Zlúčeniny dusíka sú súčasťou všetkých foriem života. Baktérie dokážu syntetizovať potrebné dusíkaté zlúčeniny z anorganických zlúčenín dusíka. Živočíchy však potrebujú prijímať organické dusíkaté látky (aminokyseliny, proteíny), na tvorbu vlastných bielkovín. Premena bielkovín v živom organizme je základom každého životného pochodu. Bez bielkovín niet života. Dusík je štvrtým najrozšírenejším prvkom v ľudskom organizme. Zaraďujeme ho medzi makrobiogénne prvky. Ľudský organizmus má vypracovaný mechanizmus na vylúčenie prebytočného množstva a nepotrebných dusíkatých látok, napr. prostredníctvom amoniaku, močoviny alebo kyseliny močovej.

Mezi atmosférou a biosférou dochádza k neustálej výmene dusíka a jeho zlúčenín, tzv. obeh dusíka (obr. 1.). Zodpovednosť za tento dej majú mikroorganizmy, ktoré viažu a uvoľňujú elementárny dusík z organickej hmoty.

Obr. 1. Obeh dusíka.

Oxid dusnatý NO, ako medziprodukt v metabolizme dusíka, má svoju funkciu v bielych krvinkách, krvných cievach a posledne objavená je aj neurálna funkcia. Oxid dusnatý NO syntetizovaný v organizme chráni ľudí pred infarktom myokardu. Vzniknutý oxid dusnatý difunduje cez bunkové membrány a jeho účinok je intracelulárny, aj transcelulárny, pôsobí ako biologický posol. Bráni zhlukovaniu trombocytov a ich adhézii k stenám ciev, podieľa sa na regulácii exokrinných a endokrinných funkcií pankreasu, môže byť zodpovedný za istý druh mužskej impotencie. Významná pozornosť sa venuje objasneniu významu oxidu dusnatého v mozgu.