Blažej Baláž : New Normal

Výstava Blažeja Baláža New Normal (nový normál) odkazuje svojím názvom na pojem označujúci novozavedený status quo v spoločnosti či ekonomike, ktorý prichádza po krízovom období. Ide o slovné spojenie, na ktoré sme si vo verejnom diskurze zvykli predovšetkým v spojení s nedávnou pandémiou. Zvykli sme si na nový normál nových normálov – a čiže aj na nadužívanie tohto pojmu, ktoré zároveň poukazuje na relatívnosť významu slov normálny či norma – konštruktu závislého od toho, kto určuje, čo je jeho obsahom. Zároveň je New Normal v kontexte Balážovej tvorby, orientovanej na slová a grafémy, priestorom pre asociatívnu hru spájajúcu rôzne roviny čítania či dokonca časové úseky našich dejín. A v neposlednom rade je voľným spojivom s paralelnou výstavou v Synagóge – Centre súčasného umenia s názvom NeNormal.

Balážova tvorba zameraná na skúmanie možností textu a rozširovania jeho významov na podkladoch ako kartón, rôzne syntetické materiály, noviny či poštové obálky pôsobia akoby práve civilne napochodovali do výstavného priestoru z ulice, boli vytrhnuté z prostredia továrne či vypadnuté z poštovej schránky. Baláž recykluje nielen materiál, ale aj jeho pamäťovú vrstvu. To je viditeľné v umelcovej reakcii na jednotlivé elementy prítomné na prisvojenej obrazovo­‑objektovej ploche. V spleti rozličných jazykov, vizuálnych a textových informácií môžeme sledovať neúnavnú kontinuitu jeho kritického pozorovania, ale aj jeho neúprosné pomenúvanie vecí a spoločenských javov. Historická pamäť a rozpamätávanie sa na udalosti, ktoré formovali nielen dejiny, ale aj osudy konkrétnych jednotlivcov sa v Balážovej tvorbe objavujú v rámci na prvý pohľad jednoducho čitateľných, no informačne vrstevnatých diel. Deje sa tak na pozadí odovzdávania dedičných tráum naprieč generáciami, ktoré doslova a priam bolestne presakujú na povrch obrazovej plochy. Tento priam telesný aspekt metaforického trávenia nepríjemných udalostí a skutočností autor akcentuje predovšetkým prostredníctvom použitia rôznych fixatívov či ľanového oleja.

V Koppelovej vile predstavujeme výber z prác Blažeja Baláža primárne od roku 2018 po súčasnosť, ktoré vznikli v období po jeho poslednej väčšej samostatnej výstave ghOstwriter v Pretóriu Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici. Samotná Koppelova vila je historicky zaťaženým priestorom, arizovaným židovským majetkom. Na tento kontext umelec reflektoval už v roku 1997 na výstave Dobrý deň, pani Kopplová. Na aktuálnej výstave sa objavuje viacero Balážových námetov, výrokov či autorských prístupov z minulosti v aktualizovaných variáciách. Nedeje sa tak však z nedostatku autorskej invencie, ale z dôvodu autorovho vytrvalého boja proti zabúdaniu a ako reakcia na opakované nechcené príchody obdobných ideológií či dokonca armád na rovnaké územia. Okolnosti a osobnosti sa menia, rovnako ako sa svet (WORLD) v Balážovej autorskej korešpondencii mení na WARLD (WAR – vojna). Má ďaleko od ideálu, je chamtivý, krutý, špinavý a plný samozvaných zemepánov. Blažej Baláž vyvažuje svoju nespokojnosť s ponovembrovými novými normálmi vo svojom občianskom, inštitucionálnom a environmentálnom aktivizme, ktorý síce na výstave neuvidíme, no je inherentne prítomný aj v príbehu Galérie Jána Koniarka či vo verejnom priestore mesta Trnava. Jeho tvorba je pomyselnou protestnou zástavou, ktorá nepotrebuje okázalý stožiar.

Miroslava Urbanová

Blažej Baláž (1958) študoval na VŠVU v rokoch 1977 – 1983, pedagogicky pôsobí na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave ako profesor.

V posledných tridsiatich rokoch vystavuje svoje diela v oblasti politického, environmentálneho, aktivistického, participatívneho a neokonceptuálneho umenia. Mediálne spektrum zahŕňa maľbu, mediálny obraz, akcie, performancie, eventy, kresby, objekty, grafiku…

Balážova tvorba je medzinárodne reflektovaná, vystavoval v zahraničí na 18th International Print Biennale 1989, Ljubljana (YU); Drawing 1990, Provo (USA); International Print Triennale, Cracow 1991 (PL); Vth International Drawing Triennale 1992, Wroclaw (PL); 12th International Biennale of Small Sculpture 1995, Murska Sobota (SL); Objekt/objekt. Metamorfózy v čase, Praha, 2001 (CZ); Formate der Transformation 89–09, Wien, 2010 (AT); SIGNAL – The Story of (Post‑) conceptual art in Slovakia, Budapest, Ludwig Museum, 2019 (HU). V domácom kontexte to boli Výmena pozícií, Dom umenia, 1995; Umenie akcie 1989 – 2000, Nitrianska galéria a Tatranská galéria 2001; Slovenská grafika 20. storočia, Galéria mesta Bratislavy a Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, 2007; Krv, Slovenská národná galéria Bratislava, 2012. Realizoval mnoho samostatných výstav: v Stredoslovenskej galérii (1992, 2015, 2018) Galérii mesta Bratislavy (1993), Dome umenia v Bratislave (2009), Východoslovenskej galérii (2007). Tiež v zahraničí, v Dome umění České Budějovice (2002), Galérii Kabinet Brno (2006), Slowakisches Institut Wien (2009) a Slowakisches Institut Berlin (2011).

Jeho tvorba bola zahrnutá v publikáciách Intaglio, Thames & Hudson, 2007 (UK); Prōtocollum 2016/2017. Global Perspectives on Visual Vocabulary. Berlin : Dickersbach Kunstverlag, 2016 (DE).

Získal niekoľko domácich a zahraničných ocenení, okrem iných to boli Cena Únie výtvarných umelcov Českej republiky; 9. Medzinárodné bienále kresby, Plzeň, 2014 (CZ); Special Award by the Jury, Osten Biennial of Drawing, Skopje, 2016 (MK).

O jeho diele pojednávajú dve monografické publikácie: Blažej Baláž 1975 – 2003, (Jiří Valoch, Anna Vartecká), 2003; Blažej Baláž : Moja cesta (Mária Orišková, Roman Gajdoš), 2016.

https://artfacts.net/artist/blazej-balaz/165810

https://pdf.truni.sk/katedry/kpvu/pracovnici/blazej-balaz