V nedávnych dňoch sa opäť rozpútala vášnivá diskusia o výsledkoch testovania krajín OECD PISA 2018, v ktorom sa Slovensko nechválne ocitlo opäť na posledných priečkach v Európe. V tomto úvode k druhému číslu nášho časopisu v ročníku 2019 však nechcem rozoberať dôvody zaostávania našich žiakov v špecifických školských výkonoch, ani hľadať riešenia, ako sa z tejto situácie vymaniť. Skôr naopak, chcem využiť pohnutú atmosféru politickej debaty o programe medzinárodného hodnotenia žiakov na to, aby som zvýraznil jednostrannosť a tendenčnú reduktívnosť široko zdieľaných utilitárnych kritérií na posudzovanie toho, čo je poslaním inštitucionálnej výchovy a vzdelávania.

Denník Washington Post dňa 3. decembra tohto roku uviedol článok s názvom Ilúzia PISA (Yong Zhao), v ktorom okrem iných odhalení poukazuje na to, že autori štúdií PISA zdôvodňujú význam a potrebu vlastného programu pozitívnou koreláciou medzi zavádzaním ich opatrení do národných školských systémov a hospodárskym rastom v daných krajinách. Bez ohľadu na to, že tieto tvrdenia neboli empiricky dokázané, je pre pedagóga frustrujúce pozorovať, že zmysel edukácie sa bez väčšej diskusie, akoby samozrejme, dedukuje z jej ekonomicko­‑inštrumentálnej pozície. Rámec PISA a podobné politicko­‑technokratické meracie a plánovacie nástroje produkujú monolitickú perspektívu, v ktorej sa považuje hospodársky rast a konkurencieschopnosť za jediný účel vzdelávania. Hodnotia sa iba tie predmety, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za dôležité na podporu konkurencieschopnosti v globálnej ekonomike poháňanej vedou a technikou. Malý záujem prejavujú o schopnosti zviazané s humanitnými vedami, umením a hudbou, telesnou výchovou, spoločenskými vedami, svetovými jazykmi, históriou, literatúrou a náboženstvom. Účel vzdelávania však zahŕňa omnoho viac než len prípravu ekonomicky využiteľných zdatností. Ku klasickým cieľom edukácie treba zarátať aj zmysel pre občianstvo, solidaritu a rovnosť, zvedavosť a angažovanosť, rozvinutý súcit a empatiu, kultúrne hodnoty, fyzické a duševné zdravie, schopnosť myslieť celostne a kriticky, preberanie zodpovednosti, pestovanie morálnych kvalít a iné. Plochá inštrumentálnosť vzdelávacích systémov je rizikom, ktoré infikuje všetky stupne škôl, vrátane univerzít.

V roku 2012 založili britskí akademici Radu na obranu britských univerzít (CDBU), aby viedli kampaň za nezávislosť britských univerzít, odolávali „dogmatickej marketizácii vysokoškolského vzdelávania“ a hájili slobodu svojich intelektuálnych činností „bez ohľadu na bezprostredný hospodársky prínos“ (CDBU – a restatement of aims for 2018  143,69 kB (140,33 KiB), 18. 9. 2023). Podobne zamerané iniciatívy vznikajú aj v iných krajinách, vrátane Slovenska (napr. Za živé univerzity). Vnímanie hrozieb straty autonómie a slobody univerzít v prospech praktického úžitku však nie je vôbec nové. V našom stredoeurópskom i širšom kontinentálnom priestore doznieva tradícia humboldtovskej koncepcie univerzity, ktorej centrálnym pojmom je vzdelanosť (Bildung), nezávislá od kompetencií a uplatniteľnosti. Podľa nej, vzdelávanie má prebúdzať bádateľské myslenie, kultivovať schopnosť odstupu od „objednávok odberateľov“ a v angažovanej slobode dôveryhodne konať v rozličných osobných a spoločenských situáciách. Okrem nemeckej univerzitnej tradície, ktorú reprezentuje najmä Wilhelm von Humboldt s jeho spisom O vnútornej a vonkajšej organizácii vyšších vedeckých ústavov v Berlíne (1810), chcem na tomto mieste vyzdvihnúť prínos inej akademickej autority, kardinála Johna Henryho Newmana, pôvodne anglikánskeho kňaza a profesora v Oxforde, neskôr katolíckeho apologétu, zakladateľa Írskej katolíckej univerzity v Dubline (1853), autora slávneho diela Idea univerzity (1852, 1873). J. H. Newmana pred pár dňami pápež František v Ríme svätorečil (13. 10. 2019). Pri tejto príležitosti princ Charles vo vatikánskom denníku Osservatore Romano okrem iného napísal: „Jeho príklad zanechal trvalé dedičstvo. Jeho práca učiteľa a vychovávateľa mala významný vplyv v Oxforde, Dubline a aj inde, jeho pojednanie Idea univerzity zostáva aj dnes fundamentálnym textom. Jeho často opomínané námahy v prospech vzdelávania detí svedčia o jeho úsilí zabezpečiť, aby ľudia z akéhokoľvek prostredia mohli čerpať z príležitostí, aké ponúka vzdelanie. (…) Dnešná katolícka komunita vo Veľkej Británii má nespočítateľný dlh voči jeho neúnavnej práci, rovnako však britská spoločnosť má dôvod na vďačnosť voči tejto komunite za jej nezmerateľne vzácny príspevok životu našej krajiny.“

Ústredným motívom Newmanovej Idey univerzity sú tézy o cieli univerzitného vzdelávania, o spojitosti medzi kultiváciou intelektu a formovaním cnosti a o podstatnej roli dialogického vzťahu medzi profesorom a študentom. V piatej až siedmej prednáške autor vysvetľuje, že posledným účelom univerzity je poznanie samo osebe, teda že vzdelanosť nie je len prostriedkom pre iné ciele, či holou prípravou na vykonávanie neskorších odborných činností. Len vzdelávanie, ktoré je slobodné od služobnosti (podriadenosti iným účelom), je skutočné a hodné univerzity. Utilitárne poznanie je v kontraste so slobodným, no slobodné vždy vedie aj k úžitku. Úlohou vysokej školy je rozširovať myseľ, budovať idey, cibriť úsudok, nadobúdať dôvtip a cvičiť intelektuálne sebaovládanie. Utilitaristi vo vzdelávaní sa pýtajú, aká je reálna trhová hodnota tovaru zvaného vzdelanie a ak nám ono priamo nepomáha rozvíjať manufaktúry či občiansku ekonomiku, tak v ňom nevidia zmysel. Podľa nich „za námahu stojí len to, čo je užitočné a život nie je dosť dlhý na to, aby sa mrhal na zaujímavé, kuriózne či vtipné taľafatky.“ Naproti tomu Newman kladie užitočnosť na úroveň nástroja na dosiahnutie cieľa, ktorým je dobro samo, pričom vzdelanosť, kultivovaná duša, je takýmto vynikajúcim, krásnym a podmanivým dobrom, ktoré je – okrem iného – aj osožné. „Školenie na univerzite je veľkým obyčajným prostriedkom k veľkému, ale obyčajnému cieľu: snaží sa pozdvihnúť intelektuálne ovzdušie spoločnosti tým, že kultivuje myslenie verejnosti, pestuje vkus národa, dáva pravé princípy nadšeniu ľudu a jeho túžbam pevné ciele, myšlienkam svojej doby dáva šírku a triezvosť (…). Je to vzdelanie, vďaka ktorému človek jasne a vedome chápe vlastné názory a úsudky, utvára si ich pravdivo (…) učí ho vidieť veci aké sú, ísť priamo k veci, rozpliesť klbko myšlienok, odhaliť sofizmus a zbaviť sa balastu. (…) Ukazuje mu, ako sa prispôsobiť druhým, ako vidieť veci z ich pohľadu, ako im predstaviť ten svoj, ako ich ovplyvniť, ako si s nimi porozumieť, ako sa s nimi zniesť.“

O takúto vedu a erudíciu ide aj nám v našom fakultnom časopise.

Andrej Rajský

Návrat na obsah 
 

Abstract: Preklad tohto článku je výstupom v rámci projektu VEGA 1/0056/19: Morálna reflexia ako primárny komponent výchovy charakteru v podmienkach realizácie predmetu etická výchova. Preklad bol realizovaný s láskavým dovolením riaditeľa Jubilee Centre for Character & Virtues, Birmingham university, dr. Toma Harrisona.

Tento Rámec je postavený na výskume realizovanom inštitútom Jubilee Centre for Character and Virtues. Všetky ďalšie reporty z výskumných projektov je možné nájsť na stránke Centra https://www.​jubileecentre.​ac.​uk .

Keywords: —.

ISSN:	2585­‑8556		Typ zdroja:	časopis
Typ dokumentu:	článok		Jazyk príspevku:	slovenčina
Úplný text príspevku:	prevziať článok, veľkosť súboru: 2,21 MB (2,11 MiB)
Strany:	1–14		Ďalšie vydavateľské údaje.
DOI:	https://doi.​org/​10.​31262/​2585­‑8556/​2019/​3/​2/​1­‑14

Abstract: The aim of the submitted contribution is to introduce Martin Buberʼs approach to the education of character – which he presented in his lecture with the same name “The Education of Character” (Über Charaktererziehung) in 1939 – in the broader context of his dialogical philosophy with an emphasis on selected motives from his philosophical anthropology, ethics or social and political philosophy such as: personalization; wholeness of a man; inner conflict; confirmation; ethical relativism; responsibility; collectivism and individualism; relation between education and the community; educator and “living center.”.

Keywords: philosophy of education, dialogical philosophy, education of character, Martin Buber.

ISSN:	2585­‑8556		Typ zdroja:	časopis
Typ dokumentu:	článok		Jazyk príspevku:	slovenčina
Úplný text príspevku:	prevziať článok, veľkosť súboru: 644,11 kB (629,01 KiB)
Strany:	15–21		Ďalšie vydavateľské údaje.
DOI:	https://doi.​org/​10.​31262/​2585­‑8556/​2019/​3/​2/​15­‑21

Abstract: Care ethics is currently a dynamically developing area of moral and socio­‑political thinking. Relationionism as an ontological basis of care ethics makes the reconceptualization of all key terms and their relationships in every thinking (not only) on education and learning fundamentally. In her contribution, the author wants to focus on the consequences of the relationationist ontological perspective for the transformation of ethics education.

Keywords: care ethics, relationism, relational autonomy, responsibility, ethics education.

ISSN:	2585­‑8556		Typ zdroja:	časopis
Typ dokumentu:	článok		Jazyk príspevku:	slovenčina
Úplný text príspevku:	prevziať článok, veľkosť súboru: 795,76 kB (777,11 KiB)
Strany:	22–34		Ďalšie vydavateľské údaje.
DOI:	https://doi.​org/​10.​31262/​2585­‑8556/​2019/​3/​2/​22­‑34

Abstract: To define a concept of personality is rather demanding as the perspective on such an issue can vary depending on whether it is a preview of psychologists, educators, sociologists, philosophers and so on. Within the experts it is given only little attention to the personality of the teacher of ethics education. However, this is the reason why we have decided to concentrate on such an issue. In terms of personality, the teacher has a new role to play. He is supposed to be a fully functional personality with an emphasis on self­‑knowledge, discovering his own teaching style in teaching. The priority intention of ethics is the education of pro social personality, whose behaviour is characterised by kindness. Based on current analysis and trends in ethics, the teacher of ethics is understood as a professional who is qualified for the theoretical and critical study of pedagogical phenomena and the processes in teaching of this school subject. This allows him to form the educational strategies and procedures that bring him to the defined goals. Furthermore, they would create the optimal conditions for the moral self­‑progress of pupils without manipulating them.

Keywords: personality, teacher, ethics, moral education.

ISSN:	2585­‑8556		Typ zdroja:	časopis
Typ dokumentu:	článok		Jazyk príspevku:	slovenčina
Úplný text príspevku:	prevziať článok, veľkosť súboru: 813,19 kB (794,13 KiB)
Strany:	35–45		Ďalšie vydavateľské údaje.
DOI:	https://doi.​org/​10.​31262/​2585­‑8556/​2019/​3/​2/​35­‑45

Abstract: The main goal of the contribution is to revitalize the need and potential of narrative in education towards morality. It analyses the role of a story in education through several aspects such as the presence of a man’s personal story as an authentic moral pattern, and emphasizes the need for purposeful and meaningful inclusion of the story into education. The story is further analysed as a part of tradition and interpersonal relations, and as an image of the human life’s meaning. The study offers specific suggestions for utilizing the story within ethics education.

Keywords: story, ethics education, values, interpersonal relations.

ISSN:	2585­‑8556		Typ zdroja:	časopis
Typ dokumentu:	článok		Jazyk príspevku:	slovenčina
Úplný text príspevku:	prevziať článok, veľkosť súboru: 659,25 kB (643,80 KiB)
Strany:	46–55		Ďalšie vydavateľské údaje.
DOI:	https://doi.​org/​10.​31262/​2585­‑8556/​2019/​3/​2/​46­‑55

Abstract: The paper deals with a concept of moral model (hero and saint) in thoughts of Alasdair MacIntyre. The concept became the subject of radical changes that have caused its incomprehensibility in contemporary culture and societal climate. The paper will point to the causes of prestige loss of educational model that MacIntyre finds in modern focus on the issue of right (correct) but not on the good as such. Subsequently we will show places of persisting occurrence of moral model – local communities. After MacIntyre, the practice requires an individual that serves as a model for every new member of the community/practice and at the same time he/she helps new members to gain virtues typical for this particular community/practice. In the third part of the paper we will point to the fact that the presence of an ‘authoritarian politician’ in many communities induces again the question about good. Thus MacIntyre’s intuition proves to be particularly useful, because it enables appreciation of a moral model and on the other hand it offers also the tools for discussing some desirable and undesirable forms of the model.

Keywords: moral model, good, education, MacIntyre.

ISSN:	2585­‑8556		Typ zdroja:	časopis
Typ dokumentu:	článok		Jazyk príspevku:	slovenčina
Úplný text príspevku:	prevziať článok, veľkosť súboru: 665,12 kB (649,53 KiB)
Strany:	56–66		Ďalšie vydavateľské údaje.
DOI:	https://doi.​org/​10.​31262/​2585­‑8556/​2019/​3/​2/​56­‑66

Abstract: A social educator as a professional employee, can uses sociotherapy in schools and school facilities. After fulfilling the qualification conditions set by ASP, social educator can be registered on the list of Slovak social therapists. Given that there are more and more problem areas that require indication of sociotherapy, this is good news for the Slovak education system.

Keywords: social educator, sociotherapy, education.

ISSN:	2585­‑8556		Typ zdroja:	časopis
Typ dokumentu:	článok		Jazyk príspevku:	slovenčina
Úplný text príspevku:	prevziať článok, veľkosť súboru: 636,53 kB (621,61 KiB)
Strany:	67–73		Ďalšie vydavateľské údaje.
DOI:	https://doi.​org/​10.​31262/​2585­‑8556/​2019/​3/​2/​67­‑73

Abstract: In this study, we try to interpret three social competencies (self­‑esteem, self­‑criticism, self­‑compassion) through traditional moral qualities/competencies (prudence, justice, temperance, and fortitude). Consequently, we will try to apply them to the educational – formative act of the educator in relation to the educated person in the context of the doctrine of S. Thomas Aquinas (1225 – 1274). The aim of this contribution is to point out the need and effectiveness of this teaching in the educational and pedagogical process and in our time, in which is obscured the sense and meaning of the moral/cardinal virtues in human life.

Keywords: self­‑criticism, self­‑esteem, self­‑compassion, cardinal/moral virtues, education and formation.

ISSN:	2585­‑8556		Typ zdroja:	časopis
Typ dokumentu:	článok		Jazyk príspevku:	slovenčina
Úplný text príspevku:	prevziať článok, veľkosť súboru: 818,03 kB (798,86 KiB)
Strany:	74–86		Ďalšie vydavateľské údaje.
DOI:	https://doi.​org/​10.​31262/​2585­‑8556/​2019/​3/​2/​74­‑86