Skip to main content

Tematické okruhy na štátne záverečné skúšky v magisterskom študijnom programe sociálna pedagogika a vychovávateľstvo

Sociálna pedagogika a pedagogika voľného času

  

  1. Základná a prierezová terminológia v sociálnej pedagogike. 
    Definovanie základných pojmov (výchova, pomoc, sociálna pomoc, sociálna starostlivosť, prevencia, intervencia, reedukácia, resocializácia, mediácia). Vymedzenie termínov v sociálno­‑pedagogickom procese (koncept, metóda, technika) a diferenciácia poskytovaných služieb (sociálno­‑pedagogické konanie s jednotlivcom, skupinou, komunitou, v spoločnosti).
  • Kratochvílová, M. (2007). Pedagogika – veda o výchove a vzdelávaní (edukácii). In Kratochvílová, E. a kol.: Úvod do pedagogiky. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, s. 9–19.
  • Bakošová, Z. (2011). Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava : UK BA, s. 40–54.
  • Bakošová, Z. (1994). Sociálna pedagogika (Vybrané problémy). Bratislava : UK, s. 14–23.
  • Prednášky z predmetu Metódy sociálnej pedagogiky 2.
  • Sobotková – Hobzová – Pospíšilová. (2016). Sociální pedagogika a její metody. Olomouc : UPO, s. 56–100.
  • Hroncová, J. a kol. (2004). Sociálna patológia a jej prevencia. Banská Bystrica : UMB, s. 11–14.

  

  1. Sociálny pedagóg a rodinné prostredie. 
    Násilie v rodine (syndróm CAN, formy násilia v partnerských vzťahoch). Nezamestnanosť, chudoba, choroba v rodine, rozvodovosť. Sociálno­‑pedagogické postupy v malej sociálnej skupine (videotréning interakcií, mediácia). Diagnostika rodiny (cieľ, princípy, metódy), sociálno­‑pedagogická kazuistika dieťaťa, sociálno­‑pedagogická kazuistika rodinného prostredia. Sociálno­‑pedagogická pomoc rodine, sanácia rodiny, sociálna kuratela, preventívne programy, Healthy Families America, Homebuilders, Strenght­‑Based Approach.
  • Bakošová, Z. (2011). Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava : UK BA, s. 99–124.
  • Bechyňová, V. – Konvičková, M. (2008). Sanace rodiny. Praha : Portál, s. 17–30, 35–43, 51–55.
  • Viciánová, K. A kol. (2000). Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí. Pezinok : Jaspis, s. 8–65.
  • Gabura, J. (2012). Teória rodiny a proces práce s rodinou. Bratislava : IRIS, s. 25–31, 41–53, 77–94, 153–288.
  • Matoušek a kol. a kol. (2003). Metody řízení sociální práce. Praha : Portál. (11. – 12. kapitola.)
  • Matoušek, O. – Koláčková, J. – Kodymová, P. (2010). Sociální práce v praxi. Praha : Portál. (2., 4., 5. kapitola.)
  • Prednášky z predmetu Sociálna pedagogika 2.

  

  1. Sociálny pedagóg a školské prostredie. 
    Sociálny pedagóg ako koordinátor prevencie, tvorca a realizátor preventívnych programov. Sociálny pedagóg v riešení patologických prejavov v škole: záškoláctvo, šikanovanie. Sociálny pedagóg ako manažér v školskom prostredí. Sociálny pedagóg ako ochranca práv žiakov, učiteľov, rodičov. Sociálny pedagóg ako mediátor v riešení sporov.
  • Adamík Šimegová, M. – Kováčová, B. (eds.) (2011). Šikanovanie v prostredí školy. Možnosti prevencie a zvládania. Tranava : VEDA/Typi Universitatis Tyrnaviensis, s. 11–25, 65–79, 217–232.
  • Hroncová, J a kol. (2004). Sociálna patologia a jej prevencia. Banská Bystrica : UMB, s. 152–161.
  • Bieleszová, D. (2012). Školská mediácia: riešenie konfliktov a sporov zmierovaním. Bratislava : Iura Edition, s. 9–22, 55–60.
  • Učiteľská charta.
  • Charta práv a zodpovednosti rodičov.
  • Medzinárodné dokumenty o právach dieťaťa.

  

  1. Sociálny pedagóg a práca v skupine. 
    Sociálno­‑pedagogické postupy v stredne veľkej a veľkej sociálnej skupine (školská trieda, záujmový útvar). Tvorba skupinových pravidiel a uplatnenie peer princípov (peer klub, peer poradenstvo, peer mediácia, peer tútoring, peer dobrovoľníctvo). Práca s veľkou skupinou (špecifické postupy v práci s encountrovými skupinami, animácia a zážitková pedagogika v škole v prírode, v detskom letnom tábore, špecifiká práce s virtuálnou skupinou (napr. na sociálnych sieťach).
  • Adamík Šimegová, M. – Kováčová, B. (eds.) (2011). Šikanovanie v prostredí školy. Možnosti prevencie a zvládania. Tranava : VEDA/Typi Universitatis Tyrnaviensis, s. 11–25, 65–79, 217–232.
  • Hroncová, J a kol. (2004). Sociálna patologia a jej prevencia. Banská Bystrica : UMB, s. 152–161.
  • Bieleszová, D. (2012). Školská mediácia: riešenie konfliktov a sporov zmierovaním. Bratislava : Iura Edition, s. 9–22, 55–60.
  • Učiteľská charta.
  • Charta práv a zodpovednosti rodičov.
  • Medzinárodné dokumenty o právach dieťaťa.

  

  1. Možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v oblasti poradenstva, edukácie, prevencie a intervencie detí predškolského veku. 
    Stručný prehľad profilovania povahy starostlivosti o deti v ranom veku z hľadiska zmien v spoločnosti a v kontexte vývoja pohľadov na dieťa v predškolskom veku (od staroveku po súčasnosť). Predškolská pedagogika a sociálna pedagogika. Kompetencie a možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga v oblasti poradenstva, edukácie, prevencie, intervencie detí predškolského veku.
  • Gašparová, E. – Miňová, M. (2009). Od detskej opatrovne k materskej škole. Banská Bystrica. Dostupné na: ⟨http://​omep.​sk/​wp­‑content/​uploads/​2013/​03/​zbornik2009_​bb.​pdf 1,37 MB (1,31 MiB), 15. 3. 2015⟩.
  • Kolláriková, Z. – Pupala, B. (eds.) (2001). Predškolská a elementárna pedagogika. Praha : Portál.
  • Komenský, J. A. (1991). Informatórium školy materskej. Bratislava : SPN.
  • Průcha, J., Koťátková, J. (2013). Předškolní pedagogika. Praha : Portál.
  • Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  

  1. Sociálny pedagóg v poradenskom systéme. 
    Sociálne poradenstvo (legislatívne ukotvenie, ciele, úrovne, špecifiká, formy, metódy, klientela, inštitucionálne zabezpečenie a možnosti sociálneho pedagóga). Osobnostné a rodinné poradenstvo (ciele, podmienky, fázy poradenského procesu, druhy a programy rodinného poradenstva a možnosti sociálneho pedagóga). Školské zariadenia pre výchovné poradenstvo a prevenciu a možnosti sociálneho pedagóga. Sociálny pedagóg – súčasť transdisciplinárneho tímu. Možnosti realizácie sociálneho pedagóga v oblasti inkluzívnej edukácie v školských a mimoškolských zariadeniach.
  • Sejčová, Ľ. (2011). Poradenstvo vo výchove a vzdelávaní. Bratislava : UK, s. 50–152, 256–290.
  • Gabura, J. – Pružinská, J. (1995). Poradenský proces. Praha : Slon, s. 11–17, 22–45, 109–133.
  • Schavel, M. – Olah, M. (2010). Sociálne poradenstvo a komunikácia. Bratislava : VŠ sv. Alžbety, s. 19–24, 46–99.
  • Zákon 245/2008.
  • Šefránková, M. (2007). Výchovný poradca. Bratislava : IRIS.

  

  1. Transdisciplinárna starostlivosť o ľudí s postihnutím, narušením, ohrozením. 
    Všeobecná pedagogika – špeciálna pedagogika – inkluzívna pedagogika. Základné vymedzenie, komponenty a perspektívy inkluzívnej pedagogiky. Legislatívny rámec inkluzívnej edukácie v európskych a slovenských podmienkach. Výhody, nevýhody inkluzívnej edukácie. Možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga, vychovávateľa v transdisciplinárnej starostlivosti o deti, mládež, dospelých s postihnutím, narušením, ohrozením.
  • Lechta,V. (ed.) (2016). Inkluzívna pedagogika. Praha : Portál.
  • Lechta, V. (ed.) (2012). Inkluzívna edukácia ako multidimenzionálny výchovný problém. Bratislava : Iris.
  • Lechta, V. (ed.) (2010). Transdisciplinárne aspekty inkluzívnej pedagogiky. Bratislava : EMITplus s. r. o.
  • Gajdošíková Zeleiová, J. (ed.) (2016). Topografia kvality života v inkluzívnej edukácii. Bratislava : Iris.
  • Vašek, Š. (2005). Základy špeciálnej pedagogiky. Dostupné na: ⟨http://​www.​specialnazs.​sk/​files/​Stefan_​Vasek_​­‑_​Zaklady_​specialnej_​pedagogiky.​pdf⟩.

  

  1. Sociálny pedagóg/vychovávateľ a inklúzia v školskom a mimoškolskom prostredí. 
    Základná typológia postihnutí, narušení, ohrození. Inklúzia v školskom a mimoškolskom prostredí. Hlavní aktéri inkluzívnej edukácie, riziká inklúzie a možnosti sociálneho pedagóga a vychovávateľa v ich riešení. Príprava, tvorba, realizácia a reflexia výchovných, preventívnych, terapeutických, intervenčných programov z pozície sociálneho pedagóga pre deti, mládež, dospelých s postihnutím, narušením a ohrozením.
  • Lechta, V. (ed.) (2016). Inkluzívna pedagogika. Praha : Portál. (Všeobecná časť.)
  • Lechta, V. (ed.) (2012). Výchovný aspekt inkluzívnej edukácie a jeho dimenzie. Bratislava : Iris, s. 15–23.
  • Šuhajdová, I. (2017). Možné riziká pri zavádzaní a realizovaní inklúzie v školskom prostredí In Vychovávateľ. Bratislava : Educatiopress, roč. LXV, č. 9–10, s. 10–17.

  

  1. Sociálny pedagóg/vychovávateľ a deti/mladí ľudia zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. 
    Deti ulice, rómske deti zo SZP, sociálne a emocionálne narušené deti, deti migrantov a utečencov, deti z detských domovov, deti chorých rodičov. Bezdomovectvo, chudoba detí a mladých ľudí. Možnosti prevencie a intervencie sociálneho pedagóga.
  • Šuhajdová, I. (2016). Sociálně znevýhodňující prostředí. In Lechta, V. (eds.): Inkluzivní pedagogika. Praha : Portál, s. 438–453.
  • Šuhajdová, I. (2015). Sociálny pedagóg a žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. In Sociální pedagogigka ve světle spoločenského, inštitucionálního a individuálního ohrožení. Brno, s. 570–574.
  • Salner, A. (2004). Rómske deti v slovenskom školstve. SGI – Slovak Governance Institute, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, s. 12–56, 65–88.
  • Komárik, E. (1998). Pedagogika emocionálne a sociálne narušených. Bratislava : UK, s. 93–184.
  • Informačno­‑vzdelávací bulletin Sociálna prevencia 1/2015, 2/2015.
  • Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

  

  1. Osobitosti sociálno­‑výchovnej činnosti so špecifickými skupinami detí a mládeže. Komunitná sociálno­‑výchovná práca. Prevýchova. 
    Sociálno­‑výchovné postupy s vybranými subkultúrami detí a mládeže – fankluby. Možnosti využitia sociálno­‑pedagogických postupov v nízkoprahových zariadeniach pre deti a mládež a komunitných centrách – snowball sampling, RAR metóda. Edukácia a reedukácia u detí s disociálnym správaním (delikventná mládež, chuligáni, deti ulice, mladí nezamestnaní). Možnosti a postupy prevýchovy v špeciálno­‑výchovných zariadeniach (diagnostické centrum, liečebno­‑výchovné sanatórium, reedukačné centrum).
  • Matoušek a kol. (2003). Metody řízení sociální práce. Praha : Portál. (Kap. 14, 16.)
  • Pukančík – Smetanová (ed.) (2011). Nízkoprahové a záujmové centrá ako možnosť eliminácie sociálnej patológie detí a mládeže. Bratislava : UK BA.
  • Šťastná, J. (2016). Když se řekne komunitný práce. Praha : Karolinum.
  • Harnoll, R. (1997). Příručka k provádení výběru metodou sněhové koule. Concil of Europe, 1997. RE: Příbram.
  • Škoviera, A. (2011). Prevýchova. Bratislava : FICE.

  

  1. Sociálny pedagóg a penitenciárna starostlivosť. 
    Charakteristika a legislatívne vymedzenie penitenciárnej starostlivosti. Predmet, ciele, úlohy, objekt, špecifiká, podmienky, zásady a základné princípy penitenciárnej starostlivosti. Zložky a metódy penitenciárnej starostlivosti. Etapy výchovného procesu v penitenciárnych podmienkach. Formy penitenciárnej starostlivosti a ich typológia. Možnosti sociálneho pedagóga v rámci penitenciárnej starostlivosti. Sociálno­‑pedagogické postupy prevýchovy, mediácie, probácie v penitenciárnej starostlivosti.
  • Justová, M. (2005). Cisár je nahý – Represia verzus prevýchova. Bratislava : Vydavateľstvo Oto Németh, s. 14–16, 39–88.
  • Madliak, J. a kol. (2010). Základy penológie. Košice : UPJŠ, s. 57–79, 99–110, 117–130.
  • Emmerová, I. (2009). Penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť. In Sociálna pedagogika – vývoj a súčasný stav. Banská Bystrica : UMB. (Samostatná kapitola v publikácii.)
  • Kadlubeková, D. (2015). Penitenciárna a postpenitenciárna edukácia dospelých. Banská Bystrica : UMB, s. 35–53, 54–72, 83–98, 120–133.
  • Papšo, P. (2011). Resocializácia odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. Banská Bystrica : 2011, s. 143–147.
  • Jůzl, M. (2014). Sociální pedagogika v penitenciární praxi. Brno : IMS.
  • Zákon o probačných a mediačných úradnikoch č. 550/2003.
  • Zákon o sociálnopravnej ochrane detí a o sociálnej kuratele 305/2005.

  

  1. Sociálny pedagóg a postpenitenciárna starostlivosť. 
    Charakteristika a legislatívne vymedzenie postpenitenciárnej starostlivosti. Ciele, formy a prostriedky postpenitenciárnej starostlivosti. Postpenitenciárne problémy, adaptačná fáza a faktory jej zvládania. Sociálna prevencia a jej formy v rámci postpenitenciárnej starostlivosti. Subjekty poskytujúce postpenitenciárnu starostlivosť a možnosti uplatnenia sociálneho pedagóga na základe aktuálnej legislatívy. Sociálno­‑pedagogické príležitosti a postupy v postpenitenciárnej starostlivosti.
  • Justová, M. (2005). Cisár je nahý – Represia verzus prevýchova. Bratislava : Vydavateľstvo Oto Németh, s. 99–104.
  • Madliak, J. a kol. (2010). Základy penalógie. Košice : UPJŠ, s. 131–134.
  • Zákon o probačných a mediačných úradníkoch č. 550/2003.
  • Zákon o sociálnopravnej ochrane detí a o sociálnej kuratele 305/2005.
  • Emmerová, I. (2009). Penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť. In Sociálna pedagogika – vývoj a súčasný stav. Banská Bystrica : UMB (Samostatná kapitola v publikácii.)
  • Kadlubeková, D. (2015). Penitenciárna a postpenitenciárna edukácia dospelých. Banská Bystrica : UMB, s. 137–147.

  

  1. Dobrovoľníctvo, projektovanie a fundraising. Nové trendy vo využívaní metód v sociálnej pedagogike. 
    Manažment dobrovoľníkov, sociálno­‑pedagogické plánovanie, programovanie, implementácia a evalvácia v projektovaní, získavanie zdrojov na projektovú činnosť v práci sociálneho pedagóga. Ďalšie vzdelávanie v oblasti uplatňovania nových postupov v práci sociálneho pedagóga, akreditačné kurzy, výcviky, konferencie a nové publikácie v oblasti sociálno­‑pedagogickej práce. Nové koncepcie a prístupy v sociálno­‑edukačnej praxi (koncepcie na globálne vzdelávanie v práci sociálneho pedagóga na rozvíjanie vzájomnej tolerancie, na trvalo udržateľný život a pod.).
  • Gregorová, A. (2002). Manažment dobrovoľníckej práce v mimovládnych organizáciách. Banská Bystrica : Centrum dobrovoľníctva.
  • Matoušek, O. a kol. (2003). Metody řízení sociální práce. Praha : Portál. (4. a 19. kap.)
  • Mydlíková, E. et al. (2001). Dobrovoľníctvo na Slovensku, alebo čo si počať s dobrovoľníkom. Bratislava : 2001.
  • Polačková, Z. (2005). Fundraisingové aktivity. Praha : Portál.
  • Tošner, J. – Sozanská, O. (2002). Dobrovolníci a metodika práce s nimi v organizacích. Praha : Portál.

  

  1. Sociálna patológia, jej predmet a teórie, základná terminológia. Prevencia sociálno­‑patologických javov. 
    Norma, deviácia, anómia, sociálna patológia. Nové prístupy v skúmaní sociálnej patológie, stratégie, formy, stupne, postupy, prostriedky prevencie sociálno­‑patologických javov u detí a mládeže. Dostupná sieť pomoci, kompetencie sociálneho pedagóga a vychovávateľa v prevencii a intervencii sociálno­‑patologických javov (stupne prevencie, koordinovanie a sieťovanie ponúkaných služieb z hľadiska jednotlivých rezortov).
  • Fisher – Škoda (2009). Sociální patologie. Havlíčkův Brod : Grada, 2009. (1. – 3. kap.)
  • Hroncová – Emmerová – Kropáčová a kol. (2013). Preventívna sociálno­‑výchovná činnosť v škole (Metodická príručka pre sociálnych pedagógov a koordinátorov prevencie). Banská Bystrica : Belianum.

  

  1. Deviácia, delikvencia, kriminalita, násilie a extrémizmus ako sociálno­‑patologické javy a možnosti ich prevencie. 
    Deviantné prejavy správania sa u detí a mládeže. Špecifiká juvenilnej delikvencie a kriminality (vlámania, krádeže). Násilné správanie v domácom prostredí (CAN syndróm), v skupine (šikanovanie), na verejnosti (nenávistné prejavy, vandalizmus). Extrémizmus (pravicový, ľavicový v rozpore so zákonom). Príčiny, prejavy, dôsledky, možnosti prevencie.
  • Nielsen – Sobotková a kol. (2014). Rizikové a antisociálne chování v adolescenci. Praha : Grada, 2014.
  • Vlčková, M. (2001). Týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa. Bratislava : UK.
  • Hroncová , J – Emmerová, I. – Kropáčová, K a kol. (2013). Preventívna sociálno­‑výchovná činnosť v škole. (5. kap.)

  

  1. Drogové závislosti a možnosti prevencie. 
    Teórie a faktory vzniku závislostí, kontinuum užívania, špecifiká vybraných skupín užívateľov, znaky a štádiá vzniku závislosti, klasifikácia drog a drogových závislostí, prejavy užívania, miera rizikovosti, dôsledky užívania drog, Prevencia závislostí – stratégie, formy, metódy, prostriedky prevencie.
  • Hupková, I., Liberčanová, K. (2012). Drogové závislosti a ich prevencia. Trnava : PdF, 2012.
  • Hroncová , J – Emmerová, I. – Kropáčová, K. a kol. (2013). Preventívna sociálno­‑výchovná činnosť v škole. (3. kap.)

  

  1. Vybrané prejavy impulzívneho a návykového správania sa detí a mládeže. Príčiny prejavy, dôsledky, možnosti prevencie. 
    Kult tela ako sociálno­‑patologický jav (poruchy príjmu potravy, ortorexia, diétovanie, bigorexia). Sociálne patológie vo vzťahoch – patologické vzťahy medzi partnermi (syndróm týranej ženy, medzi dieťaťom a rodičom/vychovávateľom – manipulácia vo výchove, k zobrazeným vzorom – seriálovým hrdinom, patologickým spoločenstvám – napr. sektám). Sexuálne sociálno­‑patologické javy (sexuálne deviácie – promiskuita, patologické sexuálne správanie – detská prostitúcia).
  • Nešpor, K. (2003). Návykové chování a závislost. Současné poznatky a perspektívy léčby. Praha : Portál.
  • Hupková, I. – Liberčanová, K. (2012). Drogové závislosti a ich prevencia. Trnava : Pedagogická fakulta. (6. kap.)
  • Jacobi, C – Thomas, P. – Thiel, A. (2006). Poruchy príjmu potravy. Vydavateľstvo F.
  • Vaníčková, E. (2007). Dětská prostituce. Praha : Grada.

  

  1. Výchova vo voľnom čase (výchova mimo vyučovania, mimoškolská výchova) – súčasť neformálnej edukácie. 
    Neformálna edukácia a informálna edukácia v obsahu celoživotného vzdelávania. Vymedzenie, základné charakteristiky, obsah podľa európskych dokumentov. Edukácia vo voľnom čase v európskej a globálnej perspektíve. Súčasné trendy a problémy vo výchove a vzdelávaní vo voľnom čase: legislatíva, požiadavky, príprava vychovávateľov. Aktuálne problémy vo výchove a vzdelávaní vo voľnom čase vo výchovnej praxi. Výskum v oblasti výchovy vo voľnom čase.
  • Fudaly, P., Lenčo, P. (2008). Neformálne vzdelávanie detí a mládeže. Bratislava : IUVENTA. Dostupné na: ⟨https://​www.​iuventa.​sk/​files/​documents/​7_​vyskummladeze/​prieskumy/​publikacia_​fudaly_​lenco.​pdf 1,17 MB (1,12 MiB), 9. 12. 2012⟩, s. 4–30.
  • Gubricová, J. (2013). Priebežná pedagogická prax vychovávateľov v školských kluboch detí.
  • Petrová, Z. (ed.). Prax v učiteľskom vzdelávaní. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, s. 105–131.
  • Hofbauer, B. (2004). Děti, mládež a volný čas. Praha : Portál, s. 139–163.
  • Charta výchovy pre voľný čas. (1993). Svetové združenie pre rekreáciu a voľný čas. (Wlra –World Leisure and Recreation Association).
  • Kratochvílová, E. (2010). Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v pedagogickej teórii a v praxi. Bratislava : Univerzita Komenského, s. 157–181.
  • Pávková, J. (2014). Pedagogika volného času. Praha : PdF KU, s. 112–126.

  

  1. Voľný čas v súčasnom kultúrnom kontexte. 
    Kvantitatívne a kvalitatívne vymedzenie pojmu voľný čas; charakteristiky aktuálneho prežívania voľného času detí a mladých ľudí; voľný čas ako sociálny problém; voľný čas ako predmet výskumu.
  • Brestovanský, M. (2013). Pedagogika voľného času 2. Pedagogika zážitku a hra. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Dostupné na: ⟨https://pdfweb.​truni.​sk/​veda­‑vyskum?​e­‑kniznica#​online⟩, s. 6–14.
  • Čech, T., ed. (2007). Výchova a volný čas 2. Brno : MU, s. 11–37.
  • Gallo, O. & Lenčo, P. (2007). Čo si myslia mladí – ich voľný čas a aktívna účasť na živote spoločnosti. Bratislava : Iuventa.
  • Hofbauer, B. (2004). Děti, mládež a volný čas. Praha : Portál.
  • Kratochvílová, E. (2010). Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v pedagogickej teórii a v praxi. Bratislava : Univerzita Komenského, s. 15–22.
  • Kaplánek, M. (2017). Volný čas a jeho význam ve výchově. Praha : Portál.
  • Kaplánek, M., ed. (2012). Čas volnosti – Čas výchovy. Praha : Portál.

  

  1. Participácia detí a mládeže. 
    Podpora pri hľadaní, formovaní a vyjadrení vlastnej identity mládeže. Podpora individuality a rekonštrukcia komunity. Participácia detí a mládeže na živote v spoločnosti vo voľnom čase. Vymedzenie pojmu participácia. Formy a oblasti participácie.
  • Hofbauer, B. (2002). Participace detí a mládeže na živote spoločnosti. Přáni, potreba nebo reálna možnost? Hořovice : IZV MŠMT a Dúha.
  • Kolíková, M. a kol. (2005). Mládežnícka participácia na Slovensku – súvislosti, príklady, nástroje. Bratislava : RMS, s. 6–20.
  • Miková, K. – Pauliniová, Z. (2001). Občianska participácia. Bratislava : PDCS.

  

  1. Zážitok, výchova zážitkom, pedagogika zážitku modely pedagogiky zážitku. 
    História zážitkových výchovných prístupov, proces výchovy zážitkom (zážitkové výchovné modely; dramaturgia; význam, formy a metódy reflexie; teória flow; teória zón učenia). Konkrétne realizácie výchovy zážitkom.

  

  1. Hra: charakteristika, aspekty, funkcie, klasifikácie. 
    Definícia hry a jej atribúty, filozofické aspekty hry, výchovný význam hry jej funkcie a ich premena v historickom kontexte. Klasifikácia hier a ich využitie v praxi. Vývin a hra. Dramatická hra a tvorivá dramatika. Sociálna hra. Hra ako výchovná metóda. Pojem a význam animácie.
  • Caillois, R.(1998). Hry a lidé : Maska a závrať. Praha : Nakladatelství studia Ypsilon.
  • Brestovanský, M. (2013). Pedagogika voľného času 2. Pedagogika zážitku a hra. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Dostupné na: ⟨https://pdfweb.​truni.​sk/​veda­‑vyskum?​e­‑kniznica#​online⟩.
  • Mišurcová, V. & Severová, M. (1997). Děti, hry a umění. Praha : ISV.
  • Millarová, S. (1978). Psychologie hry. Praha : Pyramida, s. 25–32, 58–68, 165–192, 218–232.

  

  1. Mediálna gramotnosť a mediálna výchova. 
    Ciele, koncepcie, prístupy (kritická analýza, skúsenostné učenie). Medializácia ako sociálny jav. Aktuálne výzvy, ich kritická analýza a možnosti mediálnej výchovy (reklama, reklamné stratégie; bulvár; internet, videohry, sociálne siete, médiá a násilie, nenávistné prejavy). Postmoderná kultúrna situácia, kyberkultúra a mediálne produkty – zmeny v médiách a technológiách a prognózy ďalšieho vývoja.
  • Ilowiecki, M. & Zasepa,T. (2003). Moc a nemoc médií. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis.
  • Brestovanský, M. (2010). Úvod do mediálnej výchovy. VŠ skriptá. Trnava : Pedagogická fakulta TU.
  • Brestovanský, M. (nepubl.). Prednášky a výstupy seminárov.

  

  1. Médiá a spoločnosť. 
    Objektívne spravodajstvo a žurnalistická etika. Mediálna manipulácia – pojem, stratégie, techniky: agenda setting, skrytá persuázia, metóda prekrytia, ankety, invektívy a definície, zdanlivé autority, ovplyvňovanie emócií. Manipulácia jazyka, politicky korektný jazyk. Konšpiračné webové stránky – popis a kritériá pre hodnotenie.
  • Ilowiecki, M. & Zasepa,T. (2003). Moc a nemoc médií. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis.
  • Brestovanský, M. (2010). Úvod do mediálnej výchovy. VŠ skriptá. Trnava : Pedagogická fakulta TU.
  • Brestovanský, M. (nepubl.). Prednášky a výstupy seminárov.

  

  1. Možnosti a postupy mediálnej výchovy v práci sociálneho pedagóga. 
    Hra ako sociálno­‑patologický jav (kasínový, automatový, stávkovanie, online gambling, výherný a nevýherný typ). Informačno­‑komunikačné technológie a sociálno­‑patologické javy (patologické užívanie IKT – patologické chatovanie, online komunikačné závislosti; IKT ako prostriedok na realizáciu ďalších sociálno­‑patologických javov – prenasledovanie, manipulácia, kyberšikanovanie, online patologické komunity, pornografia a pod.).
  • Brestovanský, M. (2010). Úvod do mediálnej výchovy. VŠ skriptá. Trnava : Pedagogická fakulta TU.
  • Hroncová – Kraus. (2006). Sociálna patológia pre sociálnych pracovníkov a pedagógov. Banská Bystrica : PDF UMB. (6. kap.)
  • Blinka, M. (2016). Online závislosti. Praha : Portál.
  • Šmahaj, J. (2014). Kyberšikana jako společenský problém. Olomouc : UPO, 2014.
  • Dulovics, M. (2012). Riziko vzniku mediálnych závislostí u žiakov základných a stredných škôl. Banská Bystrica. UMB.
  • OZ eSlovensko. (2012). Deti v sieti. Dibuk.
  • Ovce.sk⟩.

  

  1. Charakteristika a metódy pedagogicko­‑psychologickej diagnostiky. 
    Pedagogická diagnostika a psychodiagnostika – predmet a uplatnenie. Kompetencie a možnosti pedagogicko­‑psychologickej diagnostiky v práci sociálneho pedagóga. Etapy diagnostického procesu a stratégie diagnostikovania. Základné diagnostické metódy a ich rozdelenie. Metodologické pravidlá diagnostikovania.
  • Dittrich, P. (1992). Pedagogicko­‑psychologická diagnostika. Jinočany : H&H.
  • Gavora, P. (2015). Akí sú moji žiaci? 4. vyd. Nitra : Enigma Publishing.
  • Hrabal, V. (2002). Diagnostika. Pedagogicko­‑psychologická diagnostika žáka s úvodem do diagnostické aplikace statistiky. Praha : Karolinum.
  • Svoboda, M., ed. (2001). Psychodiagnostika detí a dospívajících. Praha : Portál.
  • Mertin, V. – Krejčová, L. (2016). Metody a postupy poznávaní žáka. Wolters Kluwer.

  

  1. Využitie pedagogicko­‑psychologickej diagnostiky v práci sociálneho pedagóga. 
    Diagnostika rodiny, rizikové a problémové správanie. Poruchy správania u detí a mládeže, monitoring sociálnopatologických javov v škole. Diagnostika sociálnych vzťahov, sociálnej klímy v triede a možnosti sociometrie.
  • Dittrich, P. (1992). Pedagogicko­‑psychologická diagnostika. Jinočany : H&H.
  • Gavora, P. (2015). Akí sú moji žiaci? 4. vyd. Nitra : Enigma Publishing.
  • Hrabal, V. (2002). Diagnostika. Pedagogicko­‑psychologická diagnostika žáka s úvodem do diagnostické aplikace statistiky. Praha : Karolinum.
  • Svoboda, M., ed. (2001). Psychodiagnostika detí a dospívajících. Praha : Portál.
  • Mertin, V. – Krejčová, L. (2016). Metody a postupy poznávaní žáka. Wolters Kluwer.

  

  1. Náhradná rodinná výchova a jej možnosti v podmienkach SR. 
    Typológia a legislatívny rámec náhradnej rodinnej výchovy. Proces sprostredkovania náhradnej rodinnej výchovy. Výber vhodnej formy starostlivosti o dieťa. Adaptácia dieťaťa v náhradnej rodine. Výchovné rady Z. Matějčeka pre náhradných rodičov.
  • Bizová, N. (2015). Náhradná rodinná výchova. Trnava : PdF TU.
  • Škoviera, A. (2007). Trendy náhradnej výchovy. Bratislava : Petrus.

  

  1. Náhradná inštitucionálna výchova. 
    Vývoj náhradnej inštitucionálnej starostlivosti o opustené deti v Európe a na našom území. Transformácia detských domovov. Profesionálne rodičovstvo. Súčasný systém, stav a výzvy náhradnej inštitucionálnej výchovy. Typológia dieťaťa v náhradnej inštitucionálnej výchove.
  • Bizová, N. (2015). Náhradná rodinná výchova. Trnava : PdF TU.
  • Škoviera, A. (2007). Trendy náhradnej výchovy. Bratislava : Petrus.

  

  1. Multikultúrna výchova. 
    Definícia kultúry v užšom a širšom zmysle. Základné termíny: národ, etnikum, akulturácia, enkulturácia, multikulturalizmus (znaky), interkulturalizmus (znaky), stereotypy, predsudky; spôsoby ne/začleňovania sa do majoritnej kultúry (Berry) – asimilácia, integrácia, segregácia, marginalizácia; migrácia a jej druhy, faktory ovplyvňujúce migráciu, „brain drain.“ Kontaktná hypotéza – Allport, 1954. Ciele multikultúrnej výchovy ako prierezovej témy. Problémy nových menšín pri začleňovaní na Slovensku.