• Slovenčina
  • English
Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Dátum: 29. 2. 2016, pred štyrmi rokmi

Adept si vyberie kombináciu zariadenia (nižšie) s určitým typom aktivity (nižšie). Po výbere zariadenia a typu aktivity si pripraví:

  • stručnú charakteristiku zariadenia s uvedením jeho špecifík v porovnaní s inými zariadeniami,
  • legislatívny rámec prislúchajúceho zariadenia (zákon č. 245/2008 Z. z o výchove a vzdelávaní, vyhláška č. 306/2009 Z. z. o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele dospelých, zákon č. 83/1990 Z. z. o združovaní občanov),
  • návrh aktivity, ktorá je súčasťou výchovného programu (v ŠKD môže ísť o týždenný výchovný program – pozri napr. Z. Markovičová: Indiánsky týždeň v školskom klube detí. In Vychovávateľ, č. 7/2009, v CVČ ide o záujmový útvar).

Pri prezentácii návrhu aktivity v OZ študent prezentuje činnosť vybraného OZ, na ktoré aktivitu navrhol. V rámci OZ a CVČ môžu byť aktivity navrhnuté pre letný tábor. Z hľadiska organizačných foriem vo všetkých typoch zariadenia môže ísť o príležitostné podujatie, ktoré je súčasťou výchovného programu.

Typy zariadení:

  • školský klub detí (ŠKD),
  • centrum voľného času (CVČ),
  • školský internát (ŠI),
  • detský domov (DeD),
  • občianske združenie (OZ).

Typy aktivít:

  • odpočinková činnosť (ŠKD) a rekreačná činnosť (ŠKD, DeD, OZ),
  • záujmová činnosť (CVČ, ŠI, DeD, OZ),
  • príprava na vyučovanie (ŠKD).

Návrh aktivity obsahuje:

  • názov,
  • vek a zloženie účastníkov,
  • približný počet účastníkov,
  • približné trvanie aktivity,
  • pomôcky,
  • stručnú charakteristiku (zameranie) výchovného programu a vybranej aktivity:
  • cieľ,
  • kompetencie, ktoré aktivita u detí rozvíja (pozri metodický materiál ŠPÚ),
  • forma aktivity (čas, prostredie, organizácia, typ aktivity – príležitostná, pravidelná),
  • projektovanie obsahu,
  • procesuálnu stránka aktivity:
  • fázy aktivity,
  • metódy – pomenovať jednotlivé fázy aktivity a odôvodniť využitie jednotlivých metód (s dôrazom na motiváciu: originálne uvedenie aktivity, pomenovanie skutočne motivujúcich činiteľov),
  • vyhodnotenie,
  • krátku SWOT analýzu.

Príklad

Rekreačná aktivita pre ŠKD

Názov: Piráti a Hrdinovia Karibiku

Vek, zloženie a počet detí: 2. roč. ZŠ (16 detí) a 4. roč. ZŠ (8 detí), zmiešané skupiny chlapcov a dievčat. (Prax ŠKD smeruje k spájaniu ročníkov.)

Približné trvanie aktivity: cca 90 – 100 min.

Pomôcky: tvrdé papiere, farby, rekvizity (meč, šabľa, pirátska páska na oko a i.), bábiky – figurínky, pero, papier na písanie, knihu s príbehom alebo osnovu vlastného príbehu.

Charakteristika: Pôjde o zábavnú aktivitu, ktorá bude sekundárne prispievať k plneniu cieľov rozvíjať kompetencie z viacerých edukačných oblastí:

  • kompetencie učiť sa učiť: rozvíjanie slovnej zásoby, pamäte, predstavivosti; jednoduché násobenie dvomi (porov. uč. plány, 2. roč.);
  • komunikačné a sociálne kompetencie: zážitok nutnosti komunikácie, spolupráce a súdržnosti, prosociálne zameranie záveru aktivity, tematicky prosociálne orientované odkazy na memorovanie (viď nižšie);
  • pracovné kompetencie: základy manuálnych zručností – tvorba pirátskych klobúkov z papiera;

Popri uvedených kompetenciách sa u detí rozvíjajú aj nasledujúce oblasti:

  • esteticko­‑výchovná oblasť: kresba na základe prečítaného príbehu;
  • telovýchovná športová oblasť: beh, koordinácia spoločného pohybu.

Cieľ: multiplicitný: aktívne a spoločne sa zabaviť a rekreovať pohybom v príbehu s dramatickou zápletkou, rozvoj spolupráce.

Pozn.: Ide o príležitostnú aktivitu, odohrávajúcu sa v dvoch prostrediach, vo viacerých fázach – z odpočinkovej činnosti v triede (čítanie príbehu, kreslenie, tvorba rekvizít) prechádza plynule do exteriéru školského dvora (pohybová aktivita).

Obsah: pohybová hra s dramatickou zápletkou príbehu o hrdinoch stredozemných morí, ktorí sa napriek pirátskej hrozbe vydávali na cesty po moriach, udržiavali kontakty s inými kultúrami a zachraňovali zajatcov, príp. podľa okolností môže ísť o revidovaný príbeh o Petrovi Panovi.

Deti (žiaci 2. roč.) „ohrozované“ pirátmi (žiaci 4. roč.) sa ako moreplavci pohybujú, pobehujú po určenom priestore na školskom dvore a hľadajú jednotlivých stroskotancov (bábiky rozmiestnené na rôznych miestach dvora). V každej bábike je ukrytý krátky odkaz. Väčšinou ide o nejaké prosociálne heslo (napr. „Priateľstvo jedného múdreho je lepšie než priateľstvo všetkých nerozumných.“ – je vhodné zaradiť také citácie, ktoré obsahujú slovo rozširujúce bežnú slovnú zásobu). Ten odkaz sa musí moreplavec naučiť naspamäť a povedať ho v presnom znení Kapitánovi (vychovávateľ/­‑ka). Kapitán si stroskotanca (bábiku) prevezme a heslo zapíše. Ak heslo nepovedal námorník správne, musí sa vrátiť k bábike a zopakovať si ho. Medzitým moreplavcov „ohrozujú“ piráti, ktorí ich môžu za určitých podmienok chytiť: ak sa nedržia dvaja spolu za ruku. Ak sa za ruku dvojica námorníkov drží, sú silnejší ako pirát a môžu ho zahnať. Ak sa piráti spoja do dvojice, námorníci potrebujú vytvoriť štvoricu atď. (vždy dvojnásobok). Zajatý moreplavec dostane nejakú jednoduchú úlohu, aby sa „dopracoval“ na slobodu (napr. prebehnúť jedno kolo okolo ihriska). Keď budú mať moreplavci všetky heslá skompletizované, stroskotanci sú zachránení a dobro víťazí. Následne sa môžu krátko všetci porozprávať o význame spolupráce, o priateľstve a s ním spojených prosociálnych hodnotách.

Procesuálna stránka aktivity:

1. fáza – motivácia: 
Motivačných vkladov bude viac – pre chlapcov vo veku 10 – 11 rokov je zaujímavá samotná téma, dobrodružstvo a hrdinské príbehy (vzhľadom na vývinové obdobie latentnej sexuality je dobrodružstvo atraktívne aj pre dievčatá, ale je vhodné do príbehu zakomponovať aj feminínne prvky – napr. farbistý popis šiat hrdinov a hrdiniek a pod.). Na druhej strane záujem aj mladších detí (2. roč.) vzbudia vhodné rekvizity (meč), príp. prvky oblečenia vychovávateľa/­‑ky (páska cez oko a pod., odvaha k humoru a sebairónii).

V rámci odpočinkových činností, v atmosfére prvotného zaujatia bude vychovávateľ čítať príbeh zo života pirátov a hrdinov, ktorí napriek pirátskym hrozbám mali odvahu vyplávať na more a tak získavali uznanie a priateľov (vyššie avizovaný príbeh Peter Pan, príp. vlastná tvorivá modifikácia). (Metóda kognitívnej senzibilizácie.)

2. fáza – príprava (je prirodzenou súčasťou odpočinkových činností): 
Mladšie deti (2. roč.) môžu nakresliť tematickú kresbu, zatiaľ čo starší si môžu vyrobiť z dodaných materiálov pirátske klobúky (vychovávateľ demonštruje postup, no z hľadiska aktivity žiakov pôjde o metódu samostatnej práce a praktickej práce, vychovávateľ však nemusí naliehať na samostatnosť a práca môže prejsť aj do kooperácie dvojíc, či trojíc).

3. fáza – vysvetlenie pravidiel a samotná aktivita (prebieha vonku): 
Vychovávateľ/­‑ka na školskom dvore vopred umiestni viacero figurín – bábik (na strom, na lavičku, na preliezku a pod.), v ktorých ukryje papierik s odkazom (viď popis obsahovej stránky aktivity).

Rozdelí deti do dvoch skupín. Staršie hrajú rolu pirátov (označení klobúkmi), mladšie rolu námorníkov. Vysvetlí pravidlá (viď popis obsahovej stránky aktivity), vymedzí štartové územie pirátov a spustí hru. Animuje ju tak, aby v nej udržal dramatický alebo humorný náboj (podľa typu dynamiky skupiny a aktuálneho vývoja situácie) – komentuje jednotlivé výkony, povzbudzuje, humorne provokuje, čiastočne radí, je emocionálne zúčastnený (na úspech a zvýraznenie výchovného zámeru je tu metóda animácie kľúčová).

4. fáza – vyhodnotenie: 
Po úspešnom „vyslobodení všetkých stroskotancov“ vyzve vychovávateľ/­‑ka deti, aby si na chvíľu sadli okolo neho a iniciuje diskusiu na tému priateľstva a spolupráce (aj na základe skúseností z práve realizovanej hry), príp. dovysvetľuje slová a význam jednotlivých citátov (z hľadiska fáz výchovného pôsobenia ide už o fixačnú metódu). Aby metóda diskusie bola účinná, treba mať vopred pološtruktúrovaný jej priebeh. Vyzdvihne predovšetkým tie typy správania a riešenia situácií, ktoré boli založené na spolupráci. Nakoniec poukáže na niekoho, kto práve v triede v ten deň chýba a vyzve deti k tomu, aby sa zamysleli, čo by ho potešilo, pokúsi sa to konkretizovať a poveriť konkrétneho človeka alebo viacerých k reálnej akcii. Vychovávateľ nemusí násilne zaradiť metódy odmeňovania, ide predovšetkým o hru a tá je ako taká odmenou. Naopak nadbytočné odmeňovanie by znížilo samotnú hodnotu spolupráce a zamerania sa na druhého.

SWOT analýza: (autor metodického námetu sa musí zamerať na konkrétnu školu a triednu skupinu, v ktorej sa aktivita môže realizovať, napr. pozri nižšie)

  • S – silný námet, vhodný pre danú vekovú skupinu. Dobrý príbeh a detailné rekvizity, prirodzený záujem o tému a aktivitu. Vhodný a zaujímavý priestor školského dvora. Otvorenosť riaditeľa pre kreatívne alternatívne spôsoby trávenia voľného času detí v škole.
  • W – možná nekompatibilita skupiny (deti majú rôzne záujmy), nedostatočné technické zázemie a materiálové vybavenie pre ŠKD, staršia konzervatívna kolegyňa, ktorá má zaužívaný pasívny prístup k organizovaniu času a činností pre deti v ŠKD.
  • O – možnosť spolupráce s kreatívnym kolegom, možnosť zapojenia sa do výziev MŠ SR na získanie finančných prostriedkov pre kreatívne programy.
  • T – možné zlé poveternostné podmienky, možný konflikt záujmov o priestor s inými triedami, zlá vstupná atmosféra (po ťažkom teste a pod.).

Povinná literatúra

  • Kol. autorov: Tvorba výchovných programov v školských zariadeniach. ŠPÚ, Bratislava, 2009. Dostupné na: http://​www.​minedu.​sk/​data/​USERDATA/​RegionalneSkolstvo/​PredskolskaV/​20090601_​Tvorba_​vychovnych_​programov.​pdf ikonahttps://​www.​minedu.​sk/​data/​att/​4107.​pdf otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz) 613,21 kB (598,83 KiB), 7. 11. 2012.
  • Kratochvílová, E.: Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v pedagogickej teórii a v praxi. Bratislava : Univerzita Komenského, 2004, 308 s. ISBN 80­‑223­‑1930­‑9.

Odporúčaná literatúra

  • Činčera, J.: Práce s hrou: pro profesionály. 1. vyd. Praha : Grada, 2007. 116 s. ISBN 978­‑80­‑247­‑1974­‑0.
  • Franc, D. – Zounková, D. – Martin, A.: Učení zážitkem a hrou: praktická příručka instruktora. Brno : Computer Press, a. s., 2007. 207 s. ISBN 978­‑80­‑251­‑1701­‑9.
  • Hanuš, R. – Chytilová, L.: Zážitkově pedagogické učení. Praha : Grada, 2009. 192 s. ISBN 978­‑80­‑247­‑2816­‑2.
  • Šimanovský, Z.: Hry pro zvládání agresivity a neklidu. 2. vyd. Praha : Portál, 2008. 176 s. ISBN 978­‑80­‑7367­‑426­‑7.
  • Zounková, D. et al.: Zlatý fond her III. 1. vyd. Praha : Portál, 2007. 152 s. ISBN 978­‑80­‑7367­‑198­‑3.

 

29. 2. 2016 Trnava