Meď je od roku 1925 zaradená medzi biogénne prvky. Organizmus dospelého človeka obsahuje priemerne 100 mg medi väčšinou viazanej na bielkoviny, ktoré sa vyskytujú vo všetkých tkanivách a telesných tekutinách.

Koncentrácia medi v rôznych tkanivách sa pohybuje v intervale 1,5 až 2,5 mg⋅kg⁻¹, ale v pečeni a v mozgu je koncentrácia medi viac ako desať násobne vyššia (30 – 50 mg⋅kg⁻¹). Pri analýze krvi sa ukázalo, že 60 % medi v erytrocytoch (v Cu, Zn-superoxiddismutáze) a 40 % plazmatickej medi je viazanej na vnútrobunkové bielkoviny a aminokyseliny. 80 – 93 % plazmatickej koncentrácie medi je viazanej v ceruloplazmíne a zvyšok na albumín a niektoré plazmatické aminokyseliny. Hladiny medi v plazme žien sú asi o 10 % vyššie ako u mužov, vo všetkých vekových skupinách. Ešte vyššie koncentrácie medi v plazme boli namerané v tehotenstve, ale aj u žien používajúcich hormonálnu antikoncepciu (na báze estrogénov). Koncentrácia medi v sére novonarodenca je nízka, pretože meď je v krvi matky viazaná na bielkovinu, ktorá nepreniká placentou. Zaujímavé sú aj zistenia, že hladiny medi v sére mužov a žien majú sezónny charakter. V jesennom období sú hladiny medi v sére vyššie ako v jarnom období u mužov o 1,61 mmol⋅dm⁻³ a u žien o 1,78 mmol⋅dm⁻³.