasťami je táto oblasť obsahovo v podstate nemenná – prírodné prostredie určuje obsah vzdelania. Problematika však nie je tak jednoduchá, keďže pochopenie mnohých prírodných javov je viazané na postupne sa rozvíjajúce kognitívne schopnosti žiaka. Táto skutočnosť spolu s pomerne rozpracovanou problematikou identifikácie a modifikácie detských prírodovedných prekonceptov bola podnetom pre spracovanie všeobecne použiteľných kľúčových téz obsahu prírodovedného vzdelávania (Wynne Harlen: Big Ideas in Science Education). Štrnásť identifikovaných kľúčových téz obsahu prírodovedného vzdelávania sa veľmi rýchlo dostalo do povedomia európskej didaktickej verejnosti. Identifikované kľúčové tézy prírodovedného vzdelávania (Big Ideas of and about Science) sú rozpracované v zmysle rozvoja prekonceptov pre rôzne vekové úrovne. Téma je zameraná na zisťovanie úrovne rozvoja prírodovedných predstáv detí prvého stupňa základnej školy na Slovensku v porovnaní s očakávanou úrovňou rozvoja jednotlivých prírodovedných predstáv tak, ako ich charakterizoval tím W. Harlenovej. Vytvorí sa tak argumentačný predpoklad potenciálneho prijatia definovaných kľúčových téz obsahu primárneho prírodovedného vzdelávania do kurikulárnych dokumentov v prípadnej obsahovej reforme prírodovedného vzdelávania.

Prosím, zvoľte školiteľa.

Doktorandský študijný program školská pedagogika je akreditovaný v slovenskom aj v anglickom jazyku.

Program je realizovaný v spolupráci Pedagogickej fakulty TU a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Študijný program: školská pedagogika (Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV)

Školiteľ: prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)

Morálne emócie a formovanie etických postojov v pedagogickej praxi (príspevok k etickej výchove) / Moral Emotions and Formation of Ethical Attitudes in Pedagogical Practice (A contribution to Ethical Education)

Anotácia: Spoločnosť nemôže fungovať bez etického a prosociálneho správania, ktoré je prejavom morálnych emócií a postojov. Vzdelávací systém má výrazný podiel na ich formovaní celkovo i prostredníctvom špecifického predmetu „etická výchova“. Dizertačný projekt bude analyzovať teoretické poznatky o morálnych emóciách z relevantných vedeckých disciplín (filozofia, psychológia, kognitívna veda, pedagogika a i.) so zameraním na procesy a metódy ich formovania v školskom prostredí. Súčasťou projektu bude empirický výskum, mapujúci súčasný stav tejto problematiky v rámci predmetu „etická výchova“. Výsledkom výskumu okrem teoretického vhľadu bude praktický metodický materiál (na úrovni stredných škôl), ktorý prispeje k zefektívneniu výučby etiky a utvárania morálnych postojov žiakov.

Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc. otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)

Hranice intimity a sexuality v škole / Frontiers of Intimacy and Sexuality in Schools

Anotácia: Prevencia sexuálneho zneužívania detí má dnes výraznú podporu v legislatíve, inštitucionalizovanom živote aj kultúre spoločnosti aj školy. Na druhej strane nežiaducim formám sexuality MEDZI deťmi a mladými ľuďmi je nateraz venovaná veľmi malá výskumná pozornosť, nevraviac o takmer úplnej absencii preventívnych nástrojov. Popri niektorých pilotných štúdiách sexuálneho násilia medzi deťmi v prostredí internetu, ktoré realizovala M. Gregussová so spolupracovníčkami na pôde VÚDPaP v ostatných rokoch, sú k dispozícii iba výsledky európskeho projektu (Y­‑SAV), ktorý identifikoval, že prinajmenšom tretina mladých ľudí na Slovensku má skúsenosť s nežiaducou sexuálnou aktivitou zo strany druhej osoby voči sebe.

Je zrejmé, že prostredie školy a všetky edukatívne procedúry v súčasnosti nemôžu byť imúnne voči infiltrácii sexuálnej agresie a násilia medzi deťmi. Naviac, v predmetnej problematike nejde iba o explicitné sexuálne narušovanie subjektívnej pohody a zdravia, ale o omnoho širší kontext intimity, v ktorej je sexualita rámcovaná. Ako zdôrazňuje K. Plummer, mnohodimenzionálnosť ľudskej intimity nás oprávňuje uvažovať o ľudskoprávnom rozmere intimity a tzv. intímnom občianstve. Analýza porušovania subjektívnych hraníc intimity v jej najrozmanitejších dimenziách (rod, etnicita, sexualita, atď.) v prostredí školy je mimoriadne aktuálna potreba vzhľadom na potrebu optimalizácie sociálneho prostredia školy a jej edukatívnej kapacity. Výskumné zameranie by sa pritom malo orientovať ako na (1) systémové/inštitucionálne aspekty školy, tak na (2) dynamiku sociálnej komunikácie v škole a tiež (3) negatívne sociálne javy ako napr. šikana.

Rod, pohlavie, a telo v školskom prostredí – výzvy a ich zvládanie na ceste k rodovej rovnosti / Gender, Sex, and Body in School Settings – Challenges and Coping while Approaching Gender Equity

Anotácia: Školské prostredie je de lege charakterizované štandardami dosahovania rodovej rovnosti. Pritom sa predmetom dekonštrukcie stávajú tradičné predstavy o rodovej identite, rodové stereotypy, konceptualizácia pohlavia, tela a všetkých funkcií, ktoré zohrávajú v identite mladých ľudí a spoločenskom fungovaní jednotlivca. Práve v škole je vzhľadom na intenzitu komunikácie dynamika týchto zmien najvýraznejšia a riziká negatívnych psychosomatických dôsledkov ne/zvládania najväčšie.

Práca by mala identifikovať a analyzovať problémy jednotlivcov, skupín aj celého systému školy ako kultúrnej a sociálnej inštitúcie, ktoré vyplývajú z napätia na ceste dosahovania rodovej rovnosti. Je žiaduce, aby práca mala aj praktické implikácie, napr. v podobe preventívnych a intervenčných programov.

Deliberatívna demokracia a prax školy / Deliberative Democracy and School Practice

Anotácia: Rôzne formy deliberatívnych praktík sú považované za jednu z rozhodujúcich ciest pre skvalitnenie tradičných demokratických procesov využívajúcich prevažne inštitút väčšinového rozhodovania. Deliberatívny prístup znamená podľa Gutmanovej a Thompsona (2004) také riadenie spoločenských procesov a inštitúcií, v ktorom sa (1) zdôvodňujú rozhodnutia, (2) pracuje sa s argumentami, ktoré sú vzájomne prijateľné, (3) s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je záväzný pre všetkých, a súčasne (4) otvorený ďalším výzvam v budúcnosti. Deliberatívna demokracia má podľa Dryzeka (2002) štyri parciálne účely: (a) podporovať legitímnosť kolektívnych rozhodnutí, (b) povzbudzovať také pohľady na verejné otázky, ktoré vyjadrujú záujem o druhých, (c) podporovať vzájomne sa rešpektujúce procesy robenia rozhodnutí – napríklad ak sa stretnú dva nezlučiteľné morálne prístupy k určitému problému a (d) pomáhať korigovať vzniknuté chyby a problémy.

V prostredí školy a školstva prichádzajú do úvahy všetky úrovne deliberácie – od makro po mikro, vrátane tzv. sokratovskej demokracie s dyadickou deliberáciou (Gundersen, 2000). Ich predmetom môžu všetky úrovne rozhodovacích procesov – od vzdelávacích politík, cez rozhodovanie pri riadení školy/vzdelávacej inštitúcie, dynamiku personálnych vzťahov, interakciu pedagógov so žiakmi a rodičmi, až po dynamiku žiackych kolektívov. Hlavným cieľom je skvalitnenie rozhodovacích a sociálnych procesov v škole s využitím princípu participácie a transparentnosti. Uplatnenie deliberatívnych princípov v praxi školy sa môže realizovať v podobe základného alebo akčného výskumu, s využitím širokej palety metodologických prístupov.

Školiteľka: Mgr. Barbara Lášticová, PhD. otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)

Teach for Slovakia ako možnosť zvyšovania participácie jednotlivcov a komunít? / Teach for Slovakia as a Possibility of Increasing Participation of Individuals and Communities?

Anotácia: Cieľom dizertačnej práce bude preskúmať akým spôsobom účasť v programe Teach for Slovakia prispieva k rámcovaniu identít a aktérstva jeho frekventantov a ich motivácií k prosociálnej kolektívnej akcii. Zameria sa predovšetkým na perspektívu účastníkov a účastníčok v pozícii učiteľa, ale aj na perspektívu účastníkov a účastníčok z radov komunít, na ktoré je program zameraný. Dizertačná práca prepája východiská výskumu občianskej participácie a prosociálnej kolektívnej akcie (Kende et al., 2017; McAdam & Brandt, 2009) s kontaktným výskumom v sociálnej psychológii so zameraním na školské prostredie (Turner & Cameron, 2017) a naratívnymi prístupmi v pedagogickom výskume (Barkhuizen, 2016). Výskumný dizajn bude založený na prípadových štúdiách. Vo výskume budú použité zmiešané metódy výskumu (rozhovory, dotazníky, zúčastnené pozorovanie, analýza dokumentov, atď.).

Školiteľ: doc. Mgr. Miroslav Popper, CSc. otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)

Zlepšovanie medziskupinových vzťahov v školskom prostredí : Návrh a testovanie intervenčného programu zameraného na odstraňovanie predsudkov voči maďarskej menšine a iným minoritám / Improving intergroup relations in the school environment : Designing and testing an intervention program aimed at eliminating prejudice against the Hungarian minority and other minorities

Anotácia: Allportova (1954) hypotéza priameho kontaktu, ktorá predpokladá, že kontakt medzi skupinami znižuje predsudky a zlepšuje vzájomné vzťahy, bola potvrdená na vyše 500 štúdiách (Pettigrew a Troop, 2006). Zároveň sa ako účinné ukazujú byť aj rôzne formy nepriameho kontaktu, či už predstavovaného (Miles, Crisp, 2014) alebo sprostredkovaného (Vezzali et al., 2014). V neposlednom rade nový smer výskumu naznačuje, že k zlepšovaniu medziskupinových vzťahov prispievajú aj intervencie na zvýšenie súcitu (Sinclair et al., 2016).

Cieľom dizertačnej práce bude testovať kombináciu metód sprostredkovaného kontaktu a metód zvyšovania súcitu na zlepšenie medziskupinových vzťahov v školskom prostredí (základné školy), konkrétne na zlepšenie vzťahov medzi slovenskými Maďarmi a slovenskou majoritou. Dôvod je ten, že aj keď sa v ostatnom čase spolužitie medzi slovenskou majoritou a maďarskou minoritou zlepšuje, výsledky viacerých výskumov poukazujú, že stále existuje isté napätie vo vzťahoch medzi týmito skupinami (napr. Gallová Kriglerová & Kadlečíková, 2009; Krivý, 2004; Pekár, 2008; Rosová & Bútorová, 1992; Šoucová, 1994). Zároveň sa bude testovať, či dochádza k sekundárnemu transferu (Harwood et al., 2010), t. j. či intervencie zamerané na redukciu predsudkov voči maďarskej menšine žijúcej na Slovensku budú zároveň znižovať predsudky aj voči iným minoritám.

Školiteľ: prof. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD. otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)

Súčasné národné politiky raného vzdelávania v Európe / Current National Early Childhood Education Policies in Europe

Anotácia: Európske krajiny dnes pristupujú k politike predškolského vzdelávania veľmi dynamicky. Iniciujú nové politiky, normy, zákonné úpravy, koncepčné prístupy. Menia tak zásadne charakter sektoru predškolského vzdelávania v Európe. Cieľom výskumu je identifikovať najčastejšie miesta súčasných zásahov do politík predškolského vzdelávania a ich trendy vo vybraných európskych krajinách, postupujúc na základe kriteriálnej komparácie.

Školiteľka: prof. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc. otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)

Porozumenie textu a jeho monitorovanie v raných štádiách vývinu gramotnosti / Reading comprehension and its monitoring in early stages of literacy development

Anotácia: Hlavným cieľom dizertačného projektu je dokumentovať špecifický rozvojový potenciál viacerých faktorov vzdelávacieho prostredia materskej školy bohatého na jazykové, literárne, kognitívne a metakognitívne stimuly vo vzťahu k vývinu ranej gramotnosti detí v období mladšieho školského veku. Projekt počíta s longitudinálnym sledovaním identickej vzorky detí na konci dochádzky do MŠ a v priebehu prvého ročníka ZŠ. Hlavným kritériom výberu participantov výskumu bude excelentná realizácia predškolského kurikula v súlade so súčasným Štátnym vzdelávacím programom osobitne v rámci vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia. Predmetom skúmania môžu byť viaceré kľúčové ukazovatele čitateľskej gramotnosti a ich vývin v počiatočnom vyučovaní sledovaný v priebehu 1. ročníka ZŠ so zameraním na porozumenie textu, jeho monitorovanie, stratégie uplatňované v počiatočnom čítaní, písomná produkcia, naratívne schopnosti a i. (podľa vlastného výberu). Metodologickým prínosom projektu môže byť aj sledovanie relevantných faktorov a podmienok rodinného prostredia.

Rozvoj porozumenia a metaporozumenia v čítaní u detí predškolského a mladšieho školského veku / Development of reading comprehension and its monitoring in preschool and primary school children

Anotácia: Hlavným cieľom dizertačného projektu je dokumentovať špecifický rozvojový potenciál viacerých faktorov vzdelávacieho prostredia materskej školy bohatého na jazykové, literárne, kognitívne a metakognitívne stimuly vo vzťahu k vývinu ranej gramotnosti detí v období mladšieho školského veku. Projekt počíta s longitudinálnym sledovaním identickej vzorky detí na konci dochádzky do MŠ a v priebehu prvého ročníka ZŠ. Hlavným kritériom výberu participantov výskumu bude excelentná realizácia kurikula v súlade so súčasným štátnym vzdelávacím programom osobitne v rámci vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia. Predmetom skúmania môžu byť viaceré kľúčové ukazovatele čitateľskej gramotnosti a ich vývin v počiatočnom vyučovaní sledovaný v priebehu 1. ročníka ZŠ so zameraním na porozumenie textu, jeho monitorovanie, stratégie uplatňované v počiatočnom čítaní, písomná produkcia, naratívne schopnosti a i. (podľa vlastného výberu). Metodologickým prínosom projektu môže byť aj sledovanie relevantných faktorov a podmienok rodinného prostredia.

Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Intimita, sexualita detí a sexuálna výchova / Children’s intimacy, sexuality and sexuality education

Anotácia: Sexualita a sexuálna výchova sú predmetom boja o moc ovládnutia verejného a vzdelávacieho prostredia. Detská sexualita je marginalizovaná a spochybňovaná, rovnako aj význam a efekty sexuálnej výchovy. Za pravdy sú vydávané sporné fakty a tvrdenia. V tejto situácii vyvstáva potreba kultúrne relevantného preskúmania detskej intimity a sexuality ako jedného z faktorov, ktoré spoluvytvárajú školskú kultúru, medziľudské vzťahy v škole a mimo nej a sebaobraz detí. Na základe tohto poznanie, ako aj dobrých zahraničných praxi, je potom možné kriticky prehodnotiť existujúce nastavenie sexuálnej výchovy, resp. výchovy k manželstvu a rodičovstvu na Slovensku, pripadne vytvoriť a overiť v tejto oblasti relevantnejší model vzdelávania.

Kultúra inkluzívnej školy / Inclusive school culture

Anotácia: Školy majú potenciál integrovať deti rôznych etník a detí z rôznym sociálnym zázemím, nie vždy ho však dokážu využiť. Podľa kontaktnej perspektívy spoločné vzdelávanie a spolužitie rôznorodých detí prispieva k budovaniu vzájomnej dôvery a sociálnej kohézie. Konfliktná perspektíva naopak tvrdí, že so zvyšujúcou sa diverzitou stúpa ohrozenie majority, zvyšuje sa jej vnútorná súdržnosť a predsudky voči minorite. Cieľom práce bude zistiť to, aké nastavenie školskej kultúry podporuje kontaktnú a aké konfliktnú perspektívu. Predmetom skúmania bude zámerná a nezámerná občiansko­‑vzdelávacia dimenzia školy, komunikácia a vzťahy medzi aktérmi školy a ďalšie a ich vplyv na mieru inkluzívnosti školského prostredia.

Prosím, zvoľte školiteľa.

Študijný program: slovenský jazyk a literatúra

Školiteľ: prof. PaedDr. René Bílik, CSc.

Poetika „nehybnosti“? (K poetike textu a k poetike udalosti v slovenskej próze sedemdesiatych rokov 20. storočia) / The Poetics of “Immobility”? (To the Poetics of the Text and to the Poetics of the Event in the Slovak Prose of the 1970s)

Anotácia: Literárny život na Slovensku sa po roku 1970 uskutočňoval pod tlakom politickej inštrukcie, ktorú tematizoval politický dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ a z neho vychádzajúca Správa výboru pre II. zjazd ZSS. V jej intenciách bol proces smerujúci k „humanistickej transcendencii“ (M. Hamada) slovenskej literatúry v šesťdesiatych rokoch označený za „odtrhávanie ľudského indivídua od ľudského kolektívu“. Na jeho miesto mal nastúpiť nový „program“ pre literárnu tematizáciu sveta. Podľa neho je „hlavným hrdinom našich čias pracujúci človek“ a za dominantný označil v tomto zmysle koncept „angažovanej literatúry“. Faktická podoba literatúry a v jej intenciách prózy však ukazuje na viaceré verzie autorských reakcií, ktoré je potrebné analyticky overiť a na základe tejto analýzy, tak v oblasti poetiky prozaickej produkcie, ako aj poetiky udalostí literárneho života, overiť aj doterajšie literárnohistorické konfigurácie tohto obdobia. Rámcom tejto analýzy sa stane politický konštrukt „normalizácie“, ktorý Milan Šimečka označil za čas „nehybnosti“ (s vedomím skúsenosti päťdesiatych rokov ako latentným podložím), pozadím obdobie „veľkého provizória“ (M. Rúfus) šesťdesiatych rokov a perspektívou čas prechodného obdobia osemdesiatych rokov, s jeho špecifickou poetikou.

Slovenský literárny disent 70. a 80. rokov dvadsiateho storočia – poetika, aktéri a udalosti / Slovak Literary Dissent of the 1970s and 1980s – Poetics, Actors and Events

Anotácia: Samizdatové literárne časopisy, autobiografické a memoárové žánre, denníky a korešpondencia. Disent a obrat k jazyku, jeho špecifická poetika, spoločenský presah, tvorba ako gesto odporu (línia odporu v slovenskej próze). Transformácie literárneho disentu na konci 80. rokov, postupné splývanie oficiálnej a neoficiálnej literatúry.

Študijný program: teória jazykového a literárneho vzdelávania

Školiteľka: prof. PaedDr. Silvia Pokrivčáková, PhD.

História, súčasný stav a perspektívy bilingválneho vzdelávania na Slovensku / History, Existing Status and Perspectives of Bilingual Education in Slovakia

Anotácia: Dizertačná práca prináša prehľad historického vývoja a analýzu súčasného stavu bilingválneho vzdelávania na Slovensku. Zameriava sa najmä na oblasť bilingválneho vzdelávania na slovenských základných školách. Jej výskumná časť sa sústreďuje na obsahovú a komparatívnu analýzu slovenskej a európskej legislatívy, školských pedagogických dokumentov a na priame pozorovanie vyučovacieho procesu na vybraných bilingválnych školách na Slovensku. Jedným z výstupov práce je návrh súboru opatrení na zvýšenie kvality bilingválneho vzdelávania na Slovensku.

Rozvoj cudzojazyčnej komunikačnej kompetencie žiakov prostredníctvom metodiky CLIL a odborná príprava učiteľov / Developing the foreign language communicative competence through applying the CLIL method

Anotácia: Metodika CLIL (Content and Language Integrated Learning) označuje súbor vyučovacích prístupov a metód, pri ktorých sa nejazykové predmety vyučujú (čiastočne) cez médium cudzieho jazyka. Dizertačná práca mapuje súčasnú situáciu v uplatňovaní metodiky CLIL na vybranom stupni vzdelávania na Slovensku a na základe vlastného originálneho výskumu hodnotí kvalitu a úroveň pripravenosti slovenských učiteľov na uplatňovanie metodiky CLIL v prostredí slovenských mainstreamových škôl.

Inteligentné tútorské systémy (ITS) pre učenia sa angličtiny ako cudzieho jazyka / Intelligent tutoring systems (ITS) for learning English as a foreign language

Anotácia: Inteligentné tútorské systémy (ITS) sú vďaka rozvoju poznania v oblasti umelej inteligencie a spracovania prirodzených jazykov v súčasnosti schopné poskytnúť vysoko personalizovaný prístup k učeniu sa cudzích jazykov, kde počítač preberá úlohy reálneho učiteľa/tútora, ktorý dokáže prispôsobiť učebný proces špecifickým potrebám žiaka/študenta. Dizertačná práca na základe štúdia najnovšej odbornej a vedeckej literatúry predstavuje rôzne ITS systémy, ktoré sa už v súčasnosti využívajú, a hodnotí možnosti ich použitia vo vyučovaní angličtiny ako cudzieho jazyka v kontexte slovenského školského systému. Jadrom dizertačnej práce je porovnávacia analýza didaktickej efektívnosti rôznych ITS v slovenskom kontexte (pedagogický experiment/kváziexperient). Autor dizertačnej práce napokon predloží informované a objektívne zhodnotenie toho, ako by bolo možné ITS efektívne integrovať do systému vyučovania AJ ako cudzieho jazyka na Slovensku.

Školiteľ: prof. PhDr. Anton Pokrivčák, PhD.

Vyučovanie literatúry v digitálnej dobe / Teaching Literature in the Digital Age

Anotácia: V poslednej dobe sa aj v literatúre objavujú snahy o využitie digitálnych technológií. Táto práca by mala skúmať ako tieto technológie ovplyvňujú spôsoby práce s literatúrou v školskom prostredí.

Recently, there have emerged attempts to use digital technologies in literature as well. This work should analyse how these technologies influence the ways of work with literary texts in schools.

Školiteľka: doc. PhDr. Jana Bérešová, PhD. et PhD.

Efektívnosť aplikácie konceptu Angličtina pre špecifické účely v odbornom vzdelávaní / The Effectiveness of English for Specific Purposes Concepts in Technical Education

Anotácia: Komunikatívne prístupy vo výučbe cieľových jazykov zmenili koncept tradičného vyučovania odborného jazyka. Vnímanie jazyka ako prostriedku komunikácie umožnilo vytvorenie nového konceptu pod názvom Angličtina pre špecifické účely. Tento koncept je kompletnejší ako predchádzajúci, pretože sa sústreďuje na jazykovú kompetenciu tých, ktorí ho aplikujú pre svoje účely v odbornom kontexte. Cieľom dizertačnej práce je zistiť súčinnosť tohto konceptu so Spoločným európskym referenčným rámcom, učebnými osnovami a používanými učebnicami. Dizertačná práca bude zameraná na efektívnosť aplikácie tohto konceptu prostredníctvom rôznych vyučovacích techník, ktorých účinnosť sa porovná a vyhodnotí na relevantnej vzorke a bude slúžiť ako podklad pre odporúčania pre prax.

Efektívnosť rôznych vyučovacích techník a postupov zameraných na dosiahnutie referenčnej úrovne B1 v anglickom jazyku / The Effectiveness of a Variety of Teaching Techniques and Procedures Aimed at Achieving Reference Level B1 in English

Anotácia: Cieľom dizertačnej práce bude zistiť účinnosť štandardných ako i inovatívnych vyučovacích techník a postupov vo vyučovaní anglického jazyka. Analýzou pedagogickej dokumentácie a jej praktickej aplikácie na stredných odborných školách sa zistí stav ovládania anglického jazyka, ktorý sa porovná s výsledkami externého hodnotenia. Zistenia umožnia vypracovať koncept vzdelávania na danom stupni ISCED 3 (vyššie stredné vzdelávanie), ktorý bude prepojený na referenčnú úroveň B1 (cieľová referenčná úroveň pre stredné odborné školy). Podrobná analýza používaných didaktických materiálov umožní zistiť koreláciu so stanovenými vzdelávacími cieľmi a navrhnúť doplnkové materiály, ktorých pilotovanie potvrdí opodstatnenosť na dosiahnutie očakávaných cieľov, stanovených v učebných osnovách pre danú referenčnú úroveň.

Školiteľka: prof. PaedDr. Eva Vitézová PhD.

Súčasná povesťová tvorba a jej didaktické uchopenie / Didactic transformation of contemporary legends

Anotácia: Cieľom dizertačnej práce bude reagovať na aktuálne problémy tvorby a recepcie povesťového žánru. Centrom jej záujmu budú nasledujúce problémy: Kvantitatívny vzrast povesťového žánru v ostatných rokoch. Špecifiká povestí v súvislosti s detským príjemcom. Miesto povesťového žánru v súčasnej slovenskej literatúre. Regionalizmus a lokálpatriotizmus ako základný znak súčasných povestí. Otázky tvorby a recepcie povesťového žánru. Interpretácia povesťových textov a školská interpretácia v súvislosti s vekovými špecifikami príjemcov. Didaktický zreteľ a komplexné pôsobenie (povesťového) textu.

Školiteľka: doc. PhDr. Gabriela Magalová, PhD.

Umelecké texty Jaroslavy Blažkovej určené deťom a mládeži a ich využitie v didaktickom kontexte súčasnej školy / Jaroslava Blažková’s artistic texts intended for children and youth and their use in the didactic context of the contemporary school

Anotácia: Dizertačná práca Umelecké texty Jaroslavy Blažkovej určené deťom a mládeži a ich využitie v didaktickom kontexte súčasnej školy si všíma tvorbu J. Blažkovej pre deti a mládež. Interpretuje primárne kategóriu postáv, ktoré sú schopné zachytiť axiologické, ideologické, ale aj estetické premeny autorky v istých spoločenských a historických podmienkach. V didaktickom zábere môžu ponúknuté umelecké texty slúžiť ako materiál využiteľný nielen na hodinách literárnej výchovy, ale ponúkajú možnosť spoznať cez jej literárne postavy historický a spoločenský kontext Slovenska v pohnutých 60. rokoch 20. storočia.

Prosím, zvoľte školiteľa.

Študijný program: teória chemického vzdelávania

Školiteľ: prof. PhDr. Ľubomír Held, CSc.

Výskumne ladená koncepcia vyučovania a jej aplikácia vo vybranej chemickej téme / IBSE and its application in selected chemical topic

Anotácia: Cieľom dizertačnej práce je rekonštrukcia relevantnej témy chemického vzdelávania na základe odborného objasnenia na jednej strane a aktuálnych poznatkov o predstavách detí v tejto oblasti na strane druhej. Práca má za úlohu navrhnúť inovovanú (podľa možností induktívnu) štrukturáciu obsahu v podobe nevyhnutnej didaktickej sekvencie, ktorá bude rozpracovaná v podobe praktických aktivít žiakov a overená na vybranej vzorke žiakov. Výber konkrétnej chemickej témy je realizovaný na základe záujmu študenta a potrieb školiteľského pracoviska.

Študijný program: teória biologického vzdelávania

Školiteľka: doc. PaedDr. Jana Fančovičová, PhD.

Testovanie vplyvu faktorov na strach z hadov a ich akceptáciu / Testing the Influence of Factors on the Fear of Snakes and Their Acceptance

Anotácia: Podľa hypotézy aposematizmu sa hadov nebojíme preto, že sú to hady, ale preto, že sú výstražne, aposematicky sfarbené. Kontrastné farby tela s prostredím viac zaujmú ľudskú pozornosť ako menej kontrastné farby, čo môže byť adaptívne, keďže tieto farby signalizujú dostupnosť a prítomnosť predátora. LoBue & De­‑Loache (2011) však potvrdili rýchlejšiu detekciu hada v porovnaní so žabou či kvetom a to bez ohľadu na ich sfarbenie. Hypotéza aposematizmu rovnako nebola potvrdená výskumom Prokopa et al. (2018), v ktorom respondenti prejavili vyššiu mieru strachu z hadov ako iných živočíchov bez rozdielu ich sfarbenia. Na základe dodnes publikovaných výskumných zistení sa zdá, že stočený tvar hadov a výstražné pózy, nie teda samotné ich sfarbenie, zohrávajú kľúčovú úlohu v rýchlej detekcii hadov.

V dizertačnej práci sa bude experimentálne skúmať vplyv veľkosti, tvaru a sfarbenia hadov na strach z nich a následne sa bude testovať vplyv uvedených faktorov na ich akceptáciu, postoje a vedomosti u žiakov vybraných škôl.

V ďalšom výskume by sa mohlo zisťovať, či je estetická preferencia ľudí pre určité živočíchov vrodená, t. j. hrozba vyzerá nepekne a my sa jej adaptívne vyhýbame a/alebo či sú tieto preferencie získané počas ontogenézy učením.

Školiteľka: doc. Ing. Viera Peterková, PhD.

Vplyv edukačných aktivít realizovaných v projekte Školy bez pesticídov na kognitívne a afektívne výsledky environmentálneho vzdelávania žiakov / Influence of Educational Activities Implemented in the Project Pesticides­‑Free Schools on Cognitive and Affective Results of Environmental Education of Pupils

Anotácia: Krátkodobo, aj dlhodobo realizované vzdelávacie aktivity, využívajúce rôzne formy formálneho a neformálneho vzdelávania, sú pomerne bežnou praxou v environmentálnej výchove a vzdelávaní. Vyučujúci, ale aj výskumníci ich často využívajú pre ich potenciál dosiahnuť pozitívne kognitívne a afektívne vzdelávacie výsledky (napr. Sellmann – Bogner, 2013, Raabe tal., 2018, Boeve­‑de Pauw et al., 2019). Podľa Sterna et al. (2014) je najväčšou výzvou v environmentálnom vzdelávaní rozvoj zmeny proenvironmentálneho správania, k rovnakým výsledkom dospela aj Peterková (2017), ktorá na základe viacerých výskumných štúdií zistila, že na slovenských školách nie je problém dosiahnuť vyššiu vedomostnú úroveň žiakov v environmentálnej oblasti, ale angažovanosť jednotlivcov a ochota k nej je veľmi nízka. Penz et al. (2019) uvádza, že aj skúsenostné vyučovanie môže ovplyvniť ochotu angažovať sa v ochrane prírody a že negatívne emócie vyvolané napr. informáciami o vymieraní druhov môžu podporiť silnejšie zapojenie sa do otázok ochrany prírody.

Cieľom realizácie dizertačnej práce bude overiť ako sa, po zavedení programu Škola bez pesticídov, zmenia kognitívne a afektívne výsledky environmentálneho vzdelávania žiakov základných škôl.

V ďalšom výskume by sa mohlo overiť, aká bude akceptácia vytvoreného projektu environmentálneho vzdelávania pedagógmi základných škôl a či sa na základe jeho realizácie posilní ich udržateľné správanie.

Prosím, zvoľte školiteľa.

Prosím, zvoľte študijný program.