Oddelenie: červenoočká – euglény

Sú veľmi drobné, voľným okom neviditeľné bičíkovce, ktoré sa pohybujú jedným alebo dvoma bičíkmi a niekedy aj menlivým tvarom tela. Majú vyvinuté všetky organely. Zväčša sú zelené, pretože prevažujú fotosyntetické farbivá chlorofyl a a b. I keď sú to prísne jednobunkové organizmy, nepriaznivé podmienky prežívajú v slizovitých kolóniách alebo individuálne v cystách. Vyskytujú sa v sladkých a brakeckých (slano-sladkých) vodách. Sú dôležitou súčasťou samočistiacich procesov.

Oddelenie: zelené riasy

Predpokladá sa, že zo zelených rias sa postupne vyvinuli vyššie zelené rastliny. Sú veľmi rozmanitou skupinou organizmov. Niektoré sú bičíkaté, iné nie. Všetky majú dokonale vyvinuté všetky organely, ktoré obsahuje dokonalá rastlinná bunka. Z farbív prevažuje chlorofyl a a chlorofyl b. Zásobnou látkou je škrob. Okrem základných fotosyntetických farbív sa v bunkách často vyskytujú aj pomocné fotosyntetické farbivá, typické pre vyššie rastliny (karotény, xantofyly). Patrí sem napríklad rad bičíkatých zelených rias s hlavným zástupcom váľačom gúľavým. I keď sú jednobunkové, spájajú sa do kolónií, kde sa funkcie jednotlivých organizmov diferencujú podľa polohy, ktorú v kolónii zaujímajú.

Do tohto oddelenia patria aj makroskopické, často veľmi dlhé riasy, chary. Tvarom tela pripomínajú stonku, listy a korienky vyšších rastlín, ale ide o stielku. Rastú pod vodou, uchytené na dne. Niektoré tvoria zelenú časť lišajníkov – sú to zväčša bunkové, a nie vláknité druhy.

Oddelenie: slizovky

Sú zvláštnou skupinou organizmov. Hoci sa stavbou tela veľmi podobajú riasam, neobsahujú žiadne zelené farbivá, živia sa heterotrofne – niekedy sa živia odumretými organickými látkami, ale dokážu aj parazitovať. Tvoria akoby rozhranie rastlinnej a živočíšnej ríše. Rozmnožujú sa nepohlavne, ale aj pohlavne – výtrusmi. Tvoria tzv. plazmódiá – mnoho slizoviek sa spája do jedného útvaru, ktorý sa pohybuje po podklade, mení tvar, pričom pohlcuje čiastočky potravy a nestráviteľné časti vyvrhuje. Cudzopasné slizovky napádajú len rastlinné organizmy. Sú tzv. endoparazitmi – nachádzajú sa vo vnútri rastliny, kde sa živia rozkladaním organickej hmoty. Častým dôsledkom je tvorba nádorov napadnutých častí rastlín.

Oddelenie: lišajníky

Sú podvojné organizmy, ktoré predstavujú jeden biologický celok. Stielka vzniká spolužitím heterotrofnej zložky hubových vlákien a autotrofnej zložky, ktorú môžu tvoriť sinice alebo riasy. Výsledkom spoločného metabolizmu sú cukry, enzýmy, vitamíny a lipidy potrebné na chod organizmu, lišajníkové kyseliny, ktorými narúšajú podklad, aby sa mohli lepšie prichytiť. Ľahšie sa prichytia na kôru stromov, ktorá je už nejako poškodená. Rozmnoženie lišajníkov sa prejavuje v oblastiach postihnutých častými kyslými dažďami. Tvar môžu mať rôzny – kríčkovitý, lupeňovitý, kôrovitý, slizovitý (vodné druhy). Na ich rast má veľký vplyv svetlo, vzdušná vlhkosť a čistota vzduchu.