Západoslovenský nárečový makroareál obsahuje prevažne praslovanské jazykové prvky západoslovanského pôvodu.
Možno ho rozdeliť na severný a južný nárečový región.

V južnom nárečovom regióne možno vyčleniť záhorské, trnavské, piešťanské, hlohovské nárečie a pomedzné areály tvoria myjavské a dolnonitrianske nárečie.
V severnom nárečovom regióne možno vyčleniť dolnotrenčianske a hornotrenčianske nárečie a v rámci pomedzných areálov dolnokysucké a hornokysucké nárečie.

Charakteristické praslovanské rezíduá západoslovanského pôvodu môžeme rozdeliť na staršie (rot-, lot-; spoluhlásková skupina -dl-, -tl-; tvary I sg. feminín: žen-ú, žen-u; tvar adjektíva dobré v N a A sg.; sloveso byť v 3. os. pl. v tvare sú, su) a mladšie (spoluhláska j- za praslovanské iь- napr. v slove j-ehua; neslabičnosť r, l napr. v slove kref; relačná morféma -em v I sg. maskulín, napr. chuap-em), no mladšie sa vyskytujú iba v záhorskom nárečí, v ostatných západoslovenských nárečiach sa vyskytujú nezápadoslovanské prvky, ktoré sa do nich dostali zväčša pod vplyvom stredoslovenčiny (spoluhláska i- za praslovanské iь- napr. v slove i-hla; slabičnosť ṛ, ḷ, napr. v slove kṛv; relačná morféma -om v I sg. maskulín, napr. chlap-om).

Ako hraničné izoglosy praslovanských rezíduí možno spomenúť izofónu a (napr. v slove p-a-ta), nedodržiavanie rytmického krátenia (brává), spoluhlásky dz, c a d, t (dzeci / deti), neutralizované -f, -v (hnef / hnev), z izomorf sú to tvary o dobrém, o mojém, N pl. hosté / hosti, slovesné tvary neseš / ňeseš, tvar zajac-óv v A pl., z izolex sú to slová kočka, fčul / ščul / fčil, okno, táčky a pod.

V dôsledku jazykových kontaktov so susedným stredoslovenským nárečovým makroareálom teda niektoré západoslovenské prvky prenikli do stredoslovenských nárečí a naopak. J. Štolc osobitne vyčleňuje v rámci severného regiónu ešte podjavorinské a považské nárečie, v rámci južného regiónu topoľčianske a modranské nárečie a v záhorskom nárečí osobitne vyčleňuje skalické nárečie. Záhorské nárečie je jediným západoslovenským nárečím, v ktorom sa vyskytujú praslovanské rezíduá západoslovanského pôvodu. Hovorí sa ním na území medzi Malými Karpatmi a riekou Morava v okresoch Skalica, Senica, Malacky a Bratislava. Trnavským nárečím sa hovorí v okresoch Trnava, Modra a v severozápadnej časti okresu Galanta po líniu Bratislava – Senec – Galanta. Piešťanským nárečím sa hovorí na území medzi ľavým brehom Blavy, horným tokom Dudváhu a severnou časťou Malých Karpát v okresoch Nové Mesto nad Váhom, Piešťany a na juhu až po okolie obce Smolenice. Hlohovským nárečím sa hovorí na území medzi údolím Váhu a Dudváhu a Považským Inovcom v okrese Hlohovec, no presahuje aj do blízkeho okolia.

Myjavským a v niektorých častiach tzv. myjavsko-brezovským nárečím sa hovorí na severnom okraji južného regiónu západoslovenských nárečí v mestách Myjava a Brezová pod Bradlom a ich blízkom okolí až po mesto Stará Turá (Turá Lúka, Bukovec, Hradište pod Vrátnom, Košariská, Podkylava, Krajné). Dolnonitrianskym nárečím sa hovorí v okresoch Šaľa, Nitra a Nové Zámky. Niektoré prvky v tomto nárečí sa doň dostali vplyvom prisídlenia obyvateľstva z iných nárečových oblastí. Hornotrenčianskym nárečím sa hovorí v hornej časti stredného Považia v okresoch Bytča, Žilina, Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Dolnotrenčianskym nárečím sa hovorí v okolí Trenčína v okresoch Trenčín a v severnej polovici okresu Bánovce nad Bebravou. Od areálu hornotrenčianskeho nárečia ho oddeľuje niekoľko izoglos. Hornokysuckým nárečím sa hovorí na hornom toku rieky Kysuca na západ k moravsko-slovenskej hranici a na severozápad k poľským hraniciam v okrese Čadca. Dolnokysuckým nárečím sa hovorí po oboch stranách rieky Kysuca v jej dolnej polovici v okrese Kysucké Nové Mesto a vo východnej časti okresu Žilina.