Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Dátum: 5. 3. 2021, tento rok

 

Študijný program: teória chemického vzdelávania

Školiteľ: doc. PaedDr. Katarína Kotuľáková, PhD.

Rozvoj prírodovednej gramotnosti v chemickom vzdelávaní z perspektívy učiteľa

Development of scientific literacy from teacher’s perspective

Anotácia: Ambícia chemického vzdelávania prispievať k rozvoju prírodovednej gramotnosti je výrazne determinovaná postavou učiteľa. Početné výskumy identifikujú faktory, ktoré ovplyvňujú porozumenie a stotožnenie sa s vyššie uvedeným cieľom. Výzvou predloženej témy je analyzovať nastavenie učiteľa chémie v slovenskom kontexte a identifikovať procesy, ktoré majú potenciál modifikovať cieľové zameranie a s ním spojenú prax v chemickom vzdelávaní očakávaným smerom.

Študijný program: teória biologického vzdelávania

Školiteľ: doc. RNDr. Jozef Kováčik, PhD.

Využitie analytických metód vo výučbe biológie rastlín

The use of analytical methods in plant biology education

Anotácia: Biológia rastlín, najmä jej anatomická a fyziologická časť, sú pravdepodobne menej atraktívne oblasti výučby biológie, čo možno dedukovať i z vedomostí študentov začínajúcich štúdium učiteľstva biológie. Hlavnú úlohu v tomto fakte môže mať skôr memorovanie poznatkov na úkor praktickej práce počas výučby, hoci vzdelávacie štandardy obsahujú dostatok cieľov v tejto oblasti biologického vzdelávania a súčasné trendy v prírodovednom vzdelávaní sa orientujú na konštruktivistický prístup, ktorý kladie dôraz na aktívne zapojenie študenta vo vzdelávaní. Cieľom práce je preto porovnať konštruktivistický prístup k vyučovaniu anatómie a fyziológie rastlín s transmisívnou výučbou obvykle prebiehajúcou na našich školách. Komparatívna výučba sa bude realizovať s použitím mikroskopu na anatomické diferenciačné analýzy (základné pletivá, zásobné látky) i s použitím jednoduchých postupov na fyziologické analýzy (chromatografická separácia asimilačných pigmentov, detekcia proteínov, sacharidov, fenolových látok a podobne). V rámci komparatívnej výučby sa využijú i záznamy zložitejších analytických techník ilustrujúce anatomické a fyziologické procesy rastlín.

Školiteľ: doc. Ing. Viera Peterková, PhD.

Hodnotenie asociácií medzi environmentálnymi postojmi a proenvironmentálnym správaním u žiakov základných škôl

Assessment of associations between environmental attitudes and environmental behaviour in primary school students

Anotácia: Je všeobecne známe, že environmentálne problémy spôsobuje najmä environmentálne správanie ľudí (Coertjens et al., 2010). V dôsledku toho sa väčšina výskumov snaží identifikovať prediktory environmentálneho správania a zistiť, čím je environmentálne správanie determinované, jednými z najčastejších atribútov sú vedomosti a postoje (Coertjens et al., 2010). Na vysvetlenie vzťahu medzi postojmi a správaním bolo vyvinutých niekoľko teórií. Azda najbežnejšie používanou je teória odôvodneného konania (TRA; Ajzen a Fishbein, 1980), ktorá tvrdí, že postoje ovplyvňujú zámery správania, ktorý zase formuje akcie. Na základe tohto predpovedaného spojenia zistil výskum environmentálnych postojov dve široké perspektívy (Casaló a Escario, 2016). Niektorí autori hľadajú dôkaz kauzality environmentálneho správania prostredníctvom environmentálnych postojov (Bamberg a Möser, 2007; Kaiser et al., 2007; Ritter et al., 2015). Ale iní autori explicitne nepredpokladajú, že environmentálne postoje určujú environmentálne správanie, a preto sa snažia nájsť iné determinanty environmentálnych postojov (Boeve­‑de Pauw, 2013; Casaló a Escario, 2016; Duarte et al., 2017; Shen a Saijo, 2008).

Cieľom práce bude zistiť, ako zmeniť postoje žiakov základných škôl k životnému prostrediu, s cieľom zlepšiť ich environmentálne správanie.

Školiteľ: doc. PaedDr. Jana Fančovičová, PhD.

Úroveň pochopenia vybraných ekologických vzťahov

Level of understanding of selected ecological relationships

Anotácia: Jedným z hlavných cieľov vyučovania biológie je rozvoj pozitívneho postoja k živým organizmom u žiakov. Napriek tomu, že afektívna oblasť ako napr. emócie, pocity, bola v poslednom období prehliadanou časťou vzdelávania, v súčasnosti je tejto oblasti venovaná zvýšená pozornosť. Niektoré živočíchy sú menej populárne a menej tolerované človekom, podobne o niektorých kolujú mnohé mýty. Uvedené fakty sú dôvodom, prečo mnohí ľudia nepodporujú programy na ochranu týchto živočíchov. Emócie majú biologický základ a slúžia ako adaptívne mechanizmy na riešenie problémov, ktoré sa v našej evolučnej histórii vyskytli. Ich ultimátnou úlohou je zvýšenie šance jednotlivca na prežitie. Emócia strachu súvisí najmä s predátormi, ktoré predstavujú potenciálne nebezpečenstvo pre človeka. Jedným z nich je aj mediálne známy vlk dravý (Canis/ lupus). Je to naša najväčšia európska psovitá šelma obývajúca horské oblasti. Na jednej strane stoja skupiny presadzujúce jeho lov a odstrel s názorom, že loviť vlka je možné bez negatívneho vplyvu na jeho populáciu. Na druhej strane sú organizácie chrániace vlka a bojujúce proti jeho lovu. Zobrazovanie vlka ako krvilačnej šelmy, ktorá zabíja ludí a zvieratá môže mať negatívny vplyv na chápanie ich významu a najmä ekologických vzťahov zo strany verejnosti.

Cieľom práce bude objasniť, aká je úroveň poznania a pochopenia vybraných ekologických vzťahov predácie (neskôr mutualizmu) u rôznych vekových kategórií a ako sa mení úroveň chápania s pribúdajúcim vekom, narastajúcimi poznatkami z biológie i spôsobom prezentovania skutočností.

Experimentálne sa bude testovať, ako vplýva predstavenie vybraných vzťahov na predstavy, záujem a ochotu chrániť ich.

Prvým krokom bude prezentovanie predátorov s prevahou negatívnych alebo pozitívnych vlastností prípravou videa a použitím pretestu, posttestu a retenčného testu. V druhom kroku, metódou interview, sa bude zistovať, ako hypotetické prezentovanie vlka ovplyvňuje postoje a chápanie významu predátorov v ekosystémoch.

Zvoľte školiteľa.

Študijný program: slovenský jazyk a literatúra

Školiteľ: prof. PaedDr. René Bílik, CSc.

Ironická línia v novodobej slovenskej literatúre

Ironic line in modern Slovak literature

Anotácia: Jednou z najsilnejších tradícií v slovenskej literatúre a aj v slovenskej literárnej historiografii, je tradícia vážneho čítania literatúry. Znamená to jej recepciu predovšetkým „realistickými očami“ či v „realistickom kľúči.“ Súvisí to práve s impulzom, ktorý predstavám o funkciách umeleckej literatúry vtislo obdobie slovenského národného obrodenia, najmä literárny romantizmus, a medzi týmito funkciami dominuje funkcia národnoreprezentatívna. Dôsledkov je viacero: potláča sa (najmä v literárnom vzdelávaní) fakt, že umelecká literatúra je predovšetkým fikcia, realistické čítanie sa uplatňuje aj na texty, ktoré s realizmom a realistickou konštrukciou textu nesúvisia a z tohto vážneho rámca sa na okraj vytláča to, čo sa doňho nevmestí. To je aj prípad textov, v ktorých je usporadujúcim poetologickým princípom princíp – ironický (línia, siahajúca od napr. J. Záborského až k P. Vilikovskému). Historiografická reflexia a poetologická analýza textov tejto línie je predmetom takto zameranej témy dizertačnej práce.

Školiteľ: doc. PhDr. Juraj Hladký, PhD.

Lexikálna stránka slovenských ojkoným

Lexical aspect of Slovak oikonyms

Slovenská ojkonymia nebola doteraz systematicky spracovaná. Cieľom dizertačnej práce je navrhnúť vhodnú metodiku na lexikografické spracovanie ojkonymie z územia Slovenska a na základe historických dokladov z jazykového hľadiska analyzovať súčasnú ojkonymiu z časti územia západného Slovenska. Výsledky dizertačnej práce majú viesť k utvoreniu základných téz o jazykovej aj mimojazykovej stránke slovenských ojkoným.

Školiteľ: doc. PaedDr. Patrik Šenkár, PhD.

Ľudoví autori v chronotope a kontexte slovenskej dolnozemskej literatúry

Folk authors in the chronotope and context of Slovak Lowland literature

Anotácia: Slovenská literatúra žije, existuje a pulzuje aj mimo štátnych hraníc republiky, čím, prirodzene, vytvára rôzne kontexty. Jedným z nich je aj tzv. dolnozemský kontext. Integrálnou súčasťou tohto fenoménu je aj literárne úsilie Slovákov v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. V rámci neveľkej „rodiny“ slovenských autorov v danom geografickom a duchovnom priestore sú dôležití aj tzv. ľudoví autori, samoukovia v oblasti tvorby, často označovaní ako „písmaci“. Ich predsavzatím (až úlohou) bola priam komplexná (tvorivá, aj keď „laická“) podpora národného hnutia Slovákov na Dolnej zemi. Téma dizertačnej práce sa týka doteraz iba periférne a nesystematicky skúmanej časti slovenskej literatúry, ktorá jednoznačne tvorí jej imanentnú súčasť. Aj z toho dôvodu si problematika žiada hlbší výskum z hľadiska historiografickej reflexie a interpretačnej analýzy prototextov týchto autorov. Výsledky dizertačnej práce sa budú opierať – v pozadí patričnej metodológie a teoretickej bázy – najmä o literárne texty (pars pro toto) Jána Gerčiho, Ondreja Kulíka, Ondreja Korbeľa, Jána Andrášika, Štefana Hudáka, Janka Čemana, Mateja Rádixa a ďalších, samozrejme s uvedením ich špecifických čŕt, poetických východísk, konkretizácií, resp. metatextov z aspektu jednotlivých účastníkov literárnej komunikácie.

Všeobecné a špecifické v literárnej tvorbe dolnozemských poetiek

The general and the specific in the literary works of Lowland female poets

Anotácia: Slováci žijúci v zahraničí vytvárajú duchovné hodnoty, ktoré, prirodzene, patria do (azda parciálne aj ďurišinovsky chápanej) ‚zvláštnej‘ klenotnice slovenského písomníctva. Dôležitou, ba neprehliadnuteľnou súčasťou tohto spoločenstva sú aj tzv. dolnozemskí Slováci, teda naši krajania, ktorí si nielenže (na rôznej úrovni) zachovali svoju existenciu i materinský jazyk, ale v diachrónnom a synchrónnom aspekte vytvárali i permanentne vytvárajú (aj) literárne hodnoty. Sú to najmä beletristické artefakty, teda tvorivé výsledky procesu ľudskej – v našom prípade duševnej – aktivity. Dolná zem zahŕňa určité územie dnešného Maďarska, Rumunska a Srbska (Vojvodinského autonómneho kraja), kde Slováci a Slovenky sú dodnes literárne činní. Cieľom dizertačnej práce je poukázať na uvádzaný kultúrno­‑literárny vývin, špecifikovaný na literárny druh poézie a osobnostne na ženy­‑poetky (od 19. storočia až po absolútnu súčasnosť). Elaborát sa, pochopiteľne, bude opierať o dôležité disciplíny literárnej vedy (literárna teória, história, kritika) i patričnú metodológiu – a to na proto­‑ i metatexty danej proveniencie. Interpretačnou analýzou literárnych úsilí dolnozemských poetiek si bude všímať nielen všeobecné (poetologické, čiastočne genologické), ale aj ono špecifické (krajanské, dolnozemské) atribúty (viac)kontextovosti po slovensky písaných básnických textov uvádzaných poetiek (pars pro toto: Márie Fazekašovej, Dagmar Márie Anocovej, Viery Benkovej – ale aj Evy Fábiánovej, Anny Kaliankovej, Kataríny Hricovej atď.). Koniec koncov podá tak inovačný, na Slovensku nie veľmi pertraktovaný pohľad na túto oblasť slovenskej literatúry, ktorá o. i. vo svojich tematických zreteľoch, motívoch a básnických prostriedkoch do značnej miery popiera binárnu opozíciu centra a periférie.

Zvoľte školiteľa.

Študijný program: teória jazykového a literárneho vzdelávania

Školiteľ: doc. PhDr. Jana Bérešová, PhD. et PhD.

Plurilingválny prístup a jeho dopad na cudzojazyčné vzdelávanie

The Plurilingual Approach and Its Impact on Language Education

Anotácia: Komunikatívna jazyková kompetencia sa buduje prostredníctvom vzájomných vzťahov a interakcie medzi všetkými jazykmi, ktoré jedinec ovláda alebo má s nimi skúsenosť. Ovládanie jedného jazyka umožňuje žiakom ľahší prístup k inému jazyku prostredníctvom schopností získaných v danom jazyku a využívaním existujúcich sociolingvistických a pragmatických kompetencií, ktoré si žiaci ďalej rozvíjajú. Cieľom dizertačnej práce je overiť plurilingválny prístup, ktorý je zameraný na to, ako vedomosti a skúsenosti žiakov v materinskom jazykom alebo v jazyku vzdelávania, ako i v iných jazykoch, či už získané počas štúdia alebo priamou skúsenosťou, prispievajú k vybudovaniu si komunikatívnej jazykovej kompetencie v cieľovom jazyku. Dizertačná práca bude zameraná na zistenie efektívnosti aplikácie konceptu zameraného na plurilingvizmus v cudzojazyčnom vzdelávaní.

Študijný program: pedagogika

Školiteľ: prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD.

školiteľ konzultant: PhDr. Iva Šuhajdová, PhD.

Diapazón kompetencií sociálneho pedagóga v intenciách penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti

Range of Competencies of a Social Pedagogue in the Intentions of Penitentiary and Post­‑penitentiary Care

Anotácia: Penitenciárna starostlivosť sa najčastejšie spája s trestnou činnosťou a následnou reedukáciou dospelých. V ústave na výkon trestu odňatia slobody okrem dospelých jedincov však môžu skončiť aj mladiství delikventi, v tomto prípade sa jedná o ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Súčasťou penitenciárneho zaobchádzania môžu byť tiež maloletí jedinci, ktorí napriek porušeniu zákona, nemôžu byť pre svoj nízky vek umiestnení v nápravnovýchovnom zariadení pre mladistvých. Ich prevýchova sa na základe rozhodnutia súdu uskutočňuje v zariadeniach ochrannej výchovy, konkrétne v reedukačných centrách, ktoré zabezpečujú nápravno­‑výchovnú starostlivosť pre maloletých aj z ďalších zákonom stanovených dôvodov. Následná postpenitenciárna starostlivosť predstavuje nevyhnutný nadväzujúci krok na penitenciárnu starostlivosť. Ide o súbor osobitných opatrení zameraných na poskytovanie pomoci pri opätovnom začlenení jedinca do spoločnosti, ktoré zabezpečuje tak štátny sektor ako aj organizácie neziskového sektora. Cieľom dizertačnej práce bude zmapovať prostredníctvom analýzy legislatívnych dokumentov a relevantnej odbornej literatúry profesijné postavenie a možnosti sociálneho pedagóga v jednotlivých oblastiach penitenciárnej ako aj postpenitenciárnej starostlivosti. Cieľom empirickej časti práce bude zistiť reálne možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, a to v rámci štátneho ako aj neziskového sektora s ich následnou komparáciou a návrhom profesijného štandardu pre sociálnych pedagógov v rámci reedukácie a resocializácie mladistvých a maloletých delikventov.

Komunistická výchova a jej podoby na základných a stredných školách

Communist Education and its Forms in Primary and Secondary School Education

Anotácia: Školstvo a vzdelávanie na Slovensku v období socializmu sa postupne stáva predmetom historicko­‑pedagogického výskumu a objavujú sa prvé publikácie a štúdie, ktoré sú výsledkom týchto skúmaní (Olejník: Implementácia marxisticko­‑leninskej ideológie vo sfére vzdelávania na Slovensku v kontexte politického vývoja v rokoch 1948 – 1953, 2018; Gabzdilová: Ako sme študovali v totalite, 2019; Kudláčová, ed.: Pedagogické myslenie, školstvo a vzdelávanie na Slovensku v rokoch 1945 – 1989, 2019). Podobnú situáciu zaznamenávame vo všetkých krajinách bývalej východnej Európy, reflexiu výchovy a vzdelávania zaznamenávame zväčša v publikáciách s vročením po r. 2010 a neskôr (napr. Kestere, Protner, Németh, Nóbik, Gulczynska, Wojdon, Cuhra, Devátá, Zounek, Šimáně a i. ). Je to spôsobené jednak potrebným časovým odstupom od sledovaného obdobia, ale tiež problémom vhodného metodologického uchopenia sledovaných fenoménov v totalitnom režime, pre ktorý je typické skresľovanie informácií. Cieľom dizertačnej práce bude identifikovať a zmapovať komunistickú výchovu na základných a stredných školách vo všetkých jej podobách a prejavoch: a to jednak v legislatívnej oblasti a vyhláseniach zjazdov komunistickej strany, ktoré vytvárali široký rámec pre postupnú ideologizáciu na školách a tiež v dobovej, najmä časopiseckej literatúre (napr. Jednotná škola). Komunistickú výchovu a jej podoby je potrebné zdokumentovať tiež na príklade konkrétnej vybranej školy („skúmanie dejín zdola,“ Le Goff, 1983). V práci je nevyhnutné použiť archívny výskum a tiež metódy „skúmania dejín zdola,“ napr. životné príbehy učiteľov, príp. žiakov, metódu oral history a pod.

Školiteľ: doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD.

Praktická múdrosť fronésis a možnosti jej pedagogického rozvíjania

Practical Wisdom “phronesis” and Possibilities of its Educational Development

Anotácia: Rozvážnosť, resp. praktická múdrosť fronésis je jednou zo základných cností, ktoré tvoria piliere morálneho charakteru človeka. Principiálnu úlohu fronésis pri dosahovaní dobrých cieľov v živote a pri smerovaní k naplneniu života (flourishing live) tematizovali už starovekí filozofi (najmä Aristoteles), ale v rámci „znovuobjavenia cnosti“ v etike a v širšej sociálnovednej diskusii záveru 20. storočia sa opäť objavuje ako ústredná cnosť, ktorú je možné skúmať a cieľavedomo rozvíjať. Pedagogickou stránkou rozvíjania cnosti rozumnosti sa zaoberajú koncepcie výchovy charakteru.

Doktorand sa zameria na cnosť fronesis z hľadiska vybraných konceptov súčasnej etiky cnosti (napr. podľa teórie M. Sloteho a L. Zagzebskej, K. Kristjánssona a kol., Ch. Swantonovej, T. Chappela a I. Murdochovej a i. ) a rozoberie teoretické možnosti jej chápania (miesto fronesis uprostred cností, jej štruktúra a funkcie, kvalitatívne štádiá vývinu, súvis fronésis a jednotlivých kategórií myslenia a pod.). V ďalšom kroku preskúma korešpondujúce pedagogické koncepty, zamerané na rozvoj fronesis a podrobí ich kritickej analýze podľa vopred stanovených zdôvodnených kritérií. Jednotlivé identifikované funkcie praktickej múdrosti premietne do modelu morálnej výchovy žiaka, resp. do intervenčného programu, ktorý uplatní vo výučbe etickej výchovy. Pre teoreticko­‑aplikačný výskum v tejto oblasti bude nevyhnutné ovládanie angličtiny.

Etika cnosti a výchova charakteru

Virtue Ethics and Character Education

Anotácia: Etika cnosti („virtue ethics“) je jednou zo základných etických koncepcií už od čias Aristotela, ktorá zaznamenala v ostatných desaťročiach kultúrnu renesanciu, tzv. „aretaic turn“ (G. E. M. Anscombová, R. Hursthouseová, A. MacIntyre, Ph. Footová, R. Crisp a M. Slote, M. Nussbaumová, u nás M. Kuna, Z. Palovičová, D. Smreková, A. Blaščíková). Jej znovuzrodenie bolo následkom sporu medzi morálnym utilitarizmom a deontologickou etikou, pričom ponúka akúsi tretiu cestu, vhodnú pre morálne orientovanie sa človeka súčasnej doby. Etika cnosti sa zároveň stala teoreticky inšpiratívnou pre budovanie tzv. výchovy charakteru – „character education“ (W. Berkowitz, T. Lickona, J. Solomon, M. Seligman, C. Peterson, M. Watson, P. Vacek, u nás L. Lencz, O. Krížová, I. Podmanický, M. Brestovanský a iní), teda pedagogického modelu mravnej výchovy, ktorý posilňuje vývin pozitívnych čŕt charakteru žiakov, v protiklade k normatívne či pragmaticky/behavioralisticky chápanej výchove.

Cieľom teoreticky široko koncipovanej dizertačnej práce bude preukázať a analyzovať súvis medzi etikou cnosti a výchovou charakteru, poukázať na ich prieniky, ale aj nezhody, preukázať komponenty etiky cnosti a výchovy charakteru v slovenskej koncepcii predmetu etická výchova, navrhnúť inovácie kurikula predmetu etická výchova na základe výskumných zistení. Ovládanie angličtiny je podmienkou.

Súčasná britská etika cnosti a možnosti jej výchovnej aplikácie

Contemporary British Virtue Ethics and Possibilities of its Educational Application

Anotácia: Od „znovuobjavenia cnosti“ vo filozofickej a širšej sociálnovednej diskusii záveru 20. storočia uplynulo niekoľko desaťročí, počas ktorých sa etika cnosti („virtue ethics“) opäť dostala do centrálneho záujmu morálnej výchovy na celom svete. Jedným z najvýznamnejších vedeckých a akademických pracovísk na svete v tejto oblasti je inštitút The Jubilee Centre for Character and Virtues Birminghamskej univerzity, ktorý bol založený v r. 2012 už etablovanými filozofmi a teoretikmi výchovy, ale aj na prax orientovanými pedagógmi a popularizátormi tzv. výchovy charakteru. Morálni filozofi James Arthur, David Carr a Kristján Kristjánsson nie sú len vedúcimi predstaviteľmi tohto inštitútu, ale patria k najznámejším súčasným teoretikom etiky cnosti, s významným presahom do oblasti vzdelávania.

Bádateľskou úlohou doktoranda bude preskúmať teoretické koncepty uvedených troch autorov na rovine súvislosti etika (cnosti) – výchova (charakteru), predovšetkým s ohľadom na rolu praktickej múdrosti (resp. fronésis) a možnosti jej edukačného rozvíjania. Teoretická práca bude koncipovaná užšie, analyticky, s úsilím o čo najhlbšiu konceptualizáciu štruktúry cnosti v kontexte celku života smerujúceho k „dobru.“ Ovládanie angličtiny je podmienkou.

Filozofia výchovy Eugena Finka

Eugen Finkʼs Philosophy of Education

Anotácia: Dizertačná práca teoretického charakteru má za cieľ identifikovať, predstaviť a kriticky posúdiť filozofické východiská pedagogiky a výchovy z pohľadu významného nemeckého filozofa a pedagóga Eugena Finka (1905 – 1975). Fink bol žiakom a spolupracovníkom Edmunda Husserla a pokračovateľom jeho filozofickej metódy fenomenológie. V oblasti fenomenológie i v oblasti filozofie výchovy spolupracoval aj s českým filozofom J. Patočkom. Koncepcia E. Finka mala veľký vplav na „českú školu“ filozofov výchovy (Patočka, Palouš, Michálek, Pelcová a. i. ). V českom jazyku vyšli niektoré preklady iba jeho filozoficko­‑fenomenologických spisov a statí: Oáza štěstí. Praha: Mladá fronta, 1992; Hra jako symbol světa. Praha: Český spisovatel, 1993; Bytí, pravda, svět. Praha: Oikoymenh, 1996 a zborníky, venované Finkovi iba sekundárne. Napriek významu Finkovej pedagogickej filozofie, zhrnutej v jeho dielach Erziehungswissenschaft und Lebenslehre (1970); Metaphysik der Erziehung im Weltverständnis von Plato und Aristoteles (1970); Traktat über die Gewalt des Menschen (1974); Grundfragen der systematischen Pädagogik (1978); Natur, Freiheit, Welt, Philosophie der Erziehung (1992); Philosophie des Geistes (1994); Pädagogische Kategorienlehre (1995), v slovenskom ani českom jazyku z nich ucelené preklady nevyšli. Doktorand v záverečnej časti predstaví vlastnú aktualizáciu finkovskej pedagogickej fenomenológie vzhľadom na súčasný stav vied o výchove a súčasný stav edukačnej reality. Konkrétne metodologické postupy budú dojednané s doktorandom po zohľadnení jeho návrhov. Nevyhnutným predpokladom výberu témy je schopnosť pracovať s odbornou literatúrou v nemeckom jazyku.

De magistro. Porovnanie stredovekých spisov o učiteľovi

De magistro. Comparison of Medieval Writings about the Teacher

Anotácia: Pod názvom diela O učiteľovi sa skrýva známy spis Aurelia Augustina, ale aj menej známy spis Tomáša Akvinského. Okrem takto nazvaných diel v stredoveku vzniklo viacero iných pedeutologických a didaktických prác. V práci pôjde o analýzu a komparáciu týchto vybraných diel s ohľadom na spoločenské a filozofické kontexty ich autorov. Pri analýze spisov doktorand nahliadne na vybrané texty z rozličných aspektov: historicko­‑spoločenského, literárneho a lingvistického, filozoficko­‑semiologického, filozoficko­‑pedagogického a pod. Osobitným aspektom skúmania spisov bude hodnotové a mravnovýchovné hľadisko. Autor doktorskej dizertácie uvedie analyzované obsahy stredovekých doktrín do súvislosti so súčasnými teóriami učenia a vzdelávania. Vzhľadom na obmedzenú dostupnosť literárnych zdrojov bude musieť autor práce siahnuť po cudzojazyčných textoch; vyžaduje sa minimálna znalosť latinčiny.

Školiteľ: doc. PaedDr. Martin Dojčár, PhD.

Pedagogická reflexia religiofóbie

Educational Reflection of Religiophobia

Anotácia: Dizertačná práca tematizuje aktuálnu problematiku nábožensky interpretovanej xenofóbie (religiofóbia), resp. takých foriem xenofóbie, ktoré sa nejakým spôsobom vzťahujú k náboženstvu (kresťanofóbia, islamofóbia, antijudaizmus a pod.), v relácii k jej prevencii v školskej, príp. mimoškolskej edukácii. Práca čiastočne vyplní súčasnú medzeru v akademickom spracovaní problematiky religiofóbie. Hlavným cieľom teoreticko­‑prieskumnej časti dizertačnej práce je precizovať samotný pojem religiofóbia a na báze opisu spektra prejavov fenoménu religiofóbie, prostredníctvom kombinácie metód teoretického a terénneho výskumu v kontexte deskriptívnej religionistiky, koncipovať jeho morfológiu (morfológia xenofóbie vo vzťahu k náboženstvu) ako faktografické východisko aplikačnej časti dizertačnej práce. Hlavným cieľom aplikačnej časti práce je pedagogicky reflektovať fenomén religiofóbie ako sociálno­‑patologický jav a rozpracovať odôvodnený projekt pedagogickej stratégie prevencie religiofóbie vo forme implementovateľnej v školskom systéme.

Spiritualita ako faktor hodnotovo orientovanej edukácie

Spirituality as a Factor of Values­‑based Education

Anotácia: Spiritualita je multidimenzionálny jav, ktorý sa zo psychologického hľadiska môže javiť ako „integrujúce centrum motívov, postojov, citov aj kognitívnej orientácie, jadro osobnej identity a zmyslu života“ (P. Říčan) alebo „zložka osobnosti“ (Z. Vojtíšek), kým z religionistického hľadiska ide o individualizovanú podobu náboženstva, resp. internalizovanú religiozitu kde „religiozita je tradične a inštitucionálne ukotvená spiritualita“ (Z. Vojtíšek), zatiaľ čo z teologického pohľadu sa jedná o intímny vzťah jedinca k transcendencii, ktorý nachádza svoj spoločenský výraz v rôznych spôsoboch duchovného života (T. Halík).

Psychologický pojem spirituality ako „jadra osobnej identity“ (P. Říčan), príp. „zložky osobnosti“ (Z. Vojtíšek) zakladá dôvodný predpoklad relácie spirituality a hodnotovo orientovanej edukácie. Na základe tohto predpokladu doktorand preukáže kauzálnu súvislosť medzi spiritualitou a hodnotovo zameranej edukáciou (ako je napríklad výchova charakteru) s ohľadom na ich potencionálne konvergencie a divergencie s cieľom identifikovať, opísať, analyzovať a interpretovať vzťah medzi psychologickým pojmom spiritualita a hodnotovo orientovanou edukáciou. V práci nájdu uplatnenie metódy teoretického výskumu, predovšetkým hermeneutická metóda, ako aj metódy terénneho výskumu.

Školiteľ: doc. PaedDr. Martin Brestovanský, PhD.

Informačné technológie ako nástroj pre podporu rozvoja personalizovaného vzdelávania

Information Technologies Enabling the Personalized Education Development

Anotácia: Prístup personalizovaného vzdelávania kladie dôraz na dialogické partnerstvo učiteľa a žiaka. Popri kvalitnom sprostredkovaní obsahov učiva tu stojí učiteľ pred výzvou vytvoriť dieťaťu priestor, aby skrze svoje vlastné preferencie vychádzajúce z jeho životného kontextu k týmto obsahom/konceptom prichádzalo. Ide o dialóg, v ktorom sa stretáva hodnotný kultúrny obsah vzdelávania s individuálnymi potrebami dieťaťa. U žiaka postupne narastá sebariadenie v učení sa cez stanovovanie si vlastných cieľov, budovanie sietí, prepájanie obsahov so záujmami a ašpiráciami a uvedomovaním si vlastnej zodpovednosti za tento proces. Hoci spájanie personalizovaného prístupu s informačnými technológiami môže byť konceptuálnou pascou, zužujúcou pohľad na plný význam personalizácie vzdelávania, predsa by bolo chybnou stratégiou ignorovať široké možnosti, ktoré informačné technológie pri podpore rozvoja personalizovaného vzdelávania poskytujú.

Doktorand bude mapovať súčasné teórie personalizovaného vzdelávania s dôrazom na motivačné teórie sebariadenia (Déci & Ryan, 2012; Wehmeyer & Zhao, 2020), skúmať prístupy a dopady zavádzania informačných technológií v procese personalizácie učenia sa žiaka a navrhne kriticky prehodnotený dizajn implementácie konkrétnych prvkov IKT (sietí, vybavenia, aplikácií) pre podporu vybraných aspektov personalizácie učenia sa žiaka.

Reflexia v profesijnom rozvoji učiteľov

Reflection in Teachers’ Professional Development

Anotácia: Primárnou súčasťou reformy školy zdola je ďalší profesijný rast kľúčových aktérov vzdelávania – učiteľov. Novelizáciou zákona o pedagogických zamestnancoch sa so snahou o skvalitnenie tohto procesu zaviedla pre učiteľov povinnosť tvoriť a obhájiť tzv. atestačné portfólio. Ak však má ísť o skutočnú kvalitatívnu zmenu, nielen o preformulovanie administratívnych požiadaviek, je potrebné meniť aj prístup samotných učiteľov k tvorbe tohto portfólia smerom k posilňovaniu schopnosti reflexie vlastného ďalšieho vzdelávania sa. Cieľom práce bude kvalitatívne skúmať obsah a úroveň atestačných portfólií a najmä schopnosť učiteľov skrze tvorbu portfólia reflektovať vlastnú prax, tvoriť vlastné praktické teórie a meniť prístupy k vyučovaniu. Praktické teórie tvoria profesijný rámec, ktorý vedie prácu učiteľa; učitelia ich používajú pri plánovaní, konaní a uvažovaní o výučbe a iných každodenných profesionálnych činnostiach (Cornett, 1992). Ustálená opakujúca sa prax učiteľa vytvára u neho to, čo Korthagen a kol. nazývajú gestalt (2011), t. j. celok záujmov, potrieb, hodnôt, významov, preferencií, citov a tendencií k správaniu, alebo inak, súhra kognitívnych a emocionálnych faktorov, ktoré vedú k tomu, že učiteľ má tendenciu konať špecifickým ustáleným spôsobom bez uvedomovania si týchto tendencií. Práve kvalita reflexie ovplyvňuje schopnosť vlastný gestalt rozoznávať a meniť (Körkkö et al., 2016). Predpokladáme postupný rast kvality reflexie od zúženého pohľadu učiteľa na vlastnú prax k širšiemu kontextu, potrebám žiakov, či nadpredmetovým vzťahom. A od nekritického nazerania a formálneho popisu vybraných techník vyučovania k prehlbovaniu komparatívneho a kritického hodnotenia funkčnosti metód a napokon k uvedomovaniu si a redefinícii vlastných gestaltov a praktických teórií.

Doktorand bude napĺňanie týchto predpokladov sledovať metódou obsahovej analýzy portfólií. Zároveň dospeje k návrhu stratégie, ako využiť tvorbu portfólia pre posilnenie schopnosti učiteľov reflektovať svoj profesijný rozvoj.

Zvoľte školiteľa.

Študijný program: školská pedagogika

Školiteľ: prof. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Školiteľ konzultant: doc. Dana Masaryková, PhD.

Rozvoj pohybovej gramotnosti v primárnom vzdelávaní

Development of physical literacy in primary education

Anotácia: Zámer práce vychádza zo súčasnej situácie týkajúcej sa úrovne pohybových kompetencií a pohybovej gramotnosti detí mladšieho školského veku. Súčasné európske štúdie poukazujú na pokles pohybovej gramotnosti najmä v tejto vekovej kategórii, ktorá je kľúčová pre celkový motorický rozvoj (Whitehead, 2011; Vašíčková, 2016; Scheuer, Bund 2018). Obsahom práce bude podrobná analýza pojmu pohybová gramotnosť v európskom priestore, komparácia výsledkov v tejto oblasti v európskych krajinách a následné overenie pohybových kompetencií detí v školskej praxi. Ďalšie ukazovatele pohybovej gramotnosti budú získavané prostredníctvom dotazníkov, rozhovorov s učiteľmi a pozorovaniami v praxi. Výstupom práce budú odporúčania pre rozvoj pohybovej gramotnosti v primárnom vzdelávaní, ktoré budú vychádzať zo získaných dát, ako i z teoretickej analýzy konceptu pohybovej gramotnosti.

Školiteľ: prof. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Sociálne a pedagogické súvislosti fungovania firemných materských škôl v medzinárodnej perspektíve

Social and pedagogical aspects of the workplace day­‑care in an international perspective

Anotácia: Dizertačná práca sa bude zaoberať problematikou firemných materských škôl, s dôrazom na ozrejmenie ich pedagogických, ale ja sociálnych špecifík. Tieto typy inštitúcií majú okrem špecifického pedagogického profilu spravidla aj špecifický hodnotový profil, sociálne efekty (Connelly, Degraff, & Willis, 2002; Rothausen, Gonzalez, Clarke, & O’Dell, 1998) a taktiež významné individuálno­‑ekonomické a hospodárske dopady (Kossek & Nichol, 1992; Connelly, DeGraff, & Willis, 2004.). Tie budú predmetom teoretickej komparatívnej analýzy a aj empirického výskumu vo vybraných firemných materských školách.

Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Kultúra inkluzívnej školy

Inclusive School Culture

Anotácia: Školy majú potenciál integrovať deti rôznych etník a detí z rôznym sociálnym zázemím, nie vždy ho však dokážu využiť. Podľa kontaktnej perspektívy spoločné vzdelávanie a spolužitie rôznorodých detí prispieva k budovaniu vzájomnej dôvery a sociálnej kohézie. Konfliktná perspektíva naopak tvrdí, že so zvyšujúcou sa diverzitou stúpa ohrozenie majority, zvyšuje sa jej vnútorná súdržnosť a predsudky voči minorite. Cieľom práce bude zistiť to, aké nastavenie školskej kultúry podporuje kontaktnú a aké konfliktnú perspektívu. Predmetom skúmania bude zámerná a nezámerná občiansko­‑vzdelávacia dimenzia školy, komunikácia a vzťahy medzi aktérmi školy a ďalšie a ich vplyv na mieru inkluzívnosti školského prostredia.

Láska a starostlivosť vo výchove a vzdelávaní detí raného veku

Love and Care in the Education of Early Age Children

Anotácia: Vo výchove, starostlivosti a vzdelávaní detí raného veku sa udržujú romantické predstavy, alebo jednoduché dichotomické spory starostlivosť vs. výchova a pod. Konceptualizácie týchto dvoch pojmov sú v pedagogike, ale aj ďalších disciplínach pomáhajúcich profesií na okraji záujmu. Širšiu konceptualizáciu lásky a starostlivosti, ich spoločenský a interaktívny a dynamický rozmer prináša čiastočne kritická pedagogika a novšie prístupy k etike starostlivosti. Láska a starostlivosť sú pritom dôležitou súčasťou pedagogickej a výchovnej praxe, ktorá sa dotýka formovania detí, obzvlášť detí raného veku. Cieľom práce je preskúmať aké explicitné či intuitívne koncepty lásky a starostlivosti využívajú profesionáli, profesionálky pracujúci s deťmi v ranom veku, ktoré z nich sa ukazujú byť pre detí viac a ktoré menej prínosné, či sú dostatočne reflektované a či nie je potrebná ich čiastočná formalizácia, aby boli širšie záväzné.

Školiteľ: doc. PhDr. Zuzana Petrová, PhD.

Digitálny text a jeho vplyv na predstavy detí o čítaní

Digital text and its influence on children’s perceptions of reading

Anotácia: Široká dostupnosť digitálnych technológií mení povahu skúseností, ktoré deti nadobúdajú pri interakcii s textom. V porovnaní s tradičnými knihami, ktoré umožňujú deťom, ktoré nedokážu čítať samé, rekonštruovať význam textu prostredníctvom ilustrácie, digitálne texty ponúkajú bohatšiu paletu multimodálnych prvkov (okrem písma a ilustrácií sú to napr. zvuky, hudba, videá). Táto skúsenosť umožňuje deťom vytvárať si špecifickú predstavu o obsahu a význame textu ešte predtým, ako sú schopné čítať v konvenčnom slova zmysle. V odbornom diskurze sa v tejto súvislosti diskutuje o oslabení dominancie písma v textoch a v teórii gramotnosti k revízii toho, čo sa chápe pod pojmom gramotnosť a čítanie. Zámerom dizertačnej práce bude zmapovať, s akými skúsenosťami s digitálnymi textami a multimodálnymi prvkami reprezentácie významu vstupujú deti do inštitucionalizovaného vzdelávacieho prostredia a ako sa pod vplyvom toho mení ich predstava o čítaní. Pri ich skúmaní bude využívaná kombinácia metód kvalitatívnej metodológie. Dizertačná práca vyústi do analýzy, ako by mala prebiehať výučba čítania (resp. v širšom zmysle rozvíjanie gramotnosti), aby rešpektovala a v prospech efektivity osvojovania schopnosti čítať využila špecifické skúsenosti detí s čítaním v digitálnej dobe.

Individuálne stratégie čítania u žiakov na 1. stupni základnej školy

Primary school pupils’ use of reading strategies in learning to read

Anotácia: Jedným z charakteristických znakov textov prezentovaných v digitálnej podobe je ich špecifická architektúra (umožňujúca individuálnu voľbu smeru čítania) a širšia ponuka textových prvkov (okrem alfabetického textu má čitateľ k dispozícii aj statické i dynamické obrazové prvky, zvuky, hudbu apod.). Skutočnosť, že sú deti v kontakte s takýmito textami (napr. prostredníctvom e‑kníh, digitálnych textov zobrazovaných prostredníctvom tabletov alebo mobilných telefónov) už od raného veku sa prirodzene premieta aj do procesu čítania. Dizertačný projekt sa zameria na skúmanie individuálnych skúseností žiakov s významom jednotlivých textových prvkov a ich využitím pri orientácii v texte za účelom jeho porozumenia. Dizertačný projekt bude využívať postupy kvalitatívnej metodológie, ktorá umožní identifikovať individuálne stratégie čítania u žiakov a ich skúsenosti s čítaním v digitálnej a klasickej textovej podobe. Dizertačná práca bude príspevkom do diskusie o tom, akú podobu by mala mať výučba čítania, aby podporovala osvojovanie flexibilnejších stratégií čítania, adaptovateľných pre potreby špecifických charakteristík digitálnych textov.

Školiteľ: doc. PaedDr. Milan Pokorný, PhD.

Podpora vyučovania matematiky na základných školách prostredníctvom interaktívnych aplikácií a vzdelávacích videí

Support for Teaching Mathematics at Primary Schools through Interactive Applications and Educational Videos

Anotácia: Pandemická situácia, ktorá nastala v roku 2020, výrazne ovplyvnila spôsob vyučovania matematiky na základných školách. Učitelia boli nútení prejsť na vhodné formy dištančného vzdelávania, najčastejšie na on‑line vzdelávanie. Takáto forma realizácie vzdelávacieho procesu prináša zmenu vyučovacích metód, ako aj potrebu kvalitne didakticky spracovaných vzdelávacích videí a interaktívnych aplikácií.

IKT dokážu transformovať spôsob, akým žiaci chápu a učia sa matematiku. Pri dôkladnom plánovaní môžu pôsobiť ako katalyzátor, ktorý prispieva k stimulácii klímy v triede. (Ralston, 2007) Mnohé výskumy preukázali pozitíva používania IKT vo vyučovaní (Clements, Sarama, 2002; Waxman, Lin, Michko, 2003; Gasell, 2008; Witte, Rogge, 2014). Americká spoločnosť pre vzdelávanie a rozvoj identifikovala blended learning ako jeden z desiatich najlepších trendov, ktoré sa vyskytli vo vzdelávacom sektore (Thorne, 2003).

Vzhľadom na vyššie uvedené je prvou z dvoch hlavných úloh doktoranda navrhnúť a vytvoriť súbor vzdelávacích videí a interaktívnych aplikácií pre podporu vyučovania matematiky na základnej škole. Úspešné zvládnutie tejto úlohy samozrejme vyžaduje vysoký stupeň schopností práce s výpočtovou technikou, najmä schopnosť vytvárať aplikácie a videá. Ešte dôležitejšie je však ovládanie didaktických zásad vyučovania matematiky, s ktorými sa bude musieť doktorand podrobne oboznámiť, a to najmä s princípmi konštruktivistického vyučovania matematiky. Rovnako dôležité bude aj oboznámiť sa s existujúcim softvérom pre počítačom podporované vyučovanie matematiky, analyzovať jeho pozitíva a negatíva a výsledky tejto analýzy aplikovať na doktorandom vytvárané produkty. Druhou z hlavných úloh doktoranda je otestovať efektívnosť použitia vytvorených produktov vo vzdelávacom procese. Doktorand zrealizuje experiment, v rámci ktorého porovná výsledky vzdelávania v experimentálnej skupine, ktorá bude používať ním vytvorené produkty, s výsledkami kontrolnej skupiny, ktorá sa bude vzdelávať klasickým spôsobom. Výsledky tohto experimentu doktorand analyzuje pomocou nástrojov testovacej štatistiky a vyvodí z nich vhodné závery a odporúčania pre prax.

Školiteľ: prof. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Porozumenie textu a jeho monitorovanie v raných štádiách vývinu gramotnosti

Reading comprehension and its monitoring in early stages of literacy development

Anotácia: Hlavným cieľom dizertačného projektu je dokumentovať špecifický rozvojový potenciál viacerých faktorov vzdelávacieho prostredia materskej školy bohatého na jazykové, literárne, kognitívne a metakognitívne stimuly vo vzťahu k vývinu ranej gramotnosti detí v období mladšieho školského veku. Projekt počíta s longitudinálnym sledovaním identickej vzorky detí na konci dochádzky do MŠ a v priebehu prvého ročníka ZŠ. Hlavným kritériom výberu participantov výskumu bude excelentná realizácia predškolského kurikula v súlade so súčasným Štátnym vzdelávacím programom osobitne v rámci vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia. Predmetom skúmania môžu byť viaceré kľúčové ukazovatele čitateľskej gramotnosti a ich vývin v počiatočnom vyučovaní sledovaný v priebehu 1. ročníka ZŠ so zameraním na porozumenie textu, jeho monitorovanie, stratégie uplatňované v počiatočnom čítaní, písomná produkcia, naratívne schopnosti a i. (podľa vlastného výberu). Metodologickým prínosom projektu môže byť aj sledovanie relevantných faktorov a podmienok rodinného prostredia.

Metakognitívne podnetné jazykové prostredie materskej školy a jeho dopady na rannú jazykovú gramotnosť a jej vývin v školskom vzdelávaní

Metacognitive language environment in kindergarten classroom and its impact on early literacy development in school education

Anotácia: Hlavným cieľom dizertačného projektu je dokumentovať špecifický rozvojový potenciál viacerých faktorov vzdelávacieho prostredia materskej školy bohatého na jazykové, literárne, kognitívne a metakognitívne stimuly vo vzťahu k vývinu ranej gramotnosti detí v období mladšieho školského veku. Projekt počíta s longitudinálnym sledovaním identickej vzorky detí na konci dochádzky do MŠ a v priebehu prvého ročníka ZŠ. Empirický výskum bude zameraný na sledovanie verbálnej produkcie učiteliek v priebehu vzdelávacích aktivít, jej hodnotenie z hľadiska rozsahu a kvality metakognitívne orientovaných prehovorov („metacognitive language“) vo vzťahu k viacerým ukazovateľom ranej jazykovej gramotnosti detí (porozumenie textu, metaporozumenie a metakognitívny monitoring) vrátane analýz ich vlastnej verbálnej produkcie.

Školiteľ: doc. PaedDr. Kristína Žoldošová, PhD.

Empirický dôkaz ako základný prvok vedeckého uvažovania. Rozvoj spôsobilosti pracovať s dátami

Evidence­‑based reasoning. Learning to Work with Data

Anotácia: V rámci rozvoja prírodovednej gramotnosti sa do vzdelávania na prvom stupni ZŠ začleňujú aj induktívne orientované aktivity. V rámci týchto aktivít je žiak vedený k riešenie jednoduchých výskumných otázok. Samotné riešenie otázky ho často vedie k pozorovaniu, niekedy je však potrebné určité vlastnosti predmetov a javov aj merať. Tým žiak získava dáta, na základe ktorých má vytvoriť dôveryhodný záver. Vedecké myšlienky sú vždy ukotvené vo faktoch, sú nimi zdôvodnené. Ide o jeden zo základných princípov povahy vedy. Tento, na prvý pohľad jednoduchý proces sa komplikuje, ak dieťa nie je v tomto procese primerane usmerňované. Vedecké závery nie sú totiž obyčajným prerozprávaním dát, vznikajú usudzovaním. Ak ale u žiaka nie je spôsobilosť usudzovať rozvíjaná, vytváranie zmysluplného záveru môže byť problematické. Cieľom práce bude preskúmať problematiku práce s dátami u detí mladšieho školského veku. Základným zámerom bude zisťovanie toho, či deti dokážu primerane precízne merať, či dokážu namerané dáta systematicky zapisovať a či dokážu vytvoriť zo zaznamenaných dát záver, ktorý skutočne z dát vyplýva. Kľúčové budú inštrukcie, ktoré si bude žiak vyžadovať pri snahe používať empirické dôkazy vo formulácii svojich záverov. Problematika teda súvisí so spôsobilosťou žiakov pracovať s tabuľkami, diagramami a grafmi. Práve systematický zápis dát pomáha skúmajúcej osobe identifikovať v dátach pravidlo, či výnimku a vytvoriť tak relevantný záver. Vzhľadom na vek žiakov je však rozdiel v tom, či sú v tabuľke (diagrame, grafe) zaznamenané dáta z vlastného merania alebo je úlohou žiaka vytvoriť záver z poskytnutého systematizovaného súboru dát. Cieľom teda bude zisťovanie toho, či sa spôsobilosť práce s dátami generalizuje do takej miery, že žiak nakoniec vie vytvárať podložené závery aj z dát, ktoré sám nenameral. Práca všeobecne zdôrazňuje zanedbávaný kľúčový prvok rozvoja prírodovednej gramotnosti – spôsobilosť žiaka vedecky nad dátami uvažovať.

Rozvoj predstavy o povahe vedy a vedeckého skúmania

Understanding Nature of Science and Scientific Processes

Anotácia: Teória prírodovednej gramotnosti rešpektuje princípy vedy, vychádza z charakteristiky vedy. Vedu nie je možné charakterizovať obsahom poznania, ale skôr procesom vzniku a postupnej zmeny vedeckých poznatkov. Preto, ak chceme optimálne rozvíjať prírodovednú gramotnosť, mali by sme mať snahu postupne u žiakov rozvíjať aj predstavu o tom, ako veda funguje, čo je pre ňu typické. To, ako žiak vníma vedu ovplyvňuje aj jeho spôsob premýšľania o prírode, zároveň predstava o povahe vedy významne ovplyvňuje pocit kompetentnosti venovať sa vede v budúcnosti. V súčasnosti je koncept povahy vedy pomerne intenzívne sýtený rôznymi aspektmi, ktoré je možné rozvíjať už v ranom detstve, pričom do popredia sa dostáva najmä skeptický charakter vedy. Cieľom práce bude zisťovanie aktuálnej predstavy žiakov a učiteľov prvého stupňa základných škôl o vede a vedeckých postupoch a zisťovanie nedostatočne uchopených prvkov predstavy o povahe vedy. Zároveň bude snahou preskúmať, akými pedagogickými intervenciami je možné predstavu o povahe vedy rozvíjať tak, aby prispela k rozvoju prírodovednej gramotnosti.

Zvoľte školiteľa.

Zvoľte študijný program.