Cicavce obývajú aj vzdušný priestor. Letúne sú jedinými lietajúcimi cicavcami. Ako lietací nástroj sa im vyvíja kožná lietacia blana, ktorá má dve časti. Prvá časť je medzi prednou a zadnou končatinou a druhá medzi zadnou končatinou a chvostom. Okrem lietacej blany je pre letúne typická tzv. echolokácia. Všetky letúne majú veľmi dobre vyvinuté ušnice na zachytávanie zvukových signálov. Nejde však o zvuky, ktoré prichádzajú priamo z prostredia, ale o ultrazvuk, ktorý letúne vysielajú, ten sa odrazí od predmetov v prostredí a je zachytený a analyzovaný. Tým umožňuje letúňom vidieť aj v tme, kde najčastejšie svoju korisť lovia. Z netopierov je najzaujímavejším zástupcom upír z čeľade vampírovitých. Na človeka neútočí, len v nevyhnutnom prípade po dlhom vyhladovaní, zameriava sa na hovädzí dobytok. Nahryzne žilu a olizuje krv, pričom môže zo zvieraťa na zviera prenášať rôzne nákazy, napríklad besnotu. Najväčšie letúne patria do podradu kaloňov- tie sú plodožravé. Sú to čisto tropické živočíchy, ktoré žijú v obrovských kŕdľoch a pri napadnutí fariem robia veľké škody. Niekedy je kŕdeľ taký veľký, že pri vznesení sa zo stromov zakryjú slnko ako mrak, pričom ich prelet je vždy sprevádzaný silným piskľavým krikom.

U nás žijú len netopiere (napríklad netopier obyčajný). Časté sú v parkoch väčších miest, kde majú dostatok potravy. Cez deň visia zavesené na konároch a obalené do lietacích blán, v noci lovia hmyz, pričom ich prítomnosť je možné zistiť podľa jemného piskľavého zvuku na hranici počuteľnosti. Na zimu sa sťahujú južnejšie, aj keď nie tak ako sťahovavé druhy. Zvyčajne prezimujú v pivniciach, jaskyniach, štôlňach.