• Slovenčina
  • English
Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Všeobecné informácie o rigoróznom konaní sú zverejnené na fakultnej stránke: Uchádzač » Rigorózne konanie.

Predsedami komisí na rigorózne skúšky sú prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD. pre program sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (PhDr.) a doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD. pre program učiteľstvo etickej výchovy (PaedDr.).

Rámcové témy rigoróznych prác

Učiteľstvo etickej výchovy v kombinácii

Poznámka: tému rigoróznej práce z problematiky etickej výchovy si môže navrhnúť aj uchádzač a spresniť s vedúcim rigoróznej práce, ktorého mu pridelí doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD., predseda komisie.

Navrhol: prof. PhDr. Ladislav Požár, CSc.

  1. Morálne usudzovania detí mladšieho školského veku. 
    Práca si vyžaduje naštudovanie literatúry (uvedenej k téme 1 vyžaduje spresnenie) a uskutočnenie výskumu zameraného na morálne usudzovanie detí – s použitím dotazníka morálneho usudzovania J. Kotáskovej.
  2. Postoje žiakov ZŠ k školskej integrácii postihnutých. 
    Práca si vyžaduje naštudovanie literatúry o postihnutých a o integrácii, zostavenie a aplikovanie postojového dotazníka. 
    Odporúčaná literatúra. 
    Požár, L.: Patopsychológia – psychológia jedincov s rôznym druhom postihnutia. UK Bratislava, 2003, ISBN 80­‑89113­‑0709. 
    Požár, L.: Psychológia osobnosti postihnutých. UK, Bratislava 1997. 
    Kvasnicová, J., Požár, L.: Postoje spoločnosti k deťom s telesným postihnutím. EFETA, 2000, roč. 10, č. 1, s. 3–5. 
    Požár, L. a kol.: Školská integrácia detí a mládeže s poruchami zraku. UK, Bratislava 1996. 
    Jesenský, J.: Integrace – znamení doby. UK, Praha 1998. 
    Lechta, V., Matuška, O., Zászkalicky, P.: Nové cesty k postihnutým ľuďom. Rozvoj systému poradenstva a integrácie. Liečreh Gúth, Bratislava 1997.

Navrhla: prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD.

  1. Odborná pripravenosť učiteľov etickej výchovy pre vyučovanie predmetu etická výchova na 1. stupni ZŠ. 
    Cieľom práce je zistiť kvalifikovanosť pre vyučovanie predmetu EV a tiež problémov učiteľov EV pri vyučovaní tohto predmetu na 1. stupni ZŠ vo vybranom regióne. Ide o prácu výskumného charakteru, doporučená výskumná metóda: dotazník, interview.
  2. Odborná pripravenosť učiteľov etickej výchovy pre vyučovanie predmetu etická výchova na 2. stupni ZŠ. 
    Cieľom práce je zistiť kvalifikovanosť pre vyučovanie predmetu EV a tiež problémov učiteľov EV pri vyučovaní tohto predmetu na 2. stupni ZŠ vo vybranom regióne. Ide o prácu výskumného charakteru, doporučená výskumná metóda: dotazník.

Navrhla: Mgr. art. Jaroslava Gajdošíková Zeleiová, PhD.

  1. Tvorba sociálnej identity a self­‑konceptu u pubescentov/adolescentov. 
    (rozpory medzi reálnym a ideálnym obrazom seba) 
    Konfrontačná fáza, ktorou pubescent/adolescent prechádza, je bazálny predpoklad poznania hraníc svojho ja. Nakoľko môže byť konfrontácia vo vývine konštruktívnou? Čo predurčuje? S čím/kým sa adolescent konfrontuje? Kde sa stretá jeho subjektívne vnímanie s vnímaním iných? Sklamanie a rezignácia ako možný dôsledok nenaplnených očakávaní ovplyvňuje postoj k prostrediu, iným ľuďom, i k sebe. Majú pubescenti/adolescenti formulované svoje očakávania a svoje hlboké túžby? Cieľom práce je realizovať v rámci aplikačného programu etickej výchovy zo žiakmi ZŠ miniprojekt, zameraný na hlbšie sebaspoznanie a upevnenie reflexívneho uvažovania. Využiť sa môžu dotazníkové a projektívne metódy. Práca môže vyústiť v zistenie relácií medzi spôsobom komunikovania túžob a medzi sebavedomím.
  2. Reálny a ideálny obraz otca (matky) a jeho vplyv na sebavnímanie adolescenta. 
    Obraz otcovstva/materstva súvisí s budovaním vlastnej identity. Konfrontácia s vlastnou mužskosťou a mužnosťou/ženskosťou a nežnosťou v pubescentnom/adolescentnom veku sa spája s predstavou muža/ženy, ktorú (ne)komunikoval chlapcom (ne)vlastný rodič. Nakoľko sa pubescent/adolescent s touto predstavou stotožňuje alebo ju neguje? Akým rodičom sa chce stať? Chce sa ním vôbec stať? V práci sa predpokladá realizácia praktického miniprojektu s mládežou o téme otcovstva/materstva v edukačnom programe etickej výchovy, využije sa dotazníková a testová metóda, príp. porovnanie skupiny pred a po realizácii miniprojektu. Adept si vyberie konkrétnu skupinu v istom veku, príp. podľa istého pohlavia.
  3. Burnout efekt v učiteľskej profesii. 
    Syndróm vyhorenia sa dotýka konkrétneho pedagóga a nefunkčnosti nejakého systému, v ktorom sa pedagóg nachádza. V práci pôjde o analýzu faktorov a ich vzájomných vzťahov (personálnych, sociálnych, technicko­‑materiálnych, organizačných a iných), ktoré môžu byť príčinou vyhorenia. Detailnejšia analýza osobnostného faktoru po využití dotazníkovej metódy Maslach Burnout Invertory a testu štýlu zvládania (k dispozícii). V empirickej časti sa očakáva ponúknuť konkrétnej skupine pedagógov stratégie, ktoré posilnia efektívnu funkčnosť copingových mechanizmov, prípadne uviesť aplikačné témy v programe etickej výchovy, ktoré prostredníctvom zážitkových metód a skúsenostného učenia poukážu deťom zvolenej vekovej kategórie na existenciu potenciálneho javu vyhorenia a ponúknu im cvičenia vedúce k jeho prevencii.
  4. Etikoterapia verzus etická výchova – možnosti a limity v pedagogickej praxi. 
    Etikoterapia sa nezameriava na odstraňovanie príznakov choroby, ale na odhaľovanie jej vnútorných príčin. Vychádza z predpokladu súvislostí medzi mravným stavom človeka a jeho fyzickým zdravím. Úlohou adepta bude pripraviť teoretický podklad pre možné intervencie u žiakov s chronickými chorobami (podľa vybraného veku) a aplikačnú tému, odhaľujúcu súvislosti medzi situáciami, na pozadí ktorých choroba vzniká. Pedagóg by mal pomôcť dieťaťu nájsť v jeho živote obdobie, kedy sa choroba začala prejavovať a uvedomiť si udalosti, ktoré sa diali v tomto i predchádzajúcom čase v oblasti emočnej, kognitívnej a spirituálnej. Dôraz je kladený na mravný aspekt, otázky dobra a zla a napĺňania zmyslu života. V práci je možné využiť projektívne metódy a/alebo test sémantického výberu.

Navrhla: Mgr. Andrea Lehenová, PhD.

  1. Etická výchova – prostriedok zvyšovania psychických a sociálnych aspektov zdravia žiakov. 
    Medzi zložky zdravia možno zaradiť i zložku psychickú i sociálnu. Cieľom práce je poukázať na to, v akej miere predmet etická výchova prispieva k rozvíjaniu psychického i sociálneho aspektu zdravia. V praktickej časti sa očakáva vytvorenie a aplikácia intervenčného programu zameraného na zvyšovanie vybraných aspektov týchto zložiek zdravia a porovnať jeho efektivitu v dvoch skupinách.
  2. Chybné výchovné prístupy rodičov (rozmaznávanie a nátlak) a nevhodné správanie ich detí v školskom prostredí. 
    V teoretickej časti práce je potrebné zamerať sa na vysvetlenie hlavných pojmov – výchovné prístupy, chybné výchovné prístupy rozmaznávanie, nátlak, ciele nevhodného správania detí – pozornosť, moc, odplata, neadekvátnosť. V praktickej časti autor práce uskutoční prieskum zameraný na zistenie vzťahu medzi používaním chybného výchovného prístupu rodičov a výskytom nevhodného správania ich detí v školskom prostredí.
  3. Emocionálna inteligencia – faktor efektivity v profesii učiteľa. 
    V teoretickej časti sa predpokladá definovanie kľúčových pojmov, súvisiacich s danou témou. V praktickej časti je potrebné uskutočniť prieskum zameraný na zistenie vzťahu medzi úrovňou emocionálnej inteligencie a mierou efektivity práce učiteľov. Záverečnú časť práce by mali tvoriť vlastné návrhy zamerané na možnosti zvyšovania emocionálnej inteligencie u učiteľov v pregraduálnej, graduálnej i postgraduálnej príprave.
  4. Učiteľská profesia a zdravie človeka. 
    Povolanie človeka v určitej miere vplýva na jeho zdravie o to viac ak ide o profesiu učiteľskú. Cieľom práce je zistiť v akej miere pokladajú dnešní učitelia (ZŠ, SŠ, VŠ) svoju profesiu za prínosnú z hľadiska bio­‑psycho­‑sociálneho aspektu zdravia. Súčasťou práce by mal byť návrh na zvyšovanie vybraných aspektov zdravia u učiteľov v pregraduálnej, graduálnej i postgraduálnej príprave.

Navrhla: Mgr. Miroslava Šimegová, PhD.

  1. Psychologické aspekty školského šikanovania so zameraním na šikanujúceho žiaka v školskom prostredí. 
    Aktuálny pohľad na problematiku školského šikanovania, jeho psychologické aspekty, výskyt a riešenie priamo v školskom prostredí. Faktory vplývajúce na vznik šikanovania v škole a na prejavy v správaní agresora. Osobnostné charakteristiky agresora, rodinné zázemie, sociálne vplyvy širšieho okolia, vplyv školskej triedy na správanie agresora. Prevencia a intervencia školského šikanovania. Práca pedagógov, výchovného poradcu a školského psychológa v oblasti eliminácie školského šikanovania.
  2. Psychologické aspekty školského šikanovania a jeho vplyv na sociálnu klímu školskej triedy. 
    Aktuálny pohľad na problematiku školského šikanovania, jeho psychologické aspekty, výskyt a riešenie priamo v školskom prostredí. Faktory vplývajúce na vznik šikanovania v škole a na prejavy v správaní agresora. Vplyv šikanovania na prostredie školskej triedy, atmosféru triedy, sociálnu klímu triedy, sociálnu klímu školy (resp. školskú klímu). Faktory a zdroje klímy triedy na ZŠ a SŠ, vzťah učiteľov ku klíme v triede, pôsobenie klímy triedy na žiaka a učiteľa, typy klímy triedy. Skúmanie a ovplyvňovanie klímy v triede v zmysle eliminácie šikanovania. Využitie poznatkov o sociálnej klíme triedy v eliminácii šikanovania. Prevencia a intervencia školského šikanovania. Práca pedagógov, výchovného poradcu a školského psychológa v oblasti eliminácie školského šikanovania.

Navrhla: PaedDr. Naďa Lohynová, PhD.

  1. Vplyv etickej výchovy na formovanie hodnotovej orientácie žiakov. 
    Práca poukazuje na možnosti formovania hodnotovej orientácie žiakov prostredníctvom aktivít realizovaných v rámci predmetu etická výchova. Cieľom teoretickej časti je analýza problematiky na základe domácej a dostupnej zahraničnej literatúry z odboru pedagogiky, psychológie a etiky. Empirická časť môže byť realizovaná prostredníctvom dotazníka, postojovej škály, príp. experimentu. Prínosom práce môže byť návrh konkrétneho metodického materiálu.

Navrhol: doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD.

  1. Chápanie priateľstva u vybraných filozofov. 
    Práca bude teoretického rázu. Súhrnným spôsobom predstaví fenomén priateľstva, ako ho ponímali vybraní predstavitelia filozofie. Medzi týmito filozofmi by nemali chýbať: Platón, Aristoteles, A. Augustinus, J. J. Rousseau, B. Pascal, M. Buber atď. V práci je možné vyšpecifikovať záber predmetného dejinného obdobia (napr. len grécku antiku, len stredovek, len humanistické idey atď.), resp. komparatívnou metódou analyzovať koncepcie priateľstva len u dvoch zvolených filozofov (napr. Platón a Aristoteles, Aristoteles a Augustín, atď.). Takto teoreticky nastavená práca bude mať vyššie nároky na prácu s klasickými textami, vrátane cudzojazyčných zdrojov.
  2. De magistro. Porovnanie dvoch stredovekých spisov. 
    Pod názvom diela O učiteľovi sa skrýva známy spis Aurelia Augustina, ale aj menej známy spis Tomáša Akvinského. V práci pôjde o komparáciu týchto dvoch diel s ohľadom na spoločenské a filozofické kontexty ich autorov. Osobitným aspektom skúmania dvoch spisov bude hodnotové a mravno­‑výchovné hľadisko. Vzhľadom na obmedzenú dostupnosť literárnych zdrojov bude musieť autor práce siahnuť po cudzojazyčných textoch; vyžaduje sa minimálna znalosť latinčiny.

Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo

Poznámka: tému rigoróznej práce z problematiky sociálnej pedagogiky a vychovávateľstva si môže navrhnúť aj uchádzač a spresniť s vedúcim rigoróznej práce, ktorého mu pridelí prof. PhDr. Ing. Blanka Kudláčová, PhD., predsedníčka komisie.

Sociálna pedagogika

  1. Rodina – primárne sociálne a výchovné prostredie detí.
  2. Negatívne javy v školskom prostredí.
  3. Práva detí v Slovenskej republike.
  4. Socializácia a socializačné činitele vo vývine detí a mládeže.
  5. Deti a médiá. Analýza programov televízie pre detského diváka.
  6. Prostredie a jeho vplyv na vznik sociálno­‑patologických javov u detí a mládeže.
  7. Delikvencia a jej príčiny u detí a mládeže.
  8. Trestná činnosť a kriminalita mladistvých.
  9. Prevencia sociálno­‑patologických javov u detí a mládeže.
  10. Práca s peer aktivistami v prevencii sociálno­‑patologických javov.
  11. Sociálno­‑pedagogická práca s marginálnymi skupinami detí a mládeže.
  12. Podprahové kluby – formy práce s deťmi a mládežou.
  13. Netradičné formy sociálno­‑pedagogickej pomoci deťom a mládeži.
  14. Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži do roku 2007, jej realizácia a výsledky (v mieste pôsobenia – v meste, regióne).
  15. Národný program boja proti drogám, jeho uplatňovanie v praxi.

Vychovávateľstvo

  1. Voľný čas ako hodnota u detí a mládeže – žiakov základných škôl (stredných škôl).
  2. Voľný čas detí a mládeže a možnosti jeho využívania v meste a na dedine.
  3. Voľný čas v prevencii sociálno­‑patologických javov u detí.
  4. Možnosti využívania voľného času – výchovy vo voľnom čase detí v mestách a na vidieku.
  5. Výchovná činnosť v školskom výchovno­‑vzdelávacom zariadení – ŠKD, ŠSZČ, CVČ, DM (podľa výberu).
  6. Záujmy a záujmová činnosť – dôležitý prostriedok výchovy vo voľnom čase.
  7. Výchovné pôsobenie záujmového útvaru (podľa výberu – spoločensko­‑vedného, kultúrno­‑umeleckého, telovýchovného a športového, prírodovedného, technického atď.).
  8. Výchova umeleckých záujmov v základnej umeleckej škole.
  9. Občianske združenie detí ako socializačný a výchovný činiteľ (podľa vlastného výberu).
  10. Pedagogické aspekty výchovnej práce cirkvi (náboženských spoločenstiev) – práca s deťmi a mládežou vo voľnom čase (podľa výberu).
  11. Pedagogické aspekty – výchovné pôsobenie kultúrno­‑osvetových (telovýchovných a športových zariadení) – práca s deťmi a mládežou vo voľnom čase.
  12. Netradičné formy práce s deťmi vo voľnom čase.
  13. Dobrovoľníctvo v práci s deťmi a mládežou vo výchove vo voľnom čase.
  14. Občianske dobrovoľnícke aktivity mládeže – podiel na živote obce.

Prosím, zvoľte študijný program.

Tematické okruhy skúšobných otázok na rigoróznu skúšku

Učiteľstvo etickej výchovy v kombinácii

  1. Význam a miesto etiky v rámci filozofických vied a v systéme vzdelávania. Význam a miesto etickej výchovy v štruktúre vyučovacích predmetov na ZŠ a SŠ.
  2. Dejinné premeny etického myslenia v európskom kontexte. Premeny fenoménu výchovy v tradícii európskeho myslenia (grécko­‑antická, judaisticko­‑kresťanská a moderná prírodovedecká tradícia).
  3. Metaetika – hermeneutika základných pojmov v etike. Charakteristika prosociálneho správania a analýza faktorov prosociálneho správania v kontexte výskumov R. R. Olivara.
  4. Antropologické východiská etiky. Antropologické východiská výchovy.
  5. Typy morálok (eudaimonistická, hedonistická, asketická, altruistická, utilitaristická, morálny pragmatizmus, perfekcionistická, morálka povinností). Prosociálne a altruistické správanie ako jadro osobnej morálky.
  6. Vývin prosociálneho správania dieťaťa v predškolskom období, v mladšom školskom veku, v období puberty a v období adolescencie a možnosti jeho formovania na hodinách etickej výchovy.
  7. Učiteľ etickej výchovy – príprava na vyučovanie, stanovenie cieľov, voľba metód, voľba vyučovacieho štýlu, sebavýchova a duševná hygiena učiteľa.
  8. Základné princípy v etike. Axiologická dimenzia etiky. Výchova k hodnotám na hodinách etickej výchovy.
  9. Teória konania, štruktúra ľudského činu, praxeológia. Výchova k prosociálnemu správaniu (výchova v útlom detstve, vplyv rodiny, vplyv osobnej skúsenosti, vplyv prežitku na utváranie prosociálneho správania).
  10. Etický diskurz a etické hodnotenie. Didaktické zásady v predmete etická výchova. Štruktúra vyučovacej hodiny etickej výchovy.
  11. Aplikovaná etika (bioetika, ekoetika, podnikateľská etika). Aplikačné témy, ich miesto a význam v etickej výchove.
  12. Etické aspekty v genetike, aktuálne problémy.
  13. Ľudský život vo svetle etiky. Problém antikoncepcie, umelej fertilizácie, eutanázie.
  14. Ľudská sexualita – biologická, personálna a spirituálna dimenzia. Normalita a patológia sexuality. Sexuálne správanie a zdravie. Zásady sexuálnej etiky.
  15. Matrimoniológia – typológia a špecifita vzťahu muža a ženy. Výchova k sexuálnemu zdraviu a rodinnému životu. Prosociálnosť v rodinných vzťahoch.
  16. Matrimoniagogika – príprava na manželstvo ako súčasť výchovy k láske. Koncepcia výchovy k manželstvu a rodičovstvu v priestore etickej výchovy.
  17. Gerontológia – typológia, etické a sociálne aspekty. Úcta k starším, vzájomné porozumenie a koexistencia ľudí rôznych vekových kategórií.
  18. Postoje spoločnosti k jedincom s rôznym druhom postihnutia v historickom kontexte. Možnosti etickej výchovy v integrácii jedincov s rôznym druhom postihnutia.
  19. Práce Piageta o morálnom usudzovaní detí (motorické a egocentrické štádium, štádium začínajúcej spolupráce a štádium kodifikácie pravidiel) a ich komparácia so štádiami morálneho vývinu podľa Kohlberga.
  20. Tendencie vo vyučovaní predmetu etická výchova na slovenských školách v kontexte aktuálnych spoločenských zmien, spôsobených vstupom do EÚ.

Literatúra

  • Anzenbacher, A.: Úvod do filozofie. Praha : Zvon, 1990.
  • Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha : Zvon, 1994.
  • Bertrand, I.: Soudobé teorie vzdelávaní. Praha : Portál, 1997.
  • Cakirpaloglu, P.: Psychologie hodnot. Přehled pro humanitní obory. [s. l.]: Votobia, 2004.
  • Heidbrink, H.: Psychologie morálního vývoje. Praha : Portál, 1997.
  • Kasíková, H.: Kooperativní učení, kooperativní škola. Praha : Portál, 1997.
  • Kudláčová, B.: Integrovaný predmet etická výchova. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 1997.
  • Kudláčová, B.: Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2003.
  • Langmaier, J., Krejčířová, D.: Vývojová psychologie. Praha : Grada, 1998.
  • Mráz, M.: Etika. VŠ skriptá, Trnava : Fakulta humanistiky TU, 2001.
  • Mráz, M.: Problém utrpenia a jeho riešenie v medicínskej etike. Trnava : Dobrá kniha, 2000.
  • Pelikán, J.: Pomáhat být (otevřené otázky teorie provázející výchovy). Praha : Karolinum, 2002.
  • Požár, L. a kol.: Morálny vývin postihnutých detí a mládeže. Bratislava : UK, 1990.
  • Požár, L.: Patopsychológia. Psychológia jedincov s rôznym druhom postihnutia. Bratislava : Mabag, 2003.
  • Roche Olivar, R.: Etická výchova. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 1992.
  • Ślipko, T.: Hranice života. Trnava : Dobrá kniha, 1998.
  • Stőrig, H. J.: Malé dejiny filozofie. Praha : Zvon, 1991.
  • Thompson, E.: Přehled etiky. Praha : Portál, 2004.
  • Vajda, J.: Etika. Bratislava : Enigma, 1995.
  • Vágnerová, M.: Vývojová psychologie. Praha : UK, 1996.

Sociálna pedagogika a vychovávateľstvo

Sociálna pedagogika

  1. Sociálna pedagogika v sústave pedagogickej vedy. Predmet sociálnej pedagogiky. Vzťahy sociálnej pedagogiky k iným vedným disciplínam – k sociológii výchovy, k pedagogike voľného času, k sociálnej práci. Koncepcie sociálnej pedagogiky v zahraničí. Chápanie sociálne j pedagogiky na Slovensku.
  2. Osobnosť v procese socializácie. Priebeh socializácie v ontogenéze. Negatívne stránky individualizácie mládeže. Problémy identity v súčasnosti. Rizikové subkultúry súčasnej mládeže.
  3. Spoločnosť a výchova. Sociálne aspekty výchovy. Prirodzené a intencionálne prostredie výchovy. Socializácia a výchova. Priebeh socializácie v ontogenéze.
  4. Rodina ako sociálne a výchovné prostredie. Negatívne javy v rodinnom prostredí. Syndróm CAN – sociálne a výchovné aspekty. Štátna rodinná politika. Náhradná rodinná starostlivosť.
  5. Škola ako sociálne a výchovné prostredie. Sociálna klíma školy. Sociálne deviácie v školskom prostredí.
  6. Práva detí. Dohovor o právach dieťaťa. Práva detí v škole. Poslanie a práca Slovenského výboru pre UNICEF. Linky detskej istoty.
  7. Sociálna patológia a jej prejavy u detí a mládeže (trestné činy, delikvencia, kriminalita, drogové závislosti, patologické hráčstvo – gambling, kultová závislosť, sexuálne deviácie, samovražednosť ai.) Teórie sociálnych deviácií. Špecifiká a príčiny sociálno­‑patologických javov u detí a mládeže.
  8. Mládež ako sociálny jav, objekt a subjekt výchovy a sociálnej starostlivosti. Sociálna a výchovná starostlivosť, ochrana pred násilím. Sociálna a výchovná práca s rómskymi deťmi a mládežou.
  9. Prevencia sociálno­‑patologických javov. Primárna, sekundárna a terciárna prevencia. Peer programy v prevencii a prevýchove.
  10. Národný program boja proti drogám a jeho uplatňovanie v praxi – v meste (regióne).
  11. Aktéri inkluzívnej edukácie, jej výhody a možné riziká. Podmienky zavádzania a realizovania inkluzívnej edukácie. Špecifiká inkluzívnej školy. Efektívne edukačné stratégie v procese inkluzívnej edukácie.
  12. Komponenty inkluzívnej pedagogiky. Platformy prístupu k jedincom s postihnutím. Dieťa/žiak s postihnutím, narušením, ohrozením – základná kategorizácia. Slovenská a medzinárodná legislatíva a prislúchajúce dokumenty.

Literatúra

  • Bakošová, Z.: Sociálna pedagogika. (Vybrané problémy). Bratislava : Filozofická fakulta UK, 1994.
  • Hroncová, J. – Emmerová, I.: Sociálna pedagogika. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Pedagogická fakulta, 2004.
  • Hroncová, J. – Hudecová, A. – Matulayová, T.: Sociálna pedagogika a sociálna práca. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Pedagogická fakulta, 2000.
  • Hroncová, J. a kol.: Sociálna patológia. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Pedagogická fakulta, 2004.
  • Horňáková, M.: Kroky k inkluzívnej škole. Ružomberok : Verbum, 2014.
  • Lechta, V. (ed.): Inkluzívna pedagogika a jej komponenty. Trnava : Typi, 2013.
  • Lechta, V. (ed.): Inkluzivní pedagogika. Praha : Portál, 2016.
  • Ondrejkovič, P.: Socializácia mládeže ako východisková kategória sociológie výchovy a sociológie mládeže. Bratislava : Veda Vydavateľstvo SAV, 1997.
  • Ondrejkovič, P.: Negatívne stránky individualizácie mládeže. Bratislava : Pedagogická fakulta UK, 1997.
  • Ondrejkovič, P. – Poliaková, E. a kol.: Protidrogová výchova. Bratislava : Veda Vydavateľstvo SAV, 1999.
  • Sejčová, Ľ.: Deti, mládež a delikvencia. Bratislava : Album, 2002.
  • Súčasný stav sociálnej pedagogiky na Slovensku. Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Bratislava : Univerzita Komenského, 2000.
  • Koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži.
  • Národný program boja proti drogám.
  • Odborné časopisy.

Vychovávateľstvo

  1. Pedagogika voľného času – vedná disciplína v sústave pedagogiky, jej predmet, terminológia – základné pojmy. Vzťahy pedagogiky voľného času k iným vedným disciplínám v sústave pedagogiky. Historické korene výchovy vo voľnom čase – štyri línie vo vývoji. Idey výchovy mimo vyučovania v diele J. A. Komenského.
  2. Voľný čas a jeho funkcie. Osobitosti výchovy vo voľnom čase. Všeobecné princípy výchovy a špecifické princípy výchovy vo voľnom čase. Pedagogické aspekty voľného času – výchovy vo voľnom čase – jej ciele a úlohy.
  3. Činnostný prístup vo výchove vo voľnom čase – obsah výchovy vo voľnom čase. Záujmy a záujmová činnosť v obsahu výchovy vo voľnom čase. Záujmy v ontogenetickom vývine osobnosti. Pedagogické aspekty záujmov a záujmovej činnosti. Organizačné formy a metódy výchovy vo voľnom čase.
  4. Súčasná organizácia výchovy vo voľnom čase v SR – v školskom systéme a mimo školy. Školské výchovno­‑vzdelávacie zariadenia – školský klub detí, školské stredisko, záujmovej činnosti, domov mládeže, centrum voľného času, ich poslanie a úlohy v zmysle štátnych dokumentov.
  5. Občianske združenia detí, dobrovoľníctvo – jeho význam a poslanie. Osobnosť vychovávateľa, pedagóga voľného času, animátora, vedúceho – ich úlohy v práci s deťmi mládežou vo voľnom čase.
  6. Neformálna edukácia podľa európskych dokumentov. Výchova vo voľnom čase (výchova mimo vyučovania, mimoškolská výchova) – súčasť neformálnej výchovy a vzdelávania (edukácie) a celoživotného vzdelávania.
  7. Výchova vo voľnom čase podľa Milénia – Národného programu výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov. Medzinárodné dokumenty o výchove detí vo voľnom čase: Dohovor o právach dieťaťa. Charta výchovy pre voľný čas. Deklarácia pri zrode 21. storočia.
  8. Využívanie voľného času – žiakov ZŠ a SŠ podľa výsledkov aktuálnych výskumov. Súčasná situácia a vývojové tendencie v SR. Poznatky z výskumov využívania voľného času detí mládeže. Voľný čas v prevencii sociálno­‑patologických javov u detí a mládeže. 9 Humanistické koncepcie výchovy – súčasné trendy. Výchova zážitkom – pedagogika zážitku, globálna výchova – uplatnenie v práci s deťmi a mládežou vo voľnom čase.
  1. Prehľad problematiky výchovy v čase mimo vyučovania, výchovy vo voľnom čase v odbornej literatúre knihy, časopisy, (Vychovávateľ, Mládež a spoločnosť, Pedagogické spektrum, Pedagogická revue, Pedagogika), publikácie v SR a v zahraničí (ČR ai).

Literatúra

  • CDEJ (Európsky riadiaci výbor pre mládež): Odporúčanie o presadzovaní a uznaní neformálneho vzdelávania mladých ľudí.
  • Darák, M. a kol.: Záujmové aktivity detí a mládeže. Stav, možnosti rozvoja a výchovného využitia. Prešov : Manacon, 1996.
  • Dohovor o právach dieťaťa. Zbierka zákonov č. 104/1991.
  • Hofbauer, B.: Děti, mládež a volný čas. Praha : Portál, 2004.
  • Charta výchovy pre voľný čas. Svetové združenie pre rekreáciu a voľný čas. (WLRA – World Leisure and Recreation Association), 1993.
  • Kominarec, I.: Úvod do pedagogiky voľného času. Prešov : Grafotlač, 2003.
  • Kouteková, M.: Osobnosť vychovávateľa v systéme výchovy mimo vyučovania. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2003.
  • Kratochvílová, E.: Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v pedagogickej teórii a v praxi. Bratislava : Univerzita Komenského, 2004.
  • Masariková, A.: Vybrané kapitoly z pedagogiky voľného času. Nitra : Pedagogická fakulta UKF, 2002.
  • Milénium – Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov.
  • Pávková, J. a kol.: Pedagogika volného času. Praha : Portál, 1999, 2002.
  • Výchova mládeže. Deklarácia pri zrode 21. storočia.
  • Pedagogika voľného času – teória a prax. Zborník z vedeckej konferencie. Trnava : PF TU, 2008.
  • Odborné časopisy.

Prosím, zvoľte študijný program.