• Slovenčina
  • English
Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

 Zoznam príbehov absolventov  « Mgr. Jana Ježíková  |  Dr. Mgr. et Mgr. Iveta Gaspareczová » 

Dátum: 5. 11. 2015, pred štyrmi rokmi, dátum zverejnenia tohto článku bol určený podľa dátumu úpravy fotografie.

obrázok

Počas štúdia v študijnom programe sociálna pedagogika a vychovávateľstvo som bola dobrovoľníčkou v Občianskom združení Úsmev ako dar, vďaka ktorému som získala skúsenosti s prácou s deťmi žijúcimi v detských domovoch. Dobrovoľníctvo bolo pre mňa super štartom do praxe a zároveň veľkou výhodou pri hľadaní zamestnania.

Po skončení štúdia som sa zamestnala ako výchovná pracovníčka v Nízkoprahovom intervenčnom centre zriadenom v rámci neziskovej organizácie Centrum Slniečko v Nitre. Cieľovou skupinou centra boli rodiny s deťmi ohrozené sociálnym vylúčením s obmedzenou schopnosťou sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Mojou náplňou práce bola realizácia voľnočasových aktivít s deťmi, príprava na školské vyučovanie a rozvíjanie počítačových zručností. Čiastočne som však pracovala aj s dospelou klientelou – rozvíjanie počítačových zručností, pomoc pri hľadaní zamestnania a pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí.

Prácu v Nízkoprahovom centre som zbožňovala, nebola stereotypná, bola akčná, dynamická, plná vtipných situácií, skrátka práca s mojimi čokoládovými deťmi. S dospelými klientmi to až taká zábava nebola, niekedy som musela riešiť naozaj nepríjemné situácie, slovné útoky, nezmyselné vojny. V konečnom dôsledku som sa však vďaka tomuto všetkému, príjemnému aj nepríjemnému, veľa naučila. Navždy to bude moja prvá práca, moja srdcová záležitosť.

Po práci v Nízkoprahu som cez OZ Keric pôsobila tri mesiace v Ugande ako dobrovoľníčka v škole, kde som pomáhala s výučbou, realizovala som voľnočasové aktivity pre deti a pripravovala pre ne interaktívne hodiny so zameraním na rôzne témy, napr. zdravie a hygiena, emócie, Slovensko a pod.

Po návrate na Slovensko som sa vrátila do Slniečka a zamestnala som sa ako preventistka. Mojou náplňou práce je príprava a realizácia prevenčného programu v školách, v komunitných centrách, v CVČ a pod. Program je zameraný na prevenciu násilia, ale tiež na posilňovanie vzťahov v skupine a na rozvíjanie tolerancie. Celý program je realizovaný zážitkovou formou. S deťmi a mladými sa hráme, rozprávame, a tak sa navzájom od seba veľa učíme.

Našťastie je to znova práca, ktorá je akčná, v každej triede výnimočná. Niekedy príjemne vyčerpávajúca, keď sú decká nabudené, niekedy náročná, keď už nevidím spôsob, ako ich zaujať/motivovať a niekedy frustrujúca, keď si uvedomím, že prevencia v škole, posilňovanie vzťahov a riešenie konfliktov bez bitky je jedna vec a výchova dieťaťa v rodine, kde sa problémy riešia krikom a bitkou, je vec druhá.

Každopádne ma však každá jedna skúsenosť zo školy „núti“ pracovať na sebe, zlepšovať sa, získavať nové informácie. Okrem práce „na sebe“ sa na školeniach v rámci Slniečka neustále vzdelávam, predovšetkým v oblasti syndrómu CAN a CSA.