© 2005 – 2017 Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, všetky práva vyhradené. Dnes je 24. 5. 2017.

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Dátum: 4. 11. 2016, minulý rok

Dovoľujeme si Vás informovať o významnom počine z oblasti vedy a vedeckého publikovania, ktorý sa podaril uskutočniť pracovníkovi našej fakulty.

Po pol roku nášmu najlepšie publikujúcemu pracovníkovi, docentovi Pavlovi Prokopovi otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz), opäť vychádza vynikajúco hodnotená publikácia v prestížnom časopise.

Ide o výstup s impakt faktorom (IF) nad deväť, čo je vynikajúci a na slovenské pomery nevídaný výkon.

Čo bolo predmetom výskumu? Súvislosti medzi sociálnym konzervativizmom a senzitívnosťou na odporné stimuly.

Pripájame aj ďalšie informácie spolu s vyjadrením autora.


Médiá:

Názov článku: Parasite stress and pathogen avoidance relate to distinct dimensions of political ideology across 30 nations
Časopis: Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA
Impakt faktor: 9,42
Autori: Tybur et al.
Odkaz na článok:
Výskumom emócie odporu sa zaberám už dlhší čas, teraz som pracoval vo väčšom tíme autorov (42) z 30­‑tich štátov.

Emócia odporu sa považuje za adaptívnu, pretože nás chráni pred potenciálnymi patogénmi, ktoré by nás mohli infikovať. Na kultúrnej úrovni sa zistilo, že štáty, v ktorých je viac parazitov, sú religióznejšie, kolektivistickejšie (t. j. menej individualistické) a menej otvorené voči novým skúsenostiam. Na individuálnej úrovni viaceré výskumy potvrdili, že ľudia sympatizujúci s konzervatívnymi politickými stranami, sú viac senzitívni na odporné stimuly.

V našej súčasnej štúdii sme skúmali, aký je mechanizmus súvislostí medzi konzervativizmom a senzitívnosťou na odporné stimuly. Podľa jednej hypotézy je tento mechanizmus ovplyvnený preferenciou tradičných noriem, ktoré neutralizujú negatívny vplyv patogénov. Napríklad v oblastiach s vysokou diverzitou parazitov je lepšie variť podľa tradičných receptúr, ktoré napr. obsahujú vysoké dávky pikantných a korenistých prísad majúcich antimikrobiálne účinky.

Podľa druhej hypotézy ide skôr o vyhýbanie sa iným kultúram, ktoré by mohli byť zdrojom nákazy, na ktorú iná kultúra nie je pripravená. Napríklad indiánske kmene v Severnej Amerike podliehali bežným ochoreniam, akými sú chrípka alebo nachladnutie, ktoré sem zavliekli kolonizátori.

V našom výskume sme našli dôkazy podporujúce platnosť prvej hypotézy. Na výskume sa zúčastnilo viac ako 11 000 respondentov z 30 krajín. V krajinách s vysokým množstvom parazitov prikladali respondenti vyššiu váhu tradičným normám, čo podporuje prvú hypotézu, ale nezistili sme súvislosť so sociálnou dominanciou a množstvom parazitov (druhá hypotéza). Respondenti senzitívni na odporné stimuly boli zároveň konzervatívnejší, ale toto skóre nekorelovalo so sociálnou dominanciou.

Zaujímavé je, že v krajinách s vyššou diverzitou parazitov nebolo viac ľudí senzitívnejších na odporné stimuly ako by sa to dalo očakávať, keďže by parazitom mali vyhýbať viac. Znamená to, že popri biologických faktoroch chrániacich človeka pred patogénmi (t. j. senzitivite na odpor) vstupuje do hry aj kultúrna evolúcia, vďaka ktorej eliminuje dodržiavanie tradičných noriem riziko nákazy.

  Pavol Prokop otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)