Skip to main content

Mária Balážová: Pod sukňou, Považská galéria Žilina

obrázok

Mária Balážová: Pod sukňou

Vernisáž: 19. októbra 2017 o 17:00 hod.
Trvanie výstavy: 19. november 2017
Miesto: Považská galéria, Žilina
Kurátor výstavy: Roman Gajdoš

 

Tlačová správa:

Už na niekoľkých predchádzajúcich výstavách ohlásila Mária Balážová v rámci postgeometrickej abstrakcie vstup do novej problematiky, ktorá dnes stále intenzívnejšie rámcuje jej dielo. V aktuálnej fáze tvorby u nej do popredia výraznejšie vstupuje feministická pozícia, ktorá síce bola v podprahovej rovine jej prác prítomná vždy, ale ako obsahová dominanta nastupovala postupne až v rámci výstavných projektov Mária Balážová: Mužské a ženské obrazy (Galéria umenia Ernesta Zmetáka, Nové Zámky, 2013), Mária Balážová: Od poriadku k chaosu (Turčianska galéria, Martin, 2014). Posledné samostatné výstavy Ženská geometria (Galéria Z, Bratislava, 2016) a Geo­‑Femina (Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, 2017) predstavovali už jednoznačné priznanie sa k týmto témam.

Feministické teórie podrobili predstavu o abstrakcii ako majoritne mužskej sfére tvorby zdrvujúcej kritike, pričom novými výtvarnými formami zároveň preverovali aj hegemonickú legitimitu jej jazyka – maľbu. Preto je Balážovej prístup, používajúci abstraktnú maľbu na tlmočenie feministických a rodovo podfarbených obsahov, špecifický. Kým v predchádzajúcej tvorbe hadia hlava odkazovala k ženskej symbolike nosnou figúrou, ktorej konfigurácie vždy nanovo definovali obrazové pole, od roku 2006 vstupuje do jej uvažovania nový prvok – muž, premietaný do plochy obrazu ako hadia hlava s dvoma štvorcami uprostred a tvoriaci vizuálny protipól k ženskému princípu. Nové tvaroslovie a prvky individuálnej mytológie napomáhajú k definovaniu vzťahového a proporčného balansu, kde je nadvláda muža ako dominantného ovládacieho prvku systematicky projektovaná do plochy obrazu. Dobrým príkladom je cyklus Parliamentary Feminist Tread, ktorý tematizuje disproporčné zastúpenie žien v slovenskom, českom, poľskom a maďarskom parlamente.

Vo svojich najnovších prácach sa Balážová presúva od všeobecných feministicky intonovaných komentárov k osobným príbehom, ktoré v predchádzajúcej tvorbe prezentoval napríklad obraz Fátum (2000). Ide o osobnú mytológiu, kde semifiguratívne čítanie hadej hlavy a tela prestáva plniť univerzálnu funkciu akéhosi všeobecného vzorca a namiesto toho je nahradené silným stotožnením. Na pozadí jednoduchej konfigurácie vzniká vizuálny komentár, kde „ženské“ prestáva byť len jednoduchým protikladom k mužskému, ale stáva sa priestorom, v ktorom dochádza k formulovaniu úvah o vzťahoch, rodine, sebaidentifikácii, či striedaní generácií (Ženská geometria 1 – Mama, Ženská geometria 2 – Ja, Ženská geometria 3 – Dcéra). Navyše falická pozícia, ktorú v týchto troch plátnach telo a hlava hada nadobúdajú odkazuje k neľahkému postaveniu ženy vo falocentrickej spoločnosti. V diskurze umenia zas môžeme tento triptych čítať ako konfrontáciu so zipsami Barnetta Newmana. Jeho naratívny aspekt projektovaný na osi minulosť – prítomnosť – budúcnosť, tak hovorí aj o postavení ženy – výtvarníčky v kontexte umeleckého (znova dominantne mužského) sveta. Balážovej tvorba sa však nespája s priamym radikalizmom, ktorý bol vlastný niektorým feministkám sedemdesiatych rokov. Dôležitejší je strach z násilia, moci a nadvlády, ktoré sa s týmito témami bytostne spájajú a v jednotlivých obrazoch sú projektované viac metaforicky ako priamočiaro, viac intímne ako inštitucionálne. V niektorých prípadoch dokonca nastupuje ironizovanie samotných feministických teórií (Hadia geometria 119 – Obraz feminizmu 2).

Ide o pokus ponúknuť nový rozmer, akýsi otvorený priestor na vlastné definovanie mužských a ženských vzťahov, ktoré podobne ako hadie telá v Balážovej maľbách môžu byť v nekonečných variantoch ohýbané, spájané a vykĺbené.

Výstava Pod sukňou v Považskej galérii naznačuje posun, ktorým prešla tvorba Márie Balážovej za posledných dvanásť rokov a spätne ju reinterpretuje optikou feministického uvažovania. Tentoraz obohatenú o nový aspekt sociálneho feminizmu, najmä v diele Textilné robotnice (2017).

  Roman Gajdoš

Mária Balážová (nar. 1956 v Trnave, žije v Trnave, pôsobí na Trnavskej univerzite ako docentka)

  
Samostatné výstavy (výber):

2011 Mária Balážová – Post­‑Geo, Liptovský Mikuláš, Liptovská galéria P. M. Bohúňa
2011 Mária Balážová, Blažej Baláž – Post­‑Geo­‑Text, Slowakisches Institut, Berlin (D)
2013 Mária Balážová – Mužské a ženské obrazy, Nové Zámky, Galéria umenia
2014 Mária Balážová – Od poriadku k chaosu, Martin, Turčianska galéria
2016 Mária Balážová – Ženská geometria, Bratislava, Galéria Z
2017 Mária Balážová – Geo­‑Femina, Banská Bystrica, Stredoslovenská galéria

  
Kolektívne výstavy (výber):

2012 ObraSKovo nanovo – Súčasná slovenská maľba, Poprad, Tatranská galéria
2012 Sociálna sonda Veroniky Rónaiovej 2, Bratislava, Dom umenia
2012 VIII. International Biennial of Drawing, Plzeň, Západočeské muzeum (CZ)
2013 The Best Works of The Biennial of Drawing Pilsen, Szombathely, Kunsthalle Szombathely (HU)
2014 VII. Nový zlínsky salon 2014, Zlín, Krajská galerie výtvarného umění (CZ)
2014 IX. International Biennial of Drawing, Plzeň, Západočeské muzeum (CZ)
2015 Here and Now, Budapest, Kunsthalle (HU)
2015 5th International Drawing Triennial, Tallin Art Hall, Tallin (EE)
2016 4th International Salon Graphics, Kraljevo (RS)
2016 Osten Biennal of Drawing, Skopje (MK)
2016 Vth Intercontinental Biennial of Small Graphics, Aiud (RO)
2016 Spoločensky živí, Galéria SVU – Umelka, Bratislava
2016 5th International Digital Graphic Arts Biennial, Gdynia (PL)
2017 Nech šije! Móda na Slovensku 1945 – 1989, Slovenská národná galéria, Bratislava
2017 16th International Triennial of Small Graphic Forms, Lodž, Miejska Galeria Sztuki (PL)
2017 KK CZ­‑SK (Klub konkretistov CZ­‑SK), Galéria SVU – Umelka, Bratislava

  
Ocenenia:

1990 Honorable Mention, Drawing 1990, Provo (USA)
1995 Cena Masarykovej akademie umění, Praha (CZ)
2005 The Jury’s Award, Biennale of smal graphics GRAFIX, Břeclav (CZ)

  
Zbierky:

  • Slovenská národná galéria, Bratislava,
  • Národní galerie, Praha (CZ),
  • Galéria Jána Koniarka, Trnava,
  • Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica,
  • Galéria M. A. Bazovského, Trenčín,
  • Zbierka Slovenskej sporiteľne, Bratislava,
  • Zbierka PSIS, Bratislava,
  • Tama Art University Museum, Tokyo (J),
  • Sbírka Richarda Adama, Brno (CZ).

Bibliografia:

obrázok