Funkcie textu chápeme ako špecificky vymedzenú úlohu jazykových prejavov v rozličných komunikačných situáciách. Funkcia textu určuje, aké ciele plní konkrétny jazykový prejav v ľudskej spoločnosti. Podľa cieľov sa potom použijú aj primerané kompozičné, tematické a jazykovo-štylistické prostriedky. Podľa funkcie, ktorú jednotlivé texty plnia, možno rozlišovať isté štýly. Štýly delíme podľa toho, či sa zakladajú na bezprostrednom kontakte komunikujúcich, alebo v nich ide prvotne o zobrazovanie istého faktu. Ak sa zakladajú na bezprostrednom kontakte komunikujúcich, hovoríme o operatívnych štýloch. Ak v nich ide prvotne o zobrazovanie istého faktu, ide o ikonické štýly.

Operatívne štýly nazývame aj akčné štýly. Uprednostňuje sa v nich rečová komunikácia na osi JA (MY) – TY (MY). Ak v popredí týchto štýlov stojí subjekt hovoriaceho, hovoríme o subjektívnosti operatívneho štýlu. Sem radíme hovorový štýl. Ak sa pri priamom kontakte zdôrazňuje aspekt príjemcu, hovoríme o sociatívnosti operatívneho štýlu, ten je charakteristický pre:

Teóriu o operatívnosti a ikonickosti – dvoch výrazových kategóriách textu – rozpracoval František Miko. Prvý účel, ktorý sa týka spojenia „niekto niekomu hovorí,“ nazval operatívnosťou výrazu (chceme, aby sme svojím rečovým prejavom niečo dosiahli, niekoho ovplyvnili a pod.). Druhý účel sa týka spojenia „hovoriť o niečom,“ ide tu teda o sprostredkovanie obrazu. Vtedy hovoríme o ikonickosti výrazu. Obe tieto kategórie sa ovplyvňujú, rámcový je ale pojem operatívnosti.