Ponímanie funkčnej gramotnosti
Funkčná gramotnosť môže byť chápaná ako:
  • „schopnosť efektívne sa zapájať a participovať na rozličných skupinových a spoločenských aktivitách vyžadujúcich používanie gramotnosti (čítania, písania i počítania); ako aj samostatné využívanie gramotnosti v prospech vlastného individuálneho rozvoja i rozvoja spoločnosti“ (Harris, Hodges, 1995, s. 90),
  • schopnosť používať čítanie a písanie nad rámec elementárnej gramotnosti na dosahovanie rôznych cieľov (Gavora, 1999).
Opakom funkčnej gramotnosti je „funkčná negramotnosť“ (resp. nefunkčná gramotnosť), ktorá je charakteristická tým, že človek, ktorý disponuje schopnosťou čítať i písať, tieto zručnosti nevyužíva, resp. nie je schopný ich uplatniť v praktickom či pracovnom živote.

V týchto definíciách je teda vyjadrený dôraz toho, že nejde len o osvojenie si istého objemu poznatkov z danej oblasti poznania
(„know-what“), ale aj, a najmä, o spôsoby adekvátneho narábania s príslušnými poznatkami v procese ich získavania, uplatňovania, prezentovania či komunikovania („know-how“).