• Slovenčina
  • English
Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

 Zoznam príbehov absolventov  « Mgr. Silvia Neslušanová, PhD.  |  Mgr. Věra Tepličková » 

Dátum: 25. 9. 2015, pred štyrmi rokmi, dátum zverejnenia tohto článku bol určený podľa dátumu úpravy fotografie.

obrázok

Tie dnešné deti sú… pojašené, neposedné, hlučné, odvrávajúce, otravujúce a nevydržia sa hrať chvíľu sami… alebo: „Tie dnešné deti sú plné energie, úžasne tvorivé s chuťou neustále niečo objavovať, deliť sa s nami o ich pocity, so schopnosťou utvárať si vlastné názory a postoje zamýšľajúc sa nad budúcnosťou, a navyše sú často o krok vpred…“

Človek by si myslel, že sme tu preto, aby sme vychovávali deti… pritom sa ale veľmi málo rozumných ľudí zamýšľa nad tým, že práve deti sú tými, ktorí nás učia… ako byť trpezlivými, dôslednými a milujúcimi zároveň.

Tieto myšlienky ma sprevádzali počas štúdia na Trnavskej univerzite, ktoré som sa uslilovala neustále dopĺňať praktickými skúsenosťami s dobrovoľníckou činnosťou. Vďaka OZ Úsmev ako dar som mala možnosť dopĺňať svoje študijné vedomosti praxou. Ako dobrovoľníčka som sa venovala práci s deťmi v krízovom stredisku, a počas tohto obdobia som nazbierala množstvo drahocenných skúseností, ktoré ma veľa naučili. Predovšetkým som si uvedomila, že všetky deti majú právo na lásku, výchovu, vzdelanie či Váš (ako sa v súčasnosti hovorí „drahocenný“) čas. Zároveň som sa usilovala získavať neustále nové vedomosti, preto som sa zúčastňovala kurzov či školení a zároveň v magisterskom stupni začala študovať doplňujúce štúdium špeciálnej pedagogiky (UK BA).

Práve preto som počas záverečného ročníka (kedy som sa už v Trnave zdržiavala menej) začala hľadať ďalšie miesto, ktoré by ma v živote posunulo vpred. Našla som OZ Autis, ktoré založilo v Soblahove Trenčianske autistické centrum (škôlku). Tu sa začala opäť moja nová éra dobrovoľníckej činnosti, ktorá v krátkom čase „postúpila“ na pozíciu špeciálneho pedagóga v tomto centre. V čase písania týchto riadkov (september 2015) sa tomuto združeniu podaril pilotný projekt otvorenia Súkromnej základnej školy pre deti s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami, na ktorom som účastná ako triedna učiteľka prvého ročníka.

Touto cestou by som chcela motivovať všetkých študentov k tomu, aby sa neustále popri štúdiu zaoberali aj samotnou praxou. Dobrovoľníctvo bolo v mojom prípade smer, ktorý mi v živote ukázal, ako veľa lásky sa dá rozdať, pričom sa jej zároveň veľa vráti späť…