Donedávna sa o úlohách kremíka v živých organizmoch vedelo len málo. Súčasné poznatky ho však jednoznačne zaraďujú medzi biogénne prvky pre živočíšne aj rastlinné organizmy. Jeho nedostatok má za následok chorobné zmeny v organizme. Popol všetkých orgánov a telových tekutín vyšších živočíchov obsahuje vždy kremičitany.

Kremík sa podieľa na elasticite kože, svalov, cievnych stien, fibrínu, vlasov a nechtov. Zúčastňuje sa na tvorbe chrupaviek, kostí a placenty. Starnutím sa koncentrácia kremíka v ľudskom organizme znižuje, iba v krvi sa koncentrácia vekom zvyšuje. Kyselina kremičitá je súčasťou najmä mladých tkanív, znižuje priepustnosť cievnych vlásočníc, čím bráni vzniku modrín. Cievne steny sú elastickejšie, čo zabraňuje tvorbe trhlín a artérie znášajú preto vyššie hladiny lipidov (cholesterolu) bez vzniku aterómov. Tento priaznivý účinok kremíka na srdce potvrdzujú aj výskumy v Anglicku, USA a Fínsku, ktoré zistili, že obyvatelia žijúci v oblastiach s vodou obsahujúcou asi 17 mg⋅dm−3 kremíka trpia menej koronárnymi ochoreniami a aj úmrtnosť na tieto ochorenia je nižšia ako v oblastiach s nižšou koncentráciou kremíka v pitnej vode.

Kremík priamo ovplyvňuje rast, pretože pôsobí pri budovaní kostí ako iniciátor procesov mineralizácie, a to nezávisle od vitamínu D. O tom svedčí aj zistenie, že v procese regenerácie zlomených kostí je v nich až 50-násobný nárast kremíka.

Pretože kremík ovplyvňuje rast zdravých a krásnych vlasov, nechtov a pokožky, možno ho nazvať prvkom krásy. Blahodárne pôsobí na celkový stav organizmu. Priaznivý vplyv má aj na kvalitu zubov.

Zatiaľ nepoznáme mechanizmus vstrebávania potravou prijatého kremíka. Z hlinitokremičitanov sa vstrebáva len asi 1 %, výraznejšie vstrebávanie bolo pozorované pri organokremičitých zlúčeninách. Napr. metylsilantriolsalicylát používaný v liekoch má vstrebateľnosť 70 %. Účinnosť vstrebávania kremíka nachádzajúceho sa v potrave je asi 30 – 50 %. Z organizmu sa kremík vylučuje hlavne močom.