• Slovenčina
  • English
Katedra anglického jazyka a literatúry
Katedra biológie
Katedra chémie
Katedra matematiky a informatiky
Katedra nemeckého jazyka a literatúry
Katedra pedagogických štúdií
Katedra pedagogiky výtvarného umenia
Katedra slovenského jazyka a literatúry
Katedra školskej pedagogiky

Stránka sa načítava, prosím čakajte…

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť matematika)

  • obhajoba záverečnej práce (predpokladá sa, že polovica študentov bude mať záverečnú prácu z matematiky a polovica z iného predmetu),
  • kolokviálna skúška z predmetov nosného jadra matematiky.

Okruhy otázok z matematiky na bakalárske štátne záverečné skúšky v akademickom roku 2016/2017

Matematická analýza

  1. Postupnosti a ich vlastnosti. 
    Definícia postupnosti, limita postupnosti, ohraničenosť, metódy výpočtu limity postupnosti, Eulerovo číslo.
  2. Funkcie a ich vlastnosti. 
    Definícia funkcie, definičný obor funkcie, obor hodnôt funkcie, graf funkcie, pojem inverznej funkcie, pojem ohraničenej funkcie, pojem monotónnosti funkcie.
  3. Elementárne funkcie a ich vlastnosti. 
    Základné pojmy najprv všeobecne – funkcia, definičný obor funkcie, obor hodnôt funkcie, pojem monotónnosti funkcie, pojem inverznej funkcie. Špeciálne: polynóm, racionálna funkcia, exponenciálna funkcia, logaritmická funkcia – definičný obor, obor hodnôt funkcie, graf funkcie, priebeh funkcie.
  4. Goniometrické funkcie a ich vlastnosti. 
    Základné pojmy najprv všeobecne – funkcia, definičný obor funkcie, obor hodnôt funkcie, pojem monotónnosti funkcie, pojem inverznej funkcie. Špeciálne: funkcie sin x, cos x, tg x, cot x – definičný obor, obor hodnôt funkcie, graf funkcie, priebeh funkcie.
  5. Inverzné trigonometrické funkcie a ich vlastnosti. 
    Základné pojmy najprv všeobecne – funkcia, definičný obor funkcie, obor hodnôt funkcie, pojem monotónnosti funkcie, pojem inverznej funkcie. Špeciálne: funkcie arcsin x, arccos x, arctg x, arccot x – ich definičný obor, obor hodnôt funkcie, graf funkcie, priebeh funkcie.
  6. Limita a spojitosť funkcie. 
    Heineho a Cauchyho definícia limity, limita vlastná a nevlastná, limita zľava a sprava, vlastnosti limít a ich výpočet. Spojitosť funkcie. Vlastnosti spojitých funkcií na uzavretých množinách.
  7. Derivácia funkcie a jej vlastnosti. 
    Definícia derivácie funkcie, derivácia zľava a sprava, geometrická interpretácia derivácie funkcie, základné vzorce na výpočet derivácií, vzťahy na výpočet súčtu, súčinu, a podielu derivácií, ich odvodenie.
  8. Derivácia funkcie a jej aplikácie. 
    Definícia derivácie funkcie, geometrická interpretácia derivácie funkcie, L’Hospitalovo pravidlo. Pojem asymptoty funkcie a jej výpočet.
  9. Derivácia funkcie a jej aplikácie pri zisťovaní priebehu funkcie. 
    Definícia derivácie funkcie, geometrická interpretácia derivácie funkcie, monotónnosť funkcie a jej vyšetrenie pomocou derivácie, lokálne extrémy funkcie, konvexnosť a konkávnosť.
  10. Neurčitý integrál. 
    Pojem primitívnej funkcie a neurčitého integrálu a jeho vlastnosti. Základné vzorce na výpočet integrálu. Základné metódy počítania neurčitých integrálov, substitučná metóda a metóda per partes.
  11. Určitý integrál. 
    Delenie intervalu, norma delenia, pojem integrálneho súčtu a Riemanovsky integrovateľnej funkcie. Newtonov­‑Leibnizov vzorec na výpočet integrálu.
  12. Určitý integrál a jeho aplikácie. 
    Základné vlastnosti určitého integrálu. Použitie určitého integrálu na výpočet obsahu plochy, výpočet objemu.
  13. Nekonečný číselný rad. 
    Konvergencia a divergencia radov. Nutná podmienka konvergencie radov. Nekonečný geometrický rad. Harmonický rad. Kritériá konvergencie radov.
  14. Nekonečný číselný rad. 
    Konvergencia a divergencia radov. Kritériá konvergencie radov. Rady so striedavými znamienkami. Absolútne a relatívne konvergentné rady.

Geometria

  1. Trojuholník a mnohouholník (rozdelenie trojuholníkov a štvoruholníkov, základné prvky a vlastnosti, pravidelné mnohouholníky)
  2. Zhodnosť a podobnosť trojuholníkov (základné pojmy, vety o zhodnosti a podobnosti)
  3. Kružnica a kruh (kružnica a priamka, dve kružnice, kružnica opísaná trojuholníku a vpísaná do trojuholníka a štvoruholníka, uhly v kružnici)
  4. Zhodnostné a podobnostné zobrazenia v rovine (definícia, typy týchto zobrazení a ich základné vlastnosti)
  5. Konštrukčné úlohy v rovine (podstata riešenia týchto úloh, metódy riešenia)
  6. Kužeľosečky (ohniskové definície a konštrukcia kužeľosečiek, odvodenie základných rovníc)
  7. Jednoduché geometrické telesá a mnohosteny (jednoduché telesá, konvexné a pravidelné mnohosteny, siete jednoduchých telies s výnimkou gule a pravidelných mnohostenov)
  8. Rovnobežné premietanie a voľné rovnobežné zobrazenie (definícia a základné vlastnosti, obraz rovinných útvarov a jednoduchých telies vo VRZ)
  9. Základy euklidovskej geometrie roviny a priestoru. Incidencia, vzájomná poloha priamok a rovín, rovnobežnosť – kritériá rovnobežnosti, základné vlastnosti. Kolmosť priamok a rovín, kritéria kolmosti, vzdialenosť a ohol priamok a rovín.
  10. Polohové vzťahy a konštrukčné polohové úlohy v priestore (základné úlohy na jednoduchých telesách s výnimkou gule, špeciálne na kocke) – syntetická metóda
  11. Metrické vzťahy a konštrukčné metrické úlohy v priestore (základné úlohy na hranoloch a ihlanoch, špeciálne na kocke) – syntetická metóda
  12. Lineárne podpriestory v priestore An, špeciálne pre = 2, 3 a ich analytické vyjadrenie (priamka, rovina a nadrovina)
  13. Vzájomná poloha dvoch lineárnych podpriestorov v An, špeciálne pre = 2, 3 – analytická metóda
  14. Vzdialenosť lineárnych podpriestorov v En, špeciálne pre = 2, 3 – analytická metóda
  15. Uhol dvoch lineárnych podpriestorov v En, špeciálne pre = 2, 3 – analytická metóda

Algebra

  1. Matice, operácie, inverzná matica, maticové rovnice.
  2. Determinant, vlastnosti, výpočet.
  3. Gausova eliminačná metóda, hodnosť matice, Frobeniova veta.
  4. Cramerova metóda a riešenie sústav použitím inverznej matice.
  5. Komplexné čísla, lineárna a kvadratická rovnica.
  6. Kubická a bikvadratická rovnica.
  7. Znižovanie stupňa rovnice, hľadanie racionálnych koreňov, Hornerova schéma.
  8. Recipročné rovnice.
  9. Relácia, ekvivalencia, rozklad množiny.
  10. Grupa, vlastnosti, príklady grúp.
  11. Okruh, vlastnosti, príklady okruhov.
  12. Podgrupa, podokruh, najmenšia podgrupa a podokruh.
  13. Obor integrity, teleso, pole.
  14. Polynóm a jeho korene. Korene polynómu nad poľami Q, R, C.
  15. Množina reálnych, racionálnych, desatinných, celých a prirodzených čísel a základné operácie na nich.

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť informatika)

  • rozprava a obhajoba záverečnej (bakalárskej) práce (predpokladá sa, že polovica študentov bude mať záverečnú prácu z informatiky a polovica z iného predmetu),
  • kolokviálna skúška z predmetov nosného jadra informatiky.

Charakter záverečných prác

Bakalárska práca je tematicky zameraná na odborný aspekt prislúchajúcich akademických predmetových špecializácií, pričom si študent volí jeden z predmetov svojej predmetovej špecializácie. V bakalárskej práci študent prezentuje spôsobilosť orientácie v prislúchajúcom odbore a schopnosť komplexného spracovania zvolenej odbornej témy.

Postup pri obhajobe bakalárskej práce (približne 15 minút):

  1. Študent predstaví svoju bakalársku prácu štátnicovej komisii pridŕžajúc sa nasledujúceho odporúčaného postupu (5 – 7 minút):
  • názov a cieľ bakalárskej práce,
  • metodika bakalárskej práce (spôsob dosahovania cieľov),
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje teoretickú zložku: opis riešeného problému a prístup k problému, závery vyplývajúce z riešenia problému,
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje empirickú zložku: ciele prieskumu, prieskumné otázky a výsledky prieskumu a ich interpretácia,
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje aplikačnú zložku: ciele a opis aplikácie, zhodnotenie (inovačného) prístupu v aplikácii, prípade predstavenie aplikácie ako softvérového produktu,
  • prínos bakalárskej práce (pre prax) a možnosti jej využitia.

Počas obhajob bude k dispozícii projektor a počítač na prezentovanie. Odporúčame prezentovať svoju bakalársku prácu so sprievodom PowerPointovej prezentácie, ktorej vypracovanie bude v súlade so zásadami tvorby prezentácií (jasná, stručná, heslovitá…).

  1. Potom prítomní vedúci a oponenti práce vlastnými slovami zhodnotia prácu a vyslovia svoje hodnotenie. Ak niektorý vedúci alebo oponent práce nie je prítomný, tak jeho posudok a hodnotenie prečíta tajomník štátnicovej komisie.
  2. Rozprava (5 – 7 minút):
  • študent odpovedá na otázky a pripomienky uvedené v posudkoch (môže ich mať pripravené na premietnutie v prezentácii za poďakovaním; podobne môže mať pripravené vizuálne podklady k odpovediam; samotná odpoveď nie je čítaná, je podaná vlastnými slovami, študent ňou zaujíma stanovisko a voľne argumentuje)
  • a na ďalšie doplňujúce otázky členov štátnicovej komisie.

Odporúčame, aby si študent k obhajobe bakalárskej práce vypracoval písomnú prípravu a nacvičil si ju pred zvoleným publikom. Na obhajobe študent hovorí voľne (nečíta z papiera) a presvedčivo prezentuje svoje výsledky.

Podobne, kandidát na bakalára si môže na štátnych skúškach vypracovať písomné odpovede na vylosované otázky (najlepšie len heslovité), ale nečíta text z prípravy – hovorí voľne.

Okruhy otázok na bakalárske štátne záverečné skúšky z predmetu informatika v akademickom roku 2016/2017

Časť algoritmy a programovanie

  1. Vymenujte a charakterizujte základné vlastnosti algoritmov. Uveďte príklady, kedy korektný algoritmus nemusí mať niektorú z uvedených vlastností.
  2. Aké základné spôsoby vyjadrovania algoritmov poznáte? Uveďte aspoň dva príklady ku slovnému, grafickému a programovému spôsobu vyjadrenia toho istého algoritmu.
  3. Vysvetlite nasledujúce termíny z oblasti programovania usporiadané do dvojíc a vysvetlite aký rozdiel je medzi jednotlivými termínmi v dvojici: definícia – deklarácia, operátor – operácia. Uveďte príklady.
  4. Vysvetlite nasledujúce termíny z oblasti programovania usporiadané do dvojíc a vysvetlite aký rozdiel je medzi jednotlivými termínmi v dvojici: premenná – konštanta, cyklus – vetvenie. Uveďte príklady.
  5. Kategorizujte operácie (a operátory) jazyka Java alebo Pascal. Pre každú skupinu operátorov uveďte príklad a vysvetlite účel operátorov kategorizovaných do jednotlivých skupín (účel skupiny, nie jednotlivých operátorov).
  6. Vysvetlite nasledujúce termíny z oblasti programovania a uveďte príklady v ľubovoľnom programovacom jazyku: blok/sekvencia, podmienené spracovanie, vetvenie. Vymenujte typy vetvení a vysvetlite rozdiely medzi nimi.
  7. Vysvetlite nasledujúce termíny z oblasti programovania a uveďte príklady v ľubovoľnom programovacom jazyku: výraz, príkaz, literál, cyklus. Vymenujte typy cyklov a vysvetlite rozdiely medzi nimi.
  8. Čo sú to primitívne údajové typy v programovacom jazyku Java? Vymenujte aspoň jeden údajový typ z každého druhu (kategórie) primitívnych údajových typov jazyka Java a každú kategóriu stručne charakterizujte. Uveďte objektové ekvivalenty primitívnych údajových typov v jazyku Java. Pri každom údajovom type uveďte jednoduchý príklad použitia.
  9. Čo sú to ordinálne údajové typy v programovacom jazyku Pascal? Vymenujte aspoň jeden údajový typ z každého druhu (kategórie) ordinálnych údajových typov jazyka Pascal a stručne ho charakterizujte. Pri každom údajovom type uveďte jednoduchý príklad použitia.
  10. Čo je to vnútorná reprezentácia údajového typu? Ako sú vnútorne reprezentované celočíselné, reálne a znakové údajové typy?
  11. Čo je to pole a ako ho definujeme? Stručne charakterizujte pole a vyjadrite základné rozdiely medzi poľom a dynamickým zoznamom vo zvolenom programovacom jazyku. Uveďte jednoduchý príklad na výpis všetkých prvkov poľa a opíšte ako by ste príklad rozšírili, keby ste potrebovali prehľadávať pole (napr. hľadať maximum).
  12. Čo je to dynamický zoznam a ako ho definujeme? (Pri opisovaní zoznamu v jazyku Java môžete použiť triedu z knižnice GRobot.) Uveďte jednoduchý príklad na výpis všetkých prvkov zoznamu a opíšte ako by ste príklad rozšírili, keby ste potrebovali prehľadávať zoznam (napr. hľadať minimum).
  13. Čo sú to udalosti pri programovaní a aký je ich účel? Ako funguje obsluha udalostí s podporou knižnice GRobot v jazyku Java? Uveďte príklad. Vymenujte základné udalosti, ktoré je možné s pomocou tejto knižnice obsluhovať, spresnite ich účel a uveďte jednoduché príklady použitia.
  14. Stručne charakterizujte termín triediaci algoritmus (význam termínu, účel algoritmu). Opíšte alebo uveďte praktický príklad na nasledujúce dva triediace algoritmy: bublinkové triedenie – buble sort a rýchle triedenie – quick sort. Porovnajte uvedené dva algoritmy.
  15. Stručne charakterizujte termín triediaci algoritmus (význam termínu, účel algoritmu). Opíšte alebo uveďte praktický príklad na nasledujúce dva triediace algoritmy: triedenie vkladaním – insertion sort a triedenie výberom – selection sort. Uveďte ich vlastnosti a porovnajte ich.
  16. Charakterizujte nasledujúce termíny OOP (objektovo orientovaného programovania): trieda, objekt, atribút (inštančná premenná) a metóda. Vysvetlite rozdiel medzi triedou a objektom (inštanciou). Opíšte účel atribútov a metód definovaných v rámci tried.
  17. Charakterizujte nasledujúce termíny štruktúrovaného (resp. procedurálneho) programovania: menný priestor, globálna premenná, lokálna premenná, procedúra a funkcia. Vysvetlite rozdiel medzi lokálnou a globálnou premennou. Stručne opíšte účel premenných a procedúr a funkcií definovaných (prípadne deklarovaných) v rámci ľubovoľného menného priestoru.
  18. Vysvetlite nasledujúce princípy OOP (objektovo orientovaného programovania): uzavretosť, dedičnosť a polymorfizmus (prekrývanie a preťažovanie).
  19. Vysvetlite nasledujúce termíny štruktúrovaného (resp. procedurálneho) programovania: blok, vetvenie a cyklus. Opíšte účel bloku a kde všade ho je potrebné (prípadne možné) použiť. Vymenujte druhy vetvení a cyklov a uveďte zásadné rozdiely medzi nimi.
  20. Vysvetlite rozdiel medzi triedou a inštanciou. Uveďte príklad vytvorenia inštancie v jazyku Java, vysvetlite význam termínu konštruktor a účel konštruktora. Čo je to rozhranie? Vysvetlite význam a účel rozhrania KreslenieTvaru definovaného v rámci knižnice GRobot.
  21. Aký je význam statických prvkov tried (atribútov i metód) v programovacom jazyku Java? Na čo slúžia v jazyku Java anonymné bloky tried (niekedy nazývané inicializačné) a metód? Stručne opíšte prácu so súbormi s podporou knižnice GRobot v jazyku Java.
  22. Čo sú to dynamické premenné? Aký je rozdiel medzi statickými a dynamickými premennými, resp. údajovými štruktúrami, ktoré sú založené na ich základe? Vymenujte a stručne opíšte základné štandardizované dynamické údajové štruktúry.

Odporúčané informačné zdroje

Papierové alebo off­‑line zdroje

  1. Poznámky a prezentácie z prednášok.

On­‑line zdroje

  1. The Java Tutorials otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz) 
    (neúplný preklad na: Java návody otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)),
  2. Primitive Data Types (The Java Tutorials) otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz) 
    (pozri aj: Základy programovania – 3. Operačná zložka otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)),
  3. Numbers and Strings (The Java Tutorials) otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz) 
    (Čísla a textové reťazce otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz) – pozor, neklikajte na odkazy „Čísla“ a „Textové reťazce“ v pravej centrálnej časti, sú nefunkčné),
  4. Základy programovania otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz),
  5. Dokumentácia skupiny tried grafického robota pre Javu – 2. prepracované vydanie otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz),
  6. Zbierka úloh v Jave otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz).
  7. Java – programovací jazyk pre pokročilých programátorov 
    + Java ako prvý programovací jazyk
     otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz)
    .

Časť databázové systémy a tvorba (didaktického) softvéru

  1. Vysvetlite architektúru ANSI/SPARC – opíšte jednotlivé podschémy tohto modelu.
  2. Čo sú to entitno­‑relačné modely? Definujte termíny entita, atribút, doména, relácia, kardinalita, primárny kľúč a uveďte aspoň jednu notáciu ER diagramov.
  3. Vysvetlite termín relačný údajový model a súvisiace termíny: relácia, relačná schéma, primárny kľúč… Aké sú výhody a problémy používania relačných údajový modelov?
  4. Akým spôsobom je vykonávaná transformácia logického modelu na fyzický model? Uveďte podstatu a zásady transformácie ER diagramov na relačné schémy, vysvetlite termíny: cudzí kľúč, silná a slabá entita.
  5. Akým spôsobom je vykonávaná transformácia logického modelu na fyzický model? Ako sú v tejto fáze návrhu reprezentované entity? Čo znamená povinné a nepovinné členstvo? Ako sú v tejto fáze návrhu reprezentované relačné vzťahy?
  6. Vysvetlite termín normalizácia relačných schém. Čo sú to normálové formy relácií? Aký je účel normalizácie? Definujte 1., 2., 3. a Boyce­‑Coddovu normálovú formu.
  7. Charakterizujte relačné jazyky. Aké sa používajú relačné a množinové operácie a operátory? Čo je to jazyk SQL? Podrobnejšie opíšte definičnú časť syntaxe jazyka SQL (vytváranie, modifikácia tabuliek a podobne).
  8. Charakterizujte relačné jazyky. Definujte jazyk SQL? Podrobnejšie opíšte údajovo – manipulačnú a riadiaco­‑príkazovú časť syntaxe jazyka SQL (vkladanie, odoberanie, modifikácia záznamov a podobne).
  9. Charakterizujte problematiku vývoja softvérových systémov. Čo je to softvérová kríza? Čo sprevádza problémy komunikácie – aká situácia vzniká pri nesprávnej komunikácii zákazníka so softvérovým inžinierom? Aký je vplyv chýb v procese vývoja softvéru?
  10. Charakterizujte vývoj softvérových systémov. Čo je to softvérové inžinierstvo? Opíšte životný cyklus softvéru. Aké sú základné princípy vývoja softvéru? Čo znamená údržba softvéru?
  11. Charakterizujte metódy softvérového inžinierstva (podľa základného rozdelenia: procesne, údajovo, objektovo orientované metódy).
  12. Charakterizujte a podrobnejšie opíšte jednotlivé fázy tvorby softvéru. Porovnajte tvorbu a implementáciu softvéru s výrobou hmotných výrobkov (Scheerov model).
  13. Vymenujte a charakterizujte modely vývoja softvérových systémov. Vysvetlite, prečo sa modeluje? Uveďte všeobecnú charakteristiku modelov a bližšie sa zaoberajte vodopádovým a špirálovým modelom.
  14. Vymenujte a charakterizujte modely vývoja softvérových systémov. Vysvetlite, prečo sa modeluje? Uveďte všeobecnú charakteristiku modelov a bližšie sa zaoberajte prototypovaním a inkrementálnym modelom.
  15. Vysvetlite rámcový koncept a použitie jazyka UML. Bližšie sa zaoberajte prípadmi použitia (use cases), zakreslite a vysvetlite ich notáciu, opíšte ich možnosti použitia, vysvetlite, čo musí obsahovať každý prípad použitia.
  16. Opíšte proces riadenia vývoja softvérových systémov, opíšte aktivity projektového manažmentu, akým spôsobom je vykonávaná organizácia, plánovanie, rozpočtovanie, realizácia a ukončovanie projektov. Čo je to riadenie zdrojov?
  17. Vysvetlite rámcový koncept a použitie jazyka UML. Rozdelenie diagramov UML. Opíšte a znázornite stavové a sekvenčné diagramy.

Odporúčaná študijná literatúra

  • Prednášky a kurz „Jazyk SQL“ sprístupnené prostredníctvom vzdelávacieho portálu (LMS NTS) otvárané v novom okne
(obvykle ide o externý odkaz).
  • Delikát, T.: Základy databázových systémov. Bratislava, 2006. ISBN 80­‑969484­‑4­‑X.
  • Kroenke, D. M.: Database Processing. Pearson, 2006. ISBN 0131971042.
  • Matiaško, K.: Databázové systémy. Žilina : Žilinská Univerzita, 2002. ISBN 80­‑7100­‑968­‑7.
  • Stair, R.: Principles for Information System. Thomson Course Technology, 2006. ISBN 0619215259.
  • Moravčík, O. – Vaský, J. – Mišút, M. Softvérové inžinierstvo – Vysokoškolská učebnica. Trnava : Gepard Dizajn Trnava, 1999. ISBN 80­‑967539­‑2­‑4.
  • Moravčík, O. – Vaský, J. – Mišút, M. Softvérová technika. Trnava : ES STU, 1997.
  • Krajči, S: Databázové systémy. Košice : Ústav informatiky, Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice, 2005.
  • Lacko, L.: Oracle – Správa, programování a použití databázového systému. Brno : Computer Press, a. s., 2007. ISBN 978­‑80­‑251­‑1490­‑2.

Časť operačné systémy, počítačová architektúra a počítačové siete

  1. Operačné systémy a ich štruktúra – definícia, charakteristika, rozdelenie, funkcie, vrstvy OS.
  2. Architektúry operačných systémov a BIOS – monolitická, viacvrstvová, objektová, klient – server.
  3. Súborový systém operačného systému a súborové systémy Microsoft Windows – funkcie, typy súborov, štruktúra súboru, systémy adresárov, vývoj súborových systémov Microsoft Windows.
  4. Multitasking – definícia, charakteristika, realizácia.
  5. Prístupové práva k adresárom (priečinkom) a súborom v operačnom systéme – create, erase, supervisory, modify, read, file scan, write, access control.
  6. Ochrana a zálohovanie údajov – dôvody potreby, autentifikácia, RAID, úložné polia.
  7. John von Neumannova architektúra počítača.
  8. Základná doska a jej charakteristika – opis, konštrukcia, funkcie čipsetu.
  9. Charakteristika mikroprocesora – opis, vývoj, stavba, architektúra.
  10. Zbernice a rozhrania počítača – charakteristika, rozdelenie, typy, architektúra.
  11. Charakteristika pamätí a pamäťových zariadení – definícia, vlastnosti, rozdelenie, funkcie, typy pamätí; pevný disk, prenosné pamäťové médiá.
  12. Vstupno­‑výstupné (VV) zariadenia počítačov – klasifikácia, opis, charakteristika, termín riadiaca jednotka, techniky prideľovania VV zariadení.
  13. Systém prerušení počítača – typy prerušení, obsluha prerušenia, postup pri obsluhe.
  14. Základné termíny počítačových sietí – definícia, rozdelenie, typy, dôvody budovania.
  15. Topológie počítačových sietí – fyzická: zbernicová, hviezdicová, kruhová, stromová; logická: unicast, multicast, broadcast.
  16. Spôsob prenosu údajov – sériovýparalelný, synchrónnyasynchrónny, simplexhalfduplexduplex.
  17. Prenosové média – pevno­‑káblové: koaxiál, dvojlinka, optika, bezdrôtové: Wi Fi, bluetooth.
  18. Pasívne sieťové prvky – konektory: BNC, T, terminátor, modulový konektor – RJ 45, techniky prepojovania sietí.
  19. Aktívne sieťové komponenty – opakovač (repeater), rozbočovač (hub), most (bridge), prepínač (switch), smerovač (router), kombinácia most/smerovač (brouter), prevodník (transceiver), brána (gateway).
  20. Sieťový komunikačný model (OSI model) – vrstvy: aplikačná, prezentačná, relačná, transportná, sieťová, linková, fyzická.
  21. Metódy prístupu k prenosovému médiu – CSMA/CD, token ring, token bus.
  22. Štandardy sieťového hardvéru – ARCnet, Ethernet, IBM token ring.
  23. Služby poskytované lokálnymi sieťami – posielanie správ, umožnenie spoločného prístupu („zdieľanie“) prostriedkov serverov, vzdialené zavádzanie operačného systému, ochrana údajov.

Odporúčaná študijná literatúra

  • Počítačové siete – Debra Littlejohn Shinder – ISBN 80­‑86497­‑55­‑0.
  • Moderné komunikačné siete od A do Z – Rita Pužmanová – ISBN 9788025112786.
  • Windows 7 podrobná používateľská príručka – Ondřej Bitto – ISBN 9788025126479.
  • Počítačové sítě pro začínající správce – Jaroslav Horák, Milan Keršláger – ISBN 9788025120736.
  • CCNA – kompletní přehled příkazů – Scott Empson – ISBN 9788025122860.
  • 1001 Tipů a triků – Microsoft Windows XP – Michal Politzer, Jakub Pecha – ISBN 9788072266869.
  • Hardware – učebnice pro pokročilé, 3. aktualizované vydání – Jaroslav Horák – ISBN 978802506471.

Prosím, zvoľte študijný polprogram.

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť matematika)

  • obhajoba diplomovej práce (predpokladá sa, že polovica študentov bude mať diplomovú prácu z matematiky a polovica z iného predmetu),
  • kolokviálna skúška z predmetov nosného jadra s dôrazom na teóriu a prax vyučovania matematiky.

Okruhy otázok na štátne záverečné skúšky v magisterskom stupni štúdia v odbore učiteľstvo akademických predmetov v predmetovej špecializácii učiteľstvo matematiky v kombinácii s iným predmetom v akademickom roku 2015/2016

  1. Číselné štruktúry v matematike základnej a strednej školy. 
    (Prirodzené, celé, desatinné, racionálne, iracionálne, reálne čísla, desatinný zápis, perióda). 
    Klasifikácia číselných oblastí z hľadiska algebrických štruktúr (uzavretosť týchto množín vzhľadom na základné operácie, existencia neutrálneho prvku, existencia inverzných prvkov vzhľadom na základné operácie, vlastnosti základných operácií). 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  2. Deliteľnosť v oblasti celých čísel. 
    (Základné vlastnosti relácie, prvočíslo, zložené číslo, najväčší spoločný deliteľ, najmenší spoločný násobok, Euklidov algoritmus, prvočíselný rozklad, znaky deliteľnosti. Riešenie jednoduchých diofantovských rovníc). 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  3. Symbolická algebra, matematizácia, výrazy. 
    (Rovnosť výrazov, úprava algebrických výrazov, úprava na daný tvar, matematizácia kontextovej úlohy). 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  4. Rovnice a ich základné úpravy, riešenie rovníc. 
    (Ekvivalentné, dôsledkové a iné úpravy, overovanie a podmienky, iracionálne rovnice, rovnice s neznámou v menovateli, s absolútnou hodnotou.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť uvádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  5. Vzťahy a slovné úlohy. 
    (Priama a nepriama úmera, časť celku, percentá a finančná matematika, pomer, úmera, porovnávanie čísel (rozdielom, podielom, časťou celku), nepriamo zadané úlohy, základné metódy riešenia SÚ (aritmetická, metóda pokus omyl, algebrická), overenie riešenia.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  6. Lineárna rovnica, sústavy lineárnych rovníc s niekoľkými neznámymi. 
    (Základné metódy riešenia, počet riešení. Geometrická interpretácia sústavy dvoch lineárnych rovníc). 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  7. Nerovnice a sústavy nerovníc s jednou neznámou a ich riešenie. 
    (Intervaly, lineárna nerovnica, kedy je súčin (podiel) kladný, rôzne metódy riešenia, geometrická interpretácia). 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  8. Kombinatorika a pravdepodobnosť. 
    (Tvorba systému, rôzne typy záznamu, kombinácie, variácie, permutácie, pravidlo súčtu a súčinu. Niektoré kombinatorické identity. Pascalov trojuholník. Vlastnosti pravdepodobnosti, závislé a nezávislé javy, geometrická pravdepodobnosť.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  9. Zobrazenia množín. Reálne funkcie. Postupnosť. 
    (Základné vlastnosti funkcií a postupností: monotónnosť, ohraničenosť, rôzne typy extrémov. Inverzná a prostá funkcia, zložená funkcia. Operácie na množine funkcií. Rôzne zadania postupnosti.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  10. Graf funkcie. 
    (Základné vlastnosti funkcií na grafe: monotónnosť, ohraničenosť, rôzne typy extrémov, párnosť, nepárnosť, periodickosť, inverzná funkcia. Grafy funkcií f(x + a), f(x) + a, f(−x), −f(x), |f(x)| a ich kombinácie.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  11. Polynomické a racionálne funkcie. Lineárna postupnosť. 
    (Riešenie kvadratickej rovnice, rozklad na súčin koreňových činiteľov, vzťah medzi koreňmi a koeficientmi kvadratickej rovnice, Konštantná, lineárna, kvadratická, mocninová, lineárna lomená funkcia. Ich vlastnosti a grafy. Geometrická interpretácia. Vlastnosti aritmetickej postupnosti.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  12. Exponenciálna a logaritmická funkcia. Geometrická postupnosť. 
    (Základné vlastnosti funkcií – aj na grafe, vzájomná súvislosť týchto funkcií, práca s logaritmami, základné exponenciálne a logaritmické rovnice, vlastnosti geometrickej postupnosti.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  13. Goniometrické funkcie. 
    (Zovšeobecnenie pojmu uhla. Goniometrické funkcie veľkosti zovšeobecneného uhla. Vzťahy medzi goniometrickými funkciami, goniometrické vzorce. Vlastnosti grafov goniometrických funkcií.) Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  14. Štatistika. 
    (Aritmetický, geometrický, harmonický a kvadratický priemer a vzťahy medzi nimi. Rôzne typy diagramov a ich vlastnosti. Štatistický výber, prieskumy. Hypotézy a ich vyhodnotenie. Štatistický súbor, základné pojmy a ich vlastnosti – stredná hodnota, medián, modus, rozptyl, smerodajná odchýlka… Rozdelenie početnosti, normálne rozdelenie. Gaussova krivka.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  15. Množiny bodov určenej vlastnosti (MBDV) a konštrukčné úlohy v rovine. 
    (zisťovanie MBDV, kužeľosečky, rozbor a zápis konštrukcie, konštrukcia, diskusia a dôkaz, polohové konštrukcie, výpočet a konštrukcie.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  16. Výpočtová planimetria. 
    (Pytagorova veta a Euklidove vety, kosínusová a sínusová veta, trigonometria. 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  17. Rovinné útvary. 
    (Základné pojmy bod, úsečka, priamka – vzájomná poloha, kružnica – vzájomná poloha, kruh, uhol, mnohouholník, rôzne uhly a ich vlastnosti – súhlasné, striedavé, vrcholové, susedné, obvodové a stredové, veľkosť uhla a jej meranie, uhly v mnohouholníku.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  18. Zhodnosť a podobnosť. 
    (Zhodnosť trojuholníkov, zhodnosť iných geometrických útvarov. Podobnosť trojuholníkov, podobnosť iných geometrických útvarov. Použitie zhodnosti a podobnosti v dôvodení.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  19. Zhodnostné a podobnostné zobrazenia v rovine. 
    (Zhodnostné zobrazenia a ich vlastnosti, typy zhodnostných zobrazení, ich skladanie. Rovnoľahlosť a jej vlastnosti, vlastnosti podobnostných zobrazení.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  20. Obvod a obsah rovinných útvarov. 
    (Výška v trojuholníku, lichobežníku a rovnobežníku, obsah a obvod trojuholníka, lichobežníka, rovnobežníka, mnohouholníka, obvod a obsah kruhu, výseku a odseku. Axiomatické zavedenie obsahu.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu. 
    21. Základné telesá. 
    (Mnohosteny a rotačné telesá. Základné telesá a ich vlastnosti: kocka, kváder, rovnobežnosten, hranol – kolmý, šikmý, pravidelný; ihlan – špeciálne kolmý a pravidelný; valec – rotačný, šikmý; kužeľ – rotačný, šikmý; znázorňovanie telies, rovnobežné premietanie, siete telies, rovinné rezy hranatých telies.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  1. Povrch a objem telies. 
    (Výška v rovnobežnostene, ihlane, objem mnohostenov, valca, kužeľa, gule, povrch telesa a jeho výpočet: kocka, kváder, hranol, ihlan, valec, kužeľ, guľa. Axiomatické zavedenie objemu.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  2. Analytická geometria v rovine. 
    (Sústava súradníc, vzdialenosť dvoch bodov, vektory, rôzne typy rovníc priamky, smerové a normálové vektory a ich vzťahy s rovnicami, kolmosť priamok, vzdialenosť bodu od priamky.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  3. Analytická geometria v priestore. 
    (Súradnicová sústava v priestore, vzdialenosť dvoch bodov, vektory, rôzne typy rovníc priamky a roviny, smerové a normálové vektory a ich vzťahy s rovnicami. Vzdialenosť bodu od roviny, kolmica na rovinu.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.
  4. Základné útvary v priestore. 
    (Bod, priamka, rovina, ich vzájomné polohy, uhol priamok, priamky a roviny, dvoch rovín, vzdialenosť bodu od bodu, priamky a roviny. Axiomatické zavedenie dĺžky.) 
    Ilustrovať pomocou príkladov a kontrapríkladov. 
    Štátne vzdelávacie programy a cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti na maturitnú skúšku k určenej téme. 
    Postupnosť zavádzania tém do školskej matematiky a didaktické osobitosti tohto procesu.

Časti štátnej záverečnej skúšky (za časť informatika)

  • obhajoba diplomovej práce (predpokladá sa, že polovica študentov študujúcich učiteľstvo informatiky v kombinácii bude mať diplomovú prácu z informatiky a polovica z druhého aprobačného predmetu),
  • kolokviálna skúška z predmetov nosného jadra informatiky s dôrazom na teóriu a prax vyučovania informatiky.

Charakter záverečných prác

Diplomová práca sa v zmysle základného profilu absolventa tematicky viaže na relevantné odborovodidaktické oblasti, pričom si študent vyberá tému z oblasti jednej predmetovej špecializácie. V diplomovej práci študent preukazuje, že v primeranom teoretickom a metodologickom kontexte dokáže spracovať a interpretovať didaktický problém ako syntézu odborovej a pedagogickej časti štúdia.

Postup pri obhajobe diplomovej práce (približne 15 minút):

  1. Študent predstaví svoju diplomovú prácu štátnicovej komisii pridŕžajúc sa nasledujúceho odporúčaného postupu (5 – 7 minút):
  • názov a cieľ diplomovej práce,
  • metodika diplomovej práce (spôsob dosahovania cieľov),
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje teoretickú zložku: východiská teoretickej časti práce, opis riešeného problému a prístup k problému, závery vyplývajúce z riešenia problému,
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje empirickú zložku: ciele prieskumu/výskumu, prieskumné otázky/hypotézy a zhodnotenie a výsledky prieskumu/výskumu – overenie hypotéz, problémy a diskusia, závery pre prax, prípadne teóriu,
  • v prípade, že riešenie práce obsahuje aplikačnú zložku: ciele a opis aplikácie, zhodnotenie (inovačného) prístupu v aplikácii, prípade predstavenie aplikácie ako softvérového produktu,
  • prínos diplomovej práce (pre prax) a možnosti jej využitia.

Počas obhajob bude k dispozícii projektor a počítač na prezentovanie. Odporúčame prezentovať svoju diplomovú prácu so sprievodom PowerPointovej prezentácie, ktorej vypracovanie bude v súlade so zásadami tvorby prezentácií (jasná, stručná, heslovitá…).

  1. Potom prítomní vedúci a oponenti práce vlastnými slovami zhodnotia prácu a vyslovia svoje hodnotenie. Ak niektorý vedúci alebo oponent práce nie je prítomný, tak jeho posudok a hodnotenie prečíta tajomník štátnicovej komisie.
  2. Rozprava (5 – 7 minút):
  • študent odpovedá na otázky a pripomienky uvedené v posudkoch (môže ich mať pripravené na premietnutie v prezentácii za poďakovaním; podobne môže mať pripravené vizuálne podklady k odpovediam; samotná odpoveď nie je čítaná, je podaná vlastnými slovami, študent ňou zaujíma stanovisko a voľne argumentuje)
  • a na ďalšie doplňujúce otázky členov štátnicovej komisie.

Odporúčame, aby si študent k obhajobe diplomovej práce vypracoval písomnú prípravu a nacvičil si ju pred zvoleným publikom. Na obhajobe študent hovorí voľne (nečíta z papiera) a presvedčivo prezentuje svoje výsledky.

Podobne, kandidát na magistra si môže na štátnych skúškach vypracovať písomné odpovede na vylosované otázky (najlepšie len heslovité), ale nečíta text z prípravy – hovorí voľne.

Okruhy otázok na magisterské štátne záverečné skúšky z pred­metu teória a prax vyučovania informatiky v aka­de­mic­kom roku 2016/2017

  1. Význam a miesto kontroly úrovne vedomostí vo vyučovaní. Didaktické testy, ich príprava a aplikácia. 
    Všeobecné zákonitosti vývoja vedy, techniky a technológii v historickom priereze. Zobrazenie a prenos informácií, kódovanie. 
    Interaktivita v elektronickom vzdelávaní a pedagogická transformácia v informatike.
  2. Vyučovacie metódy informatiky. Vzťah vyučovacej metódy k vyučovacím zásadám. Vyučovacie a organizačné formy v predmetoch informatiky. 
    Miesto programovania v poznávacom procese. Výber a vhodnosť programovacieho jazyka vo vyučovaní (porovnanie programovacích jazykov Pascal, C++, Java a detské programovacie jazyky). 
    Didaktické počítačové aplikácie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní (konkrétne typy a ich využitie).
  3. Organizovanie súťaží a príprava študentov na programátorské súťaže a na študentskú odbornú a vedeckú činnosť. Vzťah učiteľ – študent (žiak). Jazyková kultúra učiteľa informatiky. Autorita učiteľa informatiky. 
    Dejiny výpočtovej techniky. Dejiny záznamu informácií, médií a multimédií. 
    Informácie a informačné systémy na internete – práca s informáciami v každodennom živote.
  4. Vyučovanie informatiky na ZŠ a SŠ (ciele, obsah vyučovania…), učebné osnovy – štandardy. Základná informatická a informačná gramotnosť absolventa ZŠ a SŠ. 
    Počítačové skúšanie. 
    Umelá inteligencia a inteligentné didaktické systémy. Hodnotenie vedomostí pomocou počítača. 
    Programovanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  5. Základné vyučovacie princípy vo vyučovaní informatiky. Základná charakteristika a špecifické vlastnosti vyučovania predmetov informatiky. Model prípravy učiteľov na používanie IKT v školskej praxi. 
    Zásady tvorby didaktického softvéru (vlastných aplikácií), fázy tvorby, postup tvorby didaktického softvéru. Prostriedky realizácie didaktického softvéru a ich charakteristika. Didaktická transformácia. 
    Počítačová prezentácia učebného materiálu – počítačové vyučovanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  6. Príprava učiteľa na vyučovanie. Štýly vyučovania a učenia sa a predmety informatiky. 
    Didaktické pomôcky. Tvorba a využívanie didaktických pomôcok na podporu vyučovania informatiky. 
    Didaktické počítačové hry a hravá forma vyučovania v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  7. Moderné informačné a didaktické technológie vo vyučovaní informatiky. Počítačová učebňa (vybavenie, lokálna počítačová sieť, internet, ergonómia…). 
    Pravidlá správneho využívania softvéru vo vyučovaní (z hľadiska veku, spôsobu použitia, metodiky). 
    Informácie a informačné systémy na internete – práca s informáciami v každodennom živote.
  8. Tvorba didaktického softvéru v prostredí LMS. Elektronická interaktívna tabuľa a tvorba aplikácií v tomto prostredí. 
    Informatika a jej aplikácie ako nástroj vo vyučovaní iných predmetov. Medzipredmetové vzťahy. 
    Počítačové nacvičovanie a testovanie vedomostí v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  9. Prepojenie informatiky s druhým aprobačným predmetom. Digitálne technológie vo výučbe predmetov, vzdelávaní a v každodennej práci učiteľa. 
    Teória a metodika dištančného vzdelávania. Internet v elektronickom dištančnom vzdelávaní a riadiace systémy vzdelávania (LMS – Learning Management System). 
    Didaktické počítačové aplikácie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  10. Možnosti LMS systémov v oblasti kontroly úrovne vedomostí a aktívnej spätnej väzby. 
    Využitie kancelárskeho balíka v školskom prostredí. Využitie rôznych typov softvéru (encyklopédie, slovníky…) vo vyučovaní informatiky. 
    Programátorské súťaže v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  11. Elektronické vzdelávanie. Elektronické učebné pomôcky, elektronické učebnice. 
    História automatizácie vyučovania a jeho jednotlivých fáz (vyučovacie automaty, stroje, počítač). Dejiny východiskových odborov informatiky a IKT. 
    Počítačové nacvičovanie a testovanie vedomostí v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  12. Elektronické encyklopédia a výkladové slovníky ako organická súčasť elektronických učebníc. 
    Zobrazenie informácií, kódovanie – číselné sústavy a zobrazenie čísel na školách zabezpečujúcich primárne a sekundárne vzdelávanie (s uvedením na konkrétnom príklade) 
    Projektové a programové vyučovanie programovania.

 

Dominantné témy príslušného smeru vzdelávania – východiská a postupy ich didaktického spracovania

  1. Zobrazenie informácií, kódovanie – číselné sústavy a zobrazenie čísel na školách zabezpečujúcich primárne a sekundárne vzdelávanie.
  2. Počítačová prezentácia učebného materiálu – počítačové vyučovanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  3. Počítačové nacvičovanie a testovanie vedomostí v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  4. Programovanie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  5. Aplikačný softvér ako predmet a ako prostriedok vyučovania v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
  6. Didaktické počítačové aplikácie v primárnom a sekundárnom vzdelávaní.
  7. Informácie a informačné systémy na internete – práca s informáciami v každodennom živote.

Odporúčaná študijná literatúra

  • Drlík, P. – Hvorecký, J.: Informatika – náčrt didaktiky. Nitra : VŠPg v Nitre, 1992.
  • Ďurčik, L.: Úvod do pedagogickej psychológie. Bratislava : SPN, 1974.
  • Průcha, J.: Moderní pedagogika – věda o edukačních procesech. Praha : Portál, s. r. o., 1997. 1. vyd. ISBN 80­‑7178­‑170­‑3.
  • Stoffová, V. – Lovászová, G.: Testovanie vedomostí z informatiky. In Zborník 2 z vedeckej konferencie MEDACTA ’97 – Vzdelávanie v meniacom sa svete. Nitra : Slovdidac, 1997.
  • Burianová, E.: Úvod do didaktiky informatiky. Ostrava : Ostravská univerzita, 2003. 1. vyd. ISBN 80­‑7042­‑873­‑2.
  • Stoffová, V. et. al.: Informatika, informačné technológie a výpočtová technika : Terminologický a výkladov slovník. 1. vyd. Nitra : Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, 2001. 230 s. ISBN 80­‑8050­‑450­‑4.
  • Stoffová, V.: Počítač – univerzálny didaktický prostriedok. 1. vyd. Nitra : Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, 2004. 172 s. ISBN 80­‑8050­‑450­‑4.
  • Stoffa, J. – Stoffová, V.: Knowledge testing by computers. In Pedagogiczno­‑psychologiczne ksytałczenie nauczycieli. Red. Elżbieta Sałata. Radom – Warszawa : Wydział Nauczycielski Politechniki Radomskiej im. Kazimierza Pułaskiego, 2005, s. 234­‑238.
  • Kaiser, A. – Kaiserová, R.: Učebnica pedagogiky – základné a požadované vedomosti. Bratislava : SPN, 1993. 1. vyd. ISBN 80­‑08­‑02006­‑7.
  • Průcha, J. – Walterová, E. – Mareš J.: Pedagogický slovník. Praha : Portál, s. r. o. 3 dopl. a aktual. vyd., 2001. ISBN 80­‑7178­‑579­‑2.
  • Stoffová, V.: Databázové systémy v sledovaní úrovne vedomostí študentov. Hradec Králové : Vysoká škola pedagogická Hradec Králové, 1995. 1. vyd.
  • Burianová, E.: Úvod do didaktiky informatiky. Ostrava : Ostravská univerzita, 2003. 1. vyd. ISBN 80­‑7042­‑873­‑2.

Prosím, zvoľte študijný polprogram.