Nedostatok jódu v organizme je sprevádzaný zníženou činnosťou štítnej žľazy (hypotyreóza), pričom sa mení stavba a rozmer (zväčšuje sa) štítnej žľazy. Pri dlhotrvajúcom chronickom nedostatku jódu v organizme sa vytvorí struma (hrvoľ).

Výrazný nedostatok jódu v období telesného a duševného vývinu spôsobuje kretenizmus, u dospelých zimomravosť, obezitu a celkové zníženie vitality. Hypotyreóza sa prejavuje hypometabolizmom, spavosťou, zápchou, mentálnou otupenosťou, suchou chladnou kožou. Ochorenie môže vyvrcholiť kómou.

Nedostatok jódu v organizme nemá príčinu len v nedostatočnom príjme jódu potravou, ale pôsobia tu aj vplyvy genetické, imunologické, pohlavie, počet pôrodov a pod. Medzi fyzikálne faktory patria chlad a vlhko. Aj stresové situácie ovplyvňujú koncentráciu jódu v organizme. Nemožno však zabúdať ani na strumingény nachádzajúce sa v potravinách, ktoré blokujú činnosť štítnej žľazy. Rôzne látky so skupinami –SH vychytávajú v krvi jód. Príkladom sú hlávková kapusta, ktorá je síce bohatým zdrojom vitamínov C a U, ako aj ďalších organizmu prospešných látok, ale dlhodobé požívanie kapusty podporuje vznik strumy. Uvedenú skutočnosť zistil v roku 1928 Chesney. Podobnou aktivitou sa prejavuje aj repa a kaleráb, horčica, kel, karfiol, chren, redkvička, cibuľa, zeler, hlávkový šalát, špenát, hrach, rajčiny, čiastočne aj mrkva, broskyne a jahody. Teplom sa však skupiny –SH rozkladajú a tým sa ich účinky čiastočne rušia. Aj nadmerná konzumácia sóje spôsobuje zväčšenie štítnej žľazy, pretože zvyšuje spotrebu jódu v organizme. Obdobne pôsobia aj iné látky, napr. sulfónamidové lieky.

V rokoch 1949 – 1953 sa na celom území Slovenska uskutočnil systematický prieskum endemickej strumy. Prieskumom sa zistilo, že na celom území Slovenska sa vyskytuje endemická struma. V niektorých oblastiach malo strumu až 75 % dievčat, 80 % dospelých žien a 60 % dospelých mužov. Asi po 6. rokoch od jodidácie kuchynskej soli na našom území, poklesol výskyt strumy u mládeže o 50 % a takmer sa neobjavuje kretenizmus. V rokoch 1989 – 1991 sa uskutočnil opäť prieskum výskytu strumy u detí vo veku 6 – 18 rokov, avšak len v 6. oblastiach Slovenska. Je zaujímavé, že obyvatelia horských oblastí, ktoré boli v minulosti najintenzívnejšie postihnuté strumou (oblasť Banskej Štiavnice a Kysúc), dopadli v súčasnosti najlepšie. Vyšší výskyt difúznej strumy u detí bol zaznamenaný v oblasti Topolčian.

Jodidový deficit je najvážnejší v priebehu vnútromaternicového vývoja a v období po narodení, najmä pre vývoj mozgu. Tyroxín v rastúcom organizme zodpovedá významne za celkový rast jednotlivých orgánov a vývoj centrálnej nervovej sústavy. Tyroxín preniká placentou k plodu z tela matky, ale sú dôkazy o tom, že plod produkuje svoj vlastný tyroxín už asi po 19. týždni vývoja. Prívod jódu do plodu však sprostredkuje matka. Tehotné ženy a dojčiace matky by preto mali mať zabezpečený dostatočný a pravidelný príjem jódu do organizmu. Prísun jódu pre deti nedojčené sa zabezpečuje fortifikovaním Feminaru a v blízkej budúcnosti aj Sunaru jodidom (I⁻) alebo jodičnanom (IO₃⁻).

Nedostatok jódu do 7. mesiaca po narodení má za následok mnohé neurologické poruchy s postihnutím intelektuálneho vývoja až ťažkou mentálnou retardáciou. Od roku 1985 sa u nás povinne vyšetruje vrodená hypotyreóza u novonarodeniat, aby bolo možné čo najskôr (od 3. týždňa po narodení) zaviesť hormonálnu liečbu.