Spájanie buniek tabuľky

Spájanie buniek tabuľky je možné horizontálne (v rámci jedného riadka), vertikálne (v rámci jedného stĺpca) aj kombinovane. Horizontálne spájanie buniek je realizovateľné s pomocou znaku mriežky (#), ktorý musí byť jediným znakom tej bunky, ktorá bude spojená s nasledujúcou bunkou. Ukazuje ho nasledujúci príklad:

*# → Spojená hlavička*
Ľavý stĺpec a → Pravý stĺpec a
Ľavý stĺpec b → Pravý stĺpec b
# → Bunky spojené horizontálne 1
# → Bunky spojené horizontálne 2

Výsledok:

Poznámka:	V prípade potreby je možné vytvoriť bunku, ktorá obsahuje len znak mriežky (#) s použitím rušiacej klauzuly.
Poznámka:	Ak je spájaných niekoľko susedných buniek, tak text, ktorý má byť obsiahnutý vo výslednej (spojenej) bunke, musí byť uvedený v poslednej zo spájaných buniek.

 

Na vertikálne spájanie buniek v tabuľke (v riadkoch pod sebou) slúži znak anglického „at“, čiže zavináč (@), ktorý musí byť tiež jediným znakom tej bunky, ktorá má byť spojená s bunkou v rovnakom stĺpci o riadok nižšie.

Príklad:

@ → Riadok 1b → Riadok 1c
Bunky spojené vertikálne 1 → Riadok 2b → @
Riadok 3a → Riadok 3b → Bunky spojené vertikálne 2

Výsledok:

Poznámka:	Podobne ako pri stĺpcoch, tak aj pri riadkoch je možné spájať viacero pod sebou susediacich buniek, pričom text spojených buniek musí byť opäť uvedený v poslednej zo spájaných buniek.

 

V prípade potreby kombinovania horizontálneho a vertikálneho spájania buniek má prioritu horizontálne spájanie. V prvom riadku tabuľky, na ktorom sa začína kombinované spájanie buniek, sa musí najskôr vyskytnúť potrebný počet horizontálnych spojov (určených znakom #), pričom v poslednom stĺpci kombinovaného spájania musí byť uvedený znak signalizujúci začatie vertikálneho spájania (@). Vertikálne spájanie sa musí zopakovať v potrebnom počte opakovaní v tom stĺpci kombinovaného spájania, ktorý bol posledný.

Vysvetlenie na príklade: V tabuľke, ktorá má obsahovať kombinované spojenie buniek s rozsahom 3 × 3 buniek, sa na príslušných miestach vyskytnú celkovo dva znaky horizontálneho spájania (#) a dva znaky vertikálneho spájania (@).

Počet tabulátorov určujúci počet stĺpcov tabuľky musí byť dodržaný v každom riadku tabuľky vrátane tých, ktoré obsahujú kombinovane spojené bunky. Vznikne pri tom určitý počet nadbytočných (virtuálnych) buniek, ktorých účelom je len určenie správneho počtu stĺpcov tabuľky. Ich prípadné obsahy budú ignorované.

V nasledujúcom príklade tabuľky s rozmermi 5 × 5 buniek je spojené jadro tabuľky (s rozmerom 3 × 3 bunky). Každá bunka obsahuje svoje označenie, aby sa v príklade dalo lepšie zorientovať. Riadky sú číslované (1 – 5) a stĺpce označené písmenami (a – e). Tie bunky, ktorých obsah bude ignorovaný, obsahujú slová: tento, obsah, bude a ignorovaný. Výsledný obsah jadra tabuľy (spojených buniek) bude prevzatý z bunky 4d:

1a → 1b → 1c → 1d → 1e
2a → # → # → @ → 2e
3a → tento → obsah → @ → 3e
4a → bude → ignorovaný → 4d → 4e
5a → 5b → 5c → 5d → 5e

Výsledok:

 

---

Otázky a úlohy:

1. Akým spôsobom je možné pri vytváraní tabuliek v zdrojovom texte RS Rheia vytvoriť horizontálne spojené bunky?
2. Akým spôsobom je možné pri vytváraní tabuliek v zdrojovom texte RS Rheia vytvoriť vertikálne spojené bunky?
3. Akým spôsobom je možné pri vytváraní tabuliek v zdrojovom texte RS Rheia vytvoriť kombinovane spojené bunky (t. j. horizontálne a vertikálne súčasne)?