Výhody a nevýhody domácej školy
  • domáce vzdelávanie sa väčšinou uskutočňuje v domácom prostredí v kruhu rodiny. Rodine sa prisudzuje angažovaný a jedinečne pozitívny vzťah rodičov k dieťaťu. Navyše, každý rodič najlepšie pozná svoje dieťa;
  • individuálny prístup k dieťaťu;
  • žiadne časové straty z hľadiska organizácie, ako napr. v triede – zápis do triednej knihy, frontálne kontroly domácich úloh atď.;
  • absencia presne stanoveného časového rozvrhu – napr. ak dieťa nemá „chuť“ na matematiku v daný moment, predmet sa preloží a dieťa si samo zvolí predmet;
  • kontextulizácia obsahu vzdelávania – využiteľnosť poznatkov v praxi;
  • neprítomnosť stresových situácii (napr. skúšanie).
 
  • citovo úzky vzťah rodičov k dieťaťu môže predstavovať vážny problém v súvislosti so zdravým vývojom dieťaťa v období sekundárnej socializácie (naviazanie dieťaťa na rodiča, zámena rolí – matka vs. učiteľka);
  • dôležitá je aj otázka socializácie, úloha primárnej socializácie je iná ako sekundárnej, pričom prvá podmieňuje druhú. Škola ponúka dieťaťu iný pohľad na svet a na seba samých, ako rodina;
  • absencia presne stanoveného časového rozvrhu – dieťa si neosvojí záväznosť časového rozvrhu;
  • negatívne pôsobenie rodiny – ak sa v nej vyskytujú patologické javy;
  • dieťa skôr či neskôr musí nastúpiť do klasickej školy, v ktorej sa stretáva s novými a neznámymi situáciami, ktoré by malo v inom prípade už dávno zvládnuté;
  • dieťa si neosvojí základy spolupráce s inými deťmi a nemá možnosť spoznať rôznorodosť ľudí.
 
Sekundárna socializácia

Priamo nadväzuje na primárnu socializáciu (prvotná socializácia v detstve zabezpečovaná najbližšou rodinou). K sekundárnej socializácii dochádza vstupom do širšieho sociálneho prostredia, napr. vstup dieťaťa do materskej školy.