Rastrová grafika funguje na princípe malých diskrétnych bodov (pixelov), ktoré sú zoradené do riadkov a stĺpcov. Každý z bodov korešponduje s bodmi obrazovky a je s ním zviazaná bitová informácia o farbe a intenzite svietenia. Čím viac bitov je na tento účel vyčlenených, tým viac farieb môže bod nadobudnúť (farebná hĺbka).
| Výhody rastrovej grafiky: |
Nevýhody rastrovej grafiky: |
| Zložité ilustrácie sa zobrazia podstatne rýchlejšie ako vektorové obrázky. |
Obsahujú informácie o všetkých pixeloch na obrazovke, takže pri väčšom rozlíšení a väčších farebných hĺbkach sú súbory veľmi rozsiahle. |
| Poskytujú základ pre zobrazenie videa a animácií. |
Ťažko sa editujú a ťažko sa mení ich rozmer bez vzniku skreslenia. Pri zväčšení obrázka sa informácia, ktorá bola platná pre jeden pixel, stáva platnou aj pre jeho okolie. To spôsobí, že sa obrázok stane mozaikovitým. |
Vektorová grafika na rozdiel od rastrovej, mapuje čiary na neviditeľnej mriežke a uchováva ich ako sústavu inštrukcií. Tieto inštrukcie presne opisujú tvar, veľkosť, pozíciu každej čiary, kruhu a polygónu v obrázku. Inštrukcie obsahujú informácie o hrúbke čiary a jej farbe, ako i o výplni kreslených objektov.
| Výhody vektorovej grafiky: |
Nevýhody vektorovej grafiky: |
| Umožňuje upravovať jednotlivé časti obrázka, meniť plynule jeho rozmery, rotovať a inak ho transformovať bez toho, aby nastávalo jeho skreslenie. |
Čím komplikovanejší je obrázok, tým dlhšie trvá proces jeho zobrazenia. |
| Vytvára menšie súbory, pretože v súbore sa uchováva iba informácia o nakreslených objektoch a nie o každom bode (pixeli) zobrazenia. |
Nie je možné zobraziť fotorealistické detaily. |
| Obrázok sa zobrazí správne bez ohľadu na to, akú zvolíme rozlišovaciu schopnosť obrazovky. |
|