NIEKTORÉ LEKÁRSKE TERMÍNY POUŽÍVANÉ V TEXTE

adsorpcia – (lat.) chem. pohlcovanie plynnej alebo kvapalnej látky povrchovou vrstvou inej látky
adstringentný – (lat.) farm. (o lieku) sťahujúci, slúžiaci na sťahovanie
amalgám – (arab. + gréc.) roztok kovu v ortuti
anémia – (gréc.) lek. krvná choroba prejavujúca sa úbytkom červených krviniek; málokrvnosť
antidiabetický – (gréc.) farm. pôsobiaci proti cukrovke, podporujúci alebo doplňujúci liečbu cukrovky
antiflogistický – (gréc.) lek. protizápalový
antipyretický – (gréc.) farm. týkajúci sa antipyretika
antipyretikum – (gréc.) farm. liek, látka znižujúca horúčku organizmu
antireumatický – (gréc.) farm. protireumatický
antiulcerózny – protivredový
antropogénny – (gréc.) vznikajúci ľudskou činnosťou; zapríčinený človekom a jeho činnosťou
artéria – (gréc.) anat. druh cievy, tepna
artérioskleróza – (gréc.) lek. cievna choroba prejavujúca sa stratenou pružnosťou ciev v dôsledku patologického zhrubnutia a zvápenatenia cievnej steny
artritída – (gréc.) lek. zápal zhybov najčastejšie bakteriálneho pôvodu
arytmia – (gréc.) lek. porušenie pravidelnej (najmä srdcovej) činnosti
astma – (gréc.) lek. choroba prejavujúca sa náhlymi zadúšavými záchvatmi; záduch, dýchavičnosť, dýchavica
ateroskleróza – (gréc) lek. druh artériosklerózy (kôrnatenie tepien), pri ktorom sa v aorte alebo v elastických artériách tvoria aterómy (dutinky, pľuzgieriky na stenách tepien)
ataxia – (gréc.) lek. porucha súmernosti a zladenosti pohybu končatín pri nervových chorobách
bakteriocídny – (gréc.) lek. usmrcujúci, ničiaci baktérie
balneológia – (lat. + gréc.) lek. náuka o minrálnych vodách a o kúpeľoch, študujúca zloženie minerálnych vôd a prameňov a ich účinok pri vonkajšom a vnútornom používaní; kúpeľníctvo
biogénny – (gréc.) nevyhnutne potrebný pre život; zúčastňujúci sa na životných javoch; životodarný, životoplodný, organogénny
cirhóza – (gréc.) lek. chorobné zatvrdnutie orgánu zmnožením väziva na úkor vlastného tkaniva
cyanóza – (gréc.) lek. modrofialové zafarbenie sliznice,ako aj kože okrajových častí tela; sinavosť
cytostatikum – (gréc.) lek. farm. špeciálna protirakovinová chemická látka, zamedzujúca rast rakovinových útvarov
deficit – (lat.) nedostatok niečoho
dekontaminácia – (lat.) biochem. odstraňovanie, odstránenie mikroorganizmov zo zariadenia
depigmentácia – (lat.) lek. strata kožného pigmentu
depresia – (lat.) lek. duševná skľúčenosť, skleslosť ako prejav duševnej choroby alebo z vonkajších dôvodov
dermatitída – (gréc.) lek. zápal kože, pokožky
dermatóza – (gréc.) lek. zápalová kožná choroba spôsobená vonkajšími vplyvmi
diabetes – diabetizmus – (gréc) lek. cukrovka
diuretikum – (gréc.) farm. liek podporujúci činnosť obličiek; močopudný prostriedok
dna – lek. kĺbové ochorenie spôsobené poruchou metabolizmu a vylučovania kyseliny močovej, ktorá v ľudskom organizme vzniká prevažne ako konečný produkt odbúravania nukleových kyselín
dystrofia – porucha výživy alebo látkovej výmeny buniek, tkanív alebo orgánov
ekzém – (gréc.) lek. druh kožnej choroby vyvolanej precitlivenosťou pokožky oproti danej látke
eliminácia – (lat.) odb. vylučovanie, vylúčenie
emanácia – (lat.) vyžarovanie, vytekanie
embryo – (gréc.) biol. zárodok mnohobunkových organizmov v prvom období vývoja
embryotoxický – spôsobujúci otravu embrya
encefalopatia – (gréc.) lek. mozgové choroby rozličného pôvodu
epifýza – (gréc.) anat. časť medzimozgu
epitel – (gréc.) anat. biol. základný typ tkaniva vystieľajúceho vonkajší i vnútorný povrch tela; výstelka
erytrocyt – (gréc.) biol. čevená krvinka
esenciálny – (lat.) týkajúci sa podstaty, podstatný
etiológia – (gréc.) lek. náuka o príčinách vzniku chorôb
extracelulárny – (lat.) lek. biol. nachodiaci sa mimo bunky, mimobunkový
fortifikácia – (lat.) potrav. umelé obohacovanie potravín látkami biologicky dôležitými (napr. minerálnymi látkami)
fytotoxicita – (gréc.) bot. škodlivý účinok vzdušných emisií na rastliny (rastliny dymu, zápachu, hluku a pod.)
gastrointestinálny – (gréc.) lek. vzťahujúci sa na tráviacu rúru
glomerula – (lat.) biol. klbko vlásočníc v obličke
hematológia – (gréc.) lek. náuka o krvi a chorobách krvnej sústavy
hemokoagulácia – (gréc. + lat.) lek. zrážanie krvi
hepatitída – (gréc.) lek. zápal pečene
herpes simplex – (lat.) lek. opar; vírusové ochorenie prejavujúce sa ako lokálny zápal kože
hyperglykémia – (gréc.) lek. zvýšené množstvo cukru v krvnej plazme
hypertenzia – (gréc. + lat.) lek. zvýšenie krvného tlaku v úplnom telesnom a duševnom pokoji
hypertermia – (gréc.) lek. zvýšenie telesnej teploty z nahromadeného tepla; prehriatie (tela)
hypnotikum – (gréc.) farm. liek tlmivo pôsobiaci na ústredné nervstvo; uspávací prostriedok
hypotónia – (gréc.) lek. zníženie krvného tlaku
imágo – (lat.) zool. konečné vývojové štádium hmyzu, ktorý ukončil premenu a ktorého orgány sa už zásadne nemenia
imunológia – (lat. + gréc.) lek. náuka o obranných reakciách organizmu proti infekcii
intoxikácia – (lat. + gréc.) lek. vniknutie jedovatej látky do organizmu; otrava
inhibícia – (lat.) lek. útlm činnosti organizmu alebo jeho časti
intracelulárny – (lat.) anat. vnútrobunkový
ischémia – (gréc.) lek. miestna nedokrvenosť tkaniva, zastavenie prívodu okysličenej krvi
karcinogénny – (gréc.) lek. rakovinotvorný, karcerogénny
kardiovaskulárny – (gréc. + lat.) lek. týkajúci sa srdca a ciev; srdcovocievny
klimaktérium – (gréc. + lat.) lek. prechod (u žien); klimax
kóma – (gréc.) lek. bezvedomie
leukémia – (gréc.) lek. zhubné krvné onemocnenie, pri ktorom dochádza v kostnej dreni k bujeniu a hromadeniu bielych krviniek, alebo ich nezrelých vývojových štádií
malígnosť – malignita – (lat.) lek. zákernosť, zhubnosť (o nádorovom tkanive)
mánia – (gréc.) lek. druh duševnej choroby prejavujúcej sa príliš vzrušeným a vášnivým správaním
melanín – (gréc.) biol. pigment v živočíšnych bunkách, ktorý vystupuje vo forme hnedých až čiernych zrniek
migréna – (gréc. + franc.) lek. prudká jednostranná záchvatovitá bolesť, ktorú chorý pociťuje spravidla v jednej polovici hlavy
mutagénny – (lat.) biol. spôsobujúci zmenu dedičných vlastností, génov, vlôh
myelín – (gréc.) anat. látka tukovej povahy obaľujúca nervové vlákno
neurón – (gréc.) fyziol. nervová jednotka, tvorená nervovou bunkou a jej výbežkami
oligofrenik – (gréc.) lek. človek postihnutý oligofréniou; slabomyselný človek
osifikácia – (lat.) biol. tvorba kostí; kostnatenie
osteomalácia – (gréc.) lek. zmäknutie kostí spôsobené stratou vápenatých solí
osteoporózia – (gréc.) lek. slabnutie, rednutie kostí v starobe
pankreatída – (gréc.) lek. zápal pankreasu
patologický – (gréc.) lek. skúmajúci chorobné zmeny organizmu;, chorobný, nenormálny, odlišný
per os – perorálny – podávaný ústami
polyneuritída – (gréc.) zápal niektorých nervov
profylaxia – (gréc.) lek. súhrn predbežných ochranných liečebných opatrení; ochrana pred chorobami
proteín – (gréc.) bioch. druh jednoduchej bielkoviny, ktorá hydrolýzou poskytuje výlučne aminokyseliny
psychopat – (gréc.) lek. duševne úchylný, duševne narušený človek
psychotik – (gréc.) lek. ťažko duševne chorý človek
rachitída – (gréc.) lek. druh choroby, pri ktorej mäknú kosti; krivica
resorpcia – lat. schopnosť vstrebávať, pohlcovať, vstrebávať
reverzibilný – (lat.) schopný prebiehať opačným smerom; vratný
sedatívum – (lat.) farm. utišujúci prostriedok; liek zmierňujúci bolesti s tlmivým účinkom na centrálnu nervovú sústavu
sedimentácia – (lat.) usadzovanie tuhých čiastočiek na spodku roztokov (napríklad červených krviniek v plazme)
sekrécia – (lat.) lek. vylučovanie sekrétov, výpotkov, tráviacich štiav, hormónov žľazami
schizofrénia – (gréc.) lek. ťažká duševná choroba zapríčinená stratou jednoty osobnosti, ktorej následkom je rozdvojená osobnosť
silikóza – (lat.) lek. choroba z povolania zapríčinená zaprášením pľúc prachom obsahujúcim oxid kremičitý SiO₂
skleróza – (gréc.) lek. stvrdnutie tkaniva, zvápenatenie tkaniva
somatický – (gréc.) lek. vzťahujúci sa na telo, telesný
suplementárny – (lat.) doplnkový, dodatkový, výplnkový
symptóm – (gréc.) lek. prejav, príznak choroby
teratogénny – spôsobujúci vznik vrodených vývojových chýb a defektov
toxicita – (gréc.) chem. vlastnosť niektorých látok mať škodlivý účinok na ľudský organizmus; jedovatosť
tyreotoxikóza – (gréc.) lek. ochorenie z nadbytku hormónov štítnej žľazy v krvi
tyroxín – (gréc) biol. hormón štítnej žľazy