• Slovenčina
  • English
Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Dátum: 16. 4. 2019, tento rok

S hlbokým zármutkom oznamujeme, že vo veku 71 rokov nás navždy opustil kolega z Katedry nemeckého jazyka a literatúry doc. PhDr. Milan Žitný, CSc.

Milan Žitný bol rodákom z Krajného na Myjave. Po ukončení štúdia nemčiny a švédčiny na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1972 nastúpil do Ústavu svetovej literatúry a jazykov Slovenskej akadémie vied, kde sa venoval výskumu nemeckej a severskej literatúry a otázkam dejín a teórie prekladu. S Ústavom svetovej literatúry SAV bola jeho akademická kariéra spätá až do roku 2018. V rokoch 1994 – 1998 a 2004 – 2014 tiež pôsobil na Pedagogickej fakulte UK a v rokoch 1998 – 2003 ako lektor slovenského jazyka na Univerzite v Kolíne. Od roku 2014 bol členom Katedry nemeckého jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte Trnavskej Univerzity v Trnave. Milan Žitný bol autorom mnohých štúdií o nemeckej a severskej literatúre 18. až 20. storočia, ktoré vyšli doma ako aj v zahraničí. Jeho výskum severských literatúr vyústil do dvoch monografických štúdií: Severské literatúry v slovenskej kultúre (2012) a Súradnice severských literatúr (2013).

Okrem vedeckej činnosti bol Milan Žitný neobyčajne činným prekladateľom z nemčiny a zo severských jazykov. Úzko spolupracoval s časopisom Revue svetovej literatúry. Medzi jeho najvýznamnejšie preklady posledných rokov patria diela Franza Kafku Poviedky (2005) a Listy Milene (2008), H. Ch. Andersena Rozprávka môjho života bez príkras (2005) a Rozprávky (2008), či dielo Josteina Gaardera Vianočné mystérium (2012). V ostatných rokoch sa intenzívne venoval aj prekladu severskej drámy.

Významnou súčasťou jeho prekladateľskej práce boli filozofické a literárnovedné preklady. Slovenským čitateľom sprostredkoval výbery z diel Wilhelma Diltheya (Život a dejinné vedomie, 1980), J. W. Goetheho (O prírode a umení, 1982), z diel nemeckých romantikov (Nemeckí romantici, 1989) ako aj dielo Jürgena Habermasa K ústave Európy (2012). Osobitnú pozornosť venoval prácam dánskeho filozofa Sørena Kierkegaarda (Zvodcov denník, 2003; Bázeň a chvenie, 2005).

Za svoju prekladateľskú činnosť bol Milan Žitný viackrát ocenený. Prémiu Literárneho fondu získal za preklad Kafkových poviedok (2005), Cenu Zory Jesenskej za preklad Strindbergových komorných hier (Hry, 2002) a Cenu Mateja Bela za preklad Kierkegaardovho najznámejšieho filozofického spisu Buď – alebo (2007).

Milan Žitný bol výnimočným pedagógom. Nielen jeho kolegovia a kolegyne, ale aj študenti a študentky si cenili jeho vysokú odbornosť, rozsiahle vedomosti a priateľský prístup.

Česť jeho pamiatke!