Ortuť v ovzduší: čo nám môžu povedať lišajníky

Lišajníky sú často prehliadané organizmy v prírode, hoci práve epifyticky rastúce druhy nám vedia veľa „povedať“ o čistote prostredia, v ktorom žijeme a kvalite vzduchu, ktorý dýchame. Lišajníky ako pomaly rastúce organizmy dokážu akumulovať rôzne nečistoty vo vysokej koncentrácii. Účinne akumulujú aj kovové prvky, v rámci ktorých patrí ortuť k mimoriadne toxickým.

Slovensko-český tím vedcov pod vedením docenta Kováčika z Katedry biológie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a docentky Lenky Husákovej z Univerzity v Pardubiciach analyzoval vzorky piatich druhov epifytických lišajníkov z rôznych kútov našej krajiny, vrátane vzoriek z Vysokých Tatier alebo z okolia Ochtinskej aragonitovej jaskyne i z potenciálne znečistených oblastí v blízkosti skládky bývalej Niklovej huty v Seredi či Oravských ferozliatinárskych závodov. Pozitívnym zistením je to, že obsah ortuti nebol zvýšený v blízkosti potenciálneho znečistenia. Zároveň sa zistilo, že absolútny obsah ortuti v jednotlivých druhoch sa výrazne nelíšil (rozsah 30 – 100 ng Hg/g suchej hmotnosti stielky) a bol výrazne nižší ako v rovnakých druhoch analyzovaných v iných krajinách (až do 600 ng Hg/g suchej hmotnosti). Následný fyziologický experiment s vybraným druhom lišajníka v laboratórnych podmienkach priniesol nové zistenia o vplyve ortuti i o úlohe oxidu dusnatého v lišajníkoch, čo bude využité aj vo výučbe príslušných botanických predmetov.

Výsledky sú voľne dostupné v tzv. open access časopise patriacom medzi najkvalitnejšie v sekcii rastlinných vied (tzv. Q1 sekcia databázy Current Contents Connect/Web of Science):

https://www.mdpi.com/2223-7747/12/4/727#