Mária Balážová: Pod sukňou

Tlačová správa:

Už na niekoľkých predchádzajúcich výstavách ohlásila Mária Balážová v rámci postgeometrickej abstrakcie vstup do novej problematiky, ktorá dnes stále intenzívnejšie rámcuje jej dielo. V aktuálnej fáze tvorby u nej do popredia výraznejšie vstupuje feministická pozícia, ktorá síce bola v podprahovej rovine jej prác prítomná vždy, ale ako obsahová dominanta nastupovala postupne až v rámci výstavných projektov Mária Balážová: Mužské a ženské obrazy (Galéria umenia Ernesta Zmetáka, Nové Zámky, 2013), Mária Balážová: Od poriadku k chaosu (Turčianska galéria, Martin, 2014). Posledné samostatné výstavy Ženská geometria (Galéria Z, Bratislava, 2016) a Geo­‑Femina (Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, 2017) predstavovali už jednoznačné priznanie sa k týmto témam.

Feministické teórie podrobili predstavu o abstrakcii ako majoritne mužskej sfére tvorby zdrvujúcej kritike, pričom novými výtvarnými formami zároveň preverovali aj hegemonickú legitimitu jej jazyka – maľbu. Preto je Balážovej prístup, používajúci abstraktnú maľbu na tlmočenie feministických a rodovo podfarbených obsahov, špecifický. Kým v predchádzajúcej tvorbe hadia hlava odkazovala k ženskej symbolike nosnou figúrou, ktorej konfigurácie vždy nanovo definovali obrazové pole, od roku 2006 vstupuje do jej uvažovania nový prvok – muž, premietaný do plochy obrazu ako hadia hlava s dvoma štvorcami uprostred a tvoriaci vizuálny protipól k ženskému princípu. Nové tvaroslovie a prvky individuálnej mytológie napomáhajú k definovaniu vzťahového a proporčného balansu, kde je nadvláda muža ako dominantného ovládacieho prvku systematicky projektovaná do plochy obrazu. Dobrým príkladom je cyklus Parliamentary Feminist Tread, ktorý tematizuje disproporčné zastúpenie žien v slovenskom, českom, poľskom a maďarskom parlamente.

Vo svojich najnovších prácach sa Balážová presúva od všeobecných feministicky intonovaných komentárov k osobným príbehom, ktoré v predchádzajúcej tvorbe prezentoval napríklad obraz Fátum (2000). Ide o osobnú mytológiu, kde semifiguratívne čítanie hadej hlavy a tela prestáva plniť univerzálnu funkciu akéhosi všeobecného vzorca a namiesto toho je nahradené silným stotožnením. Na pozadí jednoduchej konfigurácie vzniká vizuálny komentár, kde „ženské“ prestáva byť len jednoduchým protikladom k mužskému, ale stáva sa priestorom, v ktorom dochádza k formulovaniu úvah o vzťahoch, rodine, sebaidentifikácii, či striedaní generácií (Ženská geometria 1 – Mama, Ženská geometria 2 – Ja, Ženská geometria 3 – Dcéra). Navyše falická pozícia, ktorú v týchto troch plátnach telo a hlava hada nadobúdajú odkazuje k neľahkému postaveniu ženy vo falocentrickej spoločnosti. V diskurze umenia zas môžeme tento triptych čítať ako konfrontáciu so zipsami Barnetta Newmana. Jeho naratívny aspekt projektovaný na osi minulosť – prítomnosť – budúcnosť, tak hovorí aj o postavení ženy – výtvarníčky v kontexte umeleckého (znova dominantne mužského) sveta. Balážovej tvorba sa však nespája s priamym radikalizmom, ktorý bol vlastný niektorým feministkám sedemdesiatych rokov. Dôležitejší je strach z násilia, moci a nadvlády, ktoré sa s týmito témami bytostne spájajú a v jednotlivých obrazoch sú projektované viac metaforicky ako priamočiaro, viac intímne ako inštitucionálne. V niektorých prípadoch dokonca nastupuje ironizovanie samotných feministických teórií (Hadia geometria 119 – Obraz feminizmu 2).

Ide o pokus ponúknuť nový rozmer, akýsi otvorený priestor na vlastné definovanie mužských a ženských vzťahov, ktoré podobne ako hadie telá v Balážovej maľbách môžu byť v nekonečných variantoch ohýbané, spájané a vykĺbené.

Výstava Pod sukňou v Považskej galérii naznačuje posun, ktorým prešla tvorba Márie Balážovej za posledných dvanásť rokov a spätne ju reinterpretuje optikou feministického uvažovania. Tentoraz obohatenú o nový aspekt sociálneho feminizmu, najmä v diele Textilné robotnice (2017).

Mária Balážová (nar. 1956 v Trnave, žije v Trnave, pôsobí na Trnavskej univerzite ako docentka)

  
Samostatné výstavy (výber):

  
Kolektívne výstavy (výber):

  
Ocenenia:

  
Zbierky:

• Slovenská národná galéria, Bratislava,
• Národní galerie, Praha (CZ),
• Galéria Jána Koniarka, Trnava,
• Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica,
• Galéria M. A. Bazovského, Trenčín,
• Zbierka Slovenskej sporiteľne, Bratislava,
• Zbierka PSIS, Bratislava,
• Tama Art University Museum, Tokyo (J),
• Sbírka Richarda Adama, Brno (CZ).

Bibliografia:

• Beskid, V. – Valoch, J. – Gajdoš, R. 2009. Mária Balážová / Dielo z rokov 1985 – 2009. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 111 s.
• https://www.​artfacts.​net/​en/​artist/​maria­‑balazova­‑148595/​profile.​html 
• http://maria.​bbalaz.​sk/​p/​content/​view/​76