Nadbytok medi v organizme je toxický. Blokuje membránový proces. Akútnu otravu dospelého organizmu zapríčiní 250 mg medi, prejavuje sa zvracaním a depresiou. Chronická otrava, spôsobená poruchami metabolizmu medi je známa ako Wilsonova choroba. Táto dedičná choroba sa prejavuje neschopnosťou viazať meď v ceruloplazmíne, ale aj výraznou obmedzenosťou vylučovania medi žlčou (stolicou). Na úkor zníženej koncentrácie viazaných meďných iónov sa zvyšuje koncentrácia voľných meďných iónov v krvi. Voľná, na ceruloplazmín neviazaná meď vyvoláva zvýšené vylučovanie medi obličkami (močom) a jej kumulovanie v niektorých orgánoch, najmä v rohovke (modro-zelený Kayserov-Fleischerov prstenec), mozgu (oblasť bazálnych ganglií), obličiek, svalov a kostí. Wilsonova choroba sa môže objaviť v ľubovoľnej etape života človeka, ale najčastejšie je jej výskyt pozorovaný u detí a mládeže (8 – 20 rokov). Prejavy pripomínajú chronickú hepatitídu, cirhózu, ale aj akútne zlyhanie pečene. Pre stredný vek sú charakteristickejšie neurologické prejavy (zlá výslovnosť, porucha prehĺtania, celková stuhnutosť, trasenie a chvenie). Významnými psychickými príznakmi Wilsonovej choroby sú abnormálne správanie, zmena osobnosti, poruchy vnímania a pamäti. Toto dedičné ochorenie je možné diagnostikovať pomocou molekulárnej genetiky. Uvedené ochorenie možno liečiť diétou so zníženou koncentráciou medi, ale aj podávaním zinku, ktorý znižuje črevnú resorpciu. Avšak vysoký pomer Zn:Cu sa považuje za významný faktor vzniku ischemickej choroby srdca a mozgu.

Riziko profesionálnej akútnej otravy hrozí pracovníkom v cementárenskom priemysle, zlievárňach, ale aj u vinohradníkov. Zvýšené hladiny medi v sére, plazme, erytrocytoch alebo v postihnutom tkanive, či vo vlasoch boli pozorované pri celom rade malignít. Predpokladá sa však, že zvýšená koncentrácia medi nie je príčinou vzniku týchto malignít, ale je dôsledkom ich rozvoja. Podľa najnovších poznatkov možno pôsobenie medi označiť skôr za antikarcinogénne, bez výrazných teratogénnych účinkov na človeka.

Kovová meď nie je perorálne prakticky toxická, rovnako ako jej nerozpustné zlúčeniny. Otravy rozpustnými zlúčeninami medi, akútne aj chronické, sú opísané často. Soli medi silne dráždia sliznice gastrointerstinálneho traktu a dýchacích ciest. Intoxikácia môže spôsobiť poškodenie pečene a obličiek, ba aj ich zlyhanie, čo znamená smrť. Napríklad pri sírane meďnatom CuSO4•5H2O má smrteľné následky požitie už 8 – 15 g látky.