• Slovenčina
  • English
Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

 Zoznam príbehov absolventov  « Mgr. Zuzana Ďurišová  |  Mgr. Veronika Mosnárová » 

Dátum: 20. 11. 2015, pred štyrmi rokmi, dátum zverejnenia tohto článku bol určený podľa dátumu úpravy fotografie.

obrázok

Moja cesta pedagóga (za ktorého sa srdcom i dušou považujem) bola ako tomu hovorím ja kľukatá. Už od detstva som túžila pracovať s deťmi, ovplyvňovať ich názory, hodnoty.

Môj profesijný život sa však vyvíjal diametrálne odlišne, ako som si to pôvodne predstavovala a bez toho, aby som to dokázala ovplyvniť. Najprv som absolvovala ekonomickú strednú školu a po niekoľkých rokoch praxe v tomto odbore aj štúdium práva na Právnickej fakulty UK, kde som ukončila aj postgraduálne štúdium s názvom dizertačnej práce: Mimoriadne opravné prostriedky – dôraz na dovolanie a jeho porovnávanie so sťažnosťou pre porušenie zákona.

Po skončení práva som ďalej študovala reformovanú teológiu – katechetiku na TIJC a následne po vykonaní advokátskych skúšok som paralelne vykonávala samostatnú advokátsku prax a pôsobila popritom ako katechétka na základných a stredných školách cca osem rokov. Od roku 2002 som v trvalom pracovnom pomere neziskovej organizácie ako riaditeľka detského domova, ktorý táto organizácia prevádzkuje. Jeho riaditeľkou a aj jednou zo zakladateliek som však už od roku 1997.

V tomto detskom domove pracujem už viac ako pätnásť rokov spolu s manželom. Počas rokov práce s deťmi som si uvedomila, že táto práca si vyžaduje ďalšie vzdelávanie a zdokonaľovanie sa, preto som začala študovať na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v bakalárskom štúdiu (Ťažké životné situácie a ich ponímanie v puberte – bakalárska práca) a na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, na Katedre pedagogických štúdií v odbore pedagogika, študijný program sociálna pedagogika a vychovávateľstvo (Rozvíjanie interkultúrnych kompetencií sociálneho pedagóga – diplomová práca).

Paralelne s týmto štúdiom som absolvovala kvalifikačné štúdium špeciálnej pedagogiky v MPC v Bratislave (Špeciálna výchova hudbou u emocionálne a sociálne narušených detí v detskom domove). Popri svojej práci sa venujem aj iným činnostiam a som členkou v nasledujúcich organizáciách: Slovenská advokátska komora, FICE – Medzinárodná spoločnosť výchovných komunít, Misijná spoločnosť evanjelia Ježiša Krista, Združenie zástupcov neštátnych detských domovov.

Priebeh môjho štúdia a témy prác som vymenovala zámerne, pretože si myslím, že všetko, čo som sa naučila v rôznych sférach života, vo svojej pracovnej a riadiacej pozícii potrebujem a aj využívam. Počas plynutia rokov som pochopila, že nič som sa neučila zbytočne i keď sa to miestami zdalo inak a často som nechápala sled udalostí. Môže to byť povzbudením pre všetkých, ktorí sa k svojmu cieľu dopracovávajú ťažšie, a nie priamočiaro a možno si myslia, že niečo v ich živote sa stáva zbytočne a strácajú s tým čas. Verím tomu, že nič sa nedeje náhodou a všetko má svoj zmysel.

Môj sen stať sa pedagógom sa teda napokon splnil, i keď paradoxne som túto prácu najprv vykonávala intuitívne a následne vďaka štúdiu na VŠ som si doplnila aj teoretické vedomosti. Počas štúdia som si uvedomila, že sa vlastne učím o tom, čo aj v praxi robím. To ma utvrdilo v tom, že som na svojom mieste. Touto cestou chcem poďakovať Pedagogickej fakulte v Trnave, ktorá mi umožnila ďalej sa vedomostne i osobnostne rozvíjať a využívať v plnej miere svoje teoretické vedomosti aj v praxi. Každý jeden vyučovací predmet bol pre mňa prínosný a nakoniec akoby zapadol do mozaiky.

Svoje vzdelávanie som však neukončila absolvovaním VŠ, pretože by som si chcela v budúcnosti doplniť vedomosti v oblasti špeciálnej pedagogiky na úrovni VŠ, keďže pracujem s deťmi emocionálne a sociálne narušenými a s poruchami správania, pričom táto problematika je veľmi rôznorodá. Ďalej by som sa chcela ešte zdokonaliť v muzikoterapii, keďže sa od mladosti venujem hudbe a usilujem sa aj v tomto smere pôsobiť na deti a mládež. Vysokoškolské štúdium v Trnave mi v týchto oblastiach poskytlo pevný základ, na ktorom chcem ďalej stavať. V neposlednom rade do budúcnosti rada odovzdám svoje znalosti aj mladším generáciám, ak bude taká potreba aj zo strany praxe hlavne zo strany VŠ.

Na záver uvediem ešte svoje životné motto: „Neboj sa a nikdy sa nevzdávaj!“ Uvádzam ho z dôvodu, že môže pomôcť aj iným na ich ceste za svojím cieľom a snom, k čomu každému želám veľa síl, vytrvalosti a nádeje.