Rozširujúce štúdium

Schválená vedením PdF TU dňa 18. 5. 2020 s účinnosťou od akademického roka 2020/2021. Garantujúcim pracoviskom…Schválená vedením PdF TU dňa 18. 5. 2020 s účinnosťou od akademického roka 2020/2021. Garantujúcim pracoviskom pre rozširujúce štúdium (RŠ) na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave je pracovisko, ktoré garantuje študijný program prislúchajúceho zamerania, v ktorom sa rozširujúce štúdium realizuje. O študijných záležitostiach v RŠ rozhoduje dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Prijatie na štúdium Prijímacie konanie na RŠ sa uskutočňuje formou podania prihlášky bez prijímacej skúšky a zaplatením poplatku za štúdium v súlade s platnou legislatívou , ktorá upravuje organizáciu rozširujúceho štúdia. Termín podania prihlášky je do 31. 7. prislúchajúceho kalendárneho roka. O prijatí na štúdium rozhoduje dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave na základe predloženia dokladov o ukončenom vzdelaní, resp. o štúdiu na druhom stupni vysokej školy. V prípade nízkeho záujmu o štúdium si fakulta vyhradzuje právo v prislúchajúcom akademickom roku štúdium neotvoriť. Organizácia štúdia Rozširujúce štúdium sa organizuje v externej forme kombinovanou metódou (prezenčná a dištančná; obsah programu sa nachádza v prílohe 2). Harmonogram výučby sa vydáva pre každý semester a ročník osobitne. Účastníci sú s ním oboznámení najneskôr pri zápise do prislúchajúceho semestra. Výučba prebieha zvyčajne v sobotu. Štúdium začína zápisom do semestra, na ktorom sa musí uchádzač zúčastniť osobne. V deň zápisu do prislúchajúceho semestra musí mať uchádzač uhradený poplatok za semester, do ktorého sa zapisuje, čo preukáže potvrdením o zaplatení prislúchajúceho poplatku. Podmienkou pre zápis do druhého, tretieho a štvrtého semestra rozširujúceho štúdia je úspešné ukončenie všetkých predmetov v predchádzajúcom semestri. Uzatvorením semestra štúdia je akt kontroly splnenia študijných povinností za obdobie od posledného zápisu, ktorý vykonáva osoba poverená odborným garantom. Vo výnimočných prípadoch (najmä z dôvodu závažných zdravotných problémov) je možné požiadať dekana Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave písomnou formou o možnosť predĺženia skúškového obdobia daného semestra, najviac však o jeden semester. Požiadať o predĺženie skúškového obdobia je možné len pre 1., 2. a 3. semester štúdia. V prípade schválenia takejto žiadosti sa ňou účastník vzdelávania preukáže pri zápise do ďalšieho semestra, čím zdôvodní absentujúce hodnotenia. Prestup z rozširujúceho štúdia rovnakého alebo príbuzného zamerania z iných vysokých škôl môže povoliť dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave po predložení žiadosti a potvrdenia o absolvovaných skúškach a po splnení podmienok Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave môže zo závažných dôvodov, najmä zdravotných, povoliť iný termín ukončenia štúdia. Hodnotenie študijných výsledkov V rámci rozširujúceho štúdia sa neuplatňuje kreditový systém, výsledky študenta sa v každom predmete ohodnotia známkou. Každý semester je ukončený hodnotením predmetov podľa učebného plánu. Hodnotí sa práca počas semestra, prípadne písomná práca na záver semestra a výsledky skúšky, ak má predmet skúšku predpísanú. S podmienkami hodnotenia výsledkov štúdia v danom predmete oboznámi účastníkov na začiatku semestra vyučujúci. Skúšku v prípade neúspechu môže účastník opakovať v dvoch opravných termínoch. Povinnosti za jednotlivé semestre sú účastníci povinní splniť do vopred stanoveného termínu podľa harmonogramu štúdia pre daný semester. Ak študent aj v druhom opravnom termíne získa hodnotenie FX, neabsolvoval povinný predmet úspešne, má právo si ho ešte jeden raz znovu zapísať v ďalšom období štúdia na začiatku akademického roka. Ak študent v opakovanom zapísaní predmetu nebol na riadnom a ani na prvom opravnom termíne ohodnotený minimálne klasifikačným hodnotením E, je vylúčený zo štúdia. Klasifikačná stupnica: A výborne B veľmi dobre C dobre D uspokojivo E dostatočne FX nedostatočne Dekan Pedagogickej fakulty môže uznať hodnotenia študijných výsledkov z predchádzajúceho štúdia. Pedagogická prax Počas rozširujúceho štúdia absolvujú účastníci štúdia pedagogickú prax v rozsahu podľa učebného plánu. Účastníci si prax zabezpečujú sami v nimi zvolených inštitúciách adekvátnych pedagogickej spôsobilosti, ktorú absolvovaním štúdia získavajú. Ukončenie štúdia Spôsob ukončovania rozširujúceho štúdia je určený zákonom č. 138/2019, Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozširujúce štúdium sa ukončuje obhajobou záverečnej práce a úspešným vykonaním záverečných skúšok pred skúšobnou komisiou, ktorú schvaľuje dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej Univerzity v Trnave. Skúšobnú komisiu tvorí predseda a ďalší dvaja členovia. Predsedom skúšobnej komisie je odborník s vedecko-pedagogickým titulom docent alebo titulom profesor alebo umelecko-pedagogickým titulom docent alebo titulom profesor v oblasti, ktorej sa obsah kvalifikačného vzdelávania týka, a najmenej piatimi rokmi praxe v oblasti, ktorej sa kvalifikačné vzdelávanie týka; ak ide o vysokoškolského učiteľa, prax nahrádza vedecká činnosť alebo výskumná činnosť v prislúchajúcej oblasti. Členom skúšobnej komisie môže byť: odborný garant kvalifikačného vzdelávania a zamestnanec poskytovateľa s najmenej vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa v prislúchajúcej oblasti a najmenej piatimi rokmi praxe v oblasti, ktorej sa obsah kvalifikačného vzdelávania týka; ak ide o vysokoškolských učiteľov, prax nahrádza vedecká činnosť alebo výskumná činnosť v prislúchajúcej oblasti. Záverečná skúška sa koná v jeden deň spolu s obhajobou záverečnej práce. O ukončení rozširujúceho štúdia sa vyhotovuje protokol podpísaný predsedom skúšobnej komisie a ostatnými členmi skúšobnej komisie. Na základe protokolu o úspešnom vykonaní obhajoby záverečnej práce a úspešnom vykonaní záverečnej skúšky poskytovateľ vydá absolventovi kvalifikačného vzdelávania vysvedčenie o kvalifikačnom vzdelávaní. Špecifikácia záverečnej práce Študent v práci jednoznačne rieši pedagogický, didaktický alebo všeobecne výchovný problém a to v súlade s jeho odbornou profiláciu pre ktorú si dopĺňa pedagogické vzdelanie. Práca môže mať teoreticko-aplikačný alebo teoreticko-výskumný charakter. Prostredníctvom napísania a obhajoby práce študent preukazuje svoju spôsobilosť identifikovať pedagogický problém, navrhnúť a/alebo preskúmať možnosti jeho riešenia. Napísaním práce má študent, okrem iného, preukázať, že je spôsobilý korektne pracovať so základnými pedagogickými dokumentmi; pozná ako obsah predmetu, na ktorého vyučovanie získava kvalifikáciu, tak aj jeho didaktické aspekty. Zároveň vie pedagogicky premýšľať nad inováciami, vie objektívne hodnotiť pedagogickú kvalitu rôznych prístupov v rôznych pedagogických situáciách, vie plánovať vzdelávanie a nastaviť si nástroje hodnotenia. Tému záverečnej práce si študent volí v diskusii s pedagógom v špecializovanej vzdelávacej oblasti (školiteľ práce), ktorý ho taktiež vedie v predmetoch zameraných na inovácie a výskum vo vzdelávacej oblasti, pre ktorú si účastník štúdia dopĺňa pedagogickú spôsobilosť. Tému si účastník vzdelávania volí začiatkom 3. semestra štúdia. Rozsah písomnej záverečnej práce na ukončenie programu rozširujúceho štúdia (ďalej len „ZP RŠ“) je 35 až 50 strán. Ide o normostrany s 1 800 znakmi vrátane medzier. Pri formálnej úprave textu študent postupuje podľa odporúčaní pre písanie záverečných prác vysokoškolského štúdia. Účastníci vzdelávania odovzdávajú jeden vytlačený exemplár práce s vloženým CD a protokolom originality s licenčnou zmluvou z EZP, na ktorom sa nachádza elektronická verzia záverečnej práce v PDF formáte (zvyčajne ku koncu mája v druhom roku štúdia, presný termín je špecifikovaný harmonogramom štúdia pre daný akademický rok). Nevyžaduje sa tvrdá väzba práce, avšak práca musí byť zviazaná tak, aby z nej jednotlivé strany pri manipulácii nemohli vypadnúť. CD musí byť taktiež k práci priložené spôsobom, že sa pri manipulácii s prácou nemôže stratiť. Školiteľ vypracuje posudok, v ktorom hodnotí prístup študenta k riešeniu stanovenej problematiky a tiež výslednú prácu. Posudok je určený predovšetkým komisii, ktorá bude posudzovať obhajobu práce. Školiteľ poskytne posudok účastníkovi vzdelávania na požiadanie, najneskôr 7 dní pred záverečnými skúškami. Súčasťou posudku školiteľa je aj klasifikačné hodnotenie práce. Špecifikácia realizácie obhajoby záverečnej práce a záverečných skúšok Obhajoba záverečnej práce sa uskutočňuje v deň konania záverečnej skúšky ako jej prvá časť. Po tom, čo autor prácu stručne predstaví (cca 5 – 7 minút) a školiteľ práce zhrnie svoje hodnotenie (prípadne iný člen komisie na základe posudku školiteľa), nasleduje diskusia. Výsledná klasifikácia práce vychádza z hodnotenia uvedeného v posudku školiteľa práce a zohľadňuje hodnotenie komisie vzhľadom na výkon študenta pri obhajobe práce. V prípade neodporučenia záverečnej práce na obhajobu (hodnotenie FX školiteľom) účastník vzdelávania prácu prepracúva a opätovne môže obhajovať až v nasledujúcom akademickom roku. Účastník vzdelávania na základe rozhodnutia školiteľa práce záverečnú prácu buď upraví alebo odovzdá prácu na inú tému (môže to byť aj u iného školiteľa práce, pokiaľ ten s tým súhlasí). V prípade neodporučenia záverečnej práce na obhajobu (hodnotenie FX školiteľom) účastník vzdelávania nemôže absolvovať ani záverečné skúšky. Podmienkou pre pripustenie k záverečným skúškam je záverečná práca odovzdaná v termíne podľa harmonogramu štúdia pre daný akademický rok, pričom práca musí byť hodnotená klasifikačným stupňom A – E. V prípade neobhájenia práce (hodnotenie FX komisiou), je možné opätovne predložiť záverečnú prácu až v nasledujúcom akademickom roku. V tomto prípade je možné obhajovať rovnakú prácu alebo prepracovanú prácu. Ak účastník vzdelávania prácu prepracúva, opätovne ju odovzdá k určenému termínu podľa aktuálneho harmonogramu štúdia. V prípade neúspešného absolvovania záverečnej skúšky môže účastník vzdelávania absolvovať opätovne skúšku v nasledujúcom akademickom roku. Opakovanie záverečnej skúšky alebo obhajoby záverečnej práce sa koná o rok, pričom účastník hradí poplatok len za jeden semester štúdia (v ktorom sa záverečná skúška realizuje). Financovanie štúdia Zabezpečenie RŠ je súčasťou nedotovanej vzdelávacej činnosti univerzity a náklady hradia účastníci štúdia. Poplatok za jeden semester štúdia a poplatok za podanie prihlášky určuje každoročne dekan Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.   doc. Ing. Viera Peterková, PhD. dekanka PdF TU v Trnave V prípade otázok súvisiacich s rozširujúcim štúdiom kontaktujte doc. Danu Masarykovú, PhD. Príloha 1: Prihláška na rozširujúce štúdium – vzor Prihláška na rozširujúce štúdium Prihláška na rozširujúce štúdium Príloha 2: Program vzdelávania RŠ v študijnom programe anglický jazyk a literatúra Obsah programu názov odbornej témy počet hodín spolu z toho e‑learning odporučený rok štúdia spôsob ukončenia rok semester úvod do štúdia anglického jazyka 4 4 1 z S úvod do štúdia anglofónnych literatúr 8 6 1 z S súčasný anglický jazyk I 16 10 1 z S komunikačné jazykové zručnosti I 16 0 1 z PH teória a prax vyučovania anglického jazyka I 24 0 1 z S súčasný anglický jazyk II 24 12 1 l S teória a prax vyučovania anglického jazyka II 16 0 1 l S anglofónne literatúry a kultúry I 8 4 1 l S spolu za 1. ročník 124 36 didaktický seminár 8 4 2 z PH súčasný anglický jazyk III 8 0 2 z S súčasné anglofónne literatúry a kultúry 16 8 2 z S anglofónne literatúry a kultúry II (anglická literatúra) 4 0 2 z S anglofónne literatúry pre deti a mládež 8 4 2 z S pedagogická prax (výstupová) 10   2 l PH súčasný anglický jazyk IV (lexikológia AJ) 16 4 2 l S anglofónne literatúry a kultúry III (americká literatúra) 4 0 2 l S konzultácie k záverečnej práci 10   2 l A záverečná práca s obhajobou     2 l S záverečná skúška     2 l S spolu za 2. ročník 76 52 spolu za celé štúdium 200 88 čítať viac »

Linguistics Language as a basic means of human communication. Origin of languages. Language families…Linguistics Language as a basic means of human communication. Origin of languages. Language families. Types of languages. Language as a system. Study of languages = linguistics. Branches of linguistics: general & applied linguistic. Phonetics and phonology. The sub-branches thereof, and the subjects of study within each of these branches. The relationship of phonetics and phonology to other linguistic disciplines. English phonetics. Articulatory, acoustic and auditory phonetics. Segmental phonology. Phonemes and their classification. Suprasegmental phonology. Syllable, suprasegmental features. Aspects of connected speech. Verbs and their classifications (lexical, primary, modal, auxiliary). Morphological characteristics and forms of verbs (mood, voice, transitivity, etc.). Verbs in the English sentence – syntactical characteristics of verbs. Nouns, their morphological characteristics and classifications (determination, countability, gender, number). Nouns in the English sentence – syntactical characteristics of nouns. Morphological characteristics of adjectives. Their classification and formation, relations to other word classes. Gradation of adjectives. Adjectives in the English sentence – syntactical characteristics of adjectives. Morphological characteristics of adverbs. Their classification and formation, relations to other word classes. Gradation of adverbs. Adverbs in the English sentence – syntactical characteristics of adverbs (adverbials). English phrases and clauses. Their types, characteristics, structures and functions. Coordination and subordination in English syntax. Their characteristic features, classification and characteristics. Lexicology as a branch of linguistics and its relationships with other linguistic disciplines. Basic terminology related to lexicology (vocabulary, words, lexical units, lexemes). Two approaches to the study of language, the structure of English vocabulary (words and their associative fields, lexical fields, word families, word classes). Word structure (inflection, derivation, lexical morphemes, functional morphemes), the morphemic and word-formation structure of words; the morphemic analysis of words; word-formative units. The principal word-formation processes: compounding, derivation (types of derivation), and conversion, minor word-formation processes: shortening, (clipping, acronyms and initialisms), back-formation, blending, reduplications, coinage, semantic changes, etc.). Word meaning – the process of naming. Types of meaning: grammatical and lexical. Meaning with communicative values (conceptual meaning, associative meaning and thematic meaning). Relationships between lexical items: sense relations and the multiplicity of senses. The origins of the English lexicon (three main sources of the English lexicon, borrowings, loanwords, and assimilation). The English lexicon over time (the English lexicon and societal development, recent lexical changes). The stylistic classification of the English lexicon. Multi-word lexical items (three criteria which help distinguish holistic multiple-word items). Words in combination (collocations, colligations, and chunks). Multi-word verbs. Idioms and idiomatic multi-word expressions (proverbs, sayings, quotations, similes, binomials, trinomials. Anglophone Literatures & Cultures Literature as a verbal art. Literature and its study (theory of literature, literary history, literary criticism). Approaches to reading literary texts (criticisms). Language of literature (poetics). Sound, morphological, syntactical and lexical literary devices. Tropes and figures. Literary kinds and genres. Compositional differences between poetry, prose, and drama. Digital literature. World, national and comparative literature. Periods in history of British and American literatures. Beginnings of English and American Literatures and Cultures. British and American folklores (Beowulf, Native American oral genres). G. Chaucer and American Puritans. Culture of Renaissance and Elizabethan Literature (W. Shakespeare and his contemporaries). Literature of the Enlightenment in Britain: the rise of the novel (Defoe, Swift, Richardson, Fielding, Sterne), and the USA (B. Franklin, Th. Jefferson). Romanticism in English and American literatures (J. Austen, Brontë sisters, gothic novel, Lake poets; E. A. Poe, transcendentalists, N. Hawthorne, H. Melville, E. Dickinson, W. Whitman). The Victorian era. Realism in English and American literatures. (Ch. Dickens, G. Eliot, M. Twain, S. Crane). Naturalism in the USA (T. Dreiser, H. James). The Edwardian period. Edwardian Realists (Conrad, Hardy, Stevenson, Kipling, Wells, Forster). Modernism in English and American literatures (Lawrence, Joyce, Woolf, Mansfield; E. Pound, T. S. Eliot, W. C. Williams, W. Stevens, F. S. Fitzgerald, Beat Generation). Anglophone cultures at the beginning of the 20th century. Jazz Age, WWI and WWII and their reflection in British and American literatures (Lost Generation, E. Hemingway). Britain and the U.S.A. after WWII. Angry young men, ant-modernism, postmodern literature in the U.K. and the U.S.A. (V. Nabokov, P. Auster, J. Fowles, D. Lodge, and A. Carter, W. Golding, G. Orwell, A. Burgess, G. Greene, K. Amis, J. Braine, J. Osborne, A. Sillitoe). British and American drama (O. Wilde, G. B. Shaw, S. Beckett, H. Pinter, O’Neill, T. Williams). Minority Literatures and Cultures. Postcolonialism. Authors of Asian, African-American, Jewish and Native American heritage (N. Englander, T. Morrison, J. Díaz, N. S. Momaday, L. M. Silko, S. Alexie, J. Lahiri, H. Kureishi, S. Rushdie). Literature for children and young readers – definitions and characteristics. Genres of children’s folklore and their poetic characteristics (nursery rhymes, songs, myths, legends, folk tales, etc.). Beginnings of modern children’s literature. Moral writings and nonsense literature (E. Lear, L. Carroll). Genres and representatives of fantasy in children’s and juvenile literature (animal and toy fantasy, fantasy with extraordinary characters, high fantasy). Prosaic genres of literature for young readers and their representatives (adventure stories, animal stories, historic stories, stories with girl and boy protagonists, etc.). Methodology of Teaching English Language and Literature Theories of language and language learning. Approaches, methods, and techniques (key and alternative methods and approaches). The communicative approach (principles, basic assumptions of CLT, CLT) and the post-method period (content-based instruction, task-based instruction, text-based instruction, competency-based instruction, current trends in CLT). Learner Variables (Gardner’s Multiple Intelligences Model, learning styles, learner strategies – Oxford, Rubin, VAK/VACT, Kolb’s learning styles model, learner autonomy). Teacher’s roles, teacher’s action zones, teaching versus learning, teacher development, a teacher of English. A CEFR, a Manual, national documents (ISCED), the curriculum, the syllabus, a lesson plan, OECD key competence. Evaluation, assessment, and testing; statistical analyses for language assessment. Receptive skills (Listening, Reading) – teaching and testing. Selecting texts and tasks, types of tasks, direct meaning comprehension, inferred meaning comprehension, basic recommendations. Productive skills (Speaking, Writing) – teaching and testing. Speaking in class context: fluency, accuracy and appropriacy. Oral production and oral interaction. The goal of writing, the process of writing, the product of writing. Linguistic competence (grammar, vocabulary, the sound system, the writing system) – teaching and testing. Classroom management (classroom seating arrangements, teacher – learner and learner – learner interaction, error correction, homework). Teaching materials (course books, authentic material, using literature, newspapers, authentic videos, digital and online materials). Primary EFL learners – key characteristics, developmental specifics and needs, attitudes and motivation, learning strategies and styles (comparing to teenage learners) and how to diagnose them. Recommended EFL teaching methods for primary classrooms – their benefits and risks (TPR, Direct method, CALL, CLIL and others). Language learning in early childhood. Developmental stages. Language learning and language acquisition. First and second language acquisition. Childhood bilingualism. Teaching English to young learners with language disorders and delays. Learners with special educational needs. Recommended teaching strategies, procedures, and techniques. Literary texts in teaching EFL to young learners: objectives, principles, recommended teaching techniques. Storytelling. Picture books and graphic stories. EFL teacher as a researcher. Action research. čítať viac »

Výstupová prax v rozširujúcom štúdiu Cieľom praxe je rozvinúť zručnosti potrebné na vedenie vyučovacieho…Výstupová prax v rozširujúcom štúdiu Cieľom praxe je rozvinúť zručnosti potrebné na vedenie vyučovacieho procesu, jeho reflexiu a plánovanie vyučovacích jednotiek na predmete anglický jazyk. Počas realizácie výstupovej praxe frekventanti vyučujú predmet anglický jazyk na vybranej vzdelávacej inštitúcii (spravidla zaradenej do siete škôl) minimálne v rozsahu 10 vyučovacích hodín. Účasť na praktických aktivitách v škole spolu s písomným výstupom je podmienkou udelenia záverečného hodnotenia študenta. Písomné výstupy sú súčasťou portfólia pedagogických výkonov ako súčasti štátnej záverečnej skúšky. Výstupovú prax frekventanta koordinuje prislúchajúci metodik praxe. Výstupovú prax môže frekventant realizovať počas celého trvania rozširujúceho štúdia. Cvičných učiteľov na školách si frekventanti zabezpečujú sami. Vyhodnotenie výstupovej praxe realizuje prislúchajúci katedrový metodik praxe na základe zhodnotenia písomnej dokumentácie a hodnotenia cvičných učiteľov.   Formát písomného výstupu z VP (RŠ) Uznanie praxe Časť pedagogickej praxe môže byť uznaná tým študentom v dennej a externej forme štúdia, ktorí preukážu, že v období posledných päť rokov vykonávali alebo vykonávajú pedagogickú činnosť na ZŠ a SŠ zaradenej v sieti škôl alebo na vysokej škole (napr. pomocné pedagogické sily). Uznanie praxe sa posudzuje individuálne a záverečné hodnotenie udelí prislúchajúci metodik praxe. Pedagogická prax môže byť úplne uznaná tým externým študentom a frekventantom rozširujúceho štúdia, ktorí učili alebo učia anglický jazyk najmenej tri roky na základnej alebo strednej škole, v počte najmenej šesť hodín týždenne. Potvrdenie musí vystaviť a podpísať riaditeľ školy, na ktorej prislúchajúci študent pracuje. Uznanie praxe sa posudzuje individuálne a záverečné hodnotenie udelí prislúchajúci metodik praxe. čítať viac »

Študijný program: anglický jazyk a literatúra Študijný odbor: učiteľstvo akademických… Študijný program: anglický jazyk a literatúra Študijný odbor: učiteľstvo akademických predmetov Forma štúdia: externá Rozsah programu a dĺžka trvania: štúdium je štvorsemestrálne (dva akademické roky) s dotáciou 200 vyučovacích hodín. Základné informácie Garantujúcim pracoviskom pre rozširujúce štúdium – anglický jazyk a literatúra (RŠ AjL) na Trnavskej univerzite v Trnave je Katedra anglického jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave prof. PaedDr. Silvia Pokrivčáková, PhD. Výučba jednotlivých predmetov v rámci RŠ AjL sa zabezpečuje vysokoškolskými učiteľmi so vzdelaním zodpovedajúcim predmetom štúdia. O študijných záležitostiach v RŠ AjL rozhoduje dekan Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Na rozširujúce štúdium – anglický jazyk a literatúra podľa zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je možné prijať: Absolventa druhého stupňa vysokoškolského štúdia študijného odboru učiteľstvo akademických predmetov, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 7 alebo si ho doplnil podľa § 8 ods. 1. Prijímacie konanie na RŠ sa uskutočňuje formou podania prihlášky bez prijímacej skúšky a zaplatením poplatku za štúdium a to vzhľadom na platnú legislatívu, ktorá upravuje organizáciu rozširujúceho štúdia. Hlavný cieľ Získať pedagogickú spôsobilosť na vyučovanie anglického jazyka a literatúry. Profil absolventa Absolvent si rozširuje kvalifikačný predpoklad v rámci dosiahnutého stupňa vzdelania na vyučovanie anglického jazyka a literatúry ako ďalšieho aprobačného predmetu. Obsah programu (od akademického roka 2020/2021) Názov odbornej témy Počet hodín spolu Z toho e‑learning Odporučený rok štúdia Spôsob ukončenia rok semester Úvod do štúdia anglického jazyka 4 4 1 Z S Úvod do štúdia anglofónnych literatúr 8 6 1 Z S Súčasný anglický jazyk I 16 10 1 Z S Komunikačné jazykové zručnosti I 16 0 1 Z PH Teória a prax vyučovania anglického jazyka I 24 0 1 Z S Súčasný anglický jazyk II 24 12 1 L S Teória a prax vyučovania anglického jazyka II 16 0 1 L S Anglofónne literatúry a kultúry I 8 4 1 L S Spolu za 1. ročník 124 36 Didaktický seminár 8 4 2 Z PH Súčasný anglický jazyk III 8 0 2 Z S Súčasné anglofónne literatúry a kultúry 16 8 2 Z S Anglofónne literatúry a kultúry II (anglická literatúra) 4 0 2 Z S Anglofónne literatúry pre deti a mládež 8 4 2 Z S Pedagogická prax (výstupová) 10   2 L PH Súčasný anglický jazyk IV (lexikológia AJ) 16 4 2 L S Anglofónne literatúry a kultúry III (americká literatúra) 4 0 2 L S Konzultácie k záverečnej práci 10   2 L A Záverečná práca s obhajobou     2 L S Záverečná skúška     2 L S Spolu za 2. ročník 76 52 Spolu za celé štúdium 200 88 Podmienky na zaradenie uchádzačov Absolvent druhého stupňa vysokoškolského štúdia študijného odboru učiteľstvo akademických predmetov, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 7 alebo si ho doplnil podľa § 8 ods. 1. Spôsob ukončovania a požiadavky na ukončovanie Záverečná skúška pozostáva z obhajoby záverečnej práce a z ústnej skúšky z anglického jazyka a literatúry. Metodické pokyny na písanie a obhajobu záverečnej práce Ústna skúška sa skladá z troch častí: súčasný anglický jazyk, anglofónne literatúry a kultúry, didaktika vyučovania anglického jazyka a literatúry. Tézy na záverečnú skúšku 2019/2020 Podmienkou účasti na záverečných skúškach je úspešné absolvovanie všetkých predpísaných študijných povinností študijného programu. Finančné, materiálne, technické a informačné zabezpečenie Bližšie informácie o ponuke a podmienkach štúdia Študijné oddelenie PdF TU: Mgr. Pavlína Šantava  +421 33 5939 570 Poplatok za prijímacie konanie: 35 €* Poplatok za jeden semester štúdia: 225 €* * poplatok je aktualizovaný každý akademický rok Poplatok za štúdium je potrebné uhradiť vždy pred začatím prislúchajúceho semestra. Potvrdenie o úhrade poplatku za prvý semester štúdia je jedným z povinných dokladov potrebných pri zápise študenta do prvého ročníka štúdia predmetného vzdelávacieho programu. Na otvorenie štúdia je potrebný minimálny počet 12 účastníkov. Spôsob platby – poplatok za semester Prevodným príkazom alebo poštovou poukážkou typu U. Banka: štátna pokladnica Variabilný symbol: 0219999 IBAN: SK36 8180 0000 0070 0006 5543 SWIFT kód/BIC: SPSRSKBA Podanie prihlášky: Adresa: Pedagogická fakulta TU Priemyselná 4, P. O. Box 9 918 43  Trnava Termín podania prihlášky: do 31. júla kalendárneho roka Poplatok za papierovú prihlášku: 35 € Prevodným príkazom alebo poštovou poukážkou typu U. Banka: štátna pokladnica IBAN: SK 36 8180 0000 0070 0006 5543 Variabilný symbol: 0219999 Špecifický symbol: 20002 Doplňujúci údaj: priezvisko a meno   Súčasťou prihlášky sú: životopis, úradne overená kópia diplomu o absolvovaní vysokoškolského štúdia za 2. stupeň a vysvedčenia o štátnej skúške, vysvedčenie o doplňujúcom pedagogickom štúdiu, absolvent zahraničnej vysokej školy priloží kópie nostrifikovaných dokladov o vysokoškolskom vzdelaní v zahraničí a nostrifikačnú doložku, potvrdenie o zaplatení poplatku za prijímacie konanie, kópia rodného a sobášneho listu.   Prihláška na štúdium,   Kontakt na koordinátora rozširujúceho štúdia V prípade akýchkoľvek otázok kontaktujte koordinátora rozširujúceho štúdia:   Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave  čítať viac »