© 2005 – 2017 Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, všetky práva vyhradené. Dnes je 24. 5. 2017.

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Dátum: 3. 4. 2017, minulý mesiac

Študijný program: pedagogika

Ondrej Pavlík – tvorca systému školstva a pedagogiky v období socializmu na Slovensku 
Ondrej Pavlik – Creator of School System and Pedagogy in the Period of Socialism in Slovakia 
Školiteľ: prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD.

Profesor Ondrej Pavlík (1916 – 1996) prispel koncom 40­‑tych rokov 20. storočia k teoretickému rozpracovaniu koncepcie školského vzdelávania na princípe štátnej jednotnej socialistickej školy. Jeho návrh na zjednotenie školskej sústavy sa stal východiskom pre vypracovanie prvého školského zákona č. 95/1948 Zb. v období socializmu. Založil viaceré vedecké inštitúcie a bol tiež predsedom SAV v Bratislave. Publikačne bol veľmi aktívny, čím utváral základy socialistickej pedagogiky na Slovensku. V r. 1957 bol vylúčený z KSS a neskôr bol rehabilitovaný. Cieľom dizertačnej práce je historická rekonštrukcia profesionálneho života Ondreja Pavlíka a zmapovanie jeho publikačnej činnosti, príp. jej následná etapizácia a kategorizovanie. V práci je nevyhnutné použiť archívny výskum so zameraním na osobný spis O. Pavlíka, jeho pozostalosť a diela, ktoré je potrebné kriticky analyzovať. Tiež treba zmapovať sekundárnu literatúru, ktorá reflektovala jeho osobnosť a dielo v danom období.

Neoficiálna konfesionálna edukácia detí a mládeže v období socializmu na Slovensku 
Unofficial Confessional Education of Children and Youth in the Period of Socialism in Slovakia 
Školiteľ: prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD.

Ide o prácu historicko­‑pedagogického zamerania. Počas obdobia socializmu vznikli na Slovensku viaceré edukačné iniciatívy zamerané na deti a mládež, ktoré im sprostredkúvali najmä náboženskú formáciu, ale mali aj širší výchovný, sociálny a vzdelávací rozmer. Tieto aktivity organizovali príslušníci jednotlivých rehoľných spoločností, príp. laici v rámci katolíckeho disentu (ktorí tvorili tzv. tajnú Cirkev) a členovia iných cirkví na Slovensku (napr. gréckokatolíckej, evanjelickej), ktorí pracovali neoficiálne. Cieľom výskumnej časti práce je vybrať a zmapovať jednu z týchto aktivít a o pokúsiť sa o jej historickú rekonštrukciu prostredníctvom napr. naratívnej biografie, obsahovej analýzy dobových neoficiálnych časopisov a pod. (napr. systém malých spoločenstiev ako prostriedok náboženskej a intelektuálnej formácie vysokoškolákov, inšpirovaný jezuitom chorvátskeho pôvodu Tomislavom Kolakovičom).

„Hermeneutika stretnutia“ v kontexte interkultúrnej pedagogiky 
“Hermeneutics of Encounter” in the Context of Intercultural Pedagogy 
Školiteľ: doc. PaedDr. Martin Dojčár, PhD.

Dizertačná práca tematizuje aktuálnu problematiku interkulturality z pedagogického hľadiska. V teoretických východiskách práca reflektuje európsku historickú skúsenosť s interkulturalitou a špecificky európske výchovno­‑vzdelávacie prístupy ku kultúrnej diverzite. Hlavným cieľom dizertačnej práce je rozpracovať „hermeneutiku stretnutia“ ako pedagogickú tému koncipovanú v intenciách personalistickej antropológie a navrhnúť jej aplikáciu v pedagogike.

Dialogická stratégia interkultúrnej výchovy 
Dialogical Strategy of Intercultural Education 
Školiteľ: doc. PaedDr. Martin Dojčár, PhD.

Dizertačná práca tematizuje aktuálnu problematiku kultúrnej diverzity v Európe vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu. Hlavným cieľom dizertačnej práce je inovatívne teoreticky rozpracovať dialogickú stratégiu interkultúrnej výchovy na báze dialogického perspektivizmu a prosociálnosti ako pedagogickej alternatívy k súčasnej koncepcii multikultúrnej výchovy v školskej praxi na Slovensku. Aplikačno­‑empirický rozmer dizertačnej práce spočíva v kreovaní originálneho návrhu dialogicky koncipovanej stratégie interkultúrnej výchovy vo forme výchovno­‑vzdelávacieho programu, ako aj v jeho realizácii a overení v školskej, prípadne v mimoškolskej edukácii.

Vzťahy prosociálnosti a charakterových vlastností 
The Relation of Prosociality and Character Traits 
Školiteľ: doc. Mgr. art. Jaroslava Gajdošíková Zeleiová

Cieľom práce je analýzou meraných atribútov a ich vzťahov poskytnúť konkrétnym školám spätnoväzbový model kritických a protektívnych faktorov, ktoré by mali byť zohľadnené v jednotlivých systémoch riadenia školy a školského kurikula v budúcnosti, v intenciách národného projektu a cieľov projektu VEGA 1/0962/13 PdF TU. V empirickej práci doktorand aplikuje vývinovo psychologické poznatky o štruktúre, typológii a tvorbe charakteru, porovná ich s Cloningerovou typológiou, ktorú využije pri snímaní dát respondentov vo veku 13 – 18 rokov v teréne ZŠ a SŠ u žiakov s vyučovaním etickej výchovy. Výskumne bude mapovať premenné a atribúty ovplyvňujúce prevalenciu prosociálnych prejavov v triednom kolektíve (interpersonálnu dynamiku a noodynamiku vzhľadom na celkovú klímu školy).

Implementácia programov rozvoja charakteru žiakov na základných školách na Slovensku 
Implementation of Pupils’ Character Development Programs in Primary Schools in Slovakia 
Školiteľ: doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD.

V ostatnom čase zaznamenávame silné tendencie k obnoveniu blízkeho vzťahu medzi pedagogickou akademickou sférou a školskou praxou. Ponúkaná dizertačná téma je súčasťou tohto trendu, konkrétne v oblasti výchovy charakteru, ktorá je reprezentovaná v slovenských podmienkach rôznymi programami, najmä však etickou výchovou. Je známe, že pravdepodobnosť úspešnosti programov pre rozvoj charakteru a sociálno­‑emocionálne učenie sa zvyšuje v miere, v akej sú splnené isté predpoklady: a) usporiadaný systém krokov; b) aktívne metódy učenia sa; c) primeraný čas na rozvoj jednotlivých zručností; d) explicitné a precízne formulované výchovné ciele. Tieto zásady sú vyjadrené akronymom SAFE (sequenced, active, focused, and explicit) (porov. Bond & Hauf, 2004; Durlak, 1997; Dusenbury & Falco, 1995; Gresham, 1995 a mnohí iní). Môžeme ešte doplniť, že úspešnosť programov prudko rastie, ak sa stanú súčasťou kultúry školy, jej hodnotového zamerania (Lickona, 1992; Berkowitz & Bier, 2005 a i.). Zároveň však platí, že úspešnosť týchto programov je závislá aj od ich kvalitnej implementácie. Implementácia môže byť vo všeobecnosti definovaná ako spôsob, ktorým je nejaký program aplikovaný v praxi a sprostredkovaný participantom. Inými slovami, implementácia nám dáva spätnú väzbu na to, ako program vyzerá v realite v porovnaní s tým, ako je chápaný v teórii (Durlak, 2016). Program môžeme považovať za kvalitne implementovaný vtedy, ak je: 1) efektívne zaradený do školského výchovného programu (personálne, časovo­‑dotačne, v súlade so zámermi v medzipredmetových tematických celkoch); 2) konštruktívne monitorovaný jeho priebeh; 3) je schopný flexibilne ale konzistentne reagovať na špecifické potreby v konkrétnom kontexte školy. Doktorand v rámci riešenia svojej dizertácie aspoň čiastočne odpovie na niektoré z týchto otázok: 1. Aké metódy je potrebné vytvoriť a zaviesť pre presné a ekonomické hodnotenie implementácie výchovných programov? 2. Ktoré komponenty programov ovplyvňujú ktoré výstupy? 3. Kedy môžeme implementáciu považovať za „dostatočne dobrú“? 4. Ktoré faktory udržia a podporia efekty programov? Konkrétny výskumný dizajn empirickej časti výskumu navrhne doktorand na základe preukázaného teoretického a metodologického prehľadu v problematike, mal by však vychádzať z praktických potrieb slovenskej koncepcie etickej výchovy, v nadväznosti na realizované výskumné projekty (VEGA č. 1/0962/13; VEGA č. 1/0557/16 a i.).

Manželstvo a rodina v percepcii adolescentov v rómskych komunitách vo vybranom regióne 
Marriage and Family in Adolescents’ Perception of the Roma Community in the Selected Region 
Školiteľ: doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD.

Cieľom výskumnej práce má byť zistenie súčasného stavu v oblasti rodičovských zručností u príslušníkov rómskej komunity a miery ovplyvnenia kultúrou, religiozitou a vzdelaním. Výskum sa má zamerať na zistenie stavu rodičovských zručností a vedomostí v oblasti manželstva a rodičovstva a na percepciu manželstva a rodičovstva u adolescentov v rómskych komunitách. V práci bude porovnaný stav sledovaných premenných v tých komunitách, v ktorých sa realizuje terénna rozvojová a edukačná činnosť s tými, ktorí nemajú žiadne mimoškolské vzdelávanie a vo výchove pracujú iba so skúsenosťami/vedomosťami získanými v rodine, príp. v škole. Súčasťou výskumu môže byť pedagogický experiment, t.j. overenie kvality rodičovských zručností a vnímanie manželstva a rodičovstva u adolescentov pred a po aplikácii vzdelávacieho programu zameraného na zodpovedné rodičovstvo. Konkrétny výskumný dizajn empirickej časti výskumu navrhne doktorand na základe preukázaného teoretického a metodologického prehľadu v problematike, mal by však vychádzať z praktických potrieb slovenských reálií a z už realizovaných výskumov na Slovensku i v zahraničí.

De magistro. Porovnanie stredovekých spisov o učiteľovi 
De Magistro. Comparison of Medieval Writings about Teacher 
Školiteľ: doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD.

Pod názvom diela O učiteľovi sa skrýva známy spis Aurelia Augustina, ale aj menej známy spis Tomáša Akvinského. Okrem takto nazvaných diel v stredoveku vzniklo viacero iných pedeutologických a didaktických prác. V práci pôjde o analýzu a komparáciu týchto vybraných diel s ohľadom na spoločenské a filozofické kontexty ich autorov. Pri analýze spisov doktorand nahliadne na vybrané texty z rozličných aspektov: historicko­‑spoločenského, literárneho a lingvistického, filozoficko­‑semiologického, filozoficko­‑pedagogického a pod. Osobitným aspektom skúmania spisov bude hodnotové a mravno­‑výchovné hľadisko. Autor doktorskej dizertácie uvedie analyzované obsahy stredovekých doktrín do súvislosti so súčasnými teóriami učenia a vzdelávania. Vzhľadom na obmedzenú dostupnosť literárnych zdrojov bude musieť autor práce siahnuť po cudzojazyčných textoch; vyžaduje sa minimálna znalosť latinčiny.

Filozofia výchovy Eugena Finka 
Eugen Finkʼs Philosophy of Education 
Školiteľ: doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD.

Dizertačná práca teoretického charakteru má za cieľ identifikovať, predstaviť a kriticky posúdiť filozofické východiská pedagogiky a výchovy z pohľadu významného nemeckého filozofa a pedagóga Eugena Finka (1905 – 1975). Fink bol žiakom a spolupracovníkom Edmunda Husserla a pokračovateľom jeho filozofickej metódy fenomenológie. V oblasti fenomenológie i v oblasti filozofie výchovy spolupracoval aj s českým filozofom J. Patočkom. Koncepcia E. Finka mala veľký vplyv na „českú školu“ filozofov výchovy (Patočka, Palouš, Michálek, Pelcová a. i.). V českom jazyku vyšli niektoré preklady jeho filozoficko­‑fenomenologických spisov a statí: Oáza štěstí. Praha: Mladá fronta, 1992; Hra jako symbol světa. Praha: Český spisovatel, 1993; Bytí, pravda, svět. Praha: Oikoymenh, 1996 a zborníky, venované Finkovi iba sekundárne. Napriek významu Finkovej pedagogickej filozofie, zhrnutej v jeho dielach Erziehungswissenschaft und Lebenslehre (1970); Metaphysik der Erziehung im Weltverständnis von Plato und Aristoteles (1970); Traktat über die Gewalt des Menschen (1974); Grundfragen der systematischen Pädagogik (1978), Natur, Freiheit, Welt, Philosophie der Erziehung (1992); Philosophie des Geistes (1994); Pädagogische Kategorienlehre (1995), v slovenskom ani českom jazyku z nich ucelené preklady nevyšli. Doktorand v záverečnej časti predstaví vlastnú aktualizáciu finkovskej pedagogickej fenomenológie vzhľadom na súčasný stav vied o výchove a súčasný stav edukačnej reality. Konkrétne metodologické postupy budú dojednané s doktorandom po zohľadnení jeho návrhov. Nevyhnutným predpokladom výberu témy je schopnosť pracovať s odbornou literatúrou v nemeckom jazyku.

Študijný program: školská pedagogika

(program je realizovaný v spolupráci PdF TU a Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV)

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika vypísané Pedagogickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave

Metakognitívne stratégie porozumenia textu v primárnom vzdelávaní 
Metacognitive Strategies for Text Comprehension in Primary School Education 
Školiteľ: doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Dizertačná práca sa venuje problematike metakognitívnych procesov a stratégií porozumenia textu na úrovni primárneho vzdelávania s cieľom dokumentovať metakognitívny potenciál detí mladšieho školského veku ako aj možnosti jeho cieľavedomého rozvíjania. Empirický projekt môže byť zameraný na skúmanie a identifikáciu rozličných komponentov metakognície – metakognitívnych vedomostí a postojov (metacognitive knowledge, awareness and believes), metakognitívneho monitoringu (procesov monitorovania porozumenia a neporozumenia), ako aj stratégií porozumenia (control) pri čítaní rôznych textových žánrov. Dizertačný projekt sa môže ďalej špecifikovať aj v závislosti od charakteru textov (literárny, náučný), vekových kategórií respondentov (1. – 4. ročník ZŠ), ako aj v závislosti od metodologického nastavenia projektu. Intervenčný charakter štúdie predpokladá systematickú prácu s programom rozvíjania zvolených komponentov metakognície v školskom prostredí pri sledovaní jeho dlhodobejších efektov. Môže ísť aj o psychologickú sondu zameranú na analýzu metakognitívnych vedomostí a vedomých regulačných stratégií na základe subjektívnych výpovedí, pri súčasnej experimentálnej manipulácii vzdelávacích podmienok, charakteristík textu a ďalších premenných.

Induktívne vzdelávacie činnosti v primárnom prírodovednom vzdelávaní 
Inductive Approach to Teaching Science 
Školiteľ: doc. PaedDr. Kristína Žoldošová, PhD.

Súčasťou rozvoja prírodovednej gramotnosti je aj rozvoj prírodovedných spôsobilostí, prostredníctvom ktorých žiak dokáže vytvárať a meniť svoje prírodovedné poznanie. Všeobecne sa hovorí o rozvoji spôsobilosti vedeckej práce, konkrétnejšie o spôsobilosti overovať svoje aktuálne predstavy vlastnou výskumnou činnosťou (induktívnym spôsobom). Téma je zameraná na identifikáciu reálnych edukačných efektov induktívne orientovaných vzdelávacích činností v porovnaní s deduktívnym vzdelávacím prístupom v prírodovednom vzdelávaní. Parciálnym cieľom práce je identifikácia kľúčových princípov zavádzania induktívnych vzdelávacích činností do primárneho prírodovedného vzdelávania a identifikácia najvýznamnejších prekážok v praktickej implementácii tohto prístupu do formálneho vzdelávania na 1. stupni ZŠ.

Kľúčové tézy obsahu primárneho prírodovedného vzdelávania 
Big Ideas in Primary Science Education 
Školiteľ: doc. PaedDr. Kristína Žoldošová, PhD.

Prírodovedné vzdelávanie je špecifické tým, že je zamerané na spoznanie prírodných javov, predmetov a situácií. V porovnaní s inými vzdelávacími oblasťami je táto oblasť obsahovo v podstate nemenná – prírodné prostredie určuje obsah vzdelania. Problematika však nie je tak jednoduchá, keďže pochopenie mnohých prírodných javov je viazané na postupne sa rozvíjajúce kognitívne schopnosti žiaka. Táto skutočnosť spolu s pomerne rozpracovanou problematikou identifikácie a modifikácie detských prírodovedných prekonceptov bola podnetom pre spracovanie všeobecne použiteľných kľúčových téz obsahu prírodovedného vzdelávania (Wynne Harlen: Big Ideas in Science Education). Štrnásť identifikovaných kľúčových téz obsahu prírodovedného vzdelávania sa veľmi rýchlo dostalo do povedomia európskej didaktickej verejnosti. Identifikované kľúčové tézy prírodovedného vzdelávania (Big Ideas of and about Science) sú rozpracované v zmysle rozvoja prekonceptov pre rôzne vekové úrovne. Téma je zameraná na zisťovanie úrovne rozvoja prírodovedných predstáv detí prvého stupňa základnej školy na Slovensku v porovnaní s očakávanou úrovňou rozvoja jednotlivých prírodovedných predstáv tak, ako ich charakterizoval tím W. Harlenovej. Vytvorí sa tak argumentačný predpoklad potenciálneho prijatia definovaných kľúčových téz obsahu primárneho prírodovedného vzdelávania do kurikulárnych dokumentov v prípadnej obsahovej reforme prírodovedného vzdelávania.

Digitálny text a jeho vplyv na ponímanie čítania u detí 
Digital Text and its Influence on Children’s Perceptions of Reading 
Školiteľ: doc. PhDr. Zuzana Petrová, PhD.

Široká dostupnosť informačno­‑komunikačných technológií a digitálnych textov určených deťom mení povahu skúseností, ktoré deti majú na základe interakcií s textom. V porovnaní so štandardnými knihami, ktoré umožňujú deťom, ktoré nedokážu čítať samé, rekonštruovať význam textu prostredníctvom ilustrácie, digitálne texty ponúkajú bohatšiu ponuku multimodálnych prvkov (okrem písma a ilustrácií sú to napr. zvuky, hudba, videá). Táto skúsenosť umožňuje deťom „čítať“ multimodálne texty ešte predtým, ako si osvoja schopnosť čítať v konvenčnom slova zmysle (Levy, 2009), ale si aj asociovať interakciu s textom s činnosťami, ktoré primárne neslúžia na rekonštrukciu významu textu, ako je napr. hra (Bus, Takacs, Tegel, 2015). Táto skúsenosť vedie k oslabeniu dominancie písma v textoch a kontextoch komunikácie u detí a v teórii gramotnosti k revízii toho, čo sa chápe pod pojmom gramotnosť a čítanie (Bearne, 2009; Hasset, 2006, Mills, 2010). Zámerom dizertačnej práce bude zmapovať, s akými skúsenosťami s digitálnymi textami a multimodálnymi prvkami reprezentácie významu vstupujú deti do inštitucionalizovaného vzdelávacieho prostredia a ako sa pod vplyvom toho mení ich predstava o čítaní. Dizertačná práca vyústi do analýzy, ako by mala výučba čítania (resp. v širšom zmysle rozvíjanie gramotnosti) reagovať na zmenenú pozíciu písma v multimedálnych textoch.

Vzdelávanie a starostlivosť o najmladšie deti (0 – 3) na pozadí sociálnej, rodinnej a vzdelávacej politiky 
Early Childhood Education and Care for the Youngest Children (0 – 3) in the Background of Social, Family and Educational Policy 
Školiteľ: prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Európska sociálna i vzdelávacia politika znovu zdôrazňuje význam starostlivosti a vzdelávania detí v najmladšom veku. Dôvody tohto akcentu stoja na križovatkách rodinnej i vzdelávacej politiky, ktoré sú v európskych krajinách rozdielne a rozdielna je i historická tradícia inštitucionálnej starostlivosti o deti v ranom veku v medzinárodných porovnaniach. Slovensko má v tejto oblasti osobitnú históriu (podobnú so všetkými postkomunistickými krajinami) a v súčasnosti sa záujem o túto oblasť znovu otvára, keď štát vyjadril špecifický záujem v regulácií jaslí. V danej oblasti existuje množstvo otvorených otázok, ktoré treba sumarizovať a na niektoré z nich v dizertačnej práci aj nájsť odpoveď.

Pracovné oblečenie učiteľov ako symbolické vyjadrenie pedagogickej profesie 
Teachers Work Clothing as a Symbolic Expression of the Teaching Profession 
Školiteľ: prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Oblečenie a jeho formy majú silnú výpovednú hodnotu o povahe kultúry a jeho jednotlivých súčastiach. Má výraznú symbolickú hodnotu a je jedným z vyjadrením identity nielen jednotlivca ale I profesijných subkultúr. Spôsob obliekania učiteľov, kde neexistuje predpísaný pracovný odev ani jednoznačný dressing code môže nepriamo veľa vypovedať o tom, ako učitelia chápu samých seba a ako chápu svoju vlastnú profesiu či svoje pedagogické pôsobenie. Dizertačný projekt by mal tému spracovať jednak v historickej perspektívne, jednak v perspektíve porovnania učiteľských subkategórií, ako aj vnútri týchto subkategórií, aby sa z tejto perspektívy dalo identifikovať, či a akým spôsobom sa mení identita učiteľov a ponímanie vlastnej práce a pozície vo vzdelávaní.

Testovanie vzdelávacích výsledkov ako globálny školskopolitický fenomén 
Testing of Learning Outcomes as a Global Education Policy Phenomenon 
Školiteľ: doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Testovanie vzdelávacích výsledkov dnes nie je pedagogickým fenoménom, stalo fenoménom politickým. Tento presun od pedagogických cieľov testovaní k správnym a manažeriálnym spôsobilo testovanie PISA. To dnes okrem základných škôl plánuje zasiahnuť aj sektor predškolského vzdelávania v podobe testovania IELS. Postupne však tento charakter získavajú aj národné testovania. Predmetom výskumu je analyzovať proces politickej legitimizácie testovacej agendy s cieľom navodzovania vzdelávacích reforiem tak v národnom, ako aj nadnárodnom meradle.

Subverzívne stratégie žiakov voči škole a jej reprezentantom 
Subversive Strategies of Pupils towards the School and its Representatives 
Školiteľ: doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Zvyšujúci sa tlak na permanentnú reformu školstva sa často odôvodňuje nehostinnosťou školského prostredia voči súčasným deťom a mládeži, nespokojnosťou detí v školskom prostredí, odporom k učeniu sa v školských podmienkach a pod. Pozícia školy a školského učenia sa v subjektívnom svete žiakov sa tak javí ako dôležitá výskumná výzva. Výskum sa zameria na „hustý“ opis subverzívnych a rezistenčných praktík žiakov v reálnych školských podmienkach. Zvolí sa predovšetkým etnografický prístup k skúmaniu školskej reality.

Medzigeneračná komunikácia v škole 
Intergenerational Communication in School 
Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Škola j miestom kde sa stretávajú historické aj reprodukčné generácie učiteľov a žiakov. Každá z nich prichádza zo svojou generačnou skúsenosťou, hodnotami a predstavami. Na pozadí, resp. popri vzdelávaní prebieha medzigeneračná komunikácia vo vzájomných stretoch a obohacovaní sa. Cieľom dizertačnej práce je osvetliť túto neexplicitnú zložku komunikácie v školskom prostredí a to ako ovplyvňuje vzdelávanie.

Témy dizertačných prác v študijnom programe školská pedagogika vypísané externou vzdelávacou inštitúciou, Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV

Rod, pohlavie, a telo v školskom prostredí – výzvy a ich zvládanie na ceste k rodovej rovnosti 
Gender, Sex, and Body in School Settings – Challenges and Coping while Approaching Gender Equity 
Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Školské prostredie je de lege charakterizované štandardami dosahovania rodovej rovnosti. Pritom sa predmetom dekonštrukcie stávajú tradičné predstavy o rodovej identite, rodové stereotypy, konceptualizácia pohlavia, tela a všetkých funkcií, ktoré zohrávajú v identite mladých ľudí a spoločenskom fungovaní jednotlivca. Práve v škole je vzhľadom na intenzitu komunikácie dynamika týchto zmien najvýraznejšia a riziká negatívnych psychosomatických dôsledkov ne/zvládania najväčšie. Práca by mala identifikovať a analyzovať problémy jednotlivcov, skupín aj celého systému školy ako kultúrnej a sociálnej inštitúcie, ktoré vyplývajú z napätia na ceste dosahovania rodovej rovnosti. Je žiaduce, aby práca mala aj praktické implikácie, napr. v podobe preventívnych a intervenčných programov.

Deliberatívna demokracia a prax školy 
Deliberative Democracy and School Practice 
Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Rôzne formy deliberatívnych praktík sú považované za jednu z rozhodujúcich ciest pre skvalitnenie tradičných demokratických procesov využívajúcich prevažne inštitút väčšinového rozhodovania. Deliberatívny prístup znamená podľa Gutmanovej a Thompsona (2004) také riadenie spoločenských procesov a inštitúcií, v ktorom sa (1) zdôvodňujú rozhodnutia, (2) pracuje sa s argumentami, ktoré sú vzájomne prijateľné, (3) s cieľom dosiahnuť výsledok, ktorý je záväzný pre všetkých, a súčasne (4) otvorený ďalším výzvam v budúcnosti. Deliberatívna demokracia má podľa Dryzeka (2002) štyri parciálne účely: (a) podporovať legitímnosť kolektívnych rozhodnutí, (b) povzbudzovať také pohľady na verejné otázky, ktoré vyjadrujú záujem o druhých, (c) podporovať vzájomne sa rešpektujúce procesy robenia rozhodnutí – napríklad ak sa stretnú dva nezlučiteľné morálne prístupy k určitému problému a (d) pomáhať korigovať vzniknuté chyby a problémy. V prostredí školy a školstva prichádzajú do úvahy všetky úrovne deliberácie – od makro po mikro, vrátane tzv. sokratovskej demokracie s dyadickou deliberáciou (Gundersen, 2000). Ich predmetom môžu všetky úrovne rozhodovacích procesov – od vzdelávacích politík, cez rozhodovanie pri riadení školy/vzdelávacej inštitúcie, dynamiku personálnych vzťahov, interakciu pedagógov so žiakmi a rodičmi, až po dynamiku žiackych kolektívov. Hlavným cieľom je skvalitnenie rozhodovacích a sociálnych procesov v škole s využitím princípu participácie a transparentnosti. Uplatnenie deliberatívnych princípov v praxi školy sa môže realizovať v podobe základného alebo akčného výskumu, s využitím širokej palety metodologických prístupov.

Hranice intimity a sexuality v škole 
Frontiers of Intimacy and Sexuality in Schools 
Školiteľ: doc. PhDr. Gabriel Bianchi, CSc.

Prevencia sexuálneho zneužívania detí má dnes výraznú podporu v legislatíve, inštitucionalizovanom živote aj kultúre spoločnosti aj školy. Na druhej strane nežiaducim formám sexuality MEDZI deťmi a mladými ľuďmi je nateraz venovaná veľmi malá výskumná pozornosť, nevraviac o takmer úplnej absencii preventívnych nástrojov. Popri niektorých pilotných štúdiách sexuálneho násilia medzi deťmi v prostredí internetu, ktoré realizovala M. Gregussová so spolupracovníčkami na pôde VÚDPaP v ostatných rokoch, sú k dispozícii iba výsledky európskeho projektu (Y­‑SAV), ktorý identifikoval, že prinajmenšom tretina mladých ľudí na Slovensku má skúsenosť s nežiaducou sexuálnou aktivitou zo strany druhej osoby voči sebe. Je zrejmé, že prostredie školy a všetky edukatívne procedúry v súčasnosti nemôžu byť imúnne voči infiltrácii sexuálnej agresie a násilia medzi deťmi. Naviac, v predmetnej problematike nejde iba o explicitné sexuálne narušovanie subjektívnej pohody a zdravia, ale o omnoho širší kontext intimity, v ktorej je sexualita rámcovaná. Ako zdôrazňuje K. Plummer, mnohodimenzionálnosť ľudskej intimity nás oprávňuje uvažovať o ľudskoprávnom rozmere intimity a tzv. intímnom občianstve. Analýza porušovania subjektívnych hraníc intimity v jej najrozmanitejších dimenziách (rod, etnicita, sexualita, atď.) v prostredí školy je mimoriadne aktuálna potreba vzhľadom na potrebu optimalizácie sociálneho prostredia školy a jej edukatívnej kapacity. Výskumné zameranie by sa pritom malo orientovať ako na (1) systémové/inštitucionálne aspekty školy, tak na (2) dynamiku sociálnej komunikácie v škole a tiež (3) negatívne sociálne javy ako napr. šikana.

Kultúra školy, občianske vzdelávanie a inklúzia 
School Culture, Civic Education and Inclusion 
Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Inklúzia sa dáva do súvislosti s multikultúrnou výchovou, v poslednej dobe aj s kultúrou školy. Menej preskúmanou oblasťou je ako pôsobia prvky kultúry školy, formálne a neformálne občianskeho vzdelávania na inklúziu okrajových detí do vzdelávania a sociálneho života školy. Cieľom práce je osvetliť tieto súvislosti , prípadne prispieť k teoretickému posunu v konceptualizácii kultúry školy, inklúzie a občianskeho rozmeru vzdelávania.

Rodové a sociálne nerovnosti vo vzdelávaní 
Gender and Social Inequalities in Education 
Školiteľ: prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc.

Napriek legislatíve aj niektorým vzdelávacím obsahom podporujúcich rodovú a sociálnu rovnosť je viacero dôkazov o tom, že školy reprodukujú sociálnu a rodovú rovnosť, často aj ich kombináciu, a neumožňujú deťom zo sociálne znevýhodneného a rodovo stereotypného prostredia realizovať svoj vzdelávací potenciál. Deje sa tak prostredníctvom skrytých kurikúl, rôznych foriem nepriamej diskriminácie a pod. Cieľom práce je objasniť diskurzy a praktiky, ktorú vedú k rodové a sociálne nerovnosti vo vzdelávaní, zistiť ich dôsledky a možnosti ich eliminácie.

Architektúra školských budov a fyzické prostredie školy ako faktor základnej misie školského vzdelávania 
School Building Architecture and the Physical Environment of the School as a Factor of School Education Fundamental Mission 
Školiteľ: prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc.

Povaha školského vzdelávania nie je ovplyvňovaná výlučne deklaratívnymi cieľmi a predpísanými kurikulárnymi jednotkami, rovnako ako obsah ju ovplyvňujú aj formy, v ktorých sa uskutočňuje, vrátane foriem fyzických a materiálnych. Architektúra školských budov jasne i skryto vypovedá o povahe vzdelávania, tvaruje vzdelávanie, dáva mu potenciál aj limity. Odráža poňatie vzdelávania, má socializačné efekty. Súčasne sa stáva témou, od ktorej sa očakáva, že práve zmena architektúra má privodiť zmenu spôsobu vzdelávania v súlade so špecifickými predstavami západných reforiem vzdelávania. Dizertačný projekt bude najmä komparatívnou štúdiou, no môže byť spojená aj s etnografickými sondami do rôznych podôb školskej architektúry a jej dopadov na vzdelávacie a socializačné procesy.

Odborové hnutie a profesijné organizácie v školstve – možnosti a realita 
Teacher Unions and Professional Organizations – Possibilities and Reality 
Školiteľ: doc. PaedDr. Ondrej Kaščák, PhD.

Školskú politiku a rozhodovanie v sektore školstva rôznorodých krajín ovplyvňujú početné záujmové skupiny. Významné postavenie medzi nimi zaujímajú tie, ktoré zhromažďujú a zastupujú učiteľov. Predmetom výskumu bude nielen komparatívna analýza miesta takýchto organizácií v poli (politickej) moci vybraných krajín, ale aj načrtnutie akčného rádiusu takýchto organizácií, potenciálnych možností ich intervencií vyplývajúcich z ich histórie (politickej, ideologickej) a stratégií tvorby sociálneho kapitálu, ktorý vo svojej činnosti využívajú.

Mediálna gramotnosť v prevencii negatívnych dôsledkov sociálnych médií 
Media Literacy in Prevention of Negative Consequences of Social Media 
Školiteľ: doc. PhDr. Oľga Zápotočná, CSc.

Cieľom dizertačného projektu je teoretická a empirická analýza konceptu mediálnej gramotnosti ako jednej z intenzívne diskutovaných a spoločensky čoraz aktuálnejších novodobých kultúrnych dimenzií gramotnosti. Osobitne v súvislosti s nekontrolovaným vplyvom používania informačných a komunikačných technológií čoraz mladšími užívateľmi. Mimoriadne široký a heterogénny akademický diskurz o týchto otázkach možno ohraničiť na jednej strane konzervatívnejšími prístupmi, ktoré argumentujú prepojením medzi čitateľskou, informačnou a mediálnou gramotnosťou, ako či už kľúčovými kompetenciami alebo jednoducho prirodzenými a na seba nadväzujúcimi súčasťami kultúrnej výbavy súčasného informačne gramotného človeka. Na druhej strane badať prudký rozmach modelov a vzdelávacích projektov, orientovaných viac menej na ochrannú funkciu a konkrétnejšie (resp. aktuálne) obsahovo tematické zameranie programov mediálnej výchovy. Napriek viacerým špecifikám ide o komplementárne prístupy, v rámci ktorých sa rozhodne dajú identifikovať isté plodné prieniky či spoločné psychologické a pedagogické koncepty (napr. dôraz na kritické myslenie, koncept kritickej gramotnosti a pod. ), ktorými operujú a argumentujú. Teoretická príprava dizertačného projektu predpokladá spracovanie nosných modelov a výskumov mediálnej gramotnosti v kontexte európskych vzdelávacích iniciatív a programových štandardov, ako východisko analýzy a hodnotenia konceptuálnych východísk súčasnej praxe mediálnej výchovy na slovenských základných školách. Empirický výskum môže byť zameraný na analýzu kurikulárnych dokumentov a projektov mediálnej výchovy v SR, ako aj ich realizácie v praxi primárneho vzdelávania. Súčasťou, resp. vlastným prínosom projektu môže byť návrh, realizácia a evaluácia alternatívneho programového modulu mediálnej gramotnosti založeného na intervencii do rizikového informačného správania respondentov špecifickej vzorky populácie žiakov.

Medziskupinové priateľstvá v školskom prostredí: Nástroj na zmierňovanie predsudkov voči stigmatizovaným minoritám? 
Intergroup Friendships in School: A Tool for Prejudice Reduction Against Stigmatized Minorities? 
Školiteľ: Mgr. Barbara Lášticová, PhD.

Teória medziskupinového kontaktu predpokladá, že pozitívne interakcie medzi príslušníkmi rôznych sociálnych skupín môžu zlepšovať medziskupinové vzťahy (Pettigrew, Tropp, 2006). Kontakt by mal byť obzvlášť efektívny v školskom prostredí, ktoré ponúka príležitosti na to, aby žiaci a žiačky spolupracovali s rovesníkmi, ktorí pochádzajú z rozličných prostredí a rôznych sociálnych skupín (napr. etnická majorita vs. etnické minority) a vytvárali si medziskupinové priateľstvá. Deti sa však nie vždy rozhodnú nadväzovať medziskupinové priateľstvá a často sa rozhodnú tráviť čas s rovesníkmi z rovnakej skupiny, do akej patria oni. Existujúca literatúra argumentuje, že na to, aby kontaktné intervencie v školách pomohli vytvárať harmonické medziskupinové vzťahy, je potrebné vytvoriť taký model intervencií, ktorého centrálnou kategóriou by bola dôvera v kontakt – presvedčenie, že medziskupinový kontakt môže byť úspešný (Turner, Cameron, 2016). Cieľom dizertačnej práce bude testovať (prostredníctvom kombinácie kvantitatívnych a kvalitatívnych metód) validitu tohto modelu v slovenskom kontexte so zameraním na mladší školský vek, ktorý je z hľadiska vytvárania dôvery v kontakt kritický.

Intervencie na zmierňovanie predsudkov voči stigmatizovaným minoritám: Experimentálne testovanie interaktívnych techník v terénnych podmienkach 
Interventions for Prejudice Reduction Against Stigmatized Minorities: Experimental Testing of Interactive Techniques in Field Conditions 
Školiteľ: Mgr. Miroslav Popper, CSc.

Cieľom projektu je: (1) zmapovať rôzne možnosti intervencií na základných a/alebo stredných školách zamerané na znižovanie predsudkov majoritných žiakov voči stigmatizovaným minoritám. (2) Zvoliť si konkrétnu intervenčnú techniku a otestovať jej účinnosť na základných a/alebo stredných školách. (3) Prispieť k tvorbe efektívnych vzdelávacích nástrojov, ktoré zvýšia pocit spolupatričnosti u skupín ohrozených sociálnou stigmou, negatívnymi intelektuálnymi stereotypmi a menšinovým znevýhodnením. Projekt vychádza z predpokladu, že zvýšenie sociálnej inklúzie posilňuje pozitívny sebaobraz, podporuje motiváciu k akademickému výkonu a zlepšuje reálne dosiahnuté študijné výsledky u stigmatizovaných minoritných skupín.

Študijný program: teória biologického vzdelávania

Vplyv fyzického kontaktu s hadmi na emocionálnu a kognitívnu zložku žiakov vybraných škôl 
The Influence of Physical Contact with Snakes on Emotional and Cognitive Aspects of School Children in Selected Schools 
Školiteľ: doc. PaedDr. Pavol Prokop, PhD.

Fyzický kontakt s nepopulárnymi živočíchmi preukázateľne ovplyvňuje redukciu intenzity fóbií. Tento aspekt je dôležitý preto, lebo bez pozitívnych postojov k určitým organizmom žiaci nedokážu pochopiť ich funkciu v ekosystémoch, čo môže negatívne vplývať na ich ochotu chrániť ich v súčasnosti ako aj v budúcnosti. Niekoľko výskumov potvrdilo, že fyzický kontakt s hadmi môže pozitívne znížiť strach a dokonca aj zlepšiť vedomosti detí o hadoch. Hady však môžu mať rôzne sfarbenie a veľkosť, pričom obidva tieto faktory ovplyvňujú ich percepciu ľuďmi. V dizertačnej práci sa bude experimentálne skúmať vplyv veľkosti a sfarbenia hadov na ich akceptáciu, postoje a vedomosti u žiakov vybraných škôl.

Testovanie adaptívnej pamäti vo vyučovaní biológie 
Testing of Adaptive Memory in Teaching Biology 
Školiteľ: doc. PaedDr. Pavol Prokop, PhD. 
Konzultant: doc. PaedDr. Jana Fančovičová, PhD.

Teória adaptívnej pamäti definuje, že človek si prioritne zapamätáva informácie a udalosti súvisiace so zvyšovaním a udržiavaním individuálnej zdatnosti (Nairne a kol., 2007). Ide selektívnu schopnosť prednostne si zapamätať relevantné informácie súvisiace s prežitím jedinca ako napríklad schopnosť diferencovať nebezpečného predátora, pamätať si rastliny či živočíchy vhodné na konzumáciu (Prokop a Fančovičová, 2014). Ide o evolučný prístup, ktorý sa dá výborne využiť v biologickom vzdelávaní. Dá sa očakávať, že si žiaci zapamätajú určité objekty lepšie ako iné, v závislosti od toho ako vyzerajú a od toho aké majú o nich informácie (je to jedovaté, nebezpečné, daj pozor!). V dizertačnej práci by sa testovalo využitie teórie adaptívnej pamäti v biológii človeka, či sa informácie súvisiace s ochorením v pamäti uchovajú podstatne lepšie ako informácie k prežitiu nepodstatné.

Študijný program: slovenský jazyk a literatúra

Komunikačný potenciál vojenského a väzenského slangu 
Communication Potential of Military and Prison Slang 
Školiteľ: doc. PhDr. Juraj Hladký, PhD.

Vojenský a väzenský slang patria medzi najmenej preskúmané sociolekty. Predmetom dizertačnej práce bude zistenie, aké zmeny nastali vo vojenskom slangu za ostatné tri desaťročia, ako sa zmenil jeho komunikačný potenciál a aký má status medzi fakultatívnymi slangmi v súčasnosti. Väzenský slang je poznačený mnohovrstvovosťou jeho nositeľov a úlohou bude zistiť jeho charakteristiku a komunikačný potenciál v porovnaní s inými fakultatívnymi slangmi, naznačiť jeho vnútornú dynamiku a varietu v rámci ústavov ZVJS a napokon bližšie charakterizovať aj genetickú súvislosť s vojenským slangom.

Toponymá ako jazykové a kultúrne fakty 
Toponyms as Linguistic and Cultural Facts 
Školiteľ: doc. PhDr. Juraj Hladký, PhD.

Vlastné mená odrážajú vývin spoločenských a kultúrnych pomerov, vývin hmotnej a duchovnej kultúry, etnických pomerov a vzťahov, vývin národného jazyka a nárečí. Umožňuje ich spoznať predovšetkým komplexný (interdisciplinárny) charakter onomastiky. Výsledky onomastických výskumov dotvárajú pohľad na kultúrnu identitu, spoločenské a hospodárske pomery. Cieľom dizertačnej práce bude predstaviť tieto špecifiká toponymie na materiáli ojkonymie alebo anojkonymie z územia Slovenska (podľa záujmu uchádzača).