• Slovenčina
  • English
Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Tézy štátnych skúšok v študijných programoch učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry v kombinácii predmetov.

Tézy štátnych skúšok zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry

(akademický rok 2018/2019)

Jazykoveda

  1. Základné otázky jazykovedy. Oblasti jazykovedy. Znakovosť jazyka. Jazykový znak a jeho vlastnosti. Sémantický trojuholník. Jazyk ako systém. Významovo­‑výrazové roviny jazykového systému.
  2. Vzťah fonetiky a fonológie, hláska a fonéma. Segmentálne a suprasegmentálne vlastnosti slovenčiny. Slovenská ortoepia.
  3. Tvorenie slov v slovenčine. Slovotvorné prostriedky. Slovotvorné spôsoby a postupy. Slovotvorné hniezdo.
  4. Systémové vzťahy v slovnej zásobe (monosémia a polysémia, synonymia, antonymia, homonymia, paronymia). Komponentová analýza (model NDP).
  5. Dynamika a obohacovanie slovnej zásoby. Diferenciácia slovnej zásoby z rôznych hľadísk (morfologický, slovotvorný, lexikálnosémantický a štylistický aspekt).
  6. Charakteristika útvarov národného jazyka na pozadí spisovnosti a nespisovnosti. Miesto slovenčiny medzi slovanskými jazykmi.
  7. Štylistika – jej miesto v systéme jazyka. Členenie štýlov. Primárne štýly v slovenčine.
  8. Úsilie o kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Bernolákovská a štúrovská kodifikácia spisovnej slovenčiny. Kodifikačné diela súčasnej slovenčiny.
  9. Spisovná slovenčina v ČSR (1918 – 1939). Pravidlá slovenského pravopisu (1931, 1940, 1953). Spisovná slovenčina v súčasnosti. Inštitúcie, periodické časopisy, slovníky a ich normatívna úloha, kultivovanie jazyka.
  10. Slovné druhy. Kritériá na zaradenie slov do slovných druhov. Klasifikácia slovných druhov podľa jednotlivých kritérií.
  11. Gramatické kategórie substantív. Skloňovanie substantív. Pádové osobitosti jednotlivých vzorov.
  12. Adjektíva, pronominá a numeráliá. Klasifikácia a skloňovanie.
  13. Verbá. Slovesné kategórie. Časovanie slovies. Slovesné tvary.
  14. Neohybné slovné druhy. Charakteristika neohybných slovných druhov.
  15. Syntagmatika. Základné a rozvíjacie vetné členy.
  16. Vety podľa zloženia. Priraďovacie súvetia a ich typy.
  17. Výrazová sústava. Systémová definícia štýlu a štylémy. Základné otázky štylistiky. Sekundárne štýly.
  18. Tektonika (horizontálne a vertikálne členenie), architektonika a atektonika.
  19. Slovo, slovné spojenie a frazéma. Frazeológia. Frazeologické jednotky a ich typy.
  20. Lexikografia. Druhy slovníkov. Heslá vo výkladovom slovníku slovenčiny.

Literárna veda

  1. Estetická komunikácia a jej základné charakteristiky.
  2. Typológia domácej literatúry v období stredoveku.
  3. Základné verzologické pojmy a ich charakteristiky (verš, rytmus, metrum, stopa, metrický impulz, rým a pod.).
  4. Humanistická poézia v latinskom a národnom jazyku.
  5. Manifestačné skupinové vystúpenia v literárnom živote konca 50. a začiatku 60. rokov (Konkretisti, Osamelí bežci).
  6. Katolícka moderna, surrealizmus a nadrealizmus. Poetika, hlavní predstavitelia a osudy oboch zoskupení po roku 1945.
  7. Figúry a trópy, definície základných pojmov, delenie figúr a trópov, ich funkcia v texte.
  8. Jednotlivé vývinové fázy slovenského klasicizmu (hlavní reprezentanti a najdôležitejšie diela).
  9. Poetologická a typologická charakteristika slovenského romantizmu (hlavní predstavitelia jednotlivých orientácií).
  10. Poetologická charakteristika slovenskej romantickej poézie a prózy.
  11. Typologická charakteristika slovenského realizmu. Základné iniciačné diela realizmu.
  12. Lyrika a epika – základné charakteristiky oboch literárnych druhov, spoločné vlastnosti a rozdiely medzi nimi.
  13. Podoby a premeny realistickej poetiky v tvorbe Vajanského a Kukučína.
  14. Epické žánre: pojem žánru, žánrová povaha textu, jednoduché a integrálne epické žánre.
  15. Realistická próza a modernistické tendencie v prozaickej tvorbe J. G. Tajovského a B. S. Timravy.
  16. Slovenská poézia v období realizmu.
  17. Naturalistické tendencie v slovenskej próze (Jégé, Hrušovský, Vámoš).
  18. Typológia lyrizovanej prózy na základe koncepcie Oskára Čepana a pozícia prózy naturizmu v nej. Charakteristické znaky prózy naturizmu, jej predstavitelia a ich prozaická tvorba.
  19. Próza socialistického realizmu (F. Hečko, F. Kráľ), pokus o renesanciu prózy v 50. rokoch (tvorba A. Bednára a R. Jašíka).
  20. Premeny slovenskej prózy v 60. rokoch 20. storočia. Románové ságy v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
  21. Literatúra pre deti a mládež v literárnom systéme. Literárne podsystémy. Charakteristika a delenie literatúry pre deti a mládež. Detský aspekt a jeho modely.
  22. Charakteristika ľudovej slovesnosti a jej delenie. Druhy ľudových rozprávok a ich charakteristika. Zberatelia ľudových rozprávok. Využitie folklórnych prvkov v tvorbe súčasných autorov.
  23. Delenie autorskej rozprávky a ich súčasní reprezentanti. Literárna veda o literatúre pre deti a mládež.
  24. Poetologická charakteristika slovenskej barokovej literatúry.
Predmet štátnej skúšky: teória a prax vyučovania slovenského jazyka a literatúry

I. Pedagogické a psychodidaktické aspekty jazykového a literárneho vzdelávania

  1. Slovenský jazyk a literatúra ako vyučovací predmet. 
    Miesto predmetu v štruktúre školských predmetov a školského vzdelávania. Vzťah predmetu k ostatným predmetom. Rekapitulácia doterajších prístupov k vyučovaniu slovenského jazyka a literatúry.
  1. Komunikačné aspekty školského jazykového a literárneho vzdelávania. 
    Jazykový znak v komunikačnom jazykovom vzdelávaní, sémantický trojuholník, jazyk a reč, slovo ako pojem a pomenovanie, jazyk a myslenie, komunikácia, komunikačná schéma, javy nastávajúce v komunikácii, komunikačné kompetencie, text. umelecká literatúra ako „použitie jazyka“, čítanie ako východisko a cieľ školského literárneho vzdelávania, recepčné bytie textu, metakomunikačný rozmer literárneho vzdelávania, dialogická podstata školského literárneho vzdelávania
  1. Integrácia jazykovej a slohovej zložky v predmete slovenský jazyk a jej komunikačné zdôvodnenie. 
    Jazyk ako nástroj komunikácie, komunikačné situácie ako priestor uplatnenia jazyka, komunikačné kompetencie ako schopnosť používať jazyk – slohové uplatnenie poznatkov o jazyku.
  1. Spracovanie systému jazyka v jazykovom vzdelávaní. 
    Fónická, lexikálna, morfologická, syntaktická rovina, ich štylistické využitie a interpretácia vo vyučovaní; charakteristika jazykových rovín a ich vzájomných vzťahov, základné jednotky.
  1. Žáner ako recepčný signál. 
    Žánrový charakter textov – čo je žáner, „niet textu bez žánru a žánru bez textu“, jednoduché epické žánre – rozprávka, povesť, exemplum, anekdota, žánrový základ súčasnej podoby literárneho vzdelávania na základných a stredných školách.
  1. Ontologický status textov umeleckej literatúry. 
    Bytie literárnych textov ako fikcií, bytie literárnych textov v recepcii, zážitkový charakter umeleckej literatúry v konfrontácii s tradíciou školského literárneho vzdelávania, orientovanou na sprostredkovanie poznatkov o literatúre. Poznatkové a zážitkové v literárnej výchove.
  1. Základné útvary jazyka v komunikačno­‑poznávacom vyučovaní. 
    Národný jazyk, jeho stratifikácia – spisovný jazyk a nárečia, využitie regionálnych prvkov vo vyučovaní.
  1. Texty školského literárneho vzdelania, ich funkcie a delenie. 
    Úryvok ako školský literárny text a jeho metatextová podstata, ďalšie školské literárne texty a ich delenie.
  1. Práca s textom na hodine slovenského jazyka. 
    Výrazová sústava, systémová definícia štýlu a štylémy, základné otázky štylistiky, východiskový text, jeho funkcie a druhy.

II. Lingvistický a literárnovedný základ jazykového a literárneho vzdelávania

A. Lingvistický základ jazykového vzdelávania

  1. Zvuková a grafická rovina jazyka a ich vzájomný vzťah. 
    Slovenská ortoepia a ortografia. Vzťah fonetiky a fonológie. Hláska a fonéma. Vlastnosti fonémy. Hláska a písmeno.
  1. Nácvik verejnej prezentácie textu s adekvátnym uplatňovaním suprasegmentálnych javov a vlastností slovenčiny. 
    Rečnícky štýl, jeho vlastnosti, špecifické prostriedky, žánre, zvuková stránka jazykových prejavov – pauzy, slovný a vetný prízvuk, dôraz, melódia, tempo…; príprava rečníckeho prejavu žiaka, jeho realizácia a hodnotenie.
  1. Sémantické vzťahy medzi lexémami – polysémia, polylexia, synonymia, antonymia, homonymia, paronymia a ich slovníkové spracovanie. 
    Analýza lexikálnej stránky textu, lexikálne cvičenia.
  1. Slovná zásoba žiakov a jej formovanie a obohacovanie. 
    Slovná zásoba, spôsoby obohacovania slovnej zásoby, slovotvorné prostriedky, slovotvorné postupy, slovníky a práca s nimi, autodidaktické metódy.
  1. Diferenciácia slovnej zásoby. 
    Slovná zásoba, kritériá jej členenia, výber jazykových prostriedkov vzhľadom na cieľ komunikácie a prijímateľa.
  1. Vyučovanie morfologickej roviny jazykového systému. 
    Slovné druhy, kritériá na zaradenie slov do slovných druhov, klasifikácia slovných druhov podľa jednotlivých kritérií.
  1. Transformácia poznatkov o menných gramatických kategóriách v učebnom obsahu. 
    Životný a neživotný rod substantív, číslo a pád substantív, pravopisné špecifiká substantív. Skloňovanie substantív. Pádové osobitosti jednotlivých vzorov.
  1. Transformácia poznatkov o adjektívach, pronominách a numeráliách. 
    Klasifikácia, ohýbanie, pravopisné špecifiká týchto slovných druhov, adekvátnosť používania ukazovacích zámen v jazykovokultúrnej praxi.
  1. Používanie slovies ako dynamických príznakov v slohovom prejave. 
    Lexikálna charakteristika slovies, slovesné kategórie, časovanie slovies, slovesné tvary, jednoduché a zložené slovesné tvary, určité a neurčité slovesné tvary. Integrácia jazykovej a slohovej zložky.
  1. Neohybné slovné druhy vo vyučovaní slovenského jazyka. 
    Klasifikácia, charakteristika. Využitie slovnodruhových prechodov pri nácviku komunikačných zručností žiakov.
  1. Vyučovanie syntaktickej roviny jazykového systému. 
    Základné a rozvíjacie vetné členy, syntagmatika a jej didaktické spracovanie v komunikačnej koncepcii vyučovania slovenského jazyka, syntaktické cvičenia.
  1. Štylistické využitie jednočlenných a dvojčlenných viet. 
    Vety podľa zloženia, polovetné konštrukcie, transformácia jednotlivých typov viet a polovetných konštrukcií, ich slohová platnosť, štylistické a štylizačné cvičenia, produkčný sloh, textotvorný proces.
  1. Štylistické využitie priraďovacích súvetí v jazykovej praxi. 
    Charakteristika, typy priraďovacích súvetí, didaktické spracovanie v komunikačnej koncepcii vyučovania slovenského jazyka.
  1. Štylistické využitie podraďovacích súvetí v jazykovej praxi. 
    Charakteristika, druhy vedľajších viet, didaktické spracovanie v komunikačnej koncepcii vyučovania slovenského jazyka.
  1. Esejistický, publicistický a právnický štýl. 
    Charakteristika, žánre; mediálna výchova – charakteristika a kategorizácia médií, práca s informáciami – selektívnosť; receptívne a produktívne zručnosti; práca so školským časopisom.
  1. Primárne štýly v slovenčine. 
    Diferenciácia, žánre; práca s textom na hodine slovenského jazyka, výrazové kategórie textu.
  1. Makrokompozičné postupy v textotvorných modeloch, ich didaktické spracovanie v súčasných učebniciach slovenského jazyka. 
    Slohové postupy – charakteristika, členenie, uplatnenie v štýloch, typológia rozprávača; mentálna mapa, brainstorming, brainwriting).
  1. Frazeológia. Frazeologické jednotky (vlastnosti, klasifikácia, aktualizácia frazeologických jednotiek, ustálené slovné spojenia). 
  1. Lexikografia. Spracovanie slov ako hesiel vo výkladovom slovníku slovenčiny, najznámejšie slovníky v dejinách slovenskej lexikografie. 
    Práca so slovníkom na hodinách slovenského jazyka.
  1. Regionálne aspekty vo vyučovaní slovenského jazyka. 
    Onomastická problematika, charakteristika nárečia, literárno­‑kultúrne bohatstvo, využitie heuristických metód.
  1. Prehlbovanie vlastenectva, poznávanie výrazového bohatstva národného jazyka a jeho spätosti s dejinami národa. 
    Slovenčina v rodine slovanských jazykov, praslovančina, staroslovienčina, staroslovenčina, cirkevná slovančina, cyrilo­‑metodské obdobie, hlaholské a cyrilské jazykové pamiatky, prítomnosť veľkomoravských prvkov v týchto pamiatkach).
  1. Kodifikačné úsilia v predspisovnom období slovenčiny. 
    Bernolákovská a štúrovská kodifikácia. Zhody a odlišnosti, základné kodifikačné diela. Poštúrovské obdobie po rok 1918. Didaktická transformácia v učebnom obsahu sekundárneho stupňa.
  1. Spisovná slovenčina v Československej republike (1918 – 1939). Pravidlá slovenského pravopisu (1931, 1940, 1953). Prvá kodifikačná príručka slovenskej výslovnosti. Spisovná slovenčina v súčasnosti. Inštitúcie, periodické časopisy, slovníky a ich normatívna úloha, významné jazykovedné práce, možnosti kultivovania jazyka, individuálna práca s gramatickými a pravopisnými príručkami.

B. Literárnovedný (literárnoteoretický a literárnohistorický) základ literárneho vzdelávania

  1. Rytmus, verš, prozodické systémy ako školský úvod do poznávania poézie. 
    Poézia ako „viazaná reč“, podstata viazanosti, rytmus, verš ako základná jednotka básnického rytmu, prozodické systémy v slovenskej poézii, miesto verzológie v literárnom vzdelávaní na strednej škole.
  1. Literárnohistorické miesto sylabickej poézie v slovenskej literatúre. 
    Charakteristika sylabického prozodického systému a jeho literárnohistorická konkretizácia v podobe poézie slovenského romantizmu.
  1. Epika, integrálne epické žánre. Poviedka ako epický žáner a jej podoby v literatúre slovenského realizmu. 
    Literárnoteoretická charakteristika epiky, veršovaná epika, próza ako neviazaná reč, základné integrálne prozaické žánre (poviedka, novela, román), poviedková tvorba slovenských realistov a jej školská verzia.
  1. Dráma a dramatické žánre v systéme umeleckej literatúry, slovenská medzivojnová dráma.
  1. Dialogizácia a dramatizácia v procese zážitkovej recepcie textu v škole. 
    Dráma a jej literárnoteoretická charakteristika, dialogická podstata drámy, dramatické žánre, dráma v tvorbe slovenských autorov medzi dvoma svetovými vojnami, možnosti využitia dramatických postupov vo vyučovaní literatúry.
  1. Interpretácia umeleckého textu ako čitateľská operácia. 
    Pragmatika textu, zámer textu a autorský zámer, „intencionálny omyl“, hranice interpretácie, problematika nadinterpretácie textu, problémy interpretácie textu v školskej literárnej výchove, príprava učiteľa na interpretáciu textu.
  1. Slovenská literárna moderna a jej školská verzia. 
    Typologická charakteristika, autori, autorská stratégia, vzťah medzi poéziou aprózou, slovenská literárna moderna ako téma v literárnom vzdelávaní na strednej škole.
  1. Mýtus a jeho podoby v próze slovenského naturizmu. 
    Literárnoteoretická charakteristika mýtu, naturizmus v slovenskej próze a jeho charakteristické znaky, základné diela slovenského literárneho naturizmu, lyrické prvky v epike.
  1. Próza F. Švantnera v kontexte slovenského naturizmu, premeny autorskej poetiky. 
    Švantnerove novely, ktoré vznikli počas 2. svetovej vojny, miesto Švantnerovej tvorby v školskom literárnom vzdelávaní.
  1. Téma vojny v románovej (prípadne novelistickej) tvorbe slovenských prozaikov medzivojnového obdobia. 
    Jej literárnohistorická a literárno­‑výchovná charakteristika.
  1. Slovenská básnická medzivojnová avantgarda, jej realizácie v podobe nadrealizmu, tvorby skupiny DAV a katolíckej moderny.
  1. Miesto problematiky avantgárd v obsahu literárneho vzdelávania na stredných školách. 
    Literárnohistorická charakteristika medzivojnových avantgárd – nadrealizmu, tvorby skupiny DAV a katolíckej moderny, podoba tejto problematiky v obsahu stredoškolského vyučovania literatúry.
  1. Základné kontúry nadrealistickej poetiky. 
    Najvýznamnejší predstavitelia tejto orientácie a ich nadrealistické diela. Vzťah nadrealizmu a katolíckej moderny.
  1. Katolícka moderna ako literárnohistorický jav a jej školská verzia. 
    Všeobecná charakteristika, autori, najvýznamnejšie diela.
  1. Naturalizmus. Okolnosti vzniku – prienik scientizmu do humanitných disciplín. 
    Charakteristika naturalizmu. Naturalizmus v slovenskej próze (Hrušovský, Jégé, Vámoš) a jeho didaktická konkretizácia vo vyučovaní literatúry na strednej škole.
  1. Vývinové peripetie tvorby J. C. Hronského. 
    Literárnohistorický portrét autora a zvýraznenie jeho najdôležitejších diel pre dospelých i pre deti. Autorská povesť ako žáner literatúry pre deti a jeho možnosti v literárnom vzdelávaní na základnej škole.
  1. Podoby expresionizmu v medzivojnovej slovenskej literatúre a v školskom literárnom vzdelávaní. 
    Charakteristika expresionizmu, jeho európske východiská. Hlavní predstavitelia, ktorých tvorbu ovplyvnila táto poetologická tendencia (Gašpar, Hrušovský, Vámoš, Horváth) a neskôr (Hronský, Chrobák, Barč­‑Ivan).
  1. Román ako epický žáner a jeho podoby v slovenskej literatúre prvej polovice päťdesiatych rokov 20. storočia. 
    Román a jeho literárnoteoretická charakteristika, socialisticko – realistický román a jeho zakladajúce princípy, romány socialistického realizmu v slovenskej literatúre prvej polovice 50. rokov a jeho dobové funkcie. Socialistický realizmus ako „živé čítanie“ alebo len školský poznatok?
  1. Situácia slovenskej literatúry a základné charakteristiky literárneho života na Slovensku v šesťdesiatych rokov 20. storočia, situácia a podoby prózy. 
    Šesťdesiate roky dvadsiateho storočia a ich literárnohistorická charakteristika, polemiky ako výraz dynamiky literárneho života, nové literárne časopisy. Situácia v próze, nástup novej prozaickej generácie.
  1. Lyrika, lyrická poézia ako tematizácia stavu subjektu na príklade tvorby konkretistov a Osamelých bežcov. 
    Literárnoteoretická charakteristika lyriky, lyrické verzus epické, literárnohistorická apoetologická charakteristika poézie básnikov „Trnavskej skupiny/konkretistov“ a básnikov zo skupiny Osamelí bežci v porovnaní s poéziou päťdesiatych rokov.
  1. Situácia slovenskej literatúry v prvej polovici sedemdesiatych rokov. 
    Dokument „poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. Zjazde KSČ“ a jeho vplyv na literárny život a tvorbu autorov, koncept angažovanej literatúry, reakcie autorov na mocenský tlak.
  1. Detský aspekt a aspekt mladých ako základné výrazové (štylistické) kategórie literatúry pre deti a mládež a ich realizácia v „chlapčenských prózach“ Dušana Dušeka o dospievaní. 
    Literárnoteoretická charakteristika pojmu literatúra pre deti a mládež, pojmy detský aspekt, aspekt mladých, intencionálna literatúra pre deti, prózy Dušana Dušeka o chlapčenskom dospievaní na príklade textov Zimomriavky, Dvere do kľúčovej dierky a Vlakári z knihy Dvere do kľúčovej dierky.
  1. Historizácia prózy ako „náhradné riešenie“ v situácii slovenskej literatúry konca sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia. 
    Historický žáner a jeho literárnoteoretické charakteristiky, situácia slovenskej literatúry sedemdesiatych a prvej polovice osemdesiatych rokov, historizujúce romány Jána Jonáša, Petra Jaroša, Ladislava Balleka, Vincenta Šikulu.
  1. Paródia ako literárne „účtovanie“ v próze Petra Pišťanka, Dušana Taragela a Igora Otčenáša. 
    Paródia a jej literárnoteoretická charakteristika, paródia ako text o texte, situácia v slovenskej literatúre a literárnom živote na konci 80. rokov dvadsiateho storočia, prózy parodizujúce slovenskú literárnu tradíciu na príklade prác Pišťanka, Taragela, Otčenáša.

III. Flexibilné riešenie zadaných didaktických úloh

Štátna skúšobná komisia má možnosť preveriť schopnosti študenta reagovať na zadanú didaktickú úlohu. Tá bude súčasťou odpovede a bude mať podobu dôrazu na vysvetlenie možnej didaktickej realizácie učebného obsahu.

Príklad:

Odborná otázka: rytmus a verš, prozodický systém…
Didaktická úloha: načrtnite spôsob výkladu problematiky rytmu a verša ako podstaty viazanosti reči na hodine literatúry v prvom ročníku SŠ.

IV. Zhodnotenie portfólia doterajších pedagogických výkonov

Študent predkladá štátnej skúšobnej komisii portfólio dokumentujúce jeho doterajšie pedagogické pôsobenie. Tvoria ho protokoly z pozorovaní vyučovacích hodín, vlastné prípravy na vyučovanie v oboch aprobačných predmetoch, časti semestrálnych projektov, dokumentácia vytvorených učebných pomôcok, dokumentácia prípadných elektronických prezentácií a pod. Portfólio má podobu súboru viazaného v mäkkej väzbe.