Bezpečnosť potravinových aditív

Prislúchajúca direktíva EÚ jednoznačne stanovuje, že potravinárske aditíva sú povolené, len ak:

• nepredstavujú žiadne zdravotné riziko v množstve používanom v potravinách,
• sa preukázala ich potreba z technologického alebo konzervačného hľadiska,
• nezavádzajú spotrebiteľa.

Hodnotenie bezpečnosti sa robí na viacerých úrovniach. Na celosvetovej úrovni Spojeným výborom expertov FAO/WHO pre potravinárske aditíva (JECFA) a na európskej úrovni Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA).

Úrad vydal pokyny stanovujúce, aké testy sa musia vykonať na demonštráciu bezpečnosti potravinárskych aditív. Pokyny vyžadujú široký rozsah testov na zvieratách a iných testov na preverenie všetkých možných rizík, hroziacich spotrebiteľovi:

• metabolické/farmakologické štúdie (na pochopenie, ako telo absorbuje, distribuuje, metabolizuje a eliminuje prislúchajúcu látku),
• genetickú toxicitu (potenciál na poškodzovanie génov alebo chromozómov),
• reprodukčné a teratogenetické štúdie (celoživotné štúdie, vrátane potenciálu na poruchy plodnosti a pri narodení),
• chronické a karcinogénne štúdie (potenciál vyvolávať rakovinu).

Účelom testovania je identifikácia škodlivých účinkov, spôsobených aditívom. „Hladina bez pozorovateľného účinku“ (No Observable Effect Level – NOEL) sa považuje za bezpečnú pre ľudí, pretože sa pri nej nezistil žiaden účinok na zvieratách. Toxikológ ešte vezme túto hodnotu a vydelí ju bezpečnostným faktorom, ktorý sa zvyčajne rovná 100. Takto získaná hodnota sa nazýva povolená denná dávka (Allowable/Acceptable Daily Intake – ADI).

Povolená denná dávka je definovaná ako množstvo aditíva, ktoré sa môže bezpečne denne spotrebovať počas celého života bez rizika. Vyjadruje sa v mg aditíva na 1 kg ľudskej váhy.

Postup na konečné schválenie aditíva Európskou komisiou, vrátane súhlasu pre potraviny, v ktorých bude dané aditívum schválené a maximálnych úrovní použitia v každej z týchto potravín, je zložitejší. Zapojené sú doňho tri základné inštitúcie: Európska komisia, Európsky parlament a Rada ministrov. Schvaľovací proces je veľmi dlhý a náročný. Môže trvať aj desať rokov (päť rokov testovanie bezpečnosti, dva roky hodnotenie EFCA a ešte aspoň tri ďalšie roky na získanie súhlasu EÚ).