Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Všeobecné informácie o rigoróznom konaní sú zverejnené na fakultnej stránke: Uchádzač » Rigorózne konanie.

Predsedami komisií na rigorózne skúšky sú prof. PhDr. Branislav Pupala, CSc. pre program predškolská pedagogika (PhDr.) a prof. PhDr. Ivan Lukšík, CSc. pre program učiteľstvo pre primárne vzdelávanie (PaedDr.).

Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má rigorozant (uchádzač) na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a je schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.

Rámcové témy rigoróznych prác

Predškolská pedagogika

Zameranie rigoróznych prác by malo korešpondovať s nasledujúcimi tematickými okruhmi:

  • Obrazy detstva v komunistickom Slovensku (1948 – 1989).
  • Aplikácia inovovaného ŠVP (2015) do praxe materských škôl (všeobecne alebo vo vzťahu ku konkrétnym vzdelávacím oblastiam).
  • Detstvo a predškolské vzdelávania v rozvojových krajinách a v sociálne vylúčených komunitách.
  • Evaluácia v práci učiteliek a riaditeliek materských škôl.
  • Utváranie a formy spolupráce medzi materskou školou, rodinou a komunitou.
  • Detská kultúra a komunikácia v detských skupinách.

V rámci uvedených tematických okruhov uchádzač o rigorózne konanie špecifikuje svoju konkrétnu tému, ktorú prerokuje ešte pred podaním prihlášky.

Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie

  1. Sociálne reprezentácie gramotnosti v ponímaní učiteľov. 
    Práca bude sondou do sociálnych reprezentácií gramotnosti a s ňou súvisiacich pojmových kategórií, prostredníctvom analýzy chápania ich významov učiteľmi primárneho vzdelávania s osobitným zreteľom na skúmanie učiteľovho poňatia problematiky výučby čítania a písania v nadväznosti na vzdelávaciu reformu. Predpokladá sa, že pôjde o obsahové analýzy rozhovorov s vybranými respondentmi, obsahové analýzy esejí na príslušné témy, analýzy asociácií k relevantným pojmom a iné nástroje zisťovania sociálnych reprezentácií. Nevylučuje sa však ani použitie vhodne konštruovanej dotazníkovej metódy.
  2. Metakognitívne procesy v čítaní – rozvoj stratégií porozumenia v čítaní. 
    Práca je zameraná na sledovanie vplyvu školského vyučovania na rozvoj vedomých stratégií čítania pri práci s textom. Výskumné sondy môžu byť zamerané na sledovanie spontánne používaných stratégií čítania žiakmi 1. stupňa ZŠ (event. aj vyšších ročníkov) a/alebo na analýzy vyučovania pri práci učiteľa s textom (spôsoby kladenia otázok, vedenia rozhovorov, organizovania sociálno­‑komunikačných a interaktívnych aktivít, prezentácií a diskusií, a pod.). Ďalším, časovo náročnejším, variantom môže byť overovanie (zostavenie, vlastná aplikácia, sledovanie efektov) programu zameraného na rozvoj metakognitívnych stratégií čítania na vybranej vzorke populácie žiakov mladšieho školského veku.
  3. Sociokultúrne pozadie utvárania aktívnych postojov a vzťahu k čítaniu a literatúre. 
    Práca bude zameraná na empirické skúmanie prostredníctvom hĺbkových interview s vybranými respondentmi, vyznačujúcimi sa osobitným vzťahom k čítaniu a literatúre s cieľom identifikovať významné momenty majúce podiel na utváraní ich vzťahu k čítaniu, vzdelávaniu a sebavzdelávaniu, so zameraním na špecifické podmienky sociokultúrneho prostredia (rozhodujúce osobnosti, zážitky, sociálne skúsenosti, faktory rodinného prostredia, podiel školy, učiteľov, rovesníkov) vrátane ich časovej – vekovej lokalizácie. Ďalšia špecifikácia cieľov výskumu bude závisieť od zvolených kritérií výberu respondentov.
  4. Kultúrna gramotnosť a jej rozvíjanie v školskom vzdelávaní. 
    Koncept kultúrnej gramotnosti zdôrazňuje tie aspekty funkčnej gramotnosti, ktoré sú relevantné z hľadiska adaptácie a aktívnej participácie jednotlivca v súčasnej spoločnosti a kultúre. Predpokladá teda rozvíjanie gramotnosti v kontexte obsahov vzdelávania prostredníctvom širokého spektra žánrov písanej reči, práce s rozličnými informáciami a informačnými médiami. Cieľom práce je sledovať, do akej miery má školské prostredie podiel na rozvíjaní uvedených aspektov gramotnosti žiakov ZŠ. Môže ísť o analýzy kurikulárnych dokumentov (ŠVP) s osobitným zameraním na Školské vzdelávacie programy a o sledovanie ich realizácie v procese vzdelávania.
  5. Čitateľská gramotnosť žiakov základných škôl. 
    Cieľom práce je hodnotenie úrovne funkčnej čitateľskej gramotnosti školskej populácie na rozličných vekových úrovniach v závislosti od rôznych faktorov a podmienok vzdelávania. Práce môžu byť zamerané na tvorbu a overovanie vhodných a veku primeraných nástrojov hodnotenia úrovne gramotnosti a jej sledovanie v závislosti od zvolených činiteľov v procese vzdelávania (napr. metódy počiatočného čítania, špecifického prístupu učiteľa, koncepcie rozvoja gramotnosti v školskom vzdelávacom programe, rozširujúceho programu v podobe čitateľského klubu a pod.).
  6. Obraz učiteľa v printových médiách na Slovensku. 
    Učiteľstvo ako profesijná skupina je charakteristická istým sebapoňatím, statusom, profesijnou identitou. Do istej miery ich spoluvytvára i verejná mienka o tejto profesii, na podobe ktorej majú výrazný podiel médiá, ktoré udržiavajú určité stereotypné predstavy až mýty o povahe a charaktere učiteľstva ako profesie. Mediálne vytvorené a udržiavané predstavy však nemusia byť totožné s vlastným sebapoňatím učiteľov, napriek tomu však môžu ovplyvňovať mnohé rozhodnutia napr. aj decíznej sféry. Cieľom práce bude textová analýza vybraných médií (denníkov a oddychových periodík) a identifikácia, opis a analýza základných myšlienkových figúr vyjadrujúcich mediálnu mienku o učiteľoch.
  7. Kurikulum predškolského vzdelávania očami učiteľov 1. stupňa ZŠ. 
    Do súčasnosti stále ostáva otvorená otázka reálneho nadväzovania predprimárneho a primárneho vzdelávania. Je to otázka konkrétnej podoby rámcových vzdelávacích programov pre oba stupne vzdelávania a reálnej nadväznosti inštitucionalizovaného predškolského vzdelávania vo vzťahu k 1. stupňu ZŠ. Rigorózna práca by mala analyzovať ciele a obsah predprimárneho vzdelávania tak, ako ho vnímajú práve učitelia v primárnom vzdelávaní.
  8. Rozvoj spôsobilosti vedeckej práce u detí prvého stupňa základných škôl. 
    Aktívnou súčasťou rozvoja prírodovednej gramotnosti je intencionálny rozvoj spôsobilosti vedeckej práce. Rozvoju spôsobilosti sa aj napriek jeho ukotveniu v štátnom vzdelávacom programe stále kladie v praxi malý dôraz. Cieľom práce je preskúmať situáciu v školách a analyzovať možné príčiny či riešenia súčasného stavu v danej oblasti.
  9. Inovácia primárneho prírodovedného vzdelávania. 
    Ciele prírodovedy ako predmetu zastrešujúceho rozvoj prírodovedného poznávania a poznania u detí mladšieho školského veku sa v reforme 2008 radikálne zmenili. Prax reaguje na zmenu cieľového zamerania predmetu pomerne pomaly. Dôvody zatiaľ neboli preskúmané. Cieľom práce je preskúmanie problematiky praktickej inovácie spôsobu vzdelávania v prírodovede a identifikácia možných dôvodov spomaľovania procesu inovácie predmetu.
  10. Význam využívania pomôcok v prírodovede pri rozvoji prírodovednej gramotnosti. 
    Pomôcky a materiály sú s prírodovedným vzdelávaním prirodzene späté od vzniku systematického prírodovedného vzdelávania. Ich využívanie sa stalo skôr tradíciou s ich viac­‑menej intuitívnym výberom. Cieľom práce je analýza efektivity využívania prírodovedných pomôcok vzhľadom na inovatívne ciele predmetu prírodoveda. Práca môže byť zameraná na skúmanie pomôcok ako predmetu poznávania a ako nástroja poznávania.
  11. Využitie recipročného učenia v rozvíjaní čitateľskej gramotnosti. 
    Zámerom rigoróznej práce je overenie využiteľnosti autorského modelu recipročného učenia A. S. Palincsarovej a A. L. Brownovej v rozvíjaní čitateľskej gramotnosti na 1. stupni ZŠ. Ide o model, ktorý sa v zahraničí úspešne používa ako jeden z prostriedkov napomáhajúcich zvyšovanie úrovne porozumenia textu, špecificky u žiakov s problémami s čítaním. Rigorózna práca sa môže zamerať na zmapovanie skúseností s týmto modelom v zahraničí, na teoretickú reflexiu tohto modelu, prípadne môže posúdiť efektivitu tohto prístupu u vybranej skupiny žiakov s problémami s čítaním.
  12. Dialóg ako prostriedok učenia v škole. 
    Rigorózna práca bude kriticky analyzovať v súčasnosti veľmi populárne koncepcie dialogického učenia (napr. Gordona Wellsa), ktoré sa svojím zameraním na konštrukciu poznania v komunite učiacich sa považujú za sľubnú alternatívu učenia ako odovzdávania poznatkov. Práca sa zameria na posúdenie potenciálu, ale aj limitov tohto prístupu pre učenie žiakov a úlohu učiteľa v ňom.
  13. Preferencie rodičov pri výbere školy. 
    Rigorózna práca sa zameria na zmapovanie preferencií rodičov v súvislosti s otvoreným trhom so vzdelávaním, špecificky pri rozhodovaní o výbere školy pre svoje deti. Predmetom záujmu budú nielen kritériá, ktoré rodičia uvádzajú ako kľúčové, ale aj ich zdôvodňovanie. Skúmanie problematiky môže byť špecificky zamerané na konkrétnu skupinu rodičov (napr. z pohľadu socioekonomického statusu rodiny, profesie rodičov alebo príslušnosti k nejakej ideologicky vyhranenej sociálnej skupine).
  14. Transformácia role učiteľa v kontexte decentralizácie školstva a vzdelávania. 
    V súvislosti s decentralizáciou školstva a vzdelávania sa aj na Slovensku začalo intenzívnejšie diskutovať o úlohe školy v príprave žiakov na ich budúcu kariéru, špecificky v súvislosti s meniacimi sa požiadavkami trhu práce, pričom je legitimita školy ako inštitúcie oslabovaná otvorením voľného trhu so vzdelávaním. Pod vplyvom tohto tlaku sa mení aj pohľad na rolu učiteľa, na praktický výkon jeho profesie v očiach spoločnosti. Cieľom rigoróznej práce bude rekonštruovať zmenu predstáv o učiteľskej profesii v spoločnosti, špecificky v oblasti primárneho vzdelávania, v kontexte týchto očakávaní – či už pôjde o analýzu ideologického pozadia týchto zmien alebo analýzu ich dopadov na niektorú z rovín výkonu učiteľskej profesie.
  15. Prístup „pozitívnej deviácie“ pri skúmaní úspešnosti žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. 
    Skúmanie deti zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v súčasnosti zameriava na problémy, s ktorými sa tieto deti stretávajú pri adaptáciu na školu, resp. ako sa tieto problémy prenášajú do školského prostredia. V súčasnosti sa však začína uplatňovať aj prístup, v ktorom vyhľadávame deti, ktoré napriek zlým sociálnym a ekonomickým podmienkam dokážu dosahovať v škole dobré študijné výsledky. Cieľom práce bude vyhľadať takéto detí a zistiť, čo im pomáha byť úspešné v škole.
  16. Hodnota dieťaťa vo viacpočetných a menejpočetných rodinách a u učiteľov. 
    To, ako ľudia vnímajú hodnotu dieťaťa pravdepodobne ovplyvňuje ich sociálna pozícia (rodič, učiteľ a pod.), pôvod, rodinná konštelácia a pod. Hodnota dieťaťa sa tiež vytvára na základe toho, ako sa v spoločnosti o deťoch rozpráva (diskurzy), aká je pre ne vytvorená inštitucionálna a sociálna starostlivosť. Cieľom práce je preskúmať niektoré z uvedených otázok a zamerať sa na špecifiká vnímania hodnoty dieťaťa vo viacpočetných a menejpočetných rodinách a u učiteľov.
  17. Syndróm vyhorenia – prístup pozitívnej deviácie. 
    U učiteľov, podobne ako u iných pracovníkov pôsobiacich dlhodobo v svojom zamestnaní, často vplyvom profesijnej rutiny, opakujúcich sa problémov a pod. vzniká syndróm vyhorenia. U niektorých z nich však napriek tejto nepriaznivej prognóze syndróm vyhorenia nevzniká. Cieľom práce je vyhľadať takýchto učiteľov a zistiť, čo im pomáha, aké psychohygienické prostriedky a mechanizmy využívajú k tomu, aby predišli vyhoreniu.
  18. Postavenie a význam telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní. 
    Telesná výchova ako predmet mala vždy špecifické postavenie vo vzdelávaní, ktoré ovplyvňovali rôzne faktory. V súčasnosti je ťažiskovým predmetom vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, no napriek zmenám v kurikule nemožno tvrdiť, že prístup k telesnej výchove z pohľadu učiteľov, žiakov ale aj rodičov sa radikálne zmenil. V súčasnosti je i v zahraničí hlavným cieľom telesnej výchovy motivovať deti k pohybovej aktivite a tým znížiť dopad civilizačných chorôb. Žiaľ, u nás je tento cieľ často v praxi realizovaný znížením kritérií pohybovej výkonnosti žiakov, čo vedie k stagnácii alebo až k poklesu celkovej telesnej zdatnosti danej populácie. Cieľom práce je zmapovať súčasný stav tejto problematiky, ako je telesná výchova vnímaná učiteľmi, žiakmi príp. rodičmi, aké sú jej súčasné ciele a úlohy z pohľadu spoločnosti, prípadne akým spôsobom by bolo možné dosiahnuť pozitívnych zmien.
  19. Diagnostika správneho držania tela na 1. stupni ZŠ. 
    Správne držanie tela je téma, o ktorej sa veľa rozpráva, ale málo v tejto problematike koná. Súčasťou telesnej výchovy sú i diagnostické merania zamerané nielen na pohybovú výkonnosť či somatické ukazovatele, ale mali by zahrňovať i špecifickú batériu testov zameranú na zisťovanie správneho resp. chybného držania tela. Včasné odhalenie odchýlok v držaní tela môže napomôcť k ich náprave a to prostredníctvom zdravotných cvičení alebo v prípade patologických zmien je možné odporučiť vhodnú lekársku starostlivosť. Je dôležité si uvedomiť, že väčšina chronických bolestí chrbta v staršom veku pochádza v mnohých prípadoch práve z chybného držania tela. Cieľom práce je zistiť, či je tento typ diagnostiky súčasťou telesnej resp. zdravotnej výchovy na 1. stupni ZŠ, ako vnímajú túto problematiku učitelia, ako postupujú pri riešení zistených odchýlok, prípadne, či si vedia predstaviť lepšiu spoluprácu s rodičmi a odborníkmi v tejto oblasti.
  20. Porovnanie slovenských a českých učebníc vlastivedy. Miera primordiálnosti vs. občianskosti. 
    Vlastiveda ako učebný predmet vzniká aj na pozadí etablovania sa nacionalizmu v Európe. Paradigmou pruskej „Heimatkunde“ bola etnicita odovzdávaná školskou socializáciou, čo môže byť z dnešnej postmodernej situácie vnímané ako nelegitímne. Cieľom práce bude: a) porovnať vybrané učebnice vlastivedy (učebné osnovy) a zistiť, či reagovali na postupnú akademickú dekonštrukciu konceptu nacionalizmu; b) overiť predpoklad o menšej miere nacionálnej narácie v Českej republike, ktorá svojich obyvateľov považuje za občanov, zatiaľ čo Slovensko hovorí o Slovákoch.
  21. Podoba učebného predmetu reprezentujúca sociálne štúdie vo vybranej krajine Európy. 
    Cieľom práce bude zmapovať podobu, status a metódy predmetu, ktorý u nás nesie názov Vlastiveda v ľubovoľnej krajine Európy (okrem ČR). Okrem súčasnej situácie bude práca zameraná aj na historickú perspektívu predmetu – determinanty vzniku a zmeny, ktorými prešiel.
  22. Angažovanosť matiek v školskej príprave a komunikácii so školou na 1. stupni ZŠ. 
    Interview s matkami žiakov prvého stupňa má objasniť formy participácie matiek na školovaní ich detí a zároveň pomôcť opísať spôsoby problematizácie vzdelávania detí z perspektívy matiek.
  23. Sociálne nerovnosti v triede z pohľadu učiteľky. 
    Cieľom práce bude prostredníctvom interview s učiteľkami na 1. stupni ZŠ opísať základné skupiny znakov, podľa ktorých učiteľky identifikujú sociálne nerovnosti medzi žiakmi a na základe ktorých ich vnímajú.

Prosím, zvoľte študijný program.

Tematické okruhy skúšobných otázok na rigoróznu skúšku

Predškolská pedagogika

  1. Rané detstvo v domácej a medzinárodnej legislatíve:
  • kultúrne a sociálne diferencie v konštrukcii detstva (prostredie rozvinutých verzus rozvojových krajín),
  • medzinárodná politika v starostlivosti o rané detstvo a predškolské vzdelávanie (aktivity OMEP, ACEI, OSN, UNESCO v oblasti práv detí a ich práva na vzdelanie),
  • súčasné prístupy Európskej únie a Európskej komisie pre oblasť predškolského vzdelávania,
  • domáca politika v starostlivosti o rané detstvo a predškolské vzdelávanie.
  1. Evaluácia a autoevaluácia školy:
  • medzinárodné a národné dokumenty o kvalite výchovy a vzdelávania,
  • psychologické, sociálne a politické súvislosti pedagogickej evaluácie,
  • externá kontrola školy, úlohy Štátnej školskej inšpekcie v SR a zriaďovateľov škôl,
  • kritériá, indikátory, nástroje autoevaluácie MŠ.
  1. Vzdelávanie v MŠ:
  • roviny a podoby sociálnych a pedagogických vzťahov a interakcií v MŠ (učiteľ – dieťa, učiteľ – rodič, dieťa – dieťa, dieťa – skupina detí),
  • evaluácia činnosti učiteľa a posudzovanie kvality učiteľa,
  • podpora vzdelávania znevýhodnených skupín v MŠ, hodnotenie kvality inkluzívneho vzdelávania v MŠ,
  • využívanie IKT na podporu učenia detí.
  1. Vzdelávacie prostredie MŠ:
  • materiálne podmienky v triede MŠ a ich vzťah k podpore učenia detí,
  • kvalita vzdelávacieho prostredia v jednotlivých vzdelávacích oblastiach predškolského vzdelávania,
  • starostlivosť o zdravie a bezpečnosť detí,
  • kvalita inkluzivity vzdelávacieho prostredia,
  • nástroje hodnotenia kvality vzdelávacieho prostredia.
  1. Kurikulum predškolského vzdelávania:
  • vývoj a implementácia kurikula pre rané detstvo z národnej a medzinárodnej perspektívy,
  • štrukturálne prvky kurikula pre rané detstvo a jeho analýza,
  • kurikulárna zmena a jej komplikácie.
  1. Profesia predškolského učiteľa:
  • sociálna, andragogická, psychologická a politická podmienenosť profesijného rozvoja učiteľa predškolského veku,
  • profesijné kompetencie učiteľov a ich štandardizácia,
  • programy podpory profesijného rozvoja učiteľov v dokumentoch vzdelávacej politiky Európskej únie a na Slovensku.
  1. Pedagogický výskum v MŠ.

Odporúčaná študijná literatúra

  • Európska komisia. 2011. Zvyšovanie efektívnosti vzdelávania prostredníctvom profesijného rozvoja učiteľov. Bratislava : Metodicko­‑pedagogické centrum.
  • Chráska, M. 2007. Metódy pedagogického výskumu. Praha : Grada.
  • Janíková, M. – Vlčková, K. a kol. 2009. Výzkum výuky: Tematické oblasti, výzkumné přístupy a metody. Brno : Paido.
  • Kasáčová, B. – Kosová, B. – Pavlov, I. – Pupala, B. – Valica, M. 2006. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov : MPC.
  • Kaščák, O. – Pupala, B. 2012. Škola zlatých golierov. Vzdelávanie v ére neoliberalizmu. Praha : Sociologické nakladatelství SLON.
  • Kol. autorov. 2013. Podpora inkluzívneho modelu vzdelávania pre potreby predprimárneho stupňa školskej sústavy. Prešov : MPC.
  • Křivohlavý, J. 2001. Psychologie zdraví. Praha : Portál.
  • Lechta, V. (Ed.) 2010. Základy inkluzívní pedagogiky: dítě s postižením, narušením a ohrožením ve škole. Praha : Portál.
  • Majerčíková, J. – Gavora, P. 2013. Vnímaná zdatnosť (self­‑efficacy) učiteľa spolupracovať s rodičmi: konštrukcia výskumného nástroja. In Pedagogika. č. 2, 128­‑146.
  • Mareš, J. – Křivohlavý, J. 1989. Sociálna a pedagogická komunikácia v škole. Praha : SPN.
  • Pavlov, I. 1999. Sebahodnotenie (autoevalvácia) kvality školy. Prešov : Metodické centrum.
  • Píšová, M. – Najvar, P. – Janík, T. a kol. 2011. Teorie a výzkum expertnosti v učitelské profesi. Brno : Masarykova univerzita.
  • Pupala, B. – Kaščák, O. 2014. Neposedné predškolské kurikulum: od komparatívnej analýzy k učiteľským emóciám. Bratislava : Wolters Kluwer.
  • Syslová, Z. 2011. Vlastní hodnocení mateřské školy jako východisko zkvalitňování vzdělávání. Praha : Dr. Josef Raabe s. r. o.
  • Štech, S. 2008. Úpadek profesionality. In Pedagogika. Roč. 58, č. 3, s. 219–221.
  • Švaříček, R., Šeďová, K., 2007. Kvalitatívní výskum v pedagogických vědách. Praha : Portál.
  • Tomková, A. – Spilková, V. a kol. 2012. Rámec profesních kvalit učitele. Hodnoticí a sebehodnoticí arch. Praha : Národní ústav pro vzdělávavání.
  • Vašutová, J. 2007. Být učitelem. Co by měl učitel vědět o své profesi. Praha : Pedagogická fakulta UK.
  • Veselý, A. 2010. Teoretické a metodologické základy „výzkumu“ dobré praxe. In Aula. Roč. 18, č. 3, s. 3–14.
  • Príslušné platné štátne a nadnárodné dokumenty.
  • Príslušná legislatíva.

Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie

  1. Gramotnosť v kontexte sociálnych a kultúrnych zmien – pojmová analýza.
  2. Psychologická analýza procesu čítania a písania.
  3. Porozumenie a metaporozumenie v čítaní.
  4. Hodnotenie čítania a gramotnosti a jeho význam vo vzdelávaní.
  5. Sociálna stratifikácia rodičovských postojov k výchove a vzdelávaniu.
  6. Nerovnosti vo vzdelávaní – skryté kurikulum, kultúrny kapitál, vzdelanostné ašpirácie a šance.
  7. Štátne a školské vzdelávacie programy pre základnú školu, osobitne pre primárne vzdelávanie.
  8. Štruktúra vzdelávacích oblastí v rámci obsahu všeobecného vzdelávania, cieľová a obsahová a výkonová charakteristika jednotlivých vzdelávacích oblastí.
  9. Štruktúra a fungovanie školského systému v SR (organizácia, správa, legislatíva).
  10. Podmienky a procesy učenia žiakov v školskom i mimoškolskom prostredí.
  11. Hodnotenie a evaluácia vzdelávacieho procesu na úrovni základnej školy.
  12. Historické medzníky vzdelávania na Slovensku a medzinárodné porovnania vývoja povinného vzdelávania.
  13. Učiteľská profesia v primárnom vzdelávaní – historické súvislosti a súčasné podoby, výzvy a ohrozenia.
  14. Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia v primárnom vzdelávaní.
  15. Kultúra školy – vymedzenie, faktory, ktoré ju ovplyvňujú.
  16. Hodnota dieťa – psychologické, sociologické a pedagogické hľadisko.
  17. Kultúry detí v ZŠ.

Literatúra

(Rozsah preštudovanej literatúry konzultujte s predsedom komisie na rigorózne skúšky.)

  • Bayer, I., Šafr, J., Vojtíšková, K. 2007. Přístupy k sociologickému zkoumání kultury a stratifikace. STUDIE CESES – Teoretik 2007/03.
  • Friedman, D., Hechter, M., Kanazawa, S. 1994. A Theory of Value of Children. Demography, 31, 3., pp. 375–401.
  • Joshi, V. 2007. Stres a zdraví. Praha : Portál.
  • Kallwass, A. 2007. Syndrom vyhoření. V práci a osobním životě. Praha : Portál.
  • Katrňák, T. 2003. Sociální a kulturní reprodukce společnosti v teoretické perspektivě. In Sociológia, roč. 35, č. 1, s. 61–76.
  • Kaščák, O., Filagová, M. 2007. Javisko a zákulisie školy: O materskej škole a skrytom kurikule. Trnava : Veda a Typi universitatis Tyrnaviensis.
  • Kolláriková, Z. – Pupala, B. 2001. (eds.): Predškolská a elementárna pedagogika. Praha : Portál.
  • Kaščák, O., Žoldošová, K. (Eds.) 2007. Námety na reformu počiatočného vzdelávania. Bratislava : Renesans pre PdF TU a ŠPÚ.
  • Kaščák, O., Pupala, B. (Eds.) 2011. Školy v prúde reforiem. Bratislava : Renesans.
  • Kaščák, O., Pupala, B. 2012. Škola zlatých golierov. Praha : Sociologické nakladatelství (SLON).
  • Kaščák, O., Pupala, B. 2009. Výchova a vzdelávanie v základných diskurzoch. Prešov : Rokus.
  • Kaščák, O. 2009. Kultúry detí – deti v kultúre. Prešov : Rokus.
  • Kriglerová Gallová E. (Ed.) 2010. Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia: Komparatívna analýza slovenskej legislatívy a štatistických údajov s prístupmi v piatich európskych krajinách. Bratislava : Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. 
    In ikonahttp://www.skolainak.sk/files/novinky/files/FINAL_Ziaci_zo_znevyhodneneho 
    prostredia.pdf
     otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)
    203,00 B (203,00 B), 19. 12. 2016 (prístup: 5. 2. 2012).
  • Lukšík, I. 2012. Osoba v kontextoch a textoch. Bratislava : Geotropos.
  • Lukšík, I. a kol. 2012. Kultúra škôl a výchovných zariadení. Bratislava : UK, 2012.
  • Matějů, P., Straková, J., Veselý, A. (eds.) 2010. Nerovnosti ve vzdělávání. Od měření k řešení. Praha : Sociologické nakladatelství (SLON).
  • Pakosta, P. 2009. Proč chceme děti: hodnota dítěte a preferovaný počet dětí v České republice. Sociologický časopis, 45, 5, s. 899–934.
  • Petrová, Z. 2008. Vygotského škola v pedagogike. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis.
  • Pavlík, O. a kol. Pedagogická encyklopédia Slovenska 1, 2. 1984. Bratislava : SAV.
  • Pupala, B. 2004. Narcis vo výchove. Bratislava : Veda.
  • Viktorová, I. 2004. Změny rodičovského vztahu ke škole a vzdělávání dětí. In Pedagogika, roč. 54, č. 3, s. 389–405.
  • Vojtíšková, K. 2010. Interakce rodiny a školy pohledem matek. Pedagogika, roč. 60, č. 2, s. 115–126. http://www.​soc.​cas.​cz/​articles/​cz/​5/​5801/​Vojtiskova-K.​-2010.​-Interakce-rodiny-a-skoly-pohledem matek.​-Pedagogika-60-2-115-126.​html otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz) (prístup: 5. 2. 2012).
  • Vojtíšková, K., Špaček, O., Šafr, J. 2007. „Kdo je dole a kdo nahoře“ podle pražských učitelů ZŠ. Sociální nerovnosti v symbolické rovině. Pražské sociálně vědní studie/Prague Social Science Studies. http://www.​soc.​cas.​cz/​articles/​cz/​5/​3848/​Vojtiskova-K.​-Spacek-O.​-Safr-J.​-2007.​-8222-Kdo-je-dole-a-kdo-nahore-8220-podle-prazskych-ucitelu-ZS.​-Socialni-nerovnosti-v-symbolicke-rovine-Prazske-socialne-vedni-studie-Prague-Social-Science-Studies.​html otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz) (prístup: 5. 2. 2012).
  • Zápotočná, O.: Kultúrna gramotnosť v sociálnopsychologických súvislostiach. Bratislava : Album, 2004.
  • Zápotočná, O. Čitateľská gramotnosť a jej rozvoj v primárnom vzdelávaní: Teoretické východiská a didaktické realizácie. Bratislava : VEDA, 2012, v tlači.
  • Príslušné platné štátne dokumenty.
  • Príslušná legislatíva.

Prosím, zvoľte študijný program.