• Slovenčina
  • English
Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Dátum: 7. 3. 2012, pred niekoľkými rokmi, aktualizované: 22. 12. 2018, predminulý rok

  1. Miesto etiky v rámci filozofických vied a v spoločnosti 
    Etymológia pojmov éthos, mos, mravnosť, morálka. Etika ako filozofická veda. Zlaté pravidlo etiky. Základné pojmy etiky: Základná (všeobecná) a špeciálna etika – odlíšenie a vzájomný vzťah. Filozofická etika a morálna teológia – odlíšenie a vzájomný vzťah. Druhy etického uvažovania – etické systémy (eudaimonická etika, normatívna etika, deontologická etika, legalistická etika, relativistická etika, konzekvencionalistická etika, individualistické etiky). Základné pojmy v etike: sociálnosť, étos, axiológia, princípy a normy. Rozlíšenie: etika jednotlivca, profesionálna etika; sociálna etika; etika v ekonomike; zdravotnícka etika, politická etika a pod. Aktuálnosť etiky dnes. Etika v pedagogickom procese – etika ako vyučovací predmet.
  2. Základné pramene a kategórie filozofického myslenia 
    Filozofia ako cesta k zmyslu. Situácie zrodu filozofovania. Filozofia a samozrejmosť. Filozofia ako univerzálna veda. Vzťah filozofie a špeciálnych vied. Filozofia bytia: základné vlastnosti a princípy bytia. Filozofia poznania: rôzne koncepcie pravdy. Pojem, súd, úsudok. Logické postupy. Filozofia a otázka transcendentna.
  3. Dejiny etiky – antika 
    Mýtické obdobie, vzťah mýthos – logos, predfilozofické vnímanie morálky, vznik filozofie, antropologický obrat: sofisti a etický relativizmus (Protagoras, Gorgias), Sokrates a jeho metóda (irónia a maieutika, absolútna hodnota dobra, daimonion), Platón a jeho antropologická koncepcia morálky (ontologické ukotvenie dobra, hierarchia dobra, cnosti, starostlivosť o dušu), Aristoteles a etika ako systematická veda (Etika Nikomachova, blaženosť ako cieľ ľudského konania, definícia cnosti, sociálna etika), helenistické obdobie – stoici, epikurejci, skeptici.
  4. Dejiny etiky – stredovek 
    Hebrejsko­‑kresťanská tradícia predstáv o človeku a dobrom konaní. Stretnutie biblického myslenia s gréckym filozofickým uvažovaním. Raná patristika, pojem osoba; Augustinus Aurelius a tzv. druhý antropologický obrat, Augustínove východiská etiky (subjektívny aspekt morálky, slobodná vôľa). Scholastika, aristotelizmus Tomáša Akvinského, chápanie cností a pojem prirodzeného zákona. Situácia kultúry a myslenia na konci stredoveku, s ohľadom na posuny v oblasti etiky.
  5. Dejiny etiky – novovek I. 
    Zmena obrazu sveta (Koperníkov model vesmíru), objavovanie sveta: humanizmus, renesancia a osvietenstvo. Renesančné sociálno­‑etické koncepcie (N. Machiavelli, T. Hobbes, utopisti), osvietenecké teórie (J. J. Rousseau, B. B. Spinoza, J. Locke). Obrat k subjektu (Descartes – Cogito, ergo sum), problematika subjekt­‑objektového rozštiepenia v pohľade na svet a človeka. Nemecká novoveká etika (18. – 19.stor.): I. Kant (kategorický imperatív, etika povinnosti), idealizmus (Hegel: človek ako čistá rozumová bytosť, absolútny duch). Utilitarizmus a jeho kritika (J. Bentham, J. S. Mill).
  6. Dejiny etiky – novovek II. (19. – 20. stor.) 
    A. Schopenhauer a F. Nietzsche (etický voluntarizmus), L. Feuerbach a K. Marx (etický sociologizmus a kolektívny princíp), S. Freud (psychologický determinizmus v etike). Etika 20. storočia: S. Kierkegaard a existencializmus: náuka o troch štádiách, základné rysy existencialistickej etiky, M. Heidegger (individuálna autenticita, byť­‑k­‑smrti), J. P. Sartre (situačná etika, apriori individuálnej slobody), G. Marcel (etika interpersonálneho vzťahu, pojem tajomstva). A. Comte a pozitivizmus vo vzťahu k morálke. Personalizmus: filozofia dialógu, osoba medzi individualizmom a kolektivizmom, transcendentný princíp Ty.
  7. Antropologické východiská etiky 
    Antropológia ako veda o človeku – etymológia a pojem. Prehľad vied o človeku (antropológia biologická, kultúrna, sociálna, filozofická a pod.). Ontogenéza z filozoficko­‑antropologického hľadiska (morfogénne faktory, priebeh života). Duša a telo – filozofické a psychologické riešenia; psychosomatika a somatopsychika. Duch – pojem a atribúty. Integrálna koncepcia človeka.
  8. Personalistická koncepcia človeka 
    Pojem osoba a atribúty osoby (jedinečnosť, dôstojnosť, sloboda, zodpovednosť, autonómia, vedomie, svedomie, sebatranscendencia). Dejiny pojmu osoba (etymológia a významy). Vymedzenie pojmu osoba. Štruktúra osoby (vertikálny a horizontálny model). Dôstojnosť osoby a personálny princíp. Antropologické paradigmy.
  9. Sociálne aspekty antropológie a etiky 
    Človek ako spoločenský tvor. Termín sociálnosť. Štruktúra sociálneho vzťahu: JA – TY – MY. Teoretické východiská interpersonality a komunikácie. Základné princípy sociálnej etiky (princíp solidarity, princíp spoločného dobra, princíp subsidiarity). Spoločenské štruktúry a inštitúcie – rodina, národ, štát, škola a pod. Spravodlivosť ako sociálna cnosť, druhy spravodlivosti. Vzťah etiky a zákonodarstva. Politický rozmer etiky. O totalitarizme a občianskej slobode. Demokracia: úrovne chápania, formy, štruktúra. Jednotlivec ako hlavný subjekt politiky. Verejná mienka: charakteristika, obsah, faktory. Kritický zmysel. Masová kultúra, jej dopady a výzvy.
  10. Sloboda a zodpovednosť 
    Vzťah slobody a limitovanosti. Sloboda­‑od, sloboda­‑pre, sloboda­‑k. Deterministické teórie a ich obmedzenosť: sociologizmus, psychologizmus, biologizmus. Súčasné podoby neslobody, utilitarizmus, hedonizmus a konzumizmus. Vymedzenie zodpovednosti. Vzťah slobody a zodpovednosti. Osobná a spoločenská zodpovednosť.
  11. Štruktúra ľudského činu; svedomie 
    Actus humanusactus hominis rozlíšenie. Štruktúra actus humanus: úmysel, rozvažovanie, súhlas, voľba. Usporiadanie činu a cnosť múdrosť. Svedomie – definovanie; formovanie svedomia. Jednota procesu poznať – milovať (univerzálne atribúty bytia: verum, bonum, pulchrum ako cieľové hodnoty konania). Kreativita v morálnom konaní človeka. Konsenzus a kompromis – rozlíšenie.
  12. Základné princípy v etike 
    Vysvetlenie pojmov princíp, norma, zásada, paradigma. Normativita etiky a situovanosť mravného konania. Subjektívny a objektívny rozmer etickej reflexie. Deontológia. Prirodzený zákon. Morálka a právo. Práva a povinnosti. Delenie princípov. Univerzálne princípy a normy (princíp úcty voči životu ako takému, personálny princíp, princíp rovnosti všetkých ľudí); sociálnoetické princípy (vymenovať); bioetické princípy (vymenovať). Axiológia, delenie hodnôt. Vertikálne a horizontálne usporiadanie hodnôt a vzťahov.
  13. Etika cnosti uprostred základných etických teórií 
    Čo je dobro, dobro a zlo. Druhy dobier. Teleologický aspekt ľudského konania. Ciele a prostriedky. Zmysel života, šťastie, blaženosť. Etické teórie z hľadiska sledovaných dobier (cieľov) konania a prostriedkov (spôsobov dosahovania cieľov): hedonická etika, utilitaristická etika, etika povinnosti, deterministické etiky (sociologizmus, psychologizmus, voluntarizmus, biologizmus), etika cnosti. Kritické hodnotenie silných a slabých miest.
  14. Aretológia. Vymedzenie cnosti a základné cnosti 
    Čo je to cnosť. Klasifikácia cností. Osobná a spoločenská hodnota cností. Múdrosť a rozvážnosť. Statočnosť a trpezlivosť. Miernosť a zdržanlivosť. Spravodlivosť a milosrdenstvo. Ďalšie cnosti. Pedagogické implikácie aretológie a etiky cnosti.
  15. Etika a teória prosociálnosti 
    Pojem prosociálnosť a príbuzné pojmy (altruizmus, obeta, pomáhajúce správanie). Filozofické zdôvodňovania altruizmu a pomoci (podľa Aristotela a etiky cnosti, etiky starostlivosti, etiky dialógu). Základné teórie zdôvodňovania vzťahového charakteru človeka (biologické: Lorenz, Dawkins, Freud, Bowlby, teórie sociálneho učenia: Bandura; sebatranscendencia: Frankl). Horizontálne a vertikálne členenie prosociálneho správania (Roche Olivar, Carlo & Randall). Prosociálne morálne uvažovanie (Eisenbergová a kol.).
  16. Matrimoniológia 
    Hlavní predstavitelia ovplyvňujúci vývoj vedného odboru matrimoniológie. Antropologické a xenologické aspekty vzťahu muža a ženy. Charakteristika základných termínov: matrimonium, notitia, sponsus, coniugium. Kohabitácia, voľné zväzky, alternatívne formy spolužitia muža a ženy. Výber a voľba partnera – homogamia, heterogamia, endogamia, exogamia; incest; predpoklady vstupu do manželstva, prekážky uzavretia manželstva. Typológia manželstva podľa I. Cubera, P. Harroffa a Kępińského. Spirituálny a sakrálny rozmer manželstva, manželská komplementarita. Význam manželstva pre stabilitu rodín a výchovného prostredia.
  17. Familiológia a gamológia 
    Charakteristika východiskových pojmov: rodina, pokrvenstvo, príbuzenstvo, založenie rodiny, orientačné rodiny a manželská rodina, rodové línie a siete – matrilinearita, patrilinearita; príbuzenstvo, klan; etapy rodinného života. Rozvíjanie interpersonálnych vzťahov a utváranie spoločenstiev, filiácia, aliancia, adopcia, germanita. Xenologická, axiologická a noetická dimenzia vzťahu, afiliácia, akceptácia a sociabilita. Človek ako tvor lásky a vzťahov. Rodina ako „communio“ a jeho význam pre zdravý vývin dieťaťa. Monogamia ako základný pilier rodiny. Súčasné trendy v západnej civilizácii – polygamia, polyamoria a ich vplyv na vnímanie rodiny. Demografia, vybrané demografické pojmy, súčasné demografické trendy v SR.
  18. Dejiny manželstva a sexuológia 
    Historická genéza manželstva v priebehu dejín. Antické Grécko, Rím, stredovek, hebrejské a kresťanské vnímanie manželstva. Vybrané problémy manželstva v postmoderne. Sexuológia ako antropologická veda, pojem sexualita, sexuálna morfológia, sexuálna diferenciácia, fyziológia sexuality, sexuálna identifikácia a orientácia. Normalita a patológia sexuality. Sexuálne dysfunkcie a deviácie. Riziká predčasných intímnych vzťahov, promiskuita. Sexualita a harmonický vývoj partnerských vzťahov v manželstve.
  19. Bioetika v kontexte aplikovanej etiky 
    Bioetika – okolnosti jej vzniku; definície, širšie a užšie vymedzenie; metóda a predmet bioetiky; status bioetiky medzi vedami, význam bioetiky. Vzťah bioetiky a aplikovanej etiky. História vzniku bioetiky, jej zakladatelia (V. R. Potter, A. Hellegers, D. Callahan, W. Gaylin); problémy, ktoré viedli k zrodu bioetiky. Vzťah bioetiky a etiky – druhy normatívnych etík pri riešení bioetických otázok (deontologická etika, konzekvencionalistcká etika, etika cnosti, etika ľudských práv, prípadová etika, teologická etika), ich výhody a nevýhody. Etické modely v bioetike: liberálno­‑radikálny model, evolucionistický model, utilitaristický model, kazuistiký model, ich charakteristika a kritika. Princípový model bioetiky (Childress a Beauchamp, prima facie princípy) a ontologický personalizmus v bioetike, podobnosti a rozdiely. Dôležitosť antropologických východísk (ontologická koncepcia a funkcionalisticko­‑aktualistická koncepcia). Bytie a dôstojnosť ľudského jedinca. Základné (bio)etické princípy (princíp úcty k ľudskému životu, , princíp totality a integrity, princíp slobody a zodpovednosti, princíp sociálnosti a subsidiarity, princíp dvojitého účinku). Bioetické pracoviská vo svete a na Slovensku. Defilé bioetických problémov.
  20. Etické otázky spojené so začiatkom individuálneho ľudského života 
    Kritériá živej bytosti. Odpoveď prírodných vied na otázku začiatku ľudského života. Ontologický a morálny status ľudského embrya. Začiatok individuálneho ľudského života hodného ochrany ako filozoficko­‑etický problém; problém definovania osoby: ontologická koncepcia a koncepcia empirického funkcionalizmu; teórie odsúvajúce začiatok života človeka ako osoby (teória sebauvedomenia, teória schopnosti vnímania, teória viability, teória similarity, teória narodenia); problém animácie; problém pre­‑embrya. Morálne dilemy: kontrola počatia a plodnosti (hormonálna antikoncepcia, umelé oplodnenie); výskumy na embryách (pluripotentné kmeňové bunky); potraty. Teórie abortov. Dôsledky interrupcie na zdravie a ďalší vývin vzťahov u mladistvých.
  21. Etické aspekty biotechnológií a génového inžinierstva 
    Biotechnológie a génové technológie. Vysvetlenie základných pojmov: genóm, chromozóm, DNA, gén. Možnosti génových manipulácií u človeka – génová diagnostika a terapia. Pozitívna a negatívna eugenika. Morálne dilemy: predimplantačná diagnostika, klonovanie. Biotechnológie v nehumánnej oblasti: geneticky modifikované organizmy (podstata GMO, príčiny modifikácie, riziká). Uplatnenie princípu opatrnosti. Etika zodpovednosti za budúce generácie (H. Jonas).
  22. Etické aspekty zdravia, choroby, starnutia a zomierania 
    Človek medzi zdravím a chorobou – koncepcie zdravia. Choroba, utrpenie a jeho zmysel. Vzťah pacient – zdravotník (rešpektovanie autonómie, informovaný súhlas, komunikácia pravdy, ochrana súkromia). Hodnota zdravia a patologické závislosti, integrácia preventívnych programov do etickej výchovy. Etické aspekty staroby – starnutie a staroba, ageizmus, spolužitie generácií. Tanatológia ako náuka o umieraní a smrti. Štádiá umierania. Terminálne chorý pacient. Kritériá určenia smrti v minulosti a v súčasnosti, mozgová smrť. Transplantácie z mŕtvych darcov. Eutanázia a jej definovanie, formulovanie morálnych problémov a ich etické hodnotenie. Možnosti zneužitia legalizovanej eutanázie – od humánnej k prospešnej a eugenickej eutanázii. Paliatívna starostlivosť ako alternatívna reakcia na súcit s trpiacim.
  23. Environmentálna etika 
    Vymedzenie pojmov – príroda, biosféra, ekológia, environmentálna etika, environmentálna filozofia. Eko­‑problém a jeho podstata. Prístupy v environmentálnej etike: antropocentrický, biocentrický (P. Taylor), ekocentrický (A. Leopold), holistický. Hlbinná (A. Naess) a plytká ekológia. Etika nadvlády človeka vs. etika úcty k životu (A. Schweitzer). Globálna kríza životného prostredia (deštruktívne faktory a účinky ľudskej činnosti) a možnosti jej riešenia. Ekologická stopa. Ohrozenie a ochrana biodiverzity. Status zvieraťa. Historický prehľad formovania vzťahu človeka k zvieratám. Okruhy problémov – veľkochovy, zvieratá ako výskumné nástroje, zvieratá v zábavnom priemysle… Ochrana zvierat vs. ochrana ľudských záujmov. Argument „druhizmu“ („speciesizmu“). Práva zvieratám a ich kritika (P. Singer, T. Regan). Narastajúca konzumácia mäsa ako ekologický problém.
  Trnava, 20. 12. 2018