| Projekt: VEGA 1/0413/10 | Obdobie riešenia: 2010 – 2011 |
Charakteristika projektu
Časť projektu sa zamerala na štúdium problematiky zrozumiteľnej komunikácie slovenských vedcov s verejnosťou. Slovenskí chemici si síce uvedomujú význam komunikácie a spolupráce s verejnosťou, ale snažia sa všetok svoj čas venovať samotnému výskumu a prezentácii svojich výsledkov odbornej verejnosti. Dosiaľ však nemali dosiaľ možnosť absolvovať akýkoľvek kurz komunikácie vedy. Preto ďalšou etapou riešenia projektu bola príprava takéhoto vzdelávacieho projektu a organizácia dvojdňového semináru o komunikácii vedy pre mladých vedeckých pracovníkov – doktorandov troch chemicky zameraných ústavov SAV.
Okrem uvedeného smeru výskumu, ktorý sa zaoberal komunikáciou vedy v užšom slova zmysle, sme sa v projekte zaoberali aj špecifickými formami komunikácie vedy v podobe veľkých „neškolských“ predstavení vedy verejnosti (performance, vedecká šou). Kvalitatívnymi výskumnými metódami sme sledovali potenciál uvedených podujatí motivovať záujem o vedu u zainteresovaných skupín respondentov. Napriek všeobecne uznávanému potenciálu sa na základe výsledkov nášho výskumu ukázali viaceré problémové oblasti v organizácii, bezpečnosti a akceptovaní zo strany učiteľov prírodovedných predmetov.
Predstavenie chémie žiakom základných a stredných škôl netradičnou formou umožňuje tiež projekt Nadácie Knihy školám SME v škole. Projekt ponúka žiakom a študentom doplňujúce vzdelávacie materiály (pracovné zošity) obsahujúce úlohy, k riešeniu ktorých im pomáha čítanie dennej tlače (poskytovanej vydavateľom). Zošit Chémia okolo nás sa venoval „chémii bežného života“ – použitiu „chemikálií“ v domácnosti (čistiace a kozmetické prostriedky a liečivá) a v poľnohospodárstve (pesticídy). Projekt z chémie prebehol v roku 2010 a 2011 a stretol sa s kladným ohlasom zúčastnených učiteľov.
Publikáciou, sumarizujúcou opísané výsledky riešenia projektu je vedecká monografia Veda, komunikácia, verejnosť, škola. Prvá polovica monografie predstavuje problematiku vzájomnej komunikácie vedcov s verejnosťou. Venuje sa nielen histórii aktivít podporujúcich chápanie vedy verejnosťou (prírodovednú gramotnosť) a zapojenie verejnosti do vedy a techniky, ale aj predstaveniu metód zapojenia verejnosti a najmä prináša zásady pre komunikáciu vedy a spoluprácu s verejnosťou. V osobitnej kapitole druhej časti knihy sú zhrnuté aktivity v oblasti komunikácie vedy na Slovensku, vrátane výsledkov aktivít tohto projektu.
Finančná podpora projektu pomohla zastrešiť aj širšie teoretické zázemie projektu a jeho dlhodobé štúdium na našom pracovisku, ktoré v hodnotenom období vyústilo do mnohých publikácií. Predovšetkým bola opísaná konfrontácia stredoeurópskej a zámorskej koncepcie prírodovedného vzdelávania ako globálny proces, ktorý mení pohľad na vzťah vedy a spoločnosti (vrátane komunikácie), ale aj pohľad na mnohé tradičné kategórie didaktiky ako sú obsah, metódy vyučovania a didaktické zásady.
Hľadali a overovali sa prístupy, ktoré by zlepšili komunikáciu o prírodných fenoménoch medzi učiteľom a žiakmi v podmienkach školského vyučovania, čo by v konečnom dôsledku prispelo k zvýšeniu prírodovednej gramotnosti mladej generácie. Uvedené prístupy využívali historické a konštruktivistické princípy pre rekonštrukciu tradičných tém prírodovedného vzdelávania. Napokon koncepčné rozdiely v prírodovednom vzdelávaní u nás a vo vyspelom svete doviedli výskumný tím k štúdiu implementácie „výskumne ladenej koncepcie prírodovedného vzdelávania“ (IBSE) v domácich podmienkach.
Publikáciou, sumarizujúcou spomínané výsledky riešenia projektu je vedecká monografia Výskumne ladená koncepcia prírodovedného vzdelávania, opisujúca predpoklady, skúsenosti, a možnosti uplatnenia IBSE v slovenských podmienkach. Je zrejmé, že táto časť presahuje časový rámec hodnoteného projektu a zúročuje prácu výskumného kolektívu vo väčšom časovom horizonte.